Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 25CoP/4/2014 z 20. 5. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 20. mája 2014, sp. zn. 25CoP/4/2014, ECLI:SK:KSTT:2014:2112215560.2 Krajský súd Trnava | 25CoP/4/2014 | ECLI:SK:KSTT:2014:2112215560.2 | 2014-05-20 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 62 ods. 1 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0bfeff20-cf93-4979-af98-891248fa2d75 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2112215560.2 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25CoP/4/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112215560
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2112215560.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu:
JUDr. Anton Jaček a JUDr. Martina Valentová, v právnej veci navrhovateľky: E. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G., A. K. XX, zastúpenej advokátkou: JUDr. Adriena Vysudilová, so sídlom Trnava, Paulínska
15/A, proti odporcovi: Ing. L. N., nar. XX.X.XXXX, bytom G., L. XXXX/X, zastúpeného advokátom:
JUDr. Ľubomír Schweighofer, so sídlom Bratislava, Šafárikovo nám. č. 2, o určenie výživného, na
odvolanie navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 5. 9. 2013, č. k.
16P/52/2012-358, t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a v časti výroku o náhrade trov
konania štátu m e n í nasledovne:

Súd s účinnosťou od 1. 8. 2012 z v y š u j e výživné odporcu na navrhovateľku zo sumy 165,97 Eur
mesačne na sumu 350 Eur mesačne, čím mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 35C/38/2005 -
52 zo dňa 16.3.2006 v časti výšky výživného.

Zročné výživné za obdobie od 1.8.2012 do 5.9.2013 v sume 2 392,52 Eur p o v o ľ u
j e odporcovi z a p l a t i ť navrhovateľke v splátkach po 100 Eur mesačne, spolu s bežným
výživným, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za
následok zročnosť celého plnenia.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Trnava náhradu trov konania v sume
24,50 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania účastníkov z r u š u j e
a v e c mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd odporcovi uložil prispievať na výživu navrhovateľky sumou
350 Eur mesačne s účinnosťou od 1.8.2012, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám navrhovateľky.
Vo zvyšku návrh zamietol. Zameškané výživné za obdobie od 1.8.2012 do 5.9.2013 vo výške 2.392,52
Eur povolil odporcovi splácať v splátkach po 100 Eur mesačne, spolu s bežným výživným pod stratou
výhody splátok s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia. Odporcu zaviazal zaplatiť na účet súdu trovy



štátu v sume 35 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Ostatným výrokom rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie prvostupňový súd s použitím ust. § 62 ods. 1 a 2 a § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine
odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním dospel k záveru že sú splnené podmienky pre priznanie
výživného v prospech navrhovateľky od podania návrhu. Navrhovateľka sa návrhom domáhala určenia
vyživovacej povinnosti zo strany odporcu v sume 500 Eur mesačne s účinnosťou od 1.8.2012. Naposledy
bolo určené výživné na navrhovateľku rozsudkom zo dňa 16.3.2006, sp. zn. 35C/38/05 v sume 5.000
Sk (165,97 Eur) mesačne.

Matka navrhovateľky v čase začatia konania dosahovala príjem 770 Eur mesačne, z dôvodu veľkej
pracovnej zaťaženosti sa vzdala príjmu 1100 Eur brutto a poberala dávky 670 Eur mesačne, krátke
obdobie opatrovateľský príspevok, resp. príjem z brigádnickej činnosti. V čase rozhodovania súdu bol
príjem matky 980 Eur mesačne. Matka vlastní pozemky v k. ú. E. a G., je vlastníčkou bytu na A. K. XX,
G.. Poberala nájomné 150 Eur mesačne za byt a 269 Eur ročne za ornú pôdu.

Odporca v roku 2011 vykazoval daňový základ 3.075 eur, spláca úver od VÚB banky v pôvodnej výške
35.000 Eur so splátkami 744 Eur mesačne, úver Volksbank Slovensko so spoludlžníkmi W. X., Ing. X. W.
vo výške 12.000.000 Sk (398.327,03 Eur). V tejto banke je zostatok úveru 755.000 Eur so splátkami 7300
Eur mesačne, ďalší úver 3.300 Eur so splátkami 3.700 Eur mesačne, v Unicredit bank Slovakia splátky
700 Eur mesačne. Odporca vlastní nehnuteľnosť na Ul. X. W. XX, ktorá je v rekonštrukcii, prenajíma
dom na ul. L. XXXX/X v G. - 1 izbu s dohodnutým nájomným 210 Eur mesačne, A. N. XX, G. - 59 Eur
mesačne. Je spoluvlastníkom ornej pôdy v k. ú. W. s nájmom 116 Eur ročne, k. ú. O. Z. - 30,40 Eur
ročne, B. N., K. N. - 14,43 Eur ročne, K. - 54,21 Eur ročne, ďalších nehnuteľností s nájmom 812,35 Eur
ročne, dosahuje zisk 120 Eur mesačne za umiestnenie reklamy. Z jeho daňového priznania za rok 2012
vyplýva, že základ dane predstavoval 9.327,17 Eur, daň 1772,16 Eur. Spoločnosti, v ktorých je odporca
spoločníkom majú nerozdelený zisk na firme H. L. 16.060 Eur, X. s.r.o. 56.894 Eur, a to v roku 2011 aj
2012 podľa predloženej súvahy. Hodnota majetku odporcu v rámci podnikania fyzickej osoby v r. 2011
predstavovala čiastku 172.010 Eur a v roku 2012 82.860 Eur, čo vyplýva z výkazu majetku a záväzkov.
Hoci odporca spláca úvery, úvery čerpané v rámci podnikateľskej činnosti sú premietnuté v záväzkoch,
a teda znižujú základ dane. Úver čerpaný v Unicredit Bank, ktorý odporca čerpal ako fyzická osoba, bol
použitý na kúpu spoluvlastníckeho podielu nehnuteľnosti. Na túto nehnuteľnosť bolo vydané stavebné
povolenie v r. 2012 na realizáciu nadstavby a prístavby, čo nemôže byť na ťarchu výživného.

Navrhovateľka v čase podania návrhu študovala na strednej škole a pripravovala sa na vysokoškolské
štúdium, v čase rozhodovania bola študentkou vysokej školy, a preto vyživovacia povinnosť rodičov
na jej osobu trvá. Od poslednej úpravy výživného pred 7 rokmi došlo k podstatnej zmene pomerov
objektívne uplynutím doby, zvyšovaním nákladov navrhovateľky spôsobených vekom a v neposlednom
rade prípravou na budúce povolanie. Navrhovateľka sa venuje tiež mimoškolským aktivitám, ktoré hoci
priamo nesúvisia s budúcim povolaním sú jej právom v rámci všeobecného vzdelávania a rozvoja
osobnosti, pričom tieto položky nie sú neprimerane vysoké ani nadštandardné. Navrhovateľka mala
zvýšené náklady v súvislosti s ukončením stredoškolského štúdia (stužková, maturita), prípravou na
vysokú školu (príprava na prijímacie pohovory, hradenie prihlášok na VŠ) a jej náklady sú zvýšené
mimoškolskými aktivitami (violončelo, šport, spev). Už samotnou zmenou stupňa školského vzdelania
sú potreby objektívne navýšené. Príjem matky sa oproti poslednej úprave výživného síce tiež zvýšil, na
jej strane je však potrebné prihliadnuť na osobnú starostlivosť, i keď nie do takej miery ako u maloletých
detí. Otec nad rámec bežného výživného na výživu navrhovateľky v spornom období neprispieval, s
navrhovateľkou nebol v kontakte. Prvostupňový súd nepovažoval za smerodajné koho zavinením sú
vzťahy účastníkov obmedzené, pretože nezistil žiadne zásadné skutočnosti, ktoré by v tomto smere z
hľadiska posúdenia dobrých mravov mali vplyv na výšku výživného. Objektívne potreby navrhovateľky
sú dané prípravou na budúce povolanie, skutočnosťou, že od poslednej úpravy pomerov uplynulo
dlhé časové obdobie, počas ktorého vzrástli potreby navrhovateľky vekom, vzrastom, záujmovými
činnosťami, prípravou na maturitu, stužkovú, úhradou prihlášok na VŠ a v súčasnosti návštevou VŠ,
čím vznikli ďalšie náklady na cestovanie, PC, školské potreby. Navrhovateľka nemá možnosť sa riadne
zamestnať a príležitostné brigády jej náklady nepokryjú. U odporcu nepribudla vyživovacia povinnosť,



