Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/278/2014 z 13. 6. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 13. júna 2018, sp. zn. 6S/278/2014, ECLI:SK:KSBA:2018:1014202114.4 Krajský súd Bratislava | 6S/278/2014 | ECLI:SK:KSBA:2018:1014202114.4 | 2018-06-13 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, SSP, zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e24d3db3-366d-4f72-aca1-ddfab4a2e401 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1014202114.4 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/278/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014202114
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1014202114.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu
a sudcov JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej v právnej veci žalobcu: Všeobecná zdravotná
poisťovňa, a. s., so sídlom Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874, proti žalovanému: Úrad
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, 829 24 Bratislava, za účasti: Š. P., E. R. XXX/
XXA, XXX XX K., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. s.: 25453/2014/301, č. k.: PV
301/00233/2013/R, č. z.: 97124/2014 zo dňa 23.10.2014, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Krajský súd v Bratislave žalovanému a pribratému účastníkovi právo na náhradu trov konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 17.12.2014 sa domáhal žalobca preskúmania zákonnosti
a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. s.: 25453/2014/301, č. k.: 301/00233/2013/R, č. z.: 97124/2014
vydaného dňa 23.10.2014 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov.

2. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobca v súlade s § 19
zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o
poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon
o zdravotnom poistení) vykonal za platiteľa poistného (Š.E. P.) ročné zúčtovanie poistného na verejné
zdravotné poistenie za rok 2012 (ďalej len ročné zúčtovanie“). Ročné zúčtovanie bolo vykonané na
základe údajov, ktoré poskytli žalobcovi externé subjekty v súlade s § 29b zákona o zdravotnom
poistení a zároveň z údajov od platiteľa poistného a vydal Výkaz nedoplatkov č. 1364104717 dňa
09.07.2013, ktorým stanovil platiteľovi poistného uhradiť sumu 793,80 €. Platiteľ poistného podal dňa
15.08.2013 námietku voči vyššie uvedenému výkazu nedoplatkov, s ktorou sa žalobca nestotožnil a
podal žalovanému dňa 22.08.2013 návrh na vydanie platobného výmeru z titulu pohľadávky na poistnom
na neverejné zdravotné poistenie.

3. Žalovaný vydal dňa 16.09.2013 platobný výmer Číslo konania: PV 301/00233/2013, Číslo návrhu:
1364104717, ktorým určil platiteľovi poistného - Š. P. (pribratému účastníkovi) povinnosť zaplatiť
žalobcovi nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2012 v sume 793,80 € v
zmysle § 19 ods. 9 zákona o zdravotnom poistení z dôvodu, že do vymeriavacieho základu pre výpočet
poistného nebola zahrnutá suma 5 670 € ako vyplatený príjem - dividendy.



4. V dôsledku odvolania podaného Š. P. vo veci rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. s.:
25453/2014/301, č. k.: PV 301/00233/2013/R, č. z.: 97124/2014 vydaným dňa 23.10.2014, odvolaniu
vyhovel a platobný rozkaz opísaný v predchádzajúcom bode tohto rozsudku zrušil. Žalovaný svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 20.08.2014 Najvyšší súd SR vydal rozsudok sp. zn. 10Sžso/6/2014,
ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/26/2013-49 zo dňa 29.10.2013 v
rovnakej skutkovej veci. Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku skonštatoval, že platba zdravotných
odvodov za rok 2011, by bola zrejmým porušením rovnosti účastníkov pred zákonom (čl. 12 ods. 1
veta prvá Ústavy SR). V roku 2002, resp. 2003 sa na zdanenie a zdravotné odvody vzťahoval zákon č.
366/1999 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o dani z príjmov) a zákon č.
273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, podľa ktorého (účinný do 31.12.2004) bol vymeriavacím základom
na určenie poistného pre ostatných poistencov úhrn príjmov, ktorý podlieha dani z príjmov. Príjmom sa
však rozumeli podľa vtedy platného zákona o dani z príjmov (§ 3 ods. 1 písm. a/) len príjmy zo závislej
činnosti a funkčné pôžitky, nie však príjmy z kapitálového majetku a odvodom na zdravotné poistenie
teda v roku 2002 nepodliehali príjmy z kapitálového majetku. V zmysle vyššie uvedených rozsudkov
žalovaný mal za to, že podiel na zisku vykázaný za zdaňovacie obdobie do 31.12.2004, vyplatený až v
roku 2012 nepodliehal zdravotným odvodom v roku 2012.

