Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/248/2017 z 9. 8. 2017
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 9. augusta 2017, sp. zn. 12Co/248/2017, ECLI:SK:KSBB:2017:6117213108.1
Krajský súd Banská Bystrica | 12Co/248/2017 | ECLI:SK:KSBB:2017:6117213108.1 | 2017-08-09 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 342 CSP, § 387 CSP, § 86 AZ, § 144 ods. 3 AZ, § 119 AZ, § 325 ods. 1 CSP, § 19 AZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3a2a8d1c-5330-4589-920f-b579a48805db
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6117213108.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/248/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117213108
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6117213108.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a
členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobcu Slovenská
asociácia producentov v audiovízii, so sídlom Grösslingova 32, 811 09 Bratislava, IČO: 36 061 182,
právne zastúpeného advokátskou kanceláriou AK MS s. r. o., so sídlom Galandova 3, 811 06 Bratislava,
IČO: 47 237 767, proti žalovanému DSI DATA s. r. o., so sídlom Nám. A. Bernoláka 377, 029 01
Námestovo, IČO: 36 399 493, právne zastúpeného JUDr. Ivanom Husárom, advokátom so sídlom
Vojenská 14, 040 01 Košice, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13Ca/13/2017-43 zo dňa 14. júna 2017 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu    p o t v r d z u j e.

Žalovaný   m á   nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa
14. 06. 2017 zamietol návrh žalobcu na nariadenie  neodkladného opatrenia (prvý výrok) a žalovanému
nepriznal nárok na náhradu trov konania (druhý výrok).
Z dôvodov uznesenia vyplýva, že žalobca navrhoval neodkladným opatrením nariadiť žalovanému
povinnosť zložiť do úschovy peňažnú zábezpeku 38.134,20 Eur do právoplatného skončenia vo veci
samej a žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej v lehote 60 dní od právoplatnosti uznesenia
o nariadení neodkladného opatrenia. Návrh odôvodnil potrebou bezodkladnej úpravy pomerov strán
sporu. Uviedol, že žalovaný ako prevádzkovateľ káblovej retransmisie na územnom rozsahu miest
špecifikovaných v návrhu neuzatvoril so žalobcom, ktorý ako organizácia kolektívnej správy práv v
zmysle § 144 ods. 3 zákona č. 185/2015 Z. z. autorského zákona zastupuje viacerých nositeľov
autorských práv, licenčnú zmluvu. V rozpore s § 19 v spojení s § 86 a 119 autorského zákona žalovaný
denne používa audiovizuálne diela vykonávaním ich káblovej retransmisie prostredníctvom ponúkaných
programových služieb svojim zákazníkom bez udelenia súhlasu, zaplatenia odmeny za udelenie súhlasu
a bez zaplatenia primeranej odmeny nositeľom práv, ktorých žalobca ako organizácia kolektívnej správy
zastupuje. Nositeľom autorských práv vzniká škoda v podobe neuhradených odmien a primeraných
odmien autorov a producentov zastúpených žalobcom. Žalobca považoval nariadenie neodkladného
opatrenia za mimoriadne naliehavé, nakoľko ide o pokračujúcu nezákonnú činnosť s existenciou reálnej
hrozby, že v nej žalovaný bude pokračovať. Výšku peňažnej zábezpeky, ktorú požadoval zložiť do
súdnej úschovy odôvodnil výškou náhrady škody spočívajúcej v odmene a primeranej odmene, ktorú
by žalovaný zaplatil v prípade riadneho uzavretia licenčnej zmluvy za rok 2016 a prvý štvrťrok roku
2017. Podľa zverejneného sadzobníka žalobcu je odmena za súhlas k používaniu audiovizuálnych
diel káblovou retransmisiou a primeraná odmena za používanie audiovizuálnych záznamov káblovou
retransmisiou vo výške 0,197 Eur bez DPH (z toho odmena 0,08 Eur a primeraná odmena 0,117 Eur)
za každú prípojku káblovej retransmisie za jeden kalendárny mesiac. Ide o cenu zvyčajnú (§ 442 ods.
2 Občianskeho zákonníka), ktorú uhrádzajú aj iní prevádzkovatelia káblovej retransmisie, s ktorými má