v prípade ostatných vyživovacích povinností do rozhodnutia vo veci nebolo výživné zvýšené. Jeho
príjem z podnikateľskej činnosti podľa daňového priznania prvostupňový súd nepovažoval za úplne
smerodajný z hľadiska určenia jeho mesačného príjmu. Odporca vykonáva podnikateľskú činnosť vo
viacerých spoločnostiach i ako fyzická osoba. Trhová hodnota majetku jeho spoločností je asi 30 mil. eur
a i pokiaľ odporca s touto nemôže disponovať, nemožno potom prihliadať na ním splácané úvery, ktoré
žiada zohľadniť pri výške výživného a sú zohľadnené v základe dane a na strane druhej neprihliadať
na túto hodnotu majetku. Hodnota domu, ktorý odporca rekonštruuje je 120.000 Eur a predpokladá
investície 10.000 Eur. Odporca teda disponuje finančnými prostriedkami. Obaja rodičia navrhovateľky
sú vlastníkmi viacerých nehnuteľností nie malej hodnoty, a teda príjem oboch je o túto skutočnosť
navýšený. Na strane oboch povinných osôb sú dané majetkové pomery tak, aby boli schopní si riadne
plniť vyživovaciu povinnosť. Pokiaľ ide o použitie prostriedkov získaných po vyporiadaní BSM, matka
ich použila na rekonštrukciu bytu, chaty, garáže, teda vecí, ktoré slúžia i potrebám navrhovateľky,
vrátane jej výživy. Pokiaľ odporca argumentoval, že niektoré z nehnuteľností vlastní len dočasne ako
podnikateľ s realitami, na takéto nakladanie s nehnuteľnosťami sú potrebné finančné prostriedky, ktoré
musí mať odporca nepochybne k dispozícii. I z toho vyplýva, že u odporcu dochádza k obratom, z
ktorých nie je možné ustáliť priemerný mesačný príjem, avšak svedčí to o solventnosti odporcu. Preto
prvostupňový súd nevychádzal len z dokladovaného príjmu odporcu, ale z jeho celkových majetkových
pomerov. Dokazovanie ohľadom účtovníctva odporcu prvostupňový súd nevykonával, nakoľko mal za
to, že pre rozhodnutie sú postačujúce predložené doklady o majetkových pomeroch. Prvostupňový
súd prihliadol tiež na príjem priateľky odporcu 1.238 Eur mesačne, a to z hľadiska spoločného krytia
nákladov domácnosti. Matka navrhovateľky vyčíslila mesačné náklady navrhovateľky na sumu 470 až
500 Eur. Odporca je povinný počínať si tak, aby bol schopný plniť si riadne vyživovaciu povinnosť a aby
bola zachovaná rovnaká životná úroveň rodičov a detí. Odporca je vlastníkom viacerých nehnuteľností,
vykonáva podnikateľskú činnosť ako spoločník obchodných spoločností i ako fyzická osoba, disponuje
dostatočne rozsiahlym majetkom, s ktorým v prípade potreby môže nakladať, v súčasnosti tento
majetok zhodnocuje rekonštrukciou nehnuteľnosti, a teda jeho majetkové pomery sú dostatočné na to,
aby výživné bolo oproti doterajšej výške zvýšené. Podľa prvostupňového súdu nemožno zohľadňovať
úverové zaťaženie odporcu, nakoľko táto skutočnosť je zohľadnená pri určení výšky dane. Odporca
má tiež príjem z prenájmov nehnuteľností. Matka je takisto vlastníčkou nehnuteľností, má príjem z
prenájmu a v prípade potreby má možnosť s nimi disponovať. Hoci odporca udáva nízky príjem z
podnikateľskej činnosti, rozhodujúce sú jeho celkové majetkové pomery a skutočnosť, že vykonáva
rozsiahlejšie podnikanie. Odporca sám nešpecifikoval a neuviedol svoj mesačný príjem, súd ani z jeho
priemerného mesačného zárobku podľa daňového priznania nevychádzal, vychádzal z jeho celkových
majetkových pomerov. Mesačné náklady navrhovateľky boli podľa súdu prvého stupňa vzhľadom na jej
vek, potreby, štúdium opodstatnené a v podstate jej veku bežné pri bežných nákladoch a nárokoch bez
toho, aby sa javili ako neodôvodnene navýšené. Na strane odporcu z hľadiska jeho nákladov, splácania
úverov, prvostupňový súd uviedol, že vyživovacia povinnosť má prednosť pred ostatnými nákladmi
povinnej osoby. Náklady na domácnosť u navrhovateľky hradí matka, odporca sa na týchto nákladoch
podieľa spoločne s priateľkou. U odporcu bolo potrebné prihliadnuť na ďalšie tri vyživovacie povinnosti
a prebiehajúce konania o zvýšenie výživného.

Návrh navrhovateľky považoval prvostupňový súd za dôvodný len sčasti, s prihliadnutím na potreby
navrhovateľky, možnosti odporcu, vyživovaciu povinnosť matky voči navrhovateľke, u ktorej však
zohľadnil osobnú starostlivosť o navrhovateľku. Na strane oboch rodičov prihliadal na vyživovaciu
povinnosť voči ďalším trom deťom. Navrhovateľka nepreukázala, že by jej mesačné náklady prevyšovali
navrhovanú čiastku 500 Eur. Samotný príjem odporcu súd nepovažoval za smerodajný, vzhľadom
na majetkové pomery odporcu, ktoré sú na dostatočnej až vysokej úrovni. Za primerané potrebám
navrhovateľky a možnostiam odporcu preto považoval výživné v sume 350 Eur, ktoré plnoletej
navrhovateľke priznal od podania návrhu. Vo zvyšku návrh zamietol. Zameškané výživné od podania
návrhu do rozhodnutia vo veci povolil odporcovi splácať. O trovách konania rozhodol podľa § 150 O.
s .p. Odporcu, ktorý bol v prevažnej miere neúspešný zaviazal podľa § 148 ods. 1 O. s. p. na zaplatenie
trov štátu titulom poskytnutia informácie od peňažného ústavu.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podali odvolanie tak navrhovateľka ako aj odporca. Odporca
svojím odvolaním napadol prvý, tretí, štvrtý a piaty výrok rozsudku (t. j. okrem výroku, ktorým bol návrh
v časti zamietnutý) a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil
tak, že návrh navrhovateľky zamietne, alebo aby rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu



prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa odporcu súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav
veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne
právne posúdil. Poukazoval na to, že návrh na zvýšenie výživného podala navrhovateľka preto, že jej
matka sa stala nezamestnanou a nestačí hradiť jej výdavky. Matka navrhovateľky však od 17.12.2012
pracuje opäť u svojho predchádzajúceho zamestnávateľa, preto už nemožno prihliadať na to, že v
čase podania návrhu bola nezamestnaná. Matka pritom podala výpoveď bez udania dôvodu, čím sa
bezpochyby bezdôvodne vzdala príjmu v prospech detí a na úkor odporcu, konala účelovo. Od 1.8.2013
je príjem matky 1.140 Eur mesačne, čím nastala na strane matky zmena pomerov, keď sa jej podstatne
zvýšil pravidelný príjem. Príjem matky navrhovateľky (bez príjmu z prenájmu nehnuteľností, daňového
bonusu, prídavkov na deti a výživného od odporcu) bol od 1-3/2012 - 3.539,23 Eur, od 4-9/2012 -
3.810 Eur, od 10-11/2012 - 500 eur, od 1-7/2013 - 6.991,99 Eur. Prvostupňový súd v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia konštatoval výšku príjmu matky v čase podania návrhu a v čase rozhodovania
súdu, túto skutočnosť však nevyhodnotil vo vzájomnej súvislosti a nevyhodnotil ju ako zmenu pomerov
na strane matky, čím vec nesprávne právne posúdil. Neprihliadal na to, že matka navrhovateľky poberá
prídavky na tri deti, uplatňuje si na ne daňový bonus, nemá žiadne úverové zaťaženie. Navrhovateľka
aj so súrodencami pravidelne chodieva na výlety, dovolenky, lyžovačky, navštevuje kultúrne podujatia,
na rozdiel od odporcu, ktorý od rozvodu manželstva bol na dovolenke asi trikrát, a to na Slovensku.
Navrhovateľka a jej matka majú vyššiu životnú úroveň ako odporca a túto si na jeho úkor naďalej zvyšujú.
Zásadu, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov prvostupňový súd aplikoval bez toho,
aby sa bližšie životnou úrovňou otca, dcéry a matky zaoberal, tieto porovnal a správne vyhodnotil. Súd
prvého stupňa postupoval nesprávne aj pri zisťovaní vlastníctva nehnuteľností na strane matky, ktorá
vlastní dva byty, byt na Q. ul. prenajíma a v byte na ul. A. K. býva. Odporcom navrhovaný dôkaz -
výpismi z účtov matky navrhovateľky, súd prvého stupňa síce vykonal, avšak z predložených výpisov
nie je možné zistiť koncový stav na účte v jednotlivých mesiacoch a tým aj skutočný stav finančných
prostriedkov matky navrhovateľky a nakladanie s výživným. Súd prvého stupňa nezisťoval majetkové
pomery matky dostatočne, dôkazy o jej majetkových pomeroch nevykonal v súlade so zákonom a
zistené skutkové okolnosti nesprávne vyhodnotil, čo má za následok nesprávne rozhodnutie súdu. Hoci
súd prvého stupňa dospel k záveru, že na strane oboch povinných osôb sú dané majetkové pomery tak,
aby boli schopní si riadne plniť vyživovaciu povinnosť a forma nakladania s nehnuteľnosťami je potom
ich výlučným právom, túto skutočnosť však nemožno zohľadňovať iba na strane jednej z povinných
osôb, pretože aj matka má vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke. Súd prvého stupňa dospel k
záveru, že náklady na výživu navrhovateľky sú vo výške 470- 500 Eur mesačne, z čoho má odporca
hradiť 350 Eur, avšak prvostupňový súd neuviedol, ako dospel k takémuto prerozdeleniu nákladov u
rodičov, keď matka navrhovateľky má stály príjem vo výške 980 Eur, vlastní nehnuteľnosti, prenajíma
byt za 150 Eur mesačne a osobná starostlivosť o navrhovateľku nie je daná do takej výraznej miery
ako u maloletého dieťaťa. Súd prvého stupňa uzavrel, že odporca rekonštrukciou nehnuteľnosti túto
zhodnocuje a môže ju ďalej použiť na prenájom alebo predaj, na strane matky však k takémuto záveru v
súvislosti s jej vlastníctvom nedospel. Na rekonštrukciu uvedenej nehnuteľnosti bolo potrebné vynaložiť
10.000 Eur, ktorú skutočnosť súd vyhodnotil tak, že odporca disponuje finančnými prostriedkami, keďže
túto investíciu realizoval. Pritom nevykonal dokazovanie ohľadom tejto investície, nezisťoval kto a v akej
výške na rekonštrukciu poskytol peniaze. Odporca bol nútený predať nehnuteľnosti v jeho vlastníctve,
aby mohol riadne uhrádzať výživné na všetky svoje deti, čo činí spolu sumu 664 Eur mesačne, nakoľko
nemá pravidelný mesačný príjem v takej výške, ktorá by mu umožňovala hradiť takto určené výživné.
Matka navrhovateľky doposiaľ nepredala ani časť svojho nehnuteľného majetku, napriek tomu, že v
konaní deklarovala, že pozemky vo E. majú slúžiť ako zábezpeka na štúdium detí. Na štúdium detí
však žiada výživné od odporcu. Matka navrhovateľky taktiež vlastní pozemky oblasti H., ktoré majú
byť určené na individuálnu bytovú výstavbu a ktoré plánuje predať. Odporca v konaní preukázal, že
jeho príjmy sa na rozdiel od matky navrhovateľky nijako nezvyšujú, naopak v dôsledku enormného
úverového zaťaženia (úvery nesúvisia len s podnikateľskou činnosťou), hospodárskej krízy a súdnych
sporov vyvolaných konkurzom sa znižujú. Z doložených daňových priznaní odporcu vyplýva výška
jeho obratu, ale tento nepredstavuje čistý zisk odporcu. Akékoľvek zisky z podnikateľskej činnosti
H. W. sú použité na splácanie úverov, ktoré banka každoročne združeniu H. W. navyšuje, o. i. aj
z dôvodu pretrvávajúcich súdnych sporov vyvolaných konkurzom úpadcu TAZ, š. p. Prvostupňový
súd mal prihliadať na úvery odporcu súvisiace s jeho podnikateľskou činnosťou, ako aj na celkové
podnikateľské riziko, pretože táto podnikateľská činnosť je zdrojom obživy odporcu, zdrojom výživného
pre navrhovateľku a jej súrodencov. Súd prvého stupňa v rozhodnutí nesprávne uviedol, že trhová
hodnota majetku združenia H. W. je 30 mil. Eur, pretože odporca uviedol, že účtovná hodnota majetku
združenia - budovy bývalej TAZ je 30 mil. SK. Súd preto absolútne nesprávne zistil skutkovú okolnosť



