Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/215/2012 z 2. 7. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 2. júla 2013, sp. zn. 3Cob/215/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1308208815.2 Krajský súd Bratislava | 3Cob/215/2012 | ECLI:SK:KSBA:2013:1308208815.2 | 2013-07-02 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: ObZ, § 261 ods. 1 ObZ, § 797 ods. 1 ObZ, § 788 ods. 1 ObZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9a9948ca-a34b-4220-87f1-d47e1a2c3835 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1308208815.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/215/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1308208815
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1308208815.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudkýň
JUDr. Heleny Škrinárovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci navrhovateľa H.R.C., s.r.o.,
Moskovská 19, Bratislava, IČO: 35 806 133, práv. zast. Mgr. Petrom Svitokom, advokátom, Tomášikova
23/C, Bratislava, proti odporcovi ČSOB Poisťovňa, a.s., Vajnorská 100/B, Bratislava, IČO: 31 325
416, práv. zast. MGA IURIS s.r.o., Pri starej prachárni 10, Bratislava, o zaplatenie 1.294,56 EUR s
príslušenstvom a o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k.
23Cb 145/2008-289 zo dňa 17. januára 2012, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 23Cb 145/2008-289
zo dňa 17. januára 2012 v napadnutej zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania
potvrdzuje.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť na náhradu trov odvolacieho konania odporcu 82,85 EUR, k rukám
právneho zástupcu odporcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť
odporcovi k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov konania v sume 873,60 EUR do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Súčasne rozhodol o vrátení zostatku preddavku na trovy znaleckého
dokazovania vo výške 16,76 EUR obom účastníkom konania. V odôvodnení uviedol, že návrhom na
vydanie platobného rozkazu doručeným súdu dňa 15.7.2008 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi
zaplatenia žalovanej sumy s príslušenstvom až do zaplatenia a náhrady trov konania, titulom
poistného plnenia. Návrh odôvodnil tým, že ako poistený uzatvoril s odporcom dňa 31.7.2006 poistnú
zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorá bola neskôr menená dodatkom č. 1 zo dňa 8.6.2007 a dodatkom č.
2 zo dňa 12.6.2007. Navrhovateľ si splnil všetky svoje záväzky z poistnej zmluvy riadne a
včas. Dňa 22.6.2007 došlo v poistenom objekte v súvislosti s lokálnou záplavou spôsobenou prívalovým
dažďom k poistnej udalosti, čo si vyžiadalo opravy objektu, ktoré zaplatil navrhovateľ. Poistnú udalosť
navrhovateľ oznámil odporcovi spôsobom v súlade s poistnou zmluvou. Odporca dňa 27.11.2007 ukončil
vyšetrovanie poistnej udalosti oznámením, že navrhovateľ nemá nárok na poistné plnenie z dôvodu, že
poistenie sa nevzťahuje na škody spôsobené vystúpením kvapalín z kanalizačného a odpadového
potrubia, okrem prípadov, keď škoda vznikla v príčinnej súvislosti so záplavou alebo povodňou a veci,
na ktorých škoda vznikla, sú na riziká záplava a povodeň poistené.

Odporca v odpore proti platobnému rozkazu žiadal návrh zamietnuť a navrhovateľovi
uložiť povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania. Na svoju obranu uviedol, že dodatkom č. 2 k
poistnej zmluve č. XXXXXXXXX bola s účinnosťou od 12.6.2007 poistená vlastná budova (suterén
- nebytové priestory) na Y. G.. XX v Bratislave na riziko - záplava, povodeň (článok II bod 1. písm.