Žaloba.

5. Žalobca považoval postup žalovaného a jeho rozhodnutie za nezákonné, z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci. Po citácii zákonných ustanovení zákona o zdravotnom poistení (§ 10b ods. 1
písm. d/, e/, § 36 ods. 12) žalobca uviedol, že prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 01.01.2011
upravilo dividendy v zmysle zavedenej legislatívnej skratky v § 10b ods. 1 písm. e/ zákona o zdravotnom
poistení a teda príjmy podľa § 3 ods. 2 písm. c/ a podľa § 5 ods. 7 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z. z.
o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 595/2003 Z. z.). Podiely zo zisku
z účtovného obdobia do roku 2003, ktoré sú v súlade so zákonom č. 595/2003 Z. z. posudzované a
zdaňované v § 8 pod príjmy v zmysle § 3 ods. 2 písm. c/ nepatria a teda sa na nich predmetné prechodné
ustanovenie zákona o zdravotnom poistení nevzťahuje. Žalobca ďalej poukázal na znenie ustanovení
zákona č. 595/2003 Z. z. (§ 52 ods. 24, § 3 ods. 2 písm. c/), podľa ktorých uvedené plnenia nie sú
zdaňované, a ust. § 3 ods. 2 písm. c) sa použije na podiely na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobie
po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, na vyrovnacie podiely a na podiely na likvidačnom zostatku, na
vyplatenie ktorých vznikol nárok po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Skutočnosť, že podiely zo zisku
za zdaňovacie obdobie do roku 2003 sú predmetom dane, je potrebné vykladať práve v nadväznosti
na prechodné ustanovenie § 52 ods. 24 zákona č. 595/2003 Z. z. Podiely na zisku vykázaného za
zdaňovacie obdobia do 31.12.2003 sa zdaňujú sadzbou dane platnou v zdaňovacom období, v ktorom sa
vyplácajú. V danom prípade ako aj sám žalovaný v rozhodnutí uviedol, išlo o podiely zo zisku vykázaného
za zdaňovacie obdobie do roku 2003 (t.j. pred účinnosťou zákona č. 595/2003 Z. z.) teda pri zdaňovaní
a posudzovaní týchto príjmov je potrebné prioritne vychádzať z predmetného ustanovenia. Z uvedeného
vyplýva, že nejde o príjmy podľa § 3 ods. 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. a z tohto dôvodu nejde
ani o dividendy v zmysle zákona o zdravotnom poistení a nie je možné na posúdenie týchto príjmov z
pohľadu platenia poistného prihliadať na § 36 ods. 12 zákona o zdravotnom poistení. Tieto podiely zo
zisku vykázaného za zdaňovacie obdobie do roku 2003 sa naďalej zdaňujú a pokladajú za príjmy podľa
§ 8 zákona č. 595/2003 Z. z. a teda tvoria aj vymeriavací základ na zdravotné poistenie (§ 13 ods. 7
zákona o zdravotnom poistení).