týkajúcu sa majetku odporcu, z čoho vyvodil nesprávne právne závery. Súd prvého stupňa uviedol, že nie
je možné ustáliť mesačný príjem odporcu, pričom odporca uviedol, že má mesačný príjem vo výške 1.000
Eur. Prvostupňový súd sa stotožnil len s tvrdeniami navrhovateľky, resp. jej matky a argumenty odporcu
vyhodnotil v jeho neprospech, čím porušil zásadu rovnosti zbraní. Argument odporcu, že nehnuteľnosti
nadobúda do svojho vlastníctva len na určitý čas v rámci svojej podnikateľskej činnosti v oblasti realít,
vyhodnotil súd v neprospech odporcu tak, že odporca musí mať na takéto nadobúdanie majetku potrebné
finančné prostriedky, svoj záver však riadne nezdôvodnil. Odporca má viac nehnuteľností, ide prevažne
o spoluvlastnícke podiely na ornej pôde a lesoch, ktoré nemajú takmer žiadnu hodnotu a odporca z nich
nemá žiadne, resp. minimálne príjmy. Z prenájmu na ul. N. má príjem 59 Eur mesačne, čo zodpovedá
výške jeho spoluvlastníckeho podielu 31/100. Z prenájmu na Q. ul. má odporca príjem 93,80 Eur
mesačne, vlastníctvo predajne H. W. a súvisiace pozemky sú v podielovom spoluvlastníctve odporcu, sú
zaťažené záložným právom v prospech M. (mesačná splátka úveru je 7300 Eur), navyše zablokované
správcom konkurznej podstaty TAZ š. p. Rodinný dom na Z. ulici je v podielovom spoluvlastníctve
odporcu, je zaťažený záložným právom v prospech U. (mesačná splátka úveru je 220 eur), príjmy
z prenájmu tejto nehnuteľnosti nemá odporca žiadne, rodinný dom na ul. L. v G., v ktorom odporca
býva je taktiež zaťažený záložným právom v prospech M. (mesačná splátka úveru je 3.700 Eur),
náklady na prevádzku domu sú 266 Eur. Súd prvého stupňa neprihliadol na pasíva na strane odporcu
a matky navrhovateľky, mieru úverového zaťaženia a ostatných rizík a bez ďalšieho dospel k záveru o
solventnosti odporcu. Z hľadiska pokrytia nákladov na domácnosť prihliadal na príjem priateľky odporcu,
napriek tomu, že táto sa na nákladoch jeho domácnosti nepodieľa, pretože spoločne nehospodária.
Matka navrhovateľky žiada svojimi návrhmi výživné aj na mal. deti W. a J. spolu vo výške 800 Eur a
návrh na určenie výživného podala aj dospelá dcéra F., ktorá žiada výživné v sume 600 Eur. Súčet
všetkých nárokov na výživné je 1.900 Eur, čo ďaleko presahuje odporcov mesačný príjem. Odporca
považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za nespravodlivé, jednostranné, neobjektívne a zmätočné.
Podľa odporcu je tiež rozhodujúce, že navrhovateľka sa s odporcom nestretáva, čo považuje za stav
v rozpore s dobrými mravmi, keď odporca nemôže uplatňovať svoje rodičovské práva. Navrhovateľka
sama uviedla, že sa s otcom nestretáva, teda že z jej strany došlo k pretrhnutiu väzieb, navrhovateľka
ani jej matka odporcovi neoznamujú a nekonzultujú s ním žiadne výdavky. Súd prvého stupňa danú
situáciu z hľadiska dobrých mravom neposúdil správne. Vzhľadom na vek a správanie navrhovateľky
voči odporcovi, príjmy a konanie matky navrhovateľky na úkor odporcu, ostatné vyživovacie povinnosti
odporcu, pasíva na strane odporcu, odopieranie rodičovských práv odporcovi, má odporca za to, že
určenie povinnosti platiť výživné navrhovateľke vo výške 350 eur mesačne od 1.8.2012 je neprijateľné,
neúnosné a v rozpore s dobrými mravmi. Súd v konaní nevyhodnotil všetky dôkazy rovnako z hľadiska
ich pravdivosti, hodnovernosti a dôležitosti, stotožnil sa len s tvrdeniami navrhovateľky, neprihliadajúc na
argumenty odporcu. Neprihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, najmä na všetky skutočnosti,
dôkazy a právne závery svedčiace v prospech odporcu. Absencia riadneho odôvodnenia rozhodnutia
pri skutočnosti, že pomery matky umožňujú, aby hradila výživné navrhovateľke je podstatnou vadou,
ktorá spôsobuje, že rozsudok súdu prvého stupňa je v rozpore s § 153 a § 157 O.s.p.

Navrhovateľka svojím odvolaním napadla výroky v časti určenia vyživovacej povinnosti, vrátane
zamietajúcej časti, vyčísleného dlhu ako aj výrokovej časti týkajúcej sa trov konania. Prvostupňový
súd podľa nej nezohľadnil, že v čase podania návrhu bola študentkou strednej školy, pričom v čase
rozhodovania sa stala študentkou vysokej školy, preto ak súd prvého stupňa uviedol, že nepreukázala,
že by jej mesačné náklady prevyšovali čiastku 500 Eur, jeho rozhodnutie nezodpovedá zistenému
skutkovému stavu. Pokiaľ ide o trovy konania, nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa spočíva v
tom, že odporca zavinil konanie o výživnom, pretože napriek tomu, že výživné bolo upravované pred 7
rokmi, nebol ochotný zvýšiť dobrovoľne svoju vyživovaciu povinnosť, napriek tomu, že v čase prvotného
rozhodnutia bola jeho dcéra žiačkou základnej školy, medzitým absolvovala celé stredoškolské štúdium
a bola prijatá na vysokú školu. U navrhovateľky sú tiež dôvody hodné osobitného zreteľa, keď nemá
žiadny vlastný príjem, preto nemôže znášať náklady právnej pomoci. Z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia však nevyplývajú okolnosti, ktoré súd viedli k aplikácii ust. § 150 O.s.p. Navrhovala preto,
aby odvolací súd prvostupňový rozsudok zmenil tak, že návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovie
a prizná jej náhradu trov konania. Poukazovala na to, že v čase podania návrhu bola navrhovateľka
študentkou strednej školy, kde jej pravidelné mesačné výdaje boli 454,33 Eur a jednorazové výdaje
boli 720 Eur, k tomu platby ZRPŠ, výdavky na stužkovú slávnosť, vreckové na výlety a zborové
sústredenie, letné a zimné dovolenky, doplatky za lieky, z čoho je zrejmé, že náklady v priebehu
jedného ročníka strednej školy presahovali sumu 500 Eur (454,33 Eur + 60 Eur = 514,33 Eur) t. j.