c) a na riziko - náhodné a náhle poškodenie veci kvapalinou unikajúcou z vodovodného zariadenia
(písm. d). Navrhovateľ dňa 26.6.2007 v hlásení škody oznámil odporcovi vystúpenie odpadových vôd z
kanalizačného potrubia - záplavu a škodu na interiéri nájomcu (nábytok), ako aj na stenách a parketách.
V zápise o škode spísanom dňa 4.7.2007 bolo ako príčina a okolnosti vzniku škody konštatované, že
škoda bola spôsobená vystúpením odpadovej vody z kanalizačného potrubia cez WC misu a odpadovú
guľôčku na WC, pričom voda vystúpila počas silnej búrky vzhľadom na pretlak vody v kanalizácii.
Pri skúmaní, či boli naplnené znaky poistnej udalosti odporca konštatoval, že poistenie sa nevzťahuje
na škody spôsobené prenikaním podzemnej vody a/alebo vystúpením kvapalín z kanalizačného a
odpadového potrubia, okrem prípadov, keď škoda vznikla v príčinnej súvislosti so záplavou alebo
povodňou a veci, na ktorých škoda vznikla, sú na riziká záplava a povodeň poistené podľa článku I bod
2. písm. a) a b) ZVL 2005. V Bratislave sa v dňoch 21.6 a 22.6.2007 vyskytovali búrky s krupobitím,
záplavy sa však nevyskytovali, ani ich navrhovateľ nepreukázal. Škoda navrhovateľovi vznikla v príčinnej
súvislosti so zvýšeným tlakom v kanalizačnom systéme a chýbajúcou spätnou klapkou
v odpadovom potrubí navrhovateľa. Z toho dôvodu odporca oznámil navrhovateľovi, že v prípade jeho
škody neboli naplnené znaky poistnej udalosti a na tomto stanovisku odporca naďalej trvá.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré predkladali obaja účastníci konania, ako aj
svedeckými výpoveďami a znaleckým posudkom, z čoho zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 12.6.2007 odporca ako poisťovateľ a navrhovateľ ako poistený uzavreli dodatok č. 2 k poistnej
zmluve č. XXXXXXXXX. Predmetom tohto dodatku bolo živelné poistenie budovy (suterénu - nebytových
priestorov) na Y. G.. XX v Bratislave, s tým, že toto živelné poistenie je upravené
vo Všeobecných poistných podmienkach, Všeobecnej časti (VPP 2005) a Osobitnej časti - Živelné
poistenie (ZVL 2005). Podľa článku II bod 1. písm. c) dodatku č. 2 boli nebytové priestory poistené
na riziko - záplava, povodeň a podľa písm. d) aj na riziko - náhodné a náhle poškodenie alebo
zničenie veci kvapalinou unikajúcou z vodovodného zariadenia, a to na poistnú sumu 40.000,- Sk
so spoluúčasťou 1.000,- Sk. Podľa článku 1 bod 2. písm. a) a b) Osobitnej časti - Živelné poistenie
VPP (ZVL 2005) je poistenie možné dohodnúť na prípad náhodného a náhleho poškodenia alebo
zničenia poistenej veci záplavou alebo povodňou. Podľa článku 1 bod 3. poistenie je ďalej možné
dohodnúť na prípad náhodného a náhleho poškodenia alebo zničenia veci kvapalinou unikajúcou z
vodovodného zariadenia. Podľa článku 2 bod 1. písm. d), okrem prípadov uvedených vo VPP 2005,
poistenie sa nevzťahuje na škody spôsobené prenikaním podzemnej vody a/alebo vystúpením kvapalín
z kanalizačného a odpadového potrubia okrem prípadov, keď škoda vznikla v príčinnej súvislosti
so záplavou alebo povodňou a veci, na ktorých škoda vznikla, sú na riziká záplava a povodeň
poistené podľa článku 1 bod 2. písm. a) a b) týchto ZVL. Podľa výkladu pojmov uvedenom v článku
11 bod 80. VPP 2005, záplava je vytvorenie súvislej stojacej alebo prúdiacej vodnej plochy na území v
mieste poistenia, ktorému chýba prirodzený odtok. Dňa 22.6.2007 bola v Bratislave búrka s intenzívnym
dažďom, počas ktorej v suteréne budovy na Y. G.. XX vystúpila z kanalizačného potrubia cez WC a
cez umývadlo odpadová voda a zaplavila nebytový priestor až do výšky 30 cm. V nebytovom priestore
sa v tom čase nachádzala svedkyňa R. Y., ktorá v ňom prevádzkovala kaderníctvo. Priestor mala od
navrhovateľa prenajatý od 1.4.2004. Kaderníctvo začala opätovne prevádzkovať asi až po mesiaci, lebo
po záplave začal navrhovateľ v tomto priestore vykonávať rekonštrukčné práce. Podľa meteorologického
posudku denný úhrn atmosférických zrážok dosiahol dňa 22.6.2007 hodnotu 31,3 mm. Vzhľadom
na to, že uvedené množstvo zrážok spadlo v priebehu obdobia kratšieho ako 30 minút, je možné
zrážkovú udalosť klasifikovať ako prívalový dážď, lebo minútový úhrn zrážok dosiahol hodnotu viac ako
1,0 mm. Dňa 26.6.2007 odporca písomne nahlásil odporcovi škodu na veciach spôsobenú živelnou
pohromou. Ako príčinu a popis škody uviedol, že prívalový dážď spôsobil vystúpenie odpadových vôd
z kanalizačného potrubia - záplavu. Škoda vznikla na interiéri nájomcu (na zariadení, nábytku), ako
aj na stenách a parketách. V zápise o škode na veciach zo dňa 4.7.2007 zástupcovia navrhovateľa
a odporcu konštatovali poškodenie (odutie) 19m2 laminátových parkiet, poškodenie sadrokartónovej
steny o ploche 3,6m2 a poškodenie maľovky na stenách 4,5m x 2,10m, 4,00m x 2,10m, 0,8m x 1,97m a
3,00 m x 0,50m. Listom zo dňa 27.11.2007 odporca oznámil navrhovateľovi, že ukončil šetrenie poistnej
udalosti, ktorú posudzoval aj podľa informácii zistených pri obhliadke dňa 4.7.2007. Poukázal na to,
že príčinou vzniku škody bolo zatečenie nebytových priestorov odpadovou vodou z kanalizácie. Podľa
ustanovenia článku 2 bod 1. písm. d) ZVL 2005 sa však poistenie nevzťahuje na škody spôsobené
vystúpením kvapalín z kanalizačného potrubia, okrem prípadov, keď škoda vznikla v súvislosti so
záplavou alebo povodňou. Vzhľadom k uvedenému navrhovateľovi nevznikol nárok na plnenie podľa
poistnej zmluvy a škodovú vec preto uložil bez výplaty poistného plnenia. Zo znaleckého posudku č.