6. V žalobe ďalej uviedol, že v súvislosti s posúdením týchto príjmov z hľadiska daní je potrebné
poukázať aj na skutočnosť, že tieto príjmy, a teda podiely zo zisku vykázaného za zdaňovacie obdobie do
roku 2003, majú fyzické osoby povinnosť uvádzať aj v daňovom priznaní typu B, kde v prílohe č. 1 „Údaje
na účely sociálneho a zdravotného poistenia“ uvádza daňovník príjmy, ktoré mu plynuli práve z podielov
na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobie do roka 2003, ktoré sú stále zdaniteľným príjmom a ktoré
sa uvádzajú na r. 12 v VIII. oddiele ako účasť ostatných - iných príjmov (§ 8 zákona č. 595/2003 Z. z.).
Aj uvedené preukazuje, že podiely zo zisku do roku 2003 sú zdaniteľným príjmom, a teda podliehajú v
zmysle vyššie uvedeného aj zdravotným odvodom a nie sú na účely zdravotného poistenia považované
za dividendy v zmysle zavedenej legislatívnej skraty v zákona o zdravotnom poistení. Zákonodarca v
oboch zákonoch jednoznačne odlíšil a upravil tieto dva druhy príjmu, a to „dividendy“ v zmysle zavedenej
legislatívnej skratky v 10b ods. 1 písm. e) zákona o zdravotnom poistení a podiely zo zisku vykázaného
za zdaňovacie obdobia do roku 2003 (jednak z pohľadu ich zdanenia a jednak z pohľadu povinnosti platiť
poistné z týchto príjmov). Žalovaný ako aj žalovaným uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej



republiky, uvádza, že zahrnutím príjmom z podielov zo zisku vykázaného za zdaňovacie obdobie do
roku 2003 do vymeriavacieho základu by došlo k porušeniu zásady rovnosti pred zákonom (čl. 12 od.
1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky). V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky PL. ÚS 16/08 zo dňa 07.05.2008.

7. Mal za to, že v danom prípade nemožno hovoriť o porušení zásady rovnosti pred zákonom, nakoľko
podiely zo zisku do roku 2003 boli zdaňované aj podľa zákona č. 366/1999 Z. z. o dani z príjmov
v znení neskorších predpisov a naďalej sú zdaňované aj podľa zákona č. 595/2003 Z. z. Samotná
skutočnosť, že podiely na zisku do roku 2003, ktoré boli vyplatené po 01.01.2011, tvoria vymeriavací
základ na zdravotné poistenia nemôže viesť ku konštatovaniu, že takýmto postupom bola porušená
zásada rovnosti v zmysle čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Takéto konštatovanie resp. výklad
by znamenal, že akákoľvek úprava právnej normy, ktorá by upravovala resp. zavádzala nejaký inštitút
rozdielne od predchádzajúcej právnej úpravy by automaticky znamenala porušenie zásady rovnosti pred
zákonom v zmysle Ústavy Slovenskej republiky. Prijatie takéhoto výkladu právnej normy by znamenalo,
že za porušenie zásady rovnosti v zmysle Ústavy Slovenskej republiky by bolo možné považovať napr. aj
skutočnosť, že od 01.01.2011 bola do zákona o zdravotnom poistení zavedená povinnosť platiť poistné aj
z príjmov zdaňovaných podľa § 8 zákona č. 595/2003 Z. z., pričom do 31.12.2010 táto povinnosť nebola
daná (rôznosť v čase nemôže sama o sebe spôsobovať porušenie zásady rovnosti pred zákonom).

Vyjadrenie žalovaného.

8. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 12.05.2014 a žiadal ju ako nedôvodnú
zamietnuť. Poukázal na znenie § 10b ods. 1 písm. e) zákona o zdravotnom poistení, v zmysle ktorého
zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá
má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho
vzťahu, ktorý zakladá osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní alebo členom štatutárneho a
dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, aj keď sú zamestnancami tejto obchodnej
spoločnosti alebo družstva a podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi okrem
podielu na zisku spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti
na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnacieho podielu komplementára v komanditnej
spoločnosti podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez
účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva podľa osobitného predpisu 24) (ďalej len
„dividendy“). Podľa odkazu 24) k danému ustanoveniu, ide o príjmy podľa § 3 ods. 2 písm. c) a podľa
§ 5 ods. 7 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z.. Z uvedeného vyplýva, že § 10b ods. 1 písm. e) zákona
o zdravotnom poistení sa týka príjmov spĺňajúcich tieto podmienky [t.j. príjmov podľa § 3 ods. 2 písm.
c) a podľa § 5 ods. 7 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z.] Zároveň sa v § 10b ods. 1 písm. e) zavádza
legislatívna skratka „dividendy“, ktorá sa používa v nasledujúcich ustanoveniach zákona o zdravotnom
poistení. Zákonodarca v zmysle zavedenej legislatívnej skratky pod pojem dividendy na účely zákona
o zdravotnom poistení teda začleňuje len príjmy, ktoré v zmysle zákona č. 595/2003 Z. z. nie sú
predmetom dane, t.j. príjmy podľa § 3 ods. 2 písm. c) a podľa § 5 ods. 7 písm. i) a nie príjmy podľa §
8 zákona č. 595/2003 Z. z.