bez ďalších jednorazových výdavkov. Dieťa má nárok mať primeranú životnú úroveň akú má otec, ísť
cez prázdniny na dovolenku so súrodencami a matkou. Navrhovateľke vznikli tiež náklady spojené s
prípravou na prijímacie pohovory - poplatky zaplatené univerzite B., W. univerzite, náklady na overenie
príloh prihlášok a poštovné. Po prijatí na vysokú školu mala zvýšené výdavky na cestovné do Z.,
ISIC kartu, poplatky za fotky na index, pomôcky potrebné na štúdium na vysokej škole (vybavenie do
laboratória, skriptá, notebook), náklady na stravné v Z., a tiež na doučovanie predmetov matematiky,
fyziky a chémie. Tieto výdaje navrhovateľka v čase vydania napadnutého rozhodnutia nemohla presne
špecifikovať, preto vychádzala iba z toho, že jej staršia sestra F., ktorá je vysokoškoláčka, potrebuje
mesačne na štúdium 750 Eur, pričom je prirodzené, že výdavky dieťaťa pri návšteve strednej školy v
mieste bydliska a štúdiom na vysokej škole mimo miesta bydliska musia byť minimálne o 200 Eur vyššie,
už len s ohľadom na cestovné výdavky. V posledných rokoch otec na navrhovateľku nad rámec bežného
výživného nijako neprispel, ani na Vianoce, narodeniny či meniny. Pokiaľ ide o schopnosti matky, je
pravdou, že skončila pracovný pomer výpoveďou, avšak dôvodom bola okolnosť, že práca presahovala
normálny 8 hodinový pracovný čas a pri 4 deťoch matka nestíhala zabezpečovať domácnosť a venovať
sa i deťom. Jej príjem v nasledujúcom období, keď poberala dávky v nezamestnanosti podstatným
spôsobom neklesol, pretože popritom pracovala brigádnicky a neustále si hľadala možnosť riadneho
pracovného pomeru. Dnes pracuje u pôvodného zamestnávateľa, na inom mieste s príjmom v priemere
950 Eur mesačne, z ktorého keď vykryje osobné výdaje vo výške 550 Eur, ostane jej 350 - 400 Eur
mesačne, ktoré použije na nepravidelné, ojedinelé výdavky, akými sú napr. oprava motorového vozidla,
darčeky 4 deťom k meninám, narodeninám a na Vianoce, výmena posteľného prádla, uterákov, náhrada
základných spotrebičov ako vysávač, chladnička, pračka, drobné opravy v byte, zakúpenie lyžiarskej
výstroje deťom. Matka teda nie je schopná na výživné každého zo 4 detí prispieť sumou vyššou ako
50 Eur mesačne, pričom ak by sa popísané výdavky jednorazového charakteru nevyskytovali vôbec,
nebolo by to viac ako 100 Eur mesačne. Preto pri nevyhnutných potrebách navrhovateľky vo výške
700 Eur mesačne, je suma požadovaného výživného preukázaná a primeraná. Otec pritom žije s
partnerkou v novopostavenom rodinnom dome na N. H., ktorý je takej veľkosti, že časť z neho prenajíma.
Matka so 4 deťmi žije v štandardnom byte v bytovom dome. Po rozvode manželstva pomer majetku,
ktorý zostal matke a otcovi bol diametrálne odlišný, otec získal majetok pre svoje podnikanie, majetok
výnosový. Po rozvode nadobudol ďalší nehnuteľný majetok, má výnosy z poľnohospodárskej pôdy
a z prenájmu viacerých nehnuteľností. Zakúpil ďalšiu nehnuteľnosť, ktorú je schopný rekonštruovať,
za účelom získavania ďalších výnosov. Jeho podnikateľský majetok fyzickej osoby je značný. Pri
právnických osobách, ktorých je spoločníkom, je rovnako zrejmý rozsah čistého majetku a tiež je zo
súvahy zrejmá pri oboch spoločnostiach značná výška nerozdeleného, čistého zisku, ktoré finančné
prostriedky sú hotovosťou, ktorú má bez ďalšieho k dispozícii. Odporcom deklarované podnikateľské
úvery nie sú podstatné, pretože sú premietnuté v účtovníctve spoločností ako záväzky. Jediný úver ako
fyzickej osoby nie je možné zohľadniť, pretože nebolo nevyhnutné, aby sa k nemu odporca zaviazal,
preto nemôže mať vplyv na výživné. Po rozvode manželstva, si každý z manželov ponechal vo svojom
výlučnom vlastníctve pozemok na H. ulici v G., kde obaja tento predali a každý z nich získal po
2.000.000 Sk, pričom matka ich použila na rekonštrukciu bytu, opravu garáže, výmenu starého vozidla
za iné zánovné, rekonštrukciu rekreačnej chalupy a vyfinancovanie potrieb detí, ktoré za celých 6 rokov
presahovali ich krytie výživným otca a príjmom matky. Druhú časť týchto pozemkov majú matka i otec
v rovnakom pomere. Matka mala byt na Y. ulici, ktorý prenajímala, avšak pre nedostatok dopytu po
nájme, bola nútená ho predať, tiež z dôvodu, že nebola schopná financovať 4 deti, dve vysokoškoláčky,
jednu maturantku a syna deviataka, pričom všetky štyri deti majú široké športové a umelecké záujmy,
ktoré im matka chce dopriať a pri majetkových pomeroch otca na ne majú nárok. Otec pritom podľa
jeho vyjadrenia rovnako predal nehnuteľnosť - pozemky a nie je zrejmé na aký účel finančné prostriedky
použil.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že navrhovateľka nepreukázala,
že by jej mesačné náklady prevyšovali sumu 500 Eur a nepreukázala všetky svoje výdavky.
Dokladované boli len príjmy matky navrhovateľky, daňové priznanie matky navrhovateľky za rok 2012,
pracovná zmluva, dohoda o zmene pracovnej zmluvy, potvrdenia o poplatkoch za prijímacie pohovory,
nepreukázala náklady na učebnice, pomôcky, školné, záujmové krúžky, telefón, telovú kozmetiku,
výživové doplnky, oblečenie, obuv, poplatky za školské akcie ani jednorazové výdavky, poplatok za
autoškolu v sume 370 Eur, za zborové sústredenie 100 Eur, nezdokladovala výdavky na cestovné
do Bratislavy, ISIC kartu, vybavenie do laboratória, či ďalšie pomôcky na štúdium. Súd konštatoval,
že navrhovateľkou neboli preukázané mesačné výdavky prevyšujúce 500 eur, avšak navrhovateľka



