Rozhodnutie Krajského súdu Trnava sp. zn. 3CoE/196/2015 z 5. 10. 2015 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Trnava z 5. októbra 2015, sp. zn. 3CoE/196/2015, ECLI:SK:KSTT:2015:2714207861.1 Krajský súd Trnava | 3CoE/196/2015 | ECLI:SK:KSTT:2015:2714207861.1 | 2015-10-05 | Rozhodnutie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 50 ods. 1 zákona č. 223/1995 Z. z., § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5db0c5d4-884b-469b-98ff-5ef06ee1bf25 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2714207861.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3CoE/196/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2714207861
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2714207861.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trnave v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: mal. L. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX J., zast. matkou: A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX J.,
proti povinnému: E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. F. XXX, XXX XX P., vedenej u súdneho exekútora:
JUDr. Ing. Zuzana Dobrodenková, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Ružová 10, 909 01 Skalica, o
vymoženie výživného s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Skalica č.k. 7Er
836/2014-43 zo dňa 03.06.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením napadnutým odvolaním súd prvého stupňa námietkam povinného zo dňa 20.01.2015 proti
exekúcii vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Zuzanou Dobrodenkovou, PhD., Exekútorský úrad
so sídlom Ružová 10, 909 01 Skalica, na základe poverenia Okresného súdu Trnava zo dňa 08.01.2015
pod č. 5206 042959, vedenej pod spisovou značkou 7Er/836/2014, EX 3501/2014, vyhovel v celom
rozsahu.

Svoje rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovenia § 50 ods.1 Exekučného poriadku,
konštantnou judikatúrou všeobecných súdov ( R 39/1996, R 5/1991), keď dospel k záveru, že ku dňu
začatia exekúcie, t.j. dňa 23.12.2014, bolo výživné za mesiac august 2014 a november 2014 riadne a
včas uhradené. Po zohľadnení všetkých uskutočnených platieb v roku 2014 súd zistil, že povinný uhradil
oprávnenému výživné v celkovej sume 1.250,- eur, čo predstavuje preplatok 50,- eur, preto námietkam
povinného proti exekúcii vyhovel.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol
napadnuté uznesenie zmeniť tak, že námietky povinného súd zamietne. V podrobných dôvodoch
odvolania mimo iného uviedol, že suma 100,- eur, ktorá bola pripísaná na účet zástupkyne maloletého
(oprávneného) dňa 06.10.2014 nie je výživným za mesiac október 2014, ale išlo o osobitnú platbu, a
to o dobrovoľný príspevok na zakúpenie potrieb pre maloletého, konkrétne na zakúpenie topánok, čo
vyplýva aj z mobilnej sms komunikácie s povinným, preto je toho názoru, že povinný si neplní svoju
vyživovaciu povinnosť v tom rozsahu, ako mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu.

Povinný k odvolaniu oprávneného uviedol, že svoju vyživovaciu povinnosť si riadne plní, občasné
omeškania s platením výživného sú spôsobené oneskorením príjmom výplaty zo zamestnania, ktoré
vždy vopred oznámil, no v súčasnosti nemá na výživnom žiadnu podĺžnosť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 37 ods. EP, § 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 50 ods. 4 EP, § 201 a § 202 O.s.p.), postupom



bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je
dôvodné, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. Senát odvolacieho súdu rozhodol
pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne (§ 3 ods. 9 veta tretia z.č. 757/2004 Z.z.).

Odvolací súd totiž predovšetkým nemal prečo sa nestotožniť s podstatou argumentácie súdu prvého
stupňa, týmto zanesenej aj do odôvodnenia napadnutého uznesenia. Dôvodom použitým na podporu
zvoleného spôsobu rozhodnutia nechýbali atribúty logiky, súdržnosti i objektívnej argumentačnej
presvedčivosti (ktorou objektivitou tu treba rozumieť schopnosť presvedčiť každého s výnimkou niekoho
majúceho záujem na celkom inom výsledku konania) a odvolaciemu súdu by tak principiálne postačovalo
i len obmedzenie sa na konštatovanie správnosti takýchto dôvodov (prvá časť ust. § 219 ods. 2 O. s.
p.). Nakoľko tu však bol i pomerne jednoznačný nesúhlas s takýmito dôvodmi (v odvolaní), potrebné sa
javí doplniť (§ 219 ods. 2 O. s. p. in fine) ešte nasledovné :