9. Podľa § 36 ods. 12 zákona o zdravotnom poistení (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od
01.01.2011) sa povinnosť platiť poistné na verejné zdravotné poistenie vzťahuje na dividendy vyplácané
zo zisku dosiahnutého v účtovnom období, ktoré sa začalo po účinnosti tohto zákona. Uvedené
prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 01.01.2011 upravuje dividendy v zmysle zavedenej
legislatívnej skratky v § 10b ods. 1 písm. e) zákona o zdravotnom poistení a teda príjmy podľa § 3 ods.
2 písm. c) a podľa § 5 ods. 7 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. Podiely na zisku z účtovného obdobia do
roku 2003, ktoré sú v súlade so zákonom č. 595/2003 Z. z. posudzované a zdaňované v § 8 pod príjmy
v zmysle § 3 ods. 2 písm. c) nepatria a teda sa na nich predmetné prechodné ustanovenie zákona o
zdravotnom poistení nevzťahuje. Žalovaný ďalej uviedol, že podľa § 52 ods. 24 zákona č. 595/2003
Z. z. ustanovenie § 3 ods. 2 písm. c) a § 12 ods. 7 písm. c), podľa ktorého uvedené plnenia nie sú
zdaňované, sa použije na podiely na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobie po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona, na vyrovnacie podiely a na podiely na likvidačnom zostatku, na vyplatenie ktorých vznikol
nárok po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Podiely zo zisku vykázaného za zdaňovacie obdobia do
31.12.2003 sa zdaňujú sadzbou dane platnou v zdaňovacom období, v ktorom a vyplácajú. V danom
prípade ako uviedol v rozhodnutí, ide o podiely zo zisku vykázaného za zdaňovacie obdobie do roku
2003 (t.j. pred účinnosťou zákona č. 595/2003 Z. z.) teda pri zdaňovaní a posudzovaní týchto príjmov



bolo potrebné prioritne vychádzať z predmetného ustanovenia. Z uvedeného vyplýva, že nejde o príjmy
podľa § 3 ods. 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. a z toho dôvodu nejde ani o dividendy v zmysle
zákona o zdravotnom poistení a nie je možné na posúdenie týchto príjmov z pohľadu platenia poistného
na verejné zdravotné poistenie prihliadať na § 36 ods. 12 zákona o zdravotnom poistení. Tieto podiely
zo zisku vykázaného za zdaňovacie obdobie do roku 2003 sa naďalej zdaňujú a pokladajú za príjmy
podľa § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. a teda tvoria vymeriavací základ na zdravotné poistenie (§ 13 ods.
7 zákona o zdravotnom poistení).

