{"guid": "25eed75e-f291-4b0c-bfd3-69b8c69ee20f:47c33099-3645-4143-9b0c-97c75390f489", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2018:4214206489.2", "spisova_znacka": "15Cob/184/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 15Cob/184/2017 z 12. 11. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 12. novembra 2018, sp. zn. 15Cob/184/2017, ECLI:SK:KSNR:2018:4214206489.2", "identifikacne_cislo": "4214206489", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Eva Šofranková", "sudca_id": 56, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-sofrankova-56", "datum_vydania": "2018-11-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/47c33099-3645-4143-9b0c-97c75390f489", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4214206489.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2018:4214206489.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2018:4214206489.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Cob/184/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214206489
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Balegová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4214206489.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu
JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobkyne: Ing. Magdaléna Szigetiová, Lesná
60, 945 01 Komárno, IČO: 40 176 398, zastúpená: JUDr. Mariana Zavacká, advokátka, Nádvorie Európy
32/3, 945 01 Komárno, IČO: 35 610 760, proti žalovanému: ZOJA, s. r. o., Súbežná 74, 945 01 Komárno
- Ďulov Dvor, IČO: 36 361 593, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Roman BLAŽEK, s. r. o.,
Pohraničná 4, 945 01 Komárno, IČO: 36 721 123, o zaplatenie 5 334,75 eura s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 5Cb/104/2014-735 zo dňa 30. 05.
2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 5Cb/104/2014-735 zo dňa 30. 05. 2017  p o t
v r d z u j e.

Odvolací súd žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom pre zmeškanie súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalovanej (správne malo byť uvedené žalobkyni) 5 334,75 eur ako aj 9 % ročný úrok z omeškania zo
sumy 151,56 eur od 05. 08. 2010 do zaplatenia, 9,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2 249,55 eur
od 05. 07. 2011 do zaplatenia, 9,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 924,80 eur od 05. 07. 2011 do
zaplatenia, 9,50 % ročný úrok z omeškania zo sumy 897 eur od 11. 08. 2011 do zaplatenia, 9,25 % ročný
úrok z omeškania zo sumy 892 eur od 14. 11. 2011 do zaplatenia, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy
219,84 eur od 01. 07. 2012 do zaplatenia, do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku (I. výrok). Ďalej
rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť náhradu trov konania žalobkyne, a to jej právnej  zástupkyni
v plnej  výške (II. výrok), a že žalovaný je povinný zaplatiť náhradu trov štátu titulom vyplateného
znalečného z rozpočtových prostriedkov súdu v plnej  výške (III. výrok).

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 274, § 275, § 259 § 255 a § 262
ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala proti žalovanému
zaplatenia sumy 5 334,75 eura s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnila tým, že na základe ústnej
objednávky vykonávala pre žalovaného podvojné účtovníctvo, mzdové, personálne, evidenciu DPH a
daňové priznania. Za tieto služby boli v roku 2010 vystavované faktúry polročné, za prvý polrok 2010
faktúra č. 21016 splatná 04. 08. 2010 na sumu 1 532,85 eura, z ktorej bolo uhradených 1 381,29
eura a neuhradená zostala suma 151,56 eura. Za druhý polrok 2010 bola vystavená faktúra č. 91012
splatná 04. 07. 2011 na sumu 2 249,55 eura. V roku 2011 boli práce fakturované štvrťročne, za prvý
štvrťrok 2011 bola vystavená faktúra č. 91015 splatná 04. 07. 2011 na sumu 924,80 eura, za druhý