XXX/XXXX zo dňa 26.8.2009, ktorý vypracoval H.. K.. T. Y., Z.. vyplynulo, že aj keď sú verejné stoky
dimenzované v súlade so všeobecne platnými výpočtovými metódami a starostlivo prevádzkované,
nemôžu byť z ekonomických dôvodov nadimenzované tak, aby odviedli prítoky pri prívalových dažďoch
alebo neočakávaných záplavách. Je preto nutné pri prívalových dažďoch rátať so vzdutím v stoke a
v dôsledku toho so spätným vzdutím v kanalizačnej prípojke alebo prípadne vo zvodoch vnútorného
kanalizačného potrubia. K vzdutiu môže dôjsť aj v dôsledku neplánovaného zaústenia odpadových vôd,
pri upchaní, preťažení alebo zmenšení profilu stoky alebo aj pri výpadku čerpacích staníc. Z týchto
dôvodov musia byť výtoky z predmetov sanitárneho zariadenia situovaného pod hladinou vzdutia vhodne
zaistené. Ochrana proti spätnému vzdutiu sa robí slučkou proti spätnému vzdutiu alebo za určitých
podmienok sa môže použiť aj uzáver spätného vzdutia.

Po takto vykonanom dokazovaní vec právne právne posúdil podľa ust. § 261 ods. 1 Obchod. zák. a
ust. §§ 788 ods. 1, 797 ods. 2 a 806 Obč. zák. a dospel k záveru, že spornou ostala len skutočnosť, či
nastala poistná udalosť - záplava. Zo znenia citovaných ustanovení poistnej zmluvy, VPP 2005 a ZVL
2005 vyplýva, že navrhovateľ by mal v danej veci nárok na poistné plnenie iba v prípade, ak by k
vystúpeniu vody z kanalizačného potrubia došlo v súvislosti so záplavou. Hoci ustanovenia ZVL 2005,
v spojení s VPP a poistnou zmluvou sú pomerne zložito formulované, tento záver z nich jednoznačne
vyplýva. Potvrdzuje ho aj fakt, že celý dodatok č. 2 poistnej zmluvy sa týka živelného poistenia (napr.
požiar, výbuch, úder blesku, víchrica, krupobitie). Definícia záplavy vo VPP navrhovateľa, ktoré sú
súčasťou poistnej zmluvy, zodpovedá všeobecnému významu tohto slova. Takýto význam by mu podľa
súdu prikladala bežná poistená osoba. Záplavou je teda vytvorenie súvislej vodnej plochy na určitom
väčšom území v dôsledku pôsobenia prírodných živlov - napr. dlhotrvajúceho dažďa alebo povodne. Pod
územím však nie je možné chápať nebytový priestor. Zaplavenie určitého nebytového priestoru alebo
bytu nie je záplavou. Záplavou preto nie je udalosť, keď navrhovateľovi natiekla do nebytového priestoru
voda z kanalizácie. Takisto nie je možné hovoriť o záplave, keď dôjde k zaplaveniu nebytového priestoru
alebo bytu v dôsledku prasknutého potrubia alebo neuzavretého ventilu. O tom, že by v Bratislave došlo
dňa 22.6.2007 k záplave nesvedčí ani tvrdenie svedka Y. N., že počas dažďa na Y. G. stála voda,
ktorá dosahovala výšku obrubníka vysokého 15 až 20 cm, nakoľko záplava sa musí vyskytovať na
určitom väčšom území. Okrem tohto dôvodu na zamietnutie žaloby však existovali aj ďalšie, pre ktoré
by bolo nevyhnutné žalobu zamietnuť aj v prípade, že by poistná udalosť nastala, a to v celom rozsahu
alebo aspoň v jej rozhodujúcej časti. Ide o dôvody, na ktoré správne poukazoval odporca. Navrhovateľ
predovšetkým presne nepreukázal výšku škody, ktorá mu vznikla. Z faktúry spoločnosti PIRK s.r.o.,
najmä z priloženého dodacieho listu, vyplýva, že navrhovateľ nebytový priestor neopravoval, ale pristúpil
k jeho rekonštrukcii. Evidentne to vyplýva z rozsahu dodaného materiálu a vykonaných prác. Skutočná
škoda vzniknutá navrhovateľovi zjavne nemohla dosiahnuť žalovanú sumu, ale mohla predstavovať len
náklady na dezinfekciu nebytových priestorov, opravu alebo výmenu poškodenej laminátovej podlahy
a vymaľovanie, príp. s tým súvisiacu opravu stien. Od takto zistenej škody by bolo nevyhnutné ešte
odpočítať dohodnutú spoluúčasť vo výške 1.000,- Sk. V žiadnom prípade by sa navrhovateľ nemohol
v prípade poistnej udalosti domáhať toho, aby mu odporca zaplatil rekonštrukciu nebytového priestoru,
ktorou sa majetok navrhovateľa nepochybne zhodnotil, a v rámci ktorej si navrhovateľ dal
nainštalovať dovtedy zrejme chýbajúcu, spätnú kanalizačnú klapku, aby sa tým v budúcnosti zabránilo
opätovnému vystúpeniu vody z kanalizácie. Námietky odporcu ohľadne DPH boli tiež dôvodné, lebo
navrhovateľ ako platiteľ tejto dane si podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH môže uplatniť odpočet, takže
zaplatená DPH nepredstavuje škodu.