žalobca uzatvorenú licenčnú zmluvu. Suma peňažnej zábezpeky predstavuje súhrn licenčnej odmeny
za rok 2016 a prvý štvrťrok 2017 (15 mesiacov) pri počte 12 905 prípojok.
Súd prvej inštancie mal osvedčené, že žalobca je občianskym združením, ktorému bolo udelené
oprávnenie Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky č. MK-1178/2016-232/10418 z 18. 08. 2016 na
výkon kolektívnej správy práv k audiovizuálnemu dielu a audiovizuálnemu záznamu, a to aj v odbore
použitia audiovizuálneho diela jeho uvedením na verejnosti retransmisiou a v odbore výberu primeranej
odmeny za káblovú retransmisiu audiovizuálneho záznamu, ktorý je originálom audiovizuálneho diela.
Žalovaný je obchodnou spoločnosťou, ktorá je držiteľom oprávnenia na káblovú retransmisiu na základe
registrácie č. TKR/282 vydanej Radou pre vysielanie a retransmisiu, s počtom prípojok 12 905. Výška
odmeny za súhlas k používaniu audiovizuálnych diel káblovou retransmisiou a primeranej odmeny
za používanie audiovizuálnych záznamov káblovou retransmisiou 0,197 Eur bez DPH vyplýva zo
sadzobníka odmien žalobcu.
Okresný súd zamietol návrh po zistení, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov
strán sporu navrhovaným neodkladným opatrením v zmysle § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“). Zdôraznil, že zloženie požadovaných financií do úschovy súdu žalovanému nezabráni
pokračovať v používaní audiovizuálnych diel bez uzatvorenia hromadnej licenčnej zmluvy so žalobcom.
S poukazom na rozhodnutie publikované pod č. R 20/1998 uviedol, že samotný dlh nemôže byť bez
ďalšieho dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca by peňažnými prostriedkami v
úschove súdu do právoplatného skončenia konania vo veci samej nemohol disponovať, pretože podľa
§ 342 ods. 2 CSP sa z odloženej zábezpeky uspokojí právoplatne priznaná náhrada škody. Súd prvej
inštancie nezistil ani obavu z ohrozenia exekúcie.
Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 a článkom 4 CSP. Žalovanému napriek jeho úspechu náhradu trov konania nepriznal, pretože
mu s týmto návrhom žiadne trovy preukázateľne nevznikli (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 544/2015
z 26. 10. 2016).