podľa odporcu nepreukázala ani výdavky odôvodňujúce výživné v sume 350 Eur. Súd prvého stupňa v
tomto smere nevykonal riadne dokazovanie a uspokojil sa len s tvrdeniami navrhovateľky, nevysporiadal
sa s dôvodnosťou jednotlivých nárokov. Odporca namietal proti tomu, že z výpisu z účtu matky
navrhovateľky vo O. M. (M.) majú byť zrejmé výdavky matky navrhovateľky ako platby nájmu, fondu
opráv, elektriny, plynu, káblovej televízie, internetu, platby na rekreačné nehnuteľnosti, koncesionárske
poplatky, opravy, pohonné hmoty, telefóny, toner, bytovú poistku. Navrhovateľka výdavky len všeobecne
popísala, nešpecifikovala ich, nevysvetlila. Z výpisu z účtu nie sú zrejmé mesačné zostatky na účte,
ide len o výpis pohybov na účte. Poukazovanie na štúdium sestry F., ktorá má mať výdaje na štúdium
750 eur mesačne a tvrdenie, že štúdium mimo miesta bydliska musí byť nákladnejšie o 200 Eur,
nie sú ničím podložené, nemajú nič spoločné s racionálnym zvážením možností povinného rodiča.
Navrhovateľka preto podľa odporcu neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k jej výdavkom a výdavkom
jej matky, nepreukázala dôvodnosť nároku na výživné v sume 350 Eur. Majetkové pomery matky sú
pritom také, že táto je schopná podieľať sa na výžive navrhovateľky minimálne rovnakým dielom ako
odporca. Osobnú starostlivosť už vzhľadom na vek navrhovateľky nie je možné posudzovať ako formu
plnenia si vyživovacej povinnosti matkou, preto táto má rovnakú vyživovaciu povinnosť ako odporca.
Ak súd prvého stupňa určil odporcovi platiť výživné v sume 350 eur mesačne, preniesla sa celá
vyživovacia povinnosť na otca. Tvrdenie, že matka nie je schopná prispievať na každé zo štyroch
detí sumou väčšou ako 50 Eur mesačne je účelové a nezodpovedá listinným dôkazom. Príjem matky
navrhovateľky sa od 1.8.2013 zvýšil na sumu 1.140 Eur mesačne. Príjem matky navrhovateľky (bez
príjmu z prenájmu nehnuteľností, daňového bonusu, prídavkov na deti a výživného od odporcu) bol od
1-3/2012 - 3.539,23 Eur, od 4-9/2012 - 3.810 Eur, od 10-11/2012 - 500 Eur, od 1-7/2013 - 6.991,99
Eur. Navrhovateľka uviedla, že matke mesačne zostáva 350-400 Eur mesačne, to znamená, že vďaka
výživnému od odporcu má na všetky deti dostatočné finančné zabezpečenie, nie je odkázaná na
výživné od odporcu a chce si len zvyšovať svoju životnú úroveň a životnú úroveň svojich detí na úkor
odporcu. Odporcovi nezostáva mesačne žiadny zostatok, všetok príjem odporcu ide na výživné pre deti,
zakupovanie vecí pre deti a úhradu výdavkov navyše pre deti. Na zabezpečenie úhrady doterajšieho
výživného pre deti musel odporca predať svoj nehnuteľný majetok. Matka navrhovateľky sumu 2
mil. Sk z predaja nehnuteľného majetku použila na zveľadenie nehnuteľného majetku v jej výlučnom
vlastníctve. Odporca peniaze z predaja svojho dielu po rozvode manželstva použil na vyriešenie svojej
bytovej otázky a taktiež pre potreby detí, na výživné a ostatné ich náklady. Matke navrhovateľky ostali
po rozvode dva byty, nezaťažené hypotékami, odporca si musel po rozvode všetko zabezpečovať
nanovo, je úverovo zaťažený. Matka navrhovateľky od rozvodu a úpravy výživného nikdy nekontaktovala
odporcu s požiadavkou na zvýšenie výživného, prezentovala sa ako zabezpečená matka, ktorá odporcu
nepotrebuje, chcela sa o deti postarať sama, bez pomoci manžela. V roku 2012 však odišla zo
zamestnania v G. M. N., ostala doma, nezamestnaná a podala, resp. aj jej dospelé deti žiadosť o
zvýšenie výživného spolu v sume 1.800 Eur. Keďže sa matka navrhovateľky opätovne zamestnala a
plat sa jej zvýšil, podľa odporcu tým dôvod na zvýšenie výživného odpadol. Matka navrhovateľky na
pojednávaní dňa 10.1.2013 uviedla, že pozemok na H. ulici predá, keď bude potrebovať peniaze na
štúdium detí, z odvolania ale vyplýva, že pozemok predala v neznámom čase a získala zaň peniaze 2 mil.
Sk, ktoré použila na rekonštrukciu bytu, garáže, rekreačnej chalupy a výmenu vozidla, teda nepoužila
príjem z predaja tejto nehnuteľnosti pre potreby štúdia svojich detí, ale na zveľadenie svojho majetku. Od
odporcu teraz žiada zvýšené výživné pre potreby štúdia detí. Z odvolania navrhovateľky ďalej vyplýva,
že predala byt na Y. (na Q. ul.), z ktorého mala príjem 38.000 Eur, ktorý príjem nebol v pôvodnom konaní
zohľadnený, zostala jej vo vlastníctve garáž, orná pôda, na ktorej sa plánuje zástavba, orná pôda vo
E., ktorú prenajíma za 269,05 Eur mesačne, vlastní chatu v k. ú. Y.. Z odvolania navrhovateľky ako
aj zo súvisiacich prebiehajúcich konaní o zvýšenie výživného vyplývajú nové skutočnosti, ktoré neboli
prejednané v konaní pred súdom prvého stupňa a sú významné pre posúdenie nároku navrhovateľky
na zvýšenie výživného. Odporcovi musí byť umožnené sa k týmto skutočnostiam vyjadriť, preto by
mal odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľky, že otec dobrovoľne nezvýšil výživné a tým zavinil toto konanie,
odporca poukázal na to, že platí mesačne výživné na všetky deti v sume 700 Eur. Naopak konanie
zavinila navrhovateľka, ktorá odporcu pred podaním návrhu nekontaktovala. Navrhovateľka a jej matka
s odporcom nekomunikujú, nekonzultujú náklady a plány do budúcnosti, nemajú záujem o obnovenie
vzťahu s otcom, ktorý je pre nich len zdrojom peňazí. Suma 500 Eur, ktorú navrhovateľka požaduje od
odporcu je účelovo zvýšená, preto z nej nemožno vychádzať pri stanovení úspešnosti, či neúspešnosti
navrhovateľky. Postoj navrhovateľky charakterizovaný ľsťou, aroganciou a zištnosťou, nezáujmom od
odporcu je v rozpore s dobrými mravmi, morálnymi zásadami a pravidlami slušného správania. Právne



posúdenie otázky náhrady trov konania navrhovateľkou je nesprávne, nemá oporu v zákone, preto naň
nemožno prihliadať.

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že dôvodom podania návrhu bola
okolnosť, že vyživovacia povinnosť bola určená v roku 2006, teda už pred 8 rokmi. Za toto obdobie
došlo k podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľky, ktorá je študentkou vysokej školy. Otec
neprejavil záujem dobrovoľne zvýšiť plnenie vyživovacej povinnosti. Zmena pomerov na strane matky
tým, že sa stala nezamestnanou vyplynula z okolností, kde ako zamestnankyňa O. G. vykazovala
značné množstvo nadčasových hodín, nemala dostatok času, aby sa venovala výchove a opatere detí.
Počas nezamestnanosti poberala dávky vo výške 650 eur v mesiacoch apríl až september, k tomu
brigádnicky pracovala, ihneď po vzniku nezamestnanosti až do mesiaca august, ďalej podľa dohody
o vykonaní práce u zamestnávateľa D. F. Q., s.r.o. v období september až december 2012, naviac
popri tom od 1.10.2012 zabezpečovala opatrovanie osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, čo bolo
spojené s mesačným príjmom 94,92 Eur mesačne, kde na základe dohôd o prácach mimo pracovného
pomeru dosiahla príjem 671,60 Eur, teda rozdiel medzi jej priemerným zárobkom a príjmom v období
do 1.4.2012 do decembra 2012, kedy sa opätovne zamestnala bol nepodstatný. Následne bola prijatá
do pracovného pomeru na O. G., na pracovnú činnosť, kde fond pracovného času zodpovedá rozsahu
prideľovanej práce a má rovnaké finančné ohodnotenie aké dosahovala predtým. Pokiaľ ide o životnú
úroveň navrhovateľky, chodieva na kultúrne podujatia, do kina, na lyžovačky, dovolenky a výlety spolu
so súrodencami a matkou, avšak nie nadštandardného charakteru, ale iba primerané tomu, aby všetky
deti ako rodina boli spolu. Matke po rozvode ostali v opatere štyri deti v starom neprerobenom byte. Otec
si postavil rodinný dom v jednej z najluxusnejších lokalít v G., zakúpil si viac nehnuteľností za účelom
získavania príjmu z nich, v rámci vyporiadania BSM získal nepomerne vyššie majetkové a finančné
hodnoty, ktoré mu umožňujú ďalšie výnosné podnikanie, chodil aj na dovolenky, pričom nie je podstatné,
že na Slovensku, pretože je potrebné prihliadať na štandard týchto dovoleniek. Po vyporiadaní BSM
zostali každému z manželov trhovo zaujímavé pozemky v rovnocenných podieloch, ktoré každý z
nich odpredal za rovnakú cenu 2,5 mil. Sk. Otec ich zrejme použil na kúpu nehnuteľností, matka ich
použila na rekonštrukciu bytu, garáže, chalupy, zakúpenie ojazdeného motorového vozidla, dovolenky,
realizovanie športových a kultúrnych potrieb detí. Je pravdou, že matka vlastnila ešte jeden jednoizbový
byt na Q. ul., tento v roku 2013 predala, nakoľko nestačila vykrývať potreby dvoch vysokoškoláčok,
maturantky a syna, ktorý sa pripravuje na stredoškolské štúdium. Pokiaľ odporca vytýka súdu, že
nezabezpečil ako matka nakladá s výživným hradeným odporcom, pri sume 166 eur mesačne pre
vysokoškoláčku, v predchádzajúcom období maturantku ide o minimum, keďže príjem matky pokrýva
poplatky za byt, energie, čistiace prostriedky, prevádzku motorového vozidla a poplatky za energie na
chalupe. Matka ako aj otec v súčasnosti vlastnia ešte druhú časť pozemkov LV č. XXXX, k. ú. G. a
pokiaľ odporca namieta, že sú predajné, v rovnakej pozícii sa nachádza i on. K príjmom otca uviedla,
že nie je podstatné, že H. W. je blokovaný a nie je možné ho predať, pretože v tomto objekte stále
podniká a tento objekt je nepretržite v prevádzke. Podnikateľské úvery odporcu nie je možné zohľadniť,
pretože sú premietnuté v daňových priznaniach ako pasíva tak v právnických osobách ako aj v osobe
fyzickej. Z prílohy k daňovému priznaniu - výkaz majetku a záväzkov je zrejmé, že v roku 2012 rozdiel
majetku a záväzkov bol 82.860 Eur, čo je majetok tzv. čistý, ktorý môže mať v skutočnosti oveľa vyššiu
trhovú hodnotu. Medzi príjmami a výdavkami celého združenia bol rozdiel - zisk 2.169.000 Eur. Odporca
je 50 % vlastníkom spoločnosti H. L., s.r.o. kde z daňového priznania je zrejmé, že v minulých rokoch
bol nerozdelený zisk v sume 16.060 Eur a vlastné imanie spoločnosti predstavuje 21.912 Eur a pri
spoločnosti DAKRA, s.r.o. je nerozdelený zisk 54.504 Eur a vlastné imanie vo výške 37.417 Eur. Na
odporcu teda pripadá majetok 64.946,50 Eur. Odporca vlastní len podnikateľský majetok značného
rozsahu, osobný majetok je zrejmý z listov vlastníctva. Pokiaľ ide o úver odporcu ako fyzickej osoby na
rodinný dom na L. ulici s mesačnou splátkou 3.700 Eur a prevádzkou 266 Eur, nie je zrejmé, z čoho
túto splátku hradí, keď uvádza, že má príjem 1.000 Eur. Jeho priateľka, ktorá v nehnuteľnosti býva, sa
podľa odporcu nepodieľa na prevádzkovej réžii, z právneho hľadiska sa teda odporca vzdáva finančných
prostriedkov. Odporca ďalej spláca úver na rodinný dom v sume 292 Eur, ktorý ako spoluvlastník
kúpil a rekonštruuje ho, teda nepochybne mal prostriedky na to, aby si úver v r. 2008 mohol vziať
vo výške 1.475.000 Sk. Odporca vlastní celý rad nehnuteľností - spoluvlastníckych podielov na ornej
pôde v rôznych k. ú. v okolí G., ide o 17 LV, kde na 13 sú uvádzané druh pozemku - orná pôda, na
ďalších sa jedná aj o vinice a ostatné plochy. Ďalej navrhovateľka poukázala na nehnuteľnosti, ktorých
je odporca podielovým alebo výlučným vlastníkom. Odporca vlastní tiež pozemky - zastavané plochy
a stavbu administratívnej budovy s. č. XXXX postavenej na parcele č. XX XXX účelovo určenej ako