Predmetom exekučného konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 7Er/836/2014 je
vymoženie uloženej povinnosti: zameškané bežné výživné na mal. L. E. za mesiac august 2014 v sume
50,- eur, za mesiac november 2014 v sume 100,- eur a bežné výživné na maloletého L. v sume 100,-
eur mesačne počnúc od mesiaca január 2015 naďalej, a to na základe exekučného titulu- rozsudku
Okresného súdu Skalica pod č.k. 5P/64/2011 zo dňa 11.09.2012 (právoplatného dňa 16.11.2012).
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým súd
vyhovel námietkam povinného.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že povinný v namietanom období skutočne uhradil sumy, ktoré
sú predmetom výkonu predmetnej exekúcie. Tieto skutočnosti vyplývajú jak z vyjadrenia povinného, tak
i z výpisov bankového účtu povinného tvoriaceho súčasť spisu a to najmä platby povinného na účet
zástupkyne maloletého (oprávneného) zo dňa 30.09.2014 v sume 150,- eur, zo dňa 06.10.2014 v sume
100,- eur, zo dňa 21.10.2014 v sume 100,- eur, zo dňa 02.12.2014 v sume 100,- eur a zo dňa 23.12.2014
v sume 100,- eur, preto aj odvolací súd námietky oprávneného v tomto smere považuje za nedôvodné.

Pokiaľ ide o námietky oprávneného, že suma 100,- eur, ktorá bola pripísaná na účet zástupkyne
maloletého (oprávneného) dňa 06.10.2014 nie je výživným za mesiac október 2014, ale išlo o osobitnú
platbu resp. dobrovoľný príspevok na potreby maloletého, má odvolací súd za potrebné uviesť, že v
danom prípade išlo aj podľa jeho názoru jednoznačne o plnenie súvisiace s vyživovacou povinnosťou
povinného voči oprávnenému, čo je zrejmé i z jej výšky a identicity odosielajúceho i príjmajúceho
bankového účtu. Zo zákona o rodine jednoznačne vyplýva, že účelom výživného je uhradzovanie nie len
priebežne sa vyskytujúcich potrieb maloletých, ale všetkých potrieb, ktoré sú prospešné k všestrannému
vývoju maloletého, čomu je prispôsobená i splatnosť výživného vo forme pravidelných opakujúcich sa
dávok. Aj keď nemožno vylúčiť rozdielnosť odôvodnených potrieb v jeho priebehu ( napr. lyžiarsky
výcvikový kurz, plavecký kurz, rôzne umelecké, športové krúžky, iné voľno časové aktivity ako i iné
náklady s tým súvisiace, napr. kúpa športovej výbavy, pracovných pomôcok, ale i sezónneho oblečenia
atď...), pri rozhodovaní súdu o výživnom sa zohľadňujú aj tieto (náhodné) náklady, ktorých uspokojenie
vyžaduje spravidla vyšší náklad, ako je momentálna výška stanovená pre dané obdobie. Tieto potreby
však nemôžu odôvodniť zmenu stanovenej splatnosti výživného napr. v tom zmysle, že by oprávnený
mohol požadovať pri očakávanom výskyte zvýšených potrieb výživné za viacej období naraz, aj bez
ohľadu na to, že by to vyžadovala mimoriadna situácia. Zákon o rodine neupravuje ukladanie resp.
povinnosť jednorazového ďalšieho príspevku na výživu dieťaťa a povinnosť rodiča prispievať na potreby
svojho dieťaťa nad rámec stanoveného výživného ani v prípade neúmerného zvýšenia životných potrieb
maloletého resp. zmeny životnej úrovne rodičov, pričom k tejto zásade sú súdy povinné prihliadnuť iba
pri určovaní výšky výživného, čo však nie je predmetom tohto (exekučného) konania.

Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže odvolací súd nevzhliadol dôvod na zmenu resp. zrušenie
napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa, toto v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej
správnosti potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.