10. V súvislosti s posúdením týchto príjmov z hľadiska daní považoval za potrebné poukázať aj na
skutočnosť, že tieto príjmy, a teda podiely zo zisku vykázaného za zdaňovacie obdobie do roku 2003,
majú fyzické osoby povinnosť uvádzať aj v daňovom priznaní typu B kde v prílohe č. 1 „Údaje na účely
sociálneho a zdravotného poistenia“ uvádza daňovník príjmy, ktoré mu plynuli práve z podielov na zisku
vykázanom za zdaňovacie obdobie do roku 2003, ktoré sú stále zdaniteľným príjmom a ktoré sa uvádzajú
na r. 12 v VIII oddiele ako súčasť ostatných - iných príjmov (§ 8 zákona č. 595/2003 Z. z.). Aj uvedené
preukazuje, že podiely zo zisku do roku 2003 sú zdaniteľným príjmom, a teda podliehajú v zmysle vyššie
uvedeného aj zdravotným odvodom a nie sú na účely zdravotného poistenia považované za dividendy v
zmysle zavedenej legislatívnej skratky v zákone o zdravotnom poistení. Zákonodarca v oboch zákonoch
jednoznačne odlíšil a upravil tieto dva druhy príjmu, a to „dividendy“ v zmysle zavedenej legislatívnej
skratky v § 10b ods. 1 písm. e) zákona o zdravotnom poistení a podiely zo zisku vykázaného za
zdaňovacie obdobia do roku 2003 (jednak z pohľadu ich zdanenia a jednak z pohľadu povinnosti platiť
poistné z týchto príjmov).

11. Vo vyjadrení ďalej uviedol, že samotná skutočnosť, že podiely zo zisku do roku 2003, ktoré
boli vyplatené po 01.01.2011, tvoria vymeriavací základ na zdravotné poistenie nemôže viesť ku
konštatovaniu, že takýmto postupom bola porušená zásada rovnosti v zmysle čl. 12 ods. 1 veta práva
Ústavy Slovenskej republiky. Takéto konštatovanie resp. výklad by znamenal, že akákoľvek úprava
právnej normy, ktorá by upravovala resp. zavádzala nejaký inštitút rozdielne od predchádzajúcej právnej
úpravy by automaticky znamenala porušenie zásady rovnosti pred zákonom v zmysle Ústavy Slovenskej
republiky. Prijatie takéhoto výkladu právnej normy by znamenalo, že za porušenie zásady rovnosti v
zmysle Ústavy Slovenskej republiky by bolo možné považovať napr. aj skutočnosť, že od 01.01.2011
bola do zákona o zdravotnom poistení zavedená povinnosť platiť poistné aj z príjmov zdaňovaných
podľa § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. pričom do 31.12.2010 táto povinnosť nebola daná (rôznosť v čase
nemôže sama o sebe spôsobovať porušenie zásady rovnosti pred zákonom).

12. Záverom uviedol, že rozhodoval na základe rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/26/2013-49
zo dňa 29.10.2013 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. k. 10Sžo/6/2014 zo dňa 20.08.2014,
ktorým bolo zrušené jeho rozhodnutie č. PV 301/00382/2012/R zo dňa 11.04.2013 v spojení s platobným
výmerom č. PV 301/00382/2012 zo dňa 29.11.2012 vydaný Úradom pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, pobočka Trenčín. Uvedené súdne konanie sa týkalo preskúmania jeho rozhodnutia v
rovnakej skutkovej veci.

Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie.

13. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10,
§ 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom v súlade s § 107 SSP v
neprítomnosti riadne predvolaných a neospravedlnených žalobcu a pribratého účastníka a dospel k
záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom a žalobné námietky
neodôvodňujú jeho zrušenie.

14. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku -
O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku
súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verenej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho
súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP. Obidva tieto
zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú
súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania.



15. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

18. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2
právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním
fyzická osoba alebo právnická osoba.

19. Podľa § 3 ods. 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. predmetom dane nie je podiel na zisku
(dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva, určeného na rozdelenie osobám,
ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní alebo členom štatutárneho a dozorného orgánu tejto
obchodnej spoločnosti alebo družstva, aj keď sú zamestnancami tejto obchodnej spoločnosti alebo
družstva, vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva a
podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi okrem podielu na výsledku podnikania
vyplácaného tichému spoločníkovi verejnej obchodnej spoločnosti, podielu na zisku spoločníka verejnej
obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti a okrem podielu spoločníka verejnej
obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii
spoločnosti a vyrovnacieho podielu pri zániku účasti spoločníka vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo
pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti; za obchodnú spoločnosť alebo družstvo sa
považuje aj obdobná obchodná spoločnosť alebo družstvo so sídlom v zahraničí.