štvrťrok 2011 bola vystavená faktúra č. 91030 splatná 10. 08. 2011 na sumu 897 eur. Za tretí štvrťrok
2011 bola vystavená faktúra  č. 91031 splatná 13. 11. 2011 na sumu 892 eur. Za štvrtý štvrťrok
2011 bola vystavená faktúra č. 91043 splatná 30. 06. 2012 na sumu 219,84 eura. Žalovaný napriek
uplynutiu lehoty splatnosti jednotlivých faktúr si svoju povinnosť voči žalobkyni nesplnil. V odpore proti
platobnému rozkazu žalovaný poukázal na to, že zmluva o vedení účtovníctva bola uzatvorená ústne a
strany konania sa na cene dohodli inak. Z uvedeného dôvodu vrátil žalobkyni faktúry na prepracovanie,
nakoľko podľa ústnej dohody žalobkyňa mala vykonávať vedenie účtovníctva pre žalovaného v sume
35 eur mesačne so štvrťročnou fakturáciou. Súd vo veci ustanovil znalkyňu, ktorá vo svojom znaleckom
posudku určila výšku obvyklej odmeny za jeden účtovný zápis, vyčíslila množstvo účtovných zápisov
žalobkyňou pre žalovaného v rozhodnom období, množstvo primeranosti účtovných dokladov s ohľadom
na platné účtovné a daňové zákony v daných rokoch a posúdila primeranosť ceny za vedenie podvojného
účtovníctva, personalistiky a miezd za roky 2010 a 2011.
Vo vzťahu k dôvodom vydania kontumačného rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že vo veci nariadil
ústne pojednávanie na deň 30. 05. 2017 a súčasne predvolal strany konania. Právna zástupkyňa
žalobkyne prevzala predvolanie dňa 31. 03. 2017 a právny zástupca žalovaného dňa 30. 03. 2017. V
predvolaní súčasne súd poučil strany konania podľa § 274 a § 278 CSP, že ak sa na pojednávanie vo
veci riadne a včas nedostavia a svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlnia, na
návrh druhej strany rozhodne súd o žalobe rozsudkom pre zmeškanie. Právny zástupca žalovaného
dňa 28. 05. 2017 doručil súdu podanie s nasledovným obsahom: „Vo vyššie uvedenej právnej veci Ing.
Magdaléna Szigetiová  c/a ZOJA s. r. o., o zaplatenie 5 334,75 eura s prísl., žiadam o ospravedlnenie
neprítomnosti žalobcu, ako aj mňa na pojednávaní nariadeného na 30. 05. 2017 o 8.30 hod. Súhlasíme,
aby rozhodol bez našej  prítomnosti.“ Na ústnom pojednávaní dňa 30. 05. 2017 právna zástupkyňa
žalobkyne navrhla, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie z dôvodu neúčasti žalovaného na
tomto pojednávaní vrátane jeho právneho zástupcu, ako i z dôvodu, že právny zástupca žalovaného
včas a vážnymi okolnosťami svoju neúčasť neospravedlnil. Zároveň si uplatnila plnú výšku náhrady
trov konania. Právny zástupca žalovaného sa nedostavil na pojednávanie vo veci, svoju neúčasť
neospravedlnil dôležitými dôvodmi podľa § 183 CSP. Na termín pojednávania bol riadne a včas
predvolaný predvolaním zo dňa 30. 03. 2017, ktoré mal doručené do vlastných rúk dňa 30. 03. 2017 a v
predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania
rozsudku pre zmeškanie. Súd poznamenal, že  rozsudkom pre zmeškanie podľa tohto ustanovenia
môže súd rozhodnúť v prípadoch, keď už nariadil vo veci samej pojednávanie a žalovaný sa na toto
pojednávanie nedostavil. Vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa tohto ustanovenia Civilného sporového
poriadku pojmovo predpokladá, že postup podľa § 167 CSP bol dodržaný a žalovaný si tam uvedené
povinnosti splnil. Kontumačný rozsudok podľa § 274 prichádza do úvahy iba v prípadoch, keď sú
súčasne splnené podmienky normované jeho hypotézou. Tieto podmienky musia byť splnené súčasne,
v rovnakom čase, čo však neznamená, že musia počas konania nastať iba v jeden určitý moment.
Rozsudkom pre zmeškanie súd môže rozhodnúť na ktoromkoľvek nariadenom pojednávaní, ak sú
súčasne splnené všetky podmienky. Nemusí ísť len o prvé pojednávanie vo veci samej. Vážnosť
okolností, ktorými žalovaný ospravedlňuje svoju neprítomnosť na pojednávaní, musí posúdiť súd.
Sú to okolnosti takej intenzity a závažnosti, ktoré znemožňujú žalovanému účasť na pojednávaní z
objektívnych dôvodov (choroba, úraz, úmrtie v rodine). Vážnosť okolností je však vždy na posúdení
a voľnej úvahe súdu. V predmetnom prípade ospravedlnenie neúčasti právneho zástupcu žalovaného
nespĺňalo vyššie popísané kritériá, preto súd na návrh žalobkyne rozhodol rozsudkom pre zmeškanie.
Podľa § 255 CSP súd priznal žalobkyni plnú náhradu trov konania vzhľadom na jej úspech v konaní s
tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Výroková časť rozsudku o povinnosti žalovaného zaplatiť náhradu trov štátu titulom vyplateného
znalečného z rozpočtových prostriedkov súdu sa v plnej výške zakladá na § 259 CSP. Nakoľko pri
dokazovaní vznikla povinnosť štátu, a to vyplatenie znalečného z rozpočtových prostriedkov súdu, podľa
princípu úspešnosti súd uložil povinnosť neúspešnej strane, t. j. žalovanému, nahradiť tieto výdavky. O
výške náhrady následne súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP.

