Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17CoP/67/2013 z 18. 6. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 18. júna 2013, sp. zn. 17CoP/67/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3612203471.1 Krajský súd Trenčín | 17CoP/67/2013 | ECLI:SK:KSTN:2013:3612203471.1 | 2013-06-18 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7d480af3-d9c4-42c4-a0ac-97c4132a5148 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3612203471.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/67/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3612203471
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3612203471.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudkýň JUDr.
Emílie Zimovej a JUDr. Gabriely Janákovej vo veci starostlivosti súdu mal. L. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom
ako matka, zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, dieťa rodičov
Ing. Y. U., bytom L., K. XXX/XX a Y.. T. L., bytom P. D. č. XXX, o zmenu úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca maloletej proti rozsudku Okresného súdu
Partizánske zo dňa 28.marca 2013, č.k. 3P/85/2012-62, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti, ako
aj zameškaného výživného p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Topoľčany zo dňa
06.10.2011, č.k. 6P/77/2011-56 tak, že mal. L. L., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky,
ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Zároveň zavial otca prispievať na výživu mal. L. sumou
80,- eur mesačne, vždy do 15. dňa daného mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od 23.06.2012.
Zameškané výživné za čas od 26.06.2012 do 28.03.2013 v sume 720,- eur je otec maloletej povinný
splácať v mesačných splátkach po 30,- eur mesačne, spolu s bežným výživným, pod hrozbou straty
výhody splátok.

Súd prvého stupňa mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že rodičia maloletej sú rozvedení,
pričom mal. Y. pochádzajúci z manželstva rodičov bol na čas po rozvode zverený do osobnej
starostlivosti otca a matka bola zaviazaná platiť naňho výživné po 900,- Sk mesačne a mal. deti O. a L.
boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platiť na mal. O. po 1.200,- Sk a na mal.
L. po 900,- Sk mesačne. J. W. bola v čase rozvodu plnoletá. Následne rozsudkom zo dňa 06.10.2011
bola mal. L. zverená do osobnej starostlivosti otca a matka bola zaviazaná platiť ne ňu výživu po 70,- eur.
Z výsluchu matky bolo ďalej zistené, že mal. L. sa od 23.06.2012 nachádza v jej starostlivosti, nakoľko si
s otcom prestala rozumieť. Čistý priemerný mesačný zárobok matky je 601,47 eur, s otcom maloletej má
ešte okrem L. ďalšie tri deti, jedna dcéra je vydatá plnoletá, ďalšia je plnoletá študuje na vysokej škole a
pracuje a syn, ktorý je plnoletý tiež študuje na vysokej škole, je zverený do osobnej starostlivosti otca a
matka na neho platí výživné po 110,- eur mesačne. Otec uviedol, že pracuje ako samostatná zárobková
činná osoba v oblasti poskytovania právnych služieb s tým, že v dôsledku zlej finančnej situácie si
bol nútený vziať pôžičku, ktorú bude splácať po 42,- eur mesačne a ďalšiu pôžičku, ktorú spláca po
70,- eur mesačne. Ďalej namietal svoj zdravotný stav. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie po právnej
stránke odôvodnil ust. § 26, § 78 ods. 1, §61 ods. 1, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, kedy po zhodnotení
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na zmenu výchovného prostredia u maloletej
je podaný dôvodne. V posudzovanom prípade došlo k zmene pomerov odôvodňujúcich zmenu úpravy
výkonu rodičovských práv a to na strane matky, u ktorej mal. L. od dňa 23.06.2012 býva, a ktorá od