2. Žalobca včas podaným odvolaním proti uzneseniu súdu prvej inštancie navrhol jeho zmenu odvolacím
súdom tak, že požadované neodkladné opatrenie nariadi a žalobcovi uloží povinnosť v lehote 60 dní od
právoplatnosti rozhodnutia podať žalobu vo veci samej. Odvolanie odôvodnil poukazom na § 365 ods.
1 písm. f), písm. h)  CSP (súd prvej inštancie dospel na základne vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).
Odvolateľ namietol, že sa súd prvej inštancie pri rozhodovaní svojvoľne odchýlil od platnej právnej normy,
pretože žalobca splnil všetky zákonné podmienky § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 342 ods.
1, 2 CSP pre nariadenie neodkladného opatrenia. Podal návrh obsahujúci všetky predpísané náležitosti
a pripojil k nemu listinné dôkazy hodnoverne osvedčujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Vytkol
súdu prvej inštancie, že skúmal existenciu obavy z ohrozenia exekúcie napriek tomu, že žalobca
svoj návrh touto skutočnosťou neodôvodnil. Odvolateľ tvrdil, že v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov aj nezákonný stav spočívajúci v dennom šírení
audiovizuálnych diel žalovaným ako prevádzkovateľom káblovej retransmisie bez súhlasu autorov a
zaplatenia príslušnej odmeny a primeranej odmeny, keď prevádzkovateľ retransmisie neplatí správcovi
SAPA (zo zákona licencovanej organizácii kolektívnej správy tejto časti autorských práv).
Poukázal na tvrdenie okresného súdu, že žalobca nežiadal uloženie povinnosti žalovanému zdržať
sa konania ohrozujúceho alebo porušujúceho právo duševného vlastníctva. Odvolateľ uviedol, že ak
by podal návrh podľa § 341 ods. 1 CSP na zdržanie sa konania je sporné, či súd môže rozhodovať,
alebo by sa žalobca mal domáhať zákazu retransmisie. Na vydanie takéhoto neodkladného opatrenia
by nemusela byť daná ani právomoc súdu vzhľadom na právnu úpravu zákona č. 308/2000 Z. z., podľa
ktorého odňať licenciu a zakázať retransmisiu môže jedine Rada pre vysielanie a retransmisiu. Žalobca
preto využil možnosť danú mu špeciálnou právnou úpravou § 342 ods. 2 CSP. K argumentu súdu
prvej inštancie, že neodkladné oparenie nezabráni žalovanému pokračovať v používaní audiovizuálnych
diel bez uzatvorenia licenčnej zmluvy odvolateľ uviedol, že sa nedomáhal zabráneniu tohto postupu
s poukazom na § 165 ods. 8 autorského zákona, nakoľko právo podať žalobu v prípade neuzavretia
licenčnej zmluvy má používateľ, teda žalovaný, ktorý podľa žalobcu vedome koná v rozpore s dobrými
mravmi. Za vecne nedôvodný odvolateľ považoval poukaz na rozhodnutie R 20/1998.
Namietol aj nedostatok odôvodnenia uznesenia okresného súdu, nakoľko z neho nie je jasné, či a ako
aplikoval hmotnoprávne ustanovenia, najmä § 29, § 30, § 146, § 165 a § 27 autorského zákona a
procesné ustanovenia § 325 ods. 1 a 342 ods. 1 prvá veta CSP. Uznesenie súdu prvej inštancie je
podľa odvolateľa arbitrárne a nepreskúmateľné; v tejto súvislosti poukázal na viaceré nálezy Ústavného
súdu SR. Napokon uviedol, že nový pojem procesného práva „bezodkladne“ si v súlade s rozhodnutím



sp. zn. I. ÚS 344/2010 vyžaduje aplikáciu a hodnotové naplnenie s ohľadom na skutkové okolnosti
neodkladného opatrenia podľa § 342 ods. 1 CSP.

3. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k odvolaniu (§ 329 ods.
1 druhá veta CSP) uviedol, že v súčasnosti v Slovenskej republike pôsobí 5 organizácií kolektívnej
správy autorských práv, ktoré majú udelené oprávnenie Ministerstvom kultúry SR aj v odbore káblovej
retransmisie niektorého predmetu ochrany (ďalej aj „OKS“). OKS ako nepriami zástupcovia jednotlivých
nositeľov majetkových práv vykonávajú kolektívnu správu vo vlastnom mene.
S káblovou retransmisiou predmetov ochrany je alternatívne spojené tzv. exkluzívne (výhradné) právo
jeho nositeľa udeľovať súhlas na použitie predmetu ochrany, ktorý môže udeliť aj hromadnou licenčnou
zmluvou spravidla za odplatu - tzv. odmenu alebo licenčnú odmenu. Právo udeľovať súhlas na káblovú
retransmisiu patrí nositeľom práv k dielu, čo je odbor povinnej kolektívnej správy, v ktorom má udelené
žalobca oprávnenie vo vzťahu k audiovizuálnym dielam a LITA, autorská spoločnosť k deviatim iným
druhom diel, vrátane diel audiovizuálnych, takže oprávnenie na výkon kolektívnej správy udelené OKS
LITA je identické s oprávnením žalobcu.
Súhlas na káblovú retransmisiu s nositeľmi práv k vysielaniu má žalovaný vysporiadaný licenčnými
zmluvami. Žalovaný ako prevádzkovateľ káblovej retransmisie je jedným z členov Slovenskej asociácie
pre káblové telekomunikácie (ďalej len „SAKT“), ktorá mala s LITA, autorská spoločnosť uzatvorenú
dohodu o používaní predmetov ochrany od 01. 01. 2016 do 30. 04. 2017. Do 02. 03. 2017 teda žalovaný
používal predmety ochrany v rozsahu pôsobnosti LITA, autorská spoločnosť s jej súhlasom, t. j. so
súhlasom nositeľov práv, ktorí si zvolili túto autorskú spoločnosť za vykonávateľa práva, resp. určených
zákonom, s odkazom na § 147 ods. 2 autorského zákona. Od 01. 01. 2016 do 30. 06. 2017 žalovaný
používal predmety ochrany pri káblovej retransmisii na základe dočasného súhlasu udeleného Litou
dňa 02. 03. 2017, ktorý sa okrem iného vzťahuje aj na použitie všetkých audiovizuálnych diel, ku
ktorým LITA vykonáva správu autorských majetkových práv, aj na použitie predmetov ochrany káblovou
retransmisiou v neobmedzenom vecnom rozsahu pre územie SR. Od 01. 07. 2017 žalovaný používa
audiovizuálne diela na základe hromadnej licenčnej zmluvy a zmluvy o primeranej odmene uzatvorenej
v júli 2017 s OKS SOZA, LITA, OZIS, SLOVGRAM. Práva k audiovizuálnym dielam používaným pri
káblovej retransmisii sú teda v prípade žalovaného vysporiadané prostredníctvom OKS LITA.
Uviedol ďalej, že ak nositeľ práv nemá právo udeľovať súhlas na káblovú retransmisiu predmetu ochrany,
má za takéto použitie právo na tzv. primeranú odmenu (renumeračné právo), ktoré v prípade káblovej
retransmisie patrí nositeľom práv k audiovizuálnemu záznamu - oprávnenie majú SLOVGRAM a SAPA.
V prípade práv k audiovizuálnemu záznamu (§ 119 autorského zákona) prevádzkovateľ - žalovaný
nepotrebuje súhlas nositeľa práva ani OKS. Žalovaný teda súhlas žalobcu v prípade audiovizuálnych
záznamov ku káblovej retransmisii nepotrebuje a práva k audiovizuálnym záznamom má čiastočne
vysporiadané prostredníctvom SLOVGRAM-u.
Poukázal na žalobcovu povinnosť osvedčiť, že je správcom práv vo vzťahu k audiovizuálnym
záznamom a audiovizuálnym dielam, ktoré žalovaný vykonáva prostredníctvom káblovej retransmisie
a je oprávnený správu vykonávať. Žalobca môže kolektívnu správu vykonávať jedine na základe a v
rozsahu uzatvorených zmlúv s nositeľmi práv. Musí preukázať, že má s konkrétnymi nositeľmi práv (s
výrobcami zvukovoobrazových záznamov) uzavreté zmluvy, ktoré ho oprávňujú spravovať ich právo na
primeranú odmenu za použitie zvukovoobrazových záznamov káblovou retransmisiou. V tejto súvislosti
poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava V.  č. k. 5C/16/2008-304 zo dňa 20. 04. 2009 v
spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 12Co/170/2009-595 z 09. 11.
2010 a uznesením ÚS SR č. k. I.ÚS 208/2011-17 z 15. 06. 2011 vydanými v spore žalobcu proti
iným prevádzkovateľom retransmisie. Poukázal aj na ďalšie rozhodnutia súdov, ktorými bola žaloba
žalobcu v obdobných súdnych konaniach voči rôznym prevádzkovateľom retransmisie vo veci zaplatenia
primeranej odmeny zamietnutá.
Žalovaný tiež namietal, že žalobca nepreukázal splnenie kumulatívnych podmienok § 86 ods. 1
autorského zákona; bez ich splnenia nedôjde zo zákona k výkonu majetkových práv výrobcom
audiovizuálneho diela a výrobca originálu audiovizuálneho diela sa nestane nositeľom autorských práv
k audiovizuálnemu dielu. Žalobca nepreukázal ani netvrdil existenciu písomných zmlúv uzatvorených
medzi jednotlivými výrobcami audiovizuálnych diel s ich autormi ako pôvodnými nositeľmi práv, kedy by
mohla byť uzatvorená hromadná licenčná zmluva s OKS.
Poukázal aj na to, že vzhľadom na ustanovenie § 190 ods. 12 autorského zákona a skutočnosť, že
počet audiovizuálnych diel použitých pri retransmisii, ktoré vznikli po 31. 12. 2015 je minimálny, na
väčšinu práv sa bude vzťahovať právna úprava účinná do 31. 12. 2015. Žalobca neosvedčil, že svojím