administratívna budova, kde predstavuje jeho podiel polovicu, priľahlý pozemok má výmeru 1776 m2
bez pozemku pod stavbou, o vlastníctve ktorej sa odporca v konaní nezmienil, pričom trhová hodnota
tejto nehnuteľnosti je značná. Odporca vlastní byt na ul. Q., byt - podiel 31/100 na A. N., na ktoré
má uzavreté nájomné zmluvy. Vlastní polovičný spoluvlastnícky podiel v G. na pozemkoch a stavbe
rodinného domu a garáže, LV č. XXXX, ktorá nehnuteľnosť je úverovo zaťažená, avšak odporca pred
čerpaním úveru zaplatil časť kúpnej ceny v hotovosti vo výške 4.425.000 Sk, o čom sa v odvolaní
nezmieňuje. Rovnako mu patrí polovičný spoluvlastnícky podiel na pozemkoch a rodinnom dome v G.
LV č. XXX, na ktorú nehnuteľnosť bolo vydané stavebné povolenie na prístavbu a nadstavbu, z čoho
vyplýva, že finančné pomery odporcu dovoľujú realizovať stavbu v takomto rozsahu, pričom nie je zrejmé
z akých prostriedkov, keď odporca uvádza svoj príjem 1.000 Eur a splátky úverov. Odporca od stanovenia
výživného v rozvodovom konaní okrem podnikateľského majetku, nadobudol dva byty, tri rodinné domy,
jednu administratívnu budovu, celý rad ďalších pozemkov priamo v G. a v okolí ako výlučný vlastník a
ďalej pozemky v podieloch v G. a okolí, preto nie je pravdivé jeho tvrdenie, že vlastní len spoluvlastnícke
podiely na ornej pôde a lesoch, ktoré nemajú takmer žiadnu hodnotu. Ak poukazuje na splácanie úveru,
aby si zabezpečoval ďalšie nehnuteľnosti, ktoré jednoznačne neslúžia vlastnej potrebe na bývanie, je
potrebné prihliadnuť na rozsah týchto nehnuteľností a ich hodnotu pri stanovovaní výživného. Pokiaľ
ide o potreby navrhovateľky, táto navštevuje prvý ročník M. G. U., H. - G. J., kde laboratórne cvičenia
bývajú od 7 - 19 hod., preto nie je schopná denne cestovať a musí si zabezpečiť bývanie v Z., mesačné
náklady na podnájom predstavujú minimálne 200 Eur. Potrebuje pomôcky ako plášť, ochranné veci,
osobný počítač, stravu v priebehu pracovného týždňa, osobné potreby - hygienu, holič, šatstvo, obuv,
minimálne raz týždenne cestuje domov a späť. Má výdavky na školské pomôcky ako skriptá, bloky,
perá a p., kultúru a šport, tiež sa musí podieľať na nákladoch na bývanie, domácnosti, stravovanie
počas víkendov. Chcela by absolvovať autoškolu. Situáciu vo vzťahu medzi navrhovateľkou a odporcom
zapríčinil odporca, spôsobom akým reagoval na pozvanie na stužkovú slávnosť a svojím postojom
ku všetkým trom dcéram. Nie je povinnosťou detí sa otcovi vnucovať, keď tento nemá záujem ísť na
stužkovú slávnosť, nespomenie si maličkosťou na meniny, narodeniny, či Vianoce.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej O.s.p.), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkmi konania (§ 201
O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní,
že odvolania majú zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolatelia v odvolaní
vo veci samej podľa obsahu použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f)
O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolaní - teda v
celom rozsahu (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.
2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený min. 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156
ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň
ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že odvolania
účastníkov proti výrokom vo veci samej (výroku o určení výživného, v zamietajúcom výroku, výroku o
zročnom výživnom) nie sú dôvodné, avšak napriek tomu bolo nevyhnutným tieto výroky rozsudku s
použitím § 220 O.s.p. formálne zmeniť. Výrok o náhrade trov štátu si vyžiadal zmenu podľa § 220
O.s.p. pre jeho nesprávnosť. Pokiaľ však ide o výrok o náhrade trov konania účastníkov, bolo odvolanie
navrhovateľky dôvodné, preto odvolací súd v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) v spojení s ods. 2 O.s.p.
rozsudok v tejto časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Predmetom konania na súde prvého stupňa bolo určenie výživného na plnoletú navrhovateľku. Súd
prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcovi prispievať na výživu navrhovateľky sumou 350
Eur mesačne od 1.8.2012 (odo dňa nasledujúceho po dni podania návrhu, ako žiadala navrhovateľka),vo
zvyšku návrh navrhovateľky, ktorá sa domáhala výživného v sume 500 Eur mesačne zamietol, rozhodol
o nedoplatku na výživnom za čas od jeho určenia do vyhlásenia rozsudku a napokon rozhodol o náhrade
trov štátu a účastníkov konania. Odvolaniami účastníkov bol rozsudok súdu prvého stupňa napadnutý
v celom rozsahu. S poukazom na vyššie uvedené bolo úlohou odvolacieho súdu v prvom rade posúdiť,
či boli splnené podmienky pre určenie výživného otca k plnoletej dcére, odkedy a v akom rozsahu.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez



ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť
v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 1,2,3,4 a 5 Zákona o rodine). Výživné
plnoletých detí upraví súd len na návrh (§65 ods. 3 Zákona o rodine).

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné
pre maloleté dieťa (§ 75 ods. 1,2 Zákona o rodine).

Stanovenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča nie je nemenné. Môže dôjsť totiž k zmene pomerov
ako na strane povinného, tak i na strane oprávneného, pokiaľ sa výrazným spôsobom prejavia
v pomeroch účastníkov, môžu znamenať dôvod pre novú úpravu vyživovacej povinnosti. Súd pri
svojom rozhodovaní v takomto konaní zisťuje okolnosti dôležité pre určenie pôvodnej vyživovacej
povinnosti a posudzuje, či sa tieto okolnosti podstatne a výrazným spôsobom zmenili, či podstatne a
výrazným spôsobom zasahujú do pomerov účastníkov a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť
potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno
zaradiť uplynutie dlhšieho obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, ďalej podstatná zmena
zárobkových možností a schopností povinného rodiča, prípadne i rodiča, ktorému je dieťa zverené do
výchovy, pribudnutie či ukončenie vyživovacej povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná v čase posledného
rozhodnutia, u detí nastúpenie ďalšej, vyššej formy štúdia zabezpečujúcej prípravu na budúce povolanie
a iné.

Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná
faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného
dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti
rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené
potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými,
zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám,
schopností starať sa o seba a podobne. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby
z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním,
starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým
vyžitím a záujmami. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj
náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné
náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne
so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje. Na strane oprávneného sa tiež
skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných
poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a
výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám.

Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať
výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť
o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické
príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek,
zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na
trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto
kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú.
Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a
dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným



poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na
zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa
preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku.
V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

Výživné na navrhovateľku bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 35C/38/05
zo dňa 16.3.2006 v sume 165,97 Eur. Navrhovateľka je t. č. plnoletá, avšak pokračuje vo vysokoškolskom
štúdiu, teda nie je schopná sama sa živiť, preto vyživovacia povinnosť rodičov k navrhovateľke trvá.
Vzhľadom na to podala navrhovateľka návrh na určenie vyživovacej povinnosti otca, ktoré výživné bolo
možné navrhovateľke ako plnoletej fyzickej osobe priznať len odo dňa začatia súdneho konania (§ 77
ods. 1 veta druhá Zákona o rodine), preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď vyživovaciu
povinnosť určil odo dňa 1.8.2012, v zmysle podaného návrhu, pričom konanie v danej veci bolo začaté
dňa 31.7.2012.