otca odišla z dôvodu narušeného vzťahu medzi nimi. Zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky
navrhli zhodne všetci vypočutí s tým, že súd zohľadnil pri rozhodovaní predovšetkým názor maloletej,
ktorá je vo veku, kedy sa môže samostatne racionálne rozhodovať a vyjadriť vôľu byť s niektorým
so svojich rodičov. Preto súd vzhľadom na odporúčanie kolízneho opatrovníka, správu Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Partizánske, z ktorých vyplynula potreba zmeny výchovného prostredia, ale
predovšetkým vzhľadom na vyjadrenie maloletého dieťaťa ako aj oboch rodičov, zveril mal. L. do osobnej
starostlivosti matky. Zároveň súd zaviazal otca ako rodiča, v ktorého osobnej starostlivosti sa dieťa
nenachádza povinnosť prispievať na výživu po 80,- eur mesačne s účinnosťou od 23.06.2012, kedy býva
u matky. Výšku výživného súd určil po zhodnotení odôvodnených potrieb maloletej zodpovedajúcich
jej veku, schopnostiam, možnostiam a majetkových pomerov oboch rodičov, najmä však u povinného
rodiča u otca, keďže matka si svoju vyživovaciu povinnosť plní predovšetkým osobnou starostlivosťou
o maloletú. Súd prihliadol najmä na to, že od poslednej úpravy rodičovských práv a povinností, kedy
bola maloletá zverená do starostlivosti otca, matka platila na ňu výživné po 70,- eur mesačne došlo
k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej v súvislosti s jej vekom a štúdiom, čo si vyžaduje
vyššie výdavky, pretože je žiačkou 1. ročníka Strednej spojenej školy v L.. Preto súd stanovil vyživovaciu
povinnosť otca na sumu 80,- eur mesačne a zároveň rozhodol o zameškanom výživnom.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec maloletej, ktorý žiadal, aby odvolací súd zmenil
rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa jeho vyživovacej povinnosti na maloletú tak, že bude
povinný platiť výživné na maloletú po 50,- eur mesačne a zároveň rozhodne aj o príslušnom nedoplatku
na zročnom výživnom. Namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je likvidačné pre syna, ktorý je
v jeho výchove, pretože matka maloletej má stabilný príjem cca. 600,- eur, pričom on ako advokát je
závislý od kúpy schopnosti obyvateľstva regiónu. Synovi len na ubytovanie na priváte v X. platí po 140,-
eur mesačne s tým, že zároveň on ako otec maloletej má zdravotné problémy s krvným tlakom, krčnou
chrbticou a na základe tohto je PN od 26.02.2013. Preto sa jeho príjem znížil na dávky nemocenského
poistenia. Súd tiež vôbec nebral pri rozhodovaní o výške výživného do úvahy to, že v minulosti pre
udržanie rodiny prepísal byt na jej matku, pretože na tom trvala a taktiež jej zostala finančná hotovosť
v sume 200.000,- Sk vo valutách a stále má málo. Odporúčanie súdu v tom smere, že pokiaľ výživné
zo strany pre syna nepovažuje za dostatočné, môže byť dôvodom na zvýšenie výživného považoval za
alibistické. Poukázal tiež na tú skutočnosť, že všetkým deťom platil životné poistky až do ich dospelosti
aj po rozvode. Predložil daňové priznanie za rok 2012, ktoré je na takej úrovni s tým, že tak zlé priznanie
ešte nemal. Poukázal tiež na tú skutočnosť, že nežiadal po rozvode ani majetkovoprávne vysporiadanie.

K podanému odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletej, ktorá žiadala rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že rozsudkom z roku 2011 bola zaviazaná platiť na dcéru
po 70,- eur mesačne v čase, kedy táto navštevovala 9. ročník základnej školy. Rodinné prídavky ako
aj daňový bonus pre dcéru používal otec dieťaťa pre svoju potrebu. Uviedla tiež, že na plnoletého syna
Y. ona pravidelne podľa rozhodnutia súdu prispieva mesačné po 100,- eur plus zameškané výživné
spláca po 10,- eur mesačne. Okrem dcéry L. s ňou žije v spoločnej domácnosti aj dcéra O., ktorá je
plnoletá, avšak momentálne je bez zamestnania, ukončila vysokú školu. Žiadnu finančnú hotovosť jej
otec v minulosti nikdy neodovzdal. Čo sa týka životných poistiek, tieto si deti prevzali v devätnástom
roku do vlastných rúk. Majetkovoprávne vyrovnanie po rozvode sa neuskutočnilo z dôvodu, že otec si
väčšinu vecí, ktoré mali v spoločnej domácnosti a ktoré mali pre neho hodnotu odniesol.

K podanému odvolaniu sa rovnako písomne vyjadril opatrovník, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
v časti týkajúcej sa určenia vyživovacej povinnosti otca na maloletú, ako aj nedoplatku na zročnom
výživnom, je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. z týchto dôvodov:

Rozsudok súdu prvého stupňa, v časti v ktorej bola maloletá zverená do výchovy a opatery matky,
odvolaním napadnutý nebol a preto v tejto časti je rozhodnutie súdu prvého stupňa právoplatné a
rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknuté.



Súd prvého stupňa v prejednávanej veci vykonal dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke
správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol.

Súd prvého stupňa zameral svoje dokazovanie s poukazom na zmenu pomerov ako na strane maloletej,
tak aj na strane jej oboch rodičov na porovnanie osobných, majetkových a zárobkových pomerov ako
na strane povinných rodičov, tak aj na strane mal. L..

Správne potom v konečnom dôsledku svoje rozhodnutie v časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti otca
na maloletú odôvodňoval ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého dohody a súdne rozhodnutia
o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Cit. zákonné ustanovenie vychádza zo skutočnosti, že výživné sa určuje vždy podľa okolností, ktoré
existujúcu ako na strane dieťaťa, tak i na strane jeho rodičov v čase vydania súdneho rozhodnutia.
Plynutím času môže nastať zmena pomerov ako na strane osoby oprávnenej na výživné, tak aj osoby,
ktorá je povinná výživné plniť. Pri rozhodovaní o zmene výživného sa prihliada len na skutočnosti, ktoré
sú podstatné a významné pri ustálení výšky výživného.