4. Proti vydanému kontumačnému rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že
súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a že konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukázal na to, že neboli splnené
podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Súd prvej inštancie síce v odôvodnení napadnutého
rozsudku uviedol, že právna zástupkyňa na pojednávaní dňa 30. 05. 2017 navrhla, aby súd rozhodol



rozsudkom pre zmeškanie, no pre nedostatok dôvodov napadnutého rozsudku nie je možné zistiť, ako sa
súd prvej inštancie s týmto návrhom vysporiadal. Rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie je závažným
zásahom do procesných práv strán sporu. Najviac je zasiahnuté do práv tej strany, ktorej je vydaním
rozsudku pre zmeškanie odopreté právo podať opravný prostriedok. Súd prvej inštancie mal správne
pred vydaním napadnutého rozsudku vyhodnotiť vplyv a pomer závažnosti zásahu do práv strán sporu
aj z hľadiska možného vzniku ujmy a neoprávnenej výhody. Ak by tak súd prvej inštancie urobil, musel
by zákonite dospieť k zisteniu, že nevydaním rozsudku pre zmeškanie by žalobcovi nevznikla ujma do
takej miery, aká žalovanému vznikla jeho vydaním. O to viac, že zástupca žalovaného sa pojednávania
nezúčastnil zo zdravotných dôvodov, o čom mal súd prvej inštancie vedomosti   z konaní vedených
pod sp. zn. 9P/7/2017, 16P/31/2017, 3T/42/2016, 12P/334/2015, 16P/51/2016 a 8C/385/2011. Sám
konateľ žalovaného sa ho nemohol zúčastniť z dôvodu prevádzkových problémov v podnikaní. Preto
zároveň navrhol zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 277 ods. 2 CSP. Tým, že súd prvej inštancie
rozsudok riadne neodôvodnil, odňal žalovanému právo konať pred súdom a tým bolo porušené jeho
právo na spravodlivý proces. Konal tak v rozpore so stanoviskom Najvyššieho súdu vo veci sp. zn.
5Sžf/82/2011, na ktorého znenie žalovaný odkázal. Žalovaný poukázal aj na judikatúru Európskeho súdu
pre ľudské práva a v závere odvolania aj na právny názor Ústavného súdu uvedený v náleze pod sp.
zn. I. ÚS 33/2012 ohľadom porušenia práva na spravodlivý proces nesplnením si povinnosti súdu svoje
rozhodnutie riadne odôvodniť.
Žalovaný preto navrhol, aby súd prvej inštancie podľa § 277 ods. 2 CSP zrušil napadnutý rozsudok,
alebo aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa   § 389 ods. 1 písm. b) CSP
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu,
ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalovaným (§ 379 CSP, § 380 CSP) a po
preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez
nariadenia pojednávania (§ 385 CSP).