Vychádzajúc z výsledkov súdom prvého stupňa vykonaného dokazovania prvostupňový súd správne
skonštatoval, že v danej veci sú splnené podmienky pre určenie zvýšeného výživného v prospech
navrhovateľky. Navrhovateľka v čase podania návrhu bola študentkou maturitného ročníka strednej
školy, pripravovala sa na vysokoškolské štúdium a v čase rozhodovania súdu prvého stupňa bola už
študentkou prvého ročníka vysokej školy. Od poslednej úpravy výživného, kedy bola navrhovateľka
žiačkou základnej školy, uplynulo dlhé časové obdobie, v čase rozhodovania súdu prvého stupňa to bolo
7 rokov, teda už len samotným uplynutím doby došlo objektívne k podstatnej zmene pomerov na strane
navrhovateľky, kedy prirodzene vzrástli jej potreby nielen na bežné životné náklady ale predovšetkým v
súvislosti s prípravou na budúce povolanie. S ukončením stredoškolského štúdia sú spojené notoricky
známe výdavky na stužkovú slávnosť, výdavky súvisiace s prípravou na maturitu, ale predovšetkým
výdavky na prijímacie pohovory na vysoké školy. Po ukončení strednej školy navrhovateľka ďalej
pokračuje vo vysokoškolskom štúdiu, s čím pochopiteľne vzrástli jej odôvodnené potreby vo všetkých
oblastiach života. So začiatkom vysokoškolského štúdia sú spojené jednorazové zvýšené výdaje
súvisiace so zápisom na vysokú školu, učebnými pomôckami, ako aj ďalšie novovznikajúce pravidelné
náklady na cestovné, stravné a ubytovanie mimo miesta bydliska. Navrhovateľka má tiež výdavky
spojené s jej záľubami a voľným časom - šport, spev, violončelo, kultúra, dovolenky s rodinou. Od
poslednej úpravy výživného na strane navrhovateľky vzhľadom na uvedené jednoznačne došlo k
podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcich určenie vyššieho výživného, pričom odvolací súd má za
to, že zvýšené náklady spojené s ukončením stredoškolského štúdia sú porovnateľné so zvýšenými
vstupnými nákladmi vysokoškolského štúdia, preto súd prvého stupňa správne ponechal určené výživné
v rovnakej výške za obe obdobia.

Vykonaným dokazovaním ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, bolo tiež preukázané,
že na strane oboch povinných osôb voči navrhovateľke, sú dané dostatočné majetkové pomery pre
to, aby boli vyššie uvedené potreby navrhovateľky výživným pokryté. Na strane matky došlo k
zvýšeniu jej príjmu na 1.140 Eur brutto, cca 980 Eur netto. Pokiaľ odporca v odvolaní poukazoval
na to, že dôvodom podania návrhu navrhovateľky mala byť skutočnosť, že sa matka v čase podania
návrhu stala nezamestnanou a keďže v súčasnosti pracuje, dôvod na určenie výživného odpadol, túto
obranu odporcu považuje odvolací súd za účelovú, pretože vykonaním dokazovaním bolo nepochybne
preukázané zvýšenie životných nákladov navrhovateľky v súvislosti s nastúpením vyššej formy štúdia
vyžadujúcich určenie vyššieho výživného. Navyše matka navrhovateľky v čase nezamestnanosti
poberala dávky v sume 650 Eur mesačne, popri tom pracovala brigádnicky, resp. na základe dohody
o vykonaní práce a zabezpečovala starostlivosť o zdravotne postihnutú osobu, následne za znovu
zamestnala u pôvodného zamestnávateľa s dokonca vyššou mzdou ako dosahovala pôvodne, čiže v
tomto smere nemožno hovoriť o účelovom konaní navrhovateľky požadujúcej vyššie výživné, resp. jej
matky, ktorá sa mala vzdať zamestnania aby prinútila odporcu platiť vyššie výživné. Matka navrhovateľky
sa počas nezamestnanosti snažila zabezpečiť si dostatočný príjem, ktorý by sa vyrovnal pôvodnému
a následne, už počas konania o určenie výživného, sa riadne zamestnala. Pokiaľ odporca poukazoval
na „novú“ skutočnosť, že matka predala v roku 2013 byt na Q. ul., z ktorého predaja mala príjem
38.000 Eur, táto skutočnosť neznamená, zmenu majetkových pomerov na strane matky, pretože o túto
sumu sa majetok matky nezväčšil, došlo iba k jeho transformácii z formy nehnuteľného majetku na
finančnú hotovosť, takže v tomto smere sa pomery matky nezmenili. Matka naďalej zabezpečuje osobnú



starostlivosť o štyri deti z manželstva s odporcom a hoci dve z nich sú už plnoleté a nie sú odkázané
na osobnú starostlivosť matky v rozsahu ako ďalšie dve maloleté deti, navrhovateľka ako aj jej staršia
sestra bývajú naďalej s matkou v spoločnej domácnosti, ktorá musí za všetky svoje deti hradiť poplatky
súvisiace s bytom, náklady na vodu, elektrinu, plyn, svojim deťom perie, nakupuje, varí, teda sa o plnoletú
navrhovateľku naďalej osobne stará, čo bolo nevyhnutné zohľadniť pri určení pomeru, ktorým sa má
matka podieľať na výživnom pre navrhovateľku. Zároveň sú všetky štyri deti od času pôvodného určenia
výživného oveľa staršie, dve dcéry študujú na vysokej škole, jedna na strednej a syn je deviatak, čiže je
zrejmé, že museli vzrásť ich náklady a odôvodnené potreby, čo sa nevyhnutne muselo premietnuť aj do
celkových nákladov matky zabezpečujúcich osobnú starostlivosť o všetky deti. Zvýšenie príjmu matky
preto v porovnaní s nárastom výdavkov na zabezpečenie starostlivosti o štyri nebol preto až tak výrazný.
Podiel matky na výživnom na deti vo forme osobnej starostlivosti sa teda postupne zvyšoval bez toho,
aby počas pomerne dlhého obdobia siedmich rokov došlo k zvýšeniu výživného plateného odporcom,
pričom treba zohľadniť aj tú skutočnosť, že odporca okrem súdom určeného výživného navrhovateľke
osobitne neprispieva, nepodieľa sa na jej mimoriadnych výdavkov a dokonca jej v poslednom období
nedáva ani príležitostné darčeky. Hoci odporca v odvolaní poukazoval na to, že aj matka je majetná a
má dostatočný príjem, pričom nie je úverovo zaťažená, uvedené je pravda, avšak odvolací súd má za
to, že v konaní nebolo preukázané, že by sa majetkové pomery matky od posledného určenia výživného
zmenili. Matka, vlastní len nehnuteľnosti, ktoré získala vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, pričom niektoré nehnuteľnosti predala za účelom rekonštrukcie ostatných, ktoré užíva spolu
s deťmi. Nedošlo teda k zlepšeniu jej majetkových pomerov, naopak vzhľadom na čoraz nákladnejšiu
starostlivosť o deti sa jej výdavky jednoznačne zvýšili.

Odporca na druhej strane žije s priateľkou v novopostavenom rodinnom dome. Nepribudli mu žiadne
ďalšie vyživovacie povinnosti a uvádza mesačný príjem 1.000 Eur. Prvostupňový súd správne v jeho
prípade vychádzal nielen z deklarovaného príjmu, ale predovšetkým zo zhodnotenia jeho celkových
majetkových pomerov. Ako bolo v konaní preukázané, odporca je vlastníkom (resp. spoluvlastníkom)
celého radu nehnuteľností, tak pozemkov ako aj bytov a stavieb, čo znamená že musí mať dostatočnú
hotovosť nielen na ich nadobudnutie ale aj prevádzkovanie a prípadnú rekonštrukciu. Pokiaľ odporca
argumentuje tým, že niektoré nehnuteľnosti vlastní v rámci svojej podnikateľskej činnosti, len za účelom
ich ďalšieho predaja, z toho je zrejmé, že z nakladania s takýmito nehnuteľnosťami musí mať zisk, či
už z predaja alebo prenájmu, inak by nemal dôvod do nich investovať. Ďalej z dokazovania vyplýva,
že obchodné spoločnosti, ktorých je spoločníkom vykazujú zisk a hoci sú úverovo zaťažené, ide o
podnikateľské riziko odporcu ktoré nemožno pripočítať na ťarchu platenia výživného na navrhovateľku.
Odporca tiež v konaní nepreukázal, ako z deklarovaného príjmu 1.000 Eur uhrádza všetky svoje výdaje
- výživné na deti, úvery, ktoré má ako fyzická osoba, keď len mesačné splátky úveru na dom na L. ulici,
v ktorej odporca býva majú predstavovať 3.700 Eur a náklady na prevádzku domu v ktorom odporca
býva predstavujú 266 Eur, pričom priateľka odporcu sa na nákladoch domácnosti vôbec nepodieľa. Zo
skutočností zistených ohľadom majetkových pomerov odporcu súdom prvého stupňa a tiež uvedených
odporcom v odvolaní je jednoznačné, že osobné, majetkové a zárobkové pomery odporcu sú dostatočné
na to, aby odporca bol schopný platiť mesačné výživné na navrhovateľku v súdom prvého stupňa
určenej sume 350 Eur, pri správnom zohľadnení pomeru matky na výživnom. Nemožno pritom súhlasiť
s vyjadrením otca, že by takto určeným výživným malo dôjsť k preneseniu vyživovacej povinnosti
len na otca, pretože v danom prípade boli preukázané zvýšené životné náklady navrhovateľky a v
posudzovanom prípade treba zdôrazniť aj zásadu, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov, preto pokiaľ odporca je vlastníkom nehnuteľností, dokáže mesačne splácať nákladné úvery a
jeho spoločnosti vykazujú zisk, treba na uvedené prihliadať aj pokiaľ ide o stanovenie výšky výživného
tak, aby odrážalo životnú úroveň otca. U otca je jeho životná úroveň s ohľadom na jeho majetkovú
situáciu jednoznačne vyššia ako u matky a táto životná úroveň otca sa musí prejaviť jeho dávkami
výživného pre navrhovateľku.