návrhom uplatňuje práva k dielam vzniknutým po 01. 01. 2016, ani svoje oprávnenie uplatňovať práva
k audiovizuálnym dielam podľa pôvodnej právnej úpravy.
Namietol, že žalobca neosvedčil primeranosť a výšku sumy, ktorú požaduje zložiť do úschovy, iba ju
označil za obvyklú cenu s poukazom na svoj sadzobník a jedinú zmluvu uzatvorenú s údajne iným
prevádzkovateľom retransmisie dňa 21. 12. 2016, ktorého označenie v zmluve chýba. Pri posudzovaní
primeranosti výšky zábezpeky treba dbať aj na to, aby zložené finančné prostriedky nad mieru primeranú
pomerom neobmedzili žalovaného vo výkone jeho podnikateľských aktivít. Odmena vo výške 0,197
Eur/mesiac/1 prípojka požadovaná žalobcom je neprimeraná rozsahu, významu a povahe práv, ktoré
žalobca údajne zastupuje. Nie je ani cenou obvyklou. Suma požadovaná žalobcom vo výške 2,36 Eur/
prípojka/rok je takmer rovnajúca sa odmene 2,64 Eur/prípojka/rok, ktorú žalovaný platil ako člen SAKT a
po uzavretí hromadnej licenčnej zmluvy (nie so žalobcom) bude platiť za všetky predmety ochrany voči
všetkým ostatným organizáciám kolektívnej správy, čo je zjavný nepomer.
Žalobca neosvedčil ani používanie audiovizuálnych diel a audiovizuálnych záznamov žalovaným pri
káblovej retransmisii, ohľadom ktorých tvrdil, že zastupuje ich nositeľov.
K odvolaniu žalobcu žalovaný uviedol, že odvolateľ neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov.
Neosvedčil, že reálne zastupuje nejakých autorov audiovizuálneho diela alebo výrobcov audiovizuálnych
záznamov (nepredložil ani jednu zmluvu), že žalovaný používal audiovizuálne diela a audiovizuálne
záznamy nositeľov, ktorých zastupuje žalobca pri káblovej retransmisii v predmetnom období a ani
primeranosť výšky požadovanej zábezpeky výške odmeny v zmysle autorského zákona.
Konštatoval, že  nemal dôvod podávať žalobu o určenie obsahu zmluvy podľa § 165 ods. 8 autorského
zákon, nakoľko žalobca napriek výzvam nedokladoval ani jednu zmluvu, ktorá by ho oprávňovala na
výkon majetkových práv k audiovizuálnym dielam a audiovizuálnym záznamom. Navrhol, aby odvolací
súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a zaviazal žalobcu na úhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100%.

4. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu proti rozhodnutiu, proti ktorému je
prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2, § 357 písm. d) a § 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie
v medziach odvolania žalobcu (§ 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario v spojení s § 177 ods. 2 písm. c) a § 329 ods. 1 prvá veta CSP) dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a svoje rozhodnutie, ktoré je logické
a presvedčivé, odôvodnil v súlade s ustanovením § 236 CSP v spojení s § 220 ods. 2  CSP za použitia
§ 234 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie správnosti uznesenia súdu prvej inštancie a vzhľadom na potrebu
vysporiadať sa s tvrdeniami odvolateľa v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

5. Odvolateľ tvrdil, že uznesenie súdu prvej inštancie je arbitrárne a odporuje požiadavkám na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odvolací súd pripomína, že medzi základné zásady spravodlivého
súdneho konania patrí právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, čo vyplýva aj z ustálenej
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý
argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická
odpoveď práve na tento argument ( Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s.
12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29.
mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako sa k povinnosti súdov riadne odôvodniť
svoje rozhodnutie vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky napr. aj v náleze III. ÚS 119/03. Ústavný
súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03 ). Odvolací súd nezistil, že odvolaním napadnuté uznesenie
nespĺňa atribúty zásad spravodlivého konania. Uznesenie okresného súdu dostatočne, jasne a výstižne
objasňuje skutkový aj právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzalo do všetkých detailov sporu
uvádzaných jeho stranami, odôvodňuje ktoré skutočnosti považuje za osvedčené a ktoré nie, z ktorých
dôkazov súd vychádzal, akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil a ako vec právne posúdil.