7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala od žalovaného
zaplatenia sumy 5 334,75 eura s príslušenstvom. Súd prvej inštancie vydal dňa  07. 05. 2014 pod
č. k. 5Rob/147/2014-29 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. Na
pojednávanie nariadené na deň 30. 05. 2017 sa riadne predvolaný právny zástupca žalovaného
nedostavil, pričom svoju, ako aj neúčasť žalovaného vopred ospravedlnil prípisom zo dňa 29. 05. 2017
a súhlasil s tým, aby súd rozhodol vo veci aj v ich neprítomnosti. Právna zástupkyňa žalobkyne na
pojednávaní navrhla, aby súd rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie z dôvodu neúčasti žalovaného
a jeho právneho zástupcu, ako aj z dôvodu, že právny zástupca žalovaného včas a vážnymi okolnosťami
svoju neúčasť neospravedlnil. Súd prvej inštancie následne rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie,
proti ktorému podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie. Konateľ žalovaného
v lehote 15 dní odo dňa doručenia predmetného rozsudku právnemu zástupcovi žalovaného (27.
06. 2017) podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 06. 07. 2017 požiadal o zrušenie rozsudku
pre zmeškanie z dôvodu, že sa pojednávania dňa 30. 05. 2017 nemohol zúčastniť z pracovných a
zdravotných dôvodov. Priepustku konateľa žalovaného Zoltána Janíka platiacu po celý deň 30. 05. 2017,
potvrdenú pečiatkou a podpisom jeho všeobecného lekára, doložil súdu právny zástupca žalovaného
dňa 17. 07. 2017. Dňa 20. 09. 2017 súd prvej inštancie vydal uznesenie, ktorým návrh žalovaného
na zrušenie rozsudku pre zmeškanie č. k. 5Cb/104/2014-735 zo dňa 30. 05. 2017 zamietol. Proti
predmetnému uzneseniu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom odvolací súd rozhodol
tak, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 356 písm. a) CSP, odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov
odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.



11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Z obsahu podaného odvolania je zrejmé, že žalovaný napadol vydaný rozsudok pre zmeškanie z
troch dôvodov, a to:
a) z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) z dôvodu nesplnenia podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie.
Z citovaného § 356 písm. a) CSP vyplýva, že jediným dôvodom, pre ktorý je odvolanie proti rozsudku
pre zmeškanie prípustné, je nesplnenie podmienok na vydanie takéhoto rozhodnutia, t. j. podmienok
osobitne zakotvených pre vydanie tohto druhu rozsudku, ako aj procesných podmienok platných pre
každé súdne konanie, za ktorých splnenia môže súd vo veci konať. Keďže žalovaný okrem tohto
odvolacieho dôvodu uviedol v podanom odvolaní aj ďalšie dva dôvody uvedené pod bodmi a) a b),
odvolací súd na tieto dôvody pre ich neprípustnosť neprihliadal.

13. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením kontumačného rozsudku a
konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). Na zdôraznenie jeho správnosti odvolací súd
poznamenáva, že predpokladom vydania kontumačného rozsudku na návrh žalobcu, ktorým žalobe
na plnenie vyhovie, je kumulatívne splnenie zákonných podmienok vymedzených v § 274 CSP, a
to nedostavenie sa žalovaného na pojednávanie vo veci, hoci naň bol riadne a včas predvolaný a
v predvolaní na pojednávanie bol poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania
rozsudku pre zmeškanie a neospravedlnenie jeho neprítomnosti včas a vážnymi okolnosťami, ktoré
podľa obsahu súdneho spisu preukázateľne splnené boli. Žalovaný a ani jeho právny zástupca
nemali záujem zúčastniť sa pojednávania nariadeného na deň 30. 05. 2017, preto svoju neúčasť
prostredníctvom právneho zástupcu žalovaného bez uvedenia dôvodu vopred písomne ospravedlnili a
súhlasili s tým, aby súd rozhodol bez ich prítomnosti. Nakoľko v posudzovanej veci bola podaná žaloba
na plnenie (§ 137 písm. a) CSP) a právna zástupkyňa žalobkyne na tomto pojednávaní navrhla vydať
kontumačný rozsudok, došlo k naplneniu všetkých zákonných podmienok na vydanie rozsudku pre
zmeškanie, v dôsledku čoho súd prvej inštancie musel takýto rozsudok vydať. V intenciách uvedených
skutočností preto odvolací súd kontumačný rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Keďže v odvolacom konaní bola úspešnou stranou žalobkyňa, mala
by proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobkyni však v odvolacom konaní
žiadne trovy nevznikli, preto jej ich náhradu odvolací súd nepriznal.

15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Cb/104/2014", "guid": "495ee688-8184-4cf8-a6b5-55bfdb3cecc8:4bd04dab-0a0b-4b56-a34d-caeb2a4c8e87", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6ea9570a-a5b6-469c-bf28-2d32cfcd5fbb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 33/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 33/2012 z 3. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-03", "citacie_n": 351, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ea9570a-a5b6-469c-bf28-2d32cfcd5fbb"}], "citovane_v": []}