Pokiaľ ide o odvolacie argumenty otca, že výživné požadované navrhovateľkou je v rozpore s dobrými
mravmi, je potrebné uviesť, že odporca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by rozpor
výživného pre navrhovateľku z dobrými mravmi preukazovali. V odvolaní uvádza len to, že navrhovateľka
sa s odporcom nestretáva a z jej strany došlo k pretrhnutiu väzieb, s odporcom nekonzultuje svoje
výdavky ani mu ich neoznamuje. Takéto narušenie vzťahu medzi navrhovateľkou a odporcom však
nemožno kvalifikovať ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Rodič má v zásade, bez ohľadu na
to, ako si s dieťaťom vychádza, povinnosť prispievať na jeho výživu až do času, kým dieťa nie je



schopné sa samo živiť. Konanie dieťaťa na to, aby výživné bolo v rozpore s dobrými mravmi musí
byť takej intenzity a spôsobovať rodičovi takú ujmu, že priznanie výživného by bolo v rozpore so
základnými pravidlami morálky v spoločnosti. Dobré mravy, hoci sú zákonným pojmom, nie sú zákonom
definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných pravidlách morálky, pri ktorých je daný všeobecný
záujem na ich rešpektovaní. Priznanie výživného by bolo v rozpore s dobými mravmi napr. vtedy, ak
by dieťa rodičovi fyzicky ubližovalo, poškodzovalo jeho majetok, spôsobovalo inú vážnu ujmu, alebo sa
dopustilo zavrhnutiahodného konania voči svojmu rodičovi. Predpoklad porušovania dobrých mravov
vo vzťahu rodič - dieťa, treba posudzovať veľmi citlivo. Samotná skutočnosť, že citové vzťahy medzi
rodičom a dieťaťom ochladli, prípadne nie sú optimálne, nespôsobuje zánik vyživovacej povinnosti
rodiča. Hoci odporca považuje konanie navrhovateľky, ktorá sa s ním nekontaktuje, ako ujmu na svojich
rodičovských právach, nemožno tento stav pripísať v neprospech navrhovateľky a výživné zo strany
rodiča navrhovateľke pre rozpor s dobrými mravmi nepriznať. Vzhľadom na to, že odporca žiadne
kvalifikované konanie navrhovateľky v rozpore s dobrými mravmi nepreukázal ani netvrdil, odvolací súd
na túto jeho námietku neprihliadal.

Odvolací súd zohľadnil všetky vyššie uvedené skutočnosti, tiež prihliadol na okolnosť, že životná úroveň
detí je odrazom životnej úrovne ich rodičov a dospel k záveru, že súd prvého stupňa rešpektujúc
vyživovaciu povinnosť otca k navrhovateľke, rešpektujúc zákonné kritéria rozhodujúce pre stanovenie
rozsahu tejto vyživovacej povinnosti určil vyživovaciu povinnosť odporcu k navrhovateľke správne.
Výživné v sume 350 Eur mesačne od 1.8.2012 je vzhľadom na vek navrhovateľky, aktuálne životné
náklady a tendenciu zvyšovania jej životných nákladov v budúcnosti primerané. Odporca síce v odvolaní
poukazoval na to, že aj jeho ostatné deti samostatnými návrhmi požadujú zvýšenie výživného, v čase
rozhodovania súdu však výživné na ostatné deti nebolo zvýšené, preto na túto skutočnosť nebolo možné
prihliadať.

Odvolací súd na druhej strane nepovažoval za dôvodné priznať výživné v sume 500 Eur, ako požadovala
navrhovateľka, pretože výživné v tejto sume, pri zohľadnení pomeru, v akom sa na výživnom podieľa
aj matka navrhovateľky by prekračovalo jej aktuálne odôvodnené potreby, ako aj schopnosti odporcu.
Navrhovateľka náklady v rozsahu prevyšujúcom 500 Eur nepreukázala. Odvolací súd považuje výživné
v sume 350 Eur od otca spolu s výživným a osobnou starostlivosťou od matky za postačujúce pre pokrytie
potrieb vysokoškoláčky, jej záujmov, pri rešpektovaní ďalších vyživovacích povinností oboch rodičov.

Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľov odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04,
II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných
detailov, nespôsobilú ovplyvniť výšku výživného, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať
špecifickou odpoveďou.

Namieste tak bolo faktické potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej (podľa § 219 O.s.p.),
formálnu zmenu si ale vyžiadala nesprávnosť spočívajúca v opomenutí vyslovenia, že ide o zmenu
naposledy určeného výživného na navrhovateľku dosiaľ právoplatným rozsudkom Okresného súdu
Trnava sp. zn. 35C/38/05 zo dňa 16.3.2006 v sume 165,97 Eur, ktoré predpokladá § 78 ods. 1 Zákona
o rodine (a nie o novo určené výživné). Z výroku súdneho rozhodnutia (tu napadnutého rozsudku súdu
prvého stupňa) tak musí byť zrejmé, že ide o zmenu už existujúceho rozhodnutia.

Odvolací súd riadiac sa uvádzaným preto rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku o určení
výživného, v zamietajúcom výroku a vo výroku o zročnom výživnom podľa § 220 O.s.p. zmenil spôsobom
uvedeným v prvej vete výroku tohto svojho rozsudku.



Zmenu podľa § 220 O.s.p. si vyžadoval aj výrok o náhrade trov konania štátu, ktoré vznikli vyplatením
sumy 35 Eur M. M., a.s. za zaslanie výpisu z účtu matky, z prostriedkov štátu, na základe uznesenia
súdu prvého stupňa č. k. 16P/52/2012-258 zo dňa 13.3.2013.

V zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Vyššie citované ustanovenie upravuje náhradu trov konania, ktoré vznikli štátu. Štát má podľa neho
právo na náhradu trov, ktoré platil avšak iba proti takému účastníkovi, u ktorého nie sú predpoklady pre
oslobodenie od súdnych poplatkov a iba vo výške zodpovedajúcej pomeru úspechu podľa výsledkov
konania.

V konaní bola úspešnejšia navrhovateľka a to v pomere 70% (vychádzajúc z pomeru jej úspechu
vzhľadom na výšku priznaného výživného v sume 350 Eur k žiadanej výške návrhom na začatie konania
v sume 500 Eur), jej neúspech tak predstavuje 30%, ktorým by sa mala podieľať na náhrade trov konania
štátu. Avšak u navrhovateľky, ktorá je nemajetnou študentkou denného štúdia VŠ bez pravidelného
príjmu, odkázanou na výživné od rodičov, sú v zmysle § 138 O.s.p. nesporne dané osobné predpoklady
pre oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu. Preto povinným k náhrade trov konania štátu
zostal odporca a to v rozsahu jeho pomeru neúspechu, ktorý je potom 70%. Dôvodným tak zostalo
zaviazanie odporcu na náhradu trov konania štátu v sume 24,50 Eur (70% zo sumy 35 Eur vyplatených
štátom za poskytnutú informáciu) a nie v celkovej sume 35 Eur, na zaplatenie ktorej bol odporca
nesprávne zaviazaný.

Odvolací súd preto s použitím ust. § 220 O.s.p., zmenil aj výrok o náhrade trov konania štátu, keď časť
trov konania, ktoré hradil štát, ktoré by inak pripadli na navrhovateľku, konkrétne vo výške 10,50 Eur
bude znášať štát sám a ostatnú časť trov vo výške 24,50 Eur odvolací súd zaviazal zaplatiť odporcu.

Inak tomu bolo v časti, ktorou súd rozhodol o náhrade trov konania. V tejto časti odôvodnenia rozsudku
odvolací súd musí konštatovať, že toto je v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., preto sa rozhodnutie v
tejto časti stalo nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov. Z odôvodnenia rozsudku v tejto časti len
odkazom na zákonné ustanovenie, podľa ktorého súd rozhodol a jeho citáciou bez ďalšieho (§ 150 O. s.
p.), nie je možné zistiť, v čom vidí dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý náhradu trov konania vo veci
prevažne úspešnej navrhovateľke nepriznal, resp. prečo neaplikoval ustanovenie § 142 ods. 2 O. s. p.

Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania. Stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal,
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia
v zmysle citovaného § 157 ods. 2 O.s.p., pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné
zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné
rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie
súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou
náležitosťou každého rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv
účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo
na súdne konania spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj
s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP, porovnaj napr.
rozsudok Garciaruiz v Španielsko z 21.1.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a
dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy



rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na
každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c.
Grécko z 29.5.1997, Hikgins c. Francúzsko z 19.2.1998). Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane
vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 45 ods. 1 Ústavy
a článku 36 ods. 1 Listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Ústavný súd
vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu.
Všeobecný súd však nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia.“

Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku v časti o náhrade trov konania s vyššie citovaným
§ 157 ods. 2 O. s. p. a uvedenými kritériami je zrejmé, že prvostupňový súd sa ním v tejto časti
rozsudku dôsledne neriadil, keď z odôvodnenia rozhodnutia o náhrade trov konania účastníkov nie sú
zrejmé pre konkrétne rozhodnutie relevantné skutočnosti, v dôsledku čoho je rozsudku v tejto časti i
nepreskúmateľným, keď takýmto postupom súdu bola účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom.
Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou rozhodol o náhrade trov konania
účastníkov s použitím ust. § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia
vec v zrušenom rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu bude opätovne o náhrade trov konania účastníkov rozhodnúť, pričom
rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p. odôvodniť. V novom rozhodnutí
rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.