Čo sa týka argumentácie navrhovateľa ohľadne zavedenej praxe, na ktorú je potrebné podľa § 266 ods.
3 Obchodného zákonníka prihliadať, súd tento argument neprijal. Predovšetkým súd poukazuje na to,
že navrhovateľ sa až do skončenia dokazovania nezmienil o tom, že by z obdobnej poistnej zmluvy a za
obdobných okolností odporca navrhovateľovi už niekedy predtým plnil. Navrhovateľ o tom nepredložil
ani žiadny dôkaz. Naopak, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pre riziko záplavy bol nebytový
priestor poistený dodatkom č. 2 dňa 12.6.2007, kedy aj nadobudol účinnosť, a k zaplaveniu došlo už
dňa 22.6.2007. Fakt, že k hlásenej poistnej udalosti došlo už desať dní po uzavretí poistenia, vylučuje
akúkoľvek zavedenú prax. Okrem toho súd už vyššie uviedol, že pojem záplavy použitý v
poistnej zmluve musel byť navrhovateľovi známy, a to aj s prihliadnutím na definíciu tohto pojmu vo
VPP, ktorá zodpovedá bežnému významu tohto slova. Pre rozhodnutie sporu však nebolo podstatné, či
navrhovateľ považoval existujúci stav za súladný s poistnou zmluvou, resp. či vedome alebo nevedome
porušil poistnú zmluvu ohľadne ochrany proti spätnému vzdutiu, rozhodujúce bolo, že nenastala poistná
udalosť. Preto súd návrh v celom rozsahu zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods.



1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.. O vrátení preddavkov na znalecké dokazovanie rozhodol z dôvodu,
že bolo zaplatené vo vyššej sume, ako predstavovala priznaná odmena znalečného.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ a navrhol ho zmeniť tak,
že odvolací súd jeho návrhu v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov prvostupňového i
odvolacieho konania. Svoje odvolanie odôvodnil len všeobecným konštatovaním, že súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a preto jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca a navrhol napadnutý rozsudok ako správny
potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania, ktoré i vyčíslil. Vo vyjadrení uviedol, že s
odvolaním nesúhlasí, pretože je všeobecné, a tým bezdôvodné a jeho jediným účelom je predlžovanie
súdneho konania.

Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny a odvolanie nie
je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a v podrobnostiach odkazuje na jeho
odôvodnenie. K odvolaniu navrhovateľa odvolací súd dopĺňa, že v ňom žalovaný neuviedol žiadne
konkrétne skutočnosti poukazujúce na nesprávny postup súdu alebo nesprávne právne posúdenie veci.

Preto Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Úspešnému odporcovi v odvolacom konaní vznikli trovy len na nákladoch právneho zastúpenia za 1
úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu žalovaného) v sume 61,41 EUR, režijný paušál v sume 7,63
EUR a 20 % DPH, teda celkovo v sume 82,85 EUR, ktoré súd priznal podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného predpisu.