20. Podľa § 5 ods. 7 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. okrem príjmov oslobodených od dane podľa §
9 sú od dane oslobodené aj príjmy poskytnuté ako podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou
alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva.

21. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. Na daňové povinnosti za rok 2003 a predchádzajúce roky
s výnimkou podľa odseku 14 a na zdanenie príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov zúčtovaných
do 31. decembra 2003 podľa zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov
a vyplatených do 31. januára 2004 a na vykonanie ich ročného zúčtovania sa použije zákon č. 366/1999
Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Na sankcie vyrubené od 1. januára 2004 sa
použijú ustanovenia osobitného predpisu.

22. Podľa § 52 ods. 24 zákona č. 595/2003 Z. z. ustanovenie § 3 ods. 2 písm. c) a § 12 ods. 7
písm. c), podľa ktorého uvedené plnenia nie sú zdaňované, sa použije na podiely na zisku vykázanom
za zdaňovacie obdobie po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, na vyrovnacie podiely a na podiely
na likvidačnom zostatku, na vyplatenie ktorých vznikol nárok po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
Ak podiel na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2003 plynie od 1. apríla
2004 daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou, je príjmom zo zdroja na území Slovenskej
republiky zdaňovaným daňou vyberanou zrážkou (§ 43); tento príjem nie je predmetom dane, ak plynie
daňovníkovi so sídlom v členskom štáte Európskej únie, ktorý má v čase výplaty, poukázania alebo
pripísania takého príjmu v jeho prospech aspoň 25 % priamy podiel na základnom imaní subjektu, od
ktorého mu takýto príjem plynie. Ak podiel na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobia do 31. decembra
2003 plynie daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou od subjektu, ktorý má sídlo v inom
členskom štáte Európskej únie, a tento daňovník má v čase výplaty, poukázania alebo pripísania takého
príjmu v jeho prospech aspoň 25 % priamy podiel na základnom imaní subjektu, od ktorého mu takýto
príjem plynie, tento príjem odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k
Európskej únii nie je predmetom dane.



23. Podľa § 10b ods. 1 písm. e) zákona č. 580/2004 Z. z. zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak
osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky,
neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá podiel na zisku vyplácaný
zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva, určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú
na ich základnom imaní, alebo členom štatutárneho a dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti
alebo družstva, aj keď sú zamestnancami tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, vyrovnací
podiel, podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva a podiel na výsledku
podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi okrem podielu na výsledku podnikania vyplácaného
tichému spoločníkovi verejnej obchodnej spoločnosti, podielu na zisku spoločníka verejnej obchodnej
spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti a okrem podielu spoločníka verejnej obchodnej
spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti
a vyrovnacieho podielu pri zániku účasti spoločníka vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo pri zániku
účasti komplementára v komanditnej spoločnosti, podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou
alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva podľa
osobitného predpisu (ďalej len „dividendy“).

24. Podľa § 36 ods. 12 zákona č. 580/2004 Z. z. povinnosť platiť poistné na verejné zdravotné poistenie
sa vzťahuje na dividendy vyplácané zo zisku dosiahnutého v účtovnom období, ktoré sa začalo po
účinnosti tohto zákona.
25. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného
v rozsahu žalobnej námietky - neprávneho právneho posúdenia veci.

26. V prejednávanej veci ide o posúdenie (právny výklad), či je možné podiel na zisku (dividendy)
obchodnej spoločnosti vyplatený spoločníkovi v roku 2012, ktorý bol dosiahnutý v účtovnom období pred
účinnosťou zákona o zdravotnom poistení, t. j. pred 01.01.2005 (rok 2003) zahrnúť do vymeriavacieho
základu na zdravotné poistenie za rok 2012.