6. Aj keď ustanovenie § 342 CSP zakotvuje vo veciach duševného vlastníctva osobitný druh
neodkladného opatrenia, jeho navrhovateľ musí aj v tomto prípade preukázať potrebu bezodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP). Ustanovenie § 325
ods. 1 CSP totiž vymedzuje všeobecné predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia, ustanovenie



§ 341 ods. 1 jeho obsah a § 342 ods. 1 umožňuje, aby ten, koho právo duševného vlastníctva je
porušené alebo ohrozené mohol namiesto povinnosti zdržať sa zásahov do práva duševného vlastníctva
požadovať zloženie zábezpeky na úhradu ujmy vzniknutej porušovaním alebo ohrozovaním tohto
práva do súdnej úschovy. Žalobca navrhoval nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby
bezodkladnej úpravy pomerov, ktorú označil za mimoriadne naliehavú preto, že žalovaný porušuje
práva a nároky nositeľov práv vyplývajúce z autorského zákona a reálne vzniká ďalšia škoda v
podobe neuhradených odmien a primeraných odmien autorov a producentov zastúpených žalobcom,
pričom povinnosť zložiť peňažné prostriedky do súdnej úschovy by trvala do právoplatného rozhodnutia
súdu vo veci samej. Takýto opis rozhodujúcich skutočností nepresvedčil ani odvolací súd o potrebe
nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého cieľom je dosiahnutie ochranného účelu charakteristického pre
tento inštitút. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov (právnych vzťahov) strán sporu zahŕňa aj prvok
naliehavosti a nevyhnutnosti. Cieľom neodkladného opatrenia je okamžite dočasne vytvoriť stav, kedy k
porušovaniu alebo ohrozeniu práv strany, ktorá súdnu ochranu požaduje, nebude dochádzať. Zloženie
zábezpeky na náhradu škody, resp. inú ujmu požadované žalobcom tento cieľ nenaplní, keď žalobca sám
poukazuje na obavu, že žalovaný bude naďalej zasahovať do autorských práv ich nositeľov používaním
audiovizuálnych diel a audiovizuálnych záznamov káblovou retransmisiou. Žalobca nepreukázal ani
netvrdil, že uložením povinnosti žalovanému zložiť do úschovy súdu finančnú zábezpeku dôjde k takej
úprave pomerov strán sporu, že do skončenia konania vo veci samej nebude dochádzať k vzniku ďalšej
škody.
Odvolateľ správne uvádzal v odvolaní, že jeho návrh obsahoval všetky predpísané náležitosti v zmysle
§ 326 ods. 1 CSP, v opačnom prípade by bol súdom v zmysle § 327 CSP odmietnutý. Podanie návrhu
obsahujúceho všetky formálne náležitosti však automaticky nezabezpečuje úspech strany sporu v
následnom súdnom konaní. Žalobca nesplnil všetky požadované zákonné podmienky, najmä povinnosť
opisom rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia v záujme
dosiahnutia sledovaného ochranného účelu; k zamietnutiu jeho návrhu nedošlo svojvoľným rozhodnutím
súdu prvej inštancie. Práve z dôvodu skúmania naplnenia podmienok § 325 ods. 1 CSP súd prvej
inštancie zisťoval, či z obsahu opisu rozhodujúcich skutočností nie je zrejmá obava z ohrozenia exekúcie.
Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu aplikoval § 342 ods. 1 CSP, avšak správne v spojení s §
325 ods. 1 CSP.

7. Odvolací súd dodáva, že žalobca podal odvolanie formálne voči celému uzneseniu (voči obidvom
jeho výrokom), ale z obsahu odvolania vyplýva, že sa de facto odvolal proti prvému výroku. Vo vzťahu k
výroku o nároku na náhradu trov konania neuviedol žiadne odvolacie dôvody, ktoré by vymedzili rámec
odvolacieho prieskumu.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1  a § 262
ods. 1  CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto má nárok na náhradu
všetkých účelne vynaložených trov odvolacieho konania. O ich výške rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo



f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).