27. Správny súd v tejto súvislosti (vychádzajúc z princípu predvídateľnosti súdnych rozhodnutí)
poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10 Sžso/6/2014 zo dňa 20.08.2014, ktorým bol
potvrdený rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1S/26/2013 z 29.10.2013 a ktoré riešili skutkovo
identickú vec. Právny záver vyplývajúci z týchto rozhodnutí správne na prejednávanú vec aplikoval
žalovaný a riadiac sa v týchto rozhodnutiach vysloveným právnym názorom zrušil vydaný platobný
výmer, ktorým bola určená platiteľovi poistného - Š. P. (pribratému účastníkovi) povinnosť zaplatiť
žalobcovi nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2012 v sume 793,80 €. Podiel
na zisku - dividendy v sume 5 670 € v danej veci boli vyplatené platiteľovi poistného (pribratý účastník) v
roku 2012, avšak išlo o zisk dosiahnutý v účtovnom období za rok 2003, t. j. pred nadobudnutím účinnosti
zákona o zdravotnom poistení (01.01.2005).

28. Vychádzajúc v tomto rozsudku citovaných zákonných ustanovení - § 52 ods. 1 v spojení s § 3 ods.
2 písm. c) a § 5 ods. 7 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. a v spojení s § 10b ods. 1 písm. e) a § 36
ods. 12 zákona o zdravotnom poistení podľa správneho súdu vyplýva, že platiteľovi poistného (pribratý
účastník) bola vyplatená dividenda v roku 2012, avšak išlo o podiel zo zisku dosiahnutého v účtovnom
roku 2003, teda pred účinnosťou zákona o zdravotnom poistení (01.01.2005). Potom takýto podiel na
zisku (dividendy) nemôže byť zahrnutý do vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie za rok 2012.
Na tomto závere nič nemení ani znenie ust. § 52 ods. 24 zákona č. 595/2003 Z. z., pretože podľa neho
ust. § 3 ods. 2 písm. c), podľa ktorého v ňom uvedené plnenia nie sú zdaňované, sa použije na podiely na
zisku vykázanom za zdaňovacie obdobie po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, na vyrovnacie podiely
a na podiely na likvidačnom zostatku, na vyplatenie ktorých vznikol nárok po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona. V správnom konaní nebolo preukázané, že by nárok na vyplatenie predmetných dividend
vznikol po nadobudnutí účinnosti zákona č. 595/2003 Z. z. a preto nie je možné vyvodiť, že by tento
príjem podliehal zdravotným odvodom za rok 2012.

29. Zároveň súd poukazuje na doplňujúce vysvetlenie posudzovaného právneho vzťahu v rozsudku
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10 Sžso/6/2014, podľa ktorého by sa jednalo o zrejmé porušenie rovnosti
účastníkov pred zákonom (čl. 12 ods. 1 veta prvá Ústavy SR). V roku 2003 sa na zdanenie a zdravotné
odvody vzťahoval zákon č. 366/1999 Z. z. o dani z príjmov a zákon č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom
poistení, podľa ktorého účinného do 31.12.2004, bol vymeriavacím základom na určenie poistného



pre poistencov úhrn príjmov, ktorý podlieha dani z príjmov. Príjmom sa rozumeli podľa vtedy platného
zákona o dani z príjmov (zákon č. 286/1992 Zb.) a jeho § 3 ods. 1 písm. a) len príjmy zo závislej činnosti
a funkčné pôžitky, nie však príjmy z kapitálového majetku a preto odvodom na zdravotné poistenie v
roku 2003 nepodliehali vyplatené podiely na zisku (dividendy).

30. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že žaloba v rozsahu podaných
námietok dôvodná nie je, napadnuté rozhodnutie žalovaného je vecne správne, vydané v súlade so
zákonom, zodpovedajúcim postupom a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

31. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 v spojení s §175 ods.1 SSP,
avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si
ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Pribratému
účastníkovi súd taktiež nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 169 v spojení s § 175 ods. 1
SSP pretože mu žiadne trovy v súvislosti s plnením povinností uložených správnym súdom nevznikli.

32. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).