V prejednávanej veci je nepochybné, že o výživnom na maloletú bolo naposledy rozhodované v súvislosti
so zverením maloletej do osobnej starostlivosti otca a to rozsudkom Okresného súdu Partizánske, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 16.11.2011 s tým, že matka bola zaviazaná platiť na mal. L. po 70,- eur
mesačne a zároveň bola zaviazaná zaplatiť nedoplatok na zročnom výživnom 245,- eur v splátkach po 5,-
eur mesačne. Tak ako správne konštatoval súd prvého stupňa matka v tom čase dosahovala priemerný
mesačný príjem 574,21 eur a otec maloletej, ktorý pracoval ako advokát dosahoval podľa daňového
priznania za rok 2010 príjmy vo výške 8.766,66 eur, výdavky 5.062,95 eur a teda základ dane 3.703,71
eur a podľa jeho vlastného vyjadrenia jeho príjem predstavoval cca. 500,- až 600,- eur mesačne. Mal.
L. v tom čase navštevovala posledný ročník základnej školy.

Od tejto úpravy o výživnom dochádza k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej, ktorá sa s
účinnosťou 23.06.2012 odsťahovala späť k svojej matke, nakoľko medzi ňou a jej otcom, ktorému bola
zverená do výchovy dochádzalo k nedorozumeniam. Rovnako dochádza na jej strane k zmene pomerov
v tom smere, že začala navštevovať strednú školu s čím podstatne stúpli náklady spojené s dochádzkou
do školy, ako aj výživou.

Obaja rodičia mali a v súčasnosti majú ešte stále vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi Y., ktorý
žije v spoločnej domácnosti s otcom a ktorý študuje na vysokej škole.

Čo sa týka matky, na jej strane došlo k nepatrnému zvýšeniu príjmu cca. o 30,- eur mesačne, nakoľko
ako vyplýva zo správy jej priemerný mesačný zárobok v čistom je v súčasnosti cca. 601,47 eur.

K zmene pomerov dochádza aj na strane otca, ktorý ako vyplýva zo správy Daňového úradu Trenčín,
pobočka Partizánske podal daňové priznanie za rok 2011, kde vykázal príjmy vo výške 6.670,08 eur,
výdavky 4.168,- eur a základ dane 2.501,95 eur.

Súd prvého stupňa v prejednávanej veci dostatočne vyhodnotil zmenu pomerov ako na strane maloletej,
tak aj na strane oboch rodičov, ktorým vyživovacie povinnosti nepribudli, avšak s prihliadnutím na tú
skutočnosť, že maloletá začala oproti poslednej úprave o výživnom navštevovať strednú školu, je tu
dôvod na úpravu výživného zo strany otca, ktoré bude otec platiť vo výške 80,- eur mesačne. Je
pravdou, že v súvislosti s rozhodovaním o zvýšení výživného súd v každom prípade musí skúmať nielen
opodstatnenosť nároku oprávnenej osoby, ale aj možnosti a schopnosti osoby, ktorá má výživné platiť.



Súd prvého stupňa pri určení výživného správne vychádzal z možností a schopností oboch rodičov ako
aj z výsledkov vykonaného dokazovania, rovnako správne zistil, že je pravdou, že otec je dlhodobo
vedený ako samostatne zárobkovo činná osoba s tým, že je v jeho schopnostiach a možnostiach
platiť výživné v takom rozsahu, ako ho určil súd prvého stupňa. Na ďalšie okolnosti, ktoré uvádza
otec vo svojom odvolaní súd nemohol prihliadnuť, pretože konanie ohľadom prípadného vyporiadania
alebo nevyporiadania BSM po rozvode manželstva účastníkov nie je podstatné pre určenie rozsahu
vyživovacej povinnosti, toho ktorého povinného rodiča.

V prejednávanej veci je tiež nepochybné, že výživné, ktoré platí matka svojmu plnoletému synovi
študujúcemu na vysokej škole je vyššie ako výživné, ktoré bol zaviazaný platiť otec na svoju maloletú
dcéru L.. Okrem toho s prihliadnutím na príjmy, ktoré deklaroval otec vo svojom daňovom priznaní je
nutné zdôrazniť, že pokiaľ vyhodnotíme pomery na strane otca v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine
v spojitosti § 62 Zákona o rodine, tak tieto nedávajú podklad pre určenie vyživovacej povinnosti v inom
rozsahu, ako ju stanovil súd prvého stupňa. Pokiaľ dôjde v budúcnosti k podstatnej zmene pomerov na
strane otca, napr. v súvislosti s zhoršením jeho zdravotného stavu a pokiaľ by jeho práceneschopnosť
pretrvávala po dlhšiu dobu, môže byť táto skutočnosť dôvodom na zmenu tohto rozhodnutia o určení
vyživovacej povinnosti otca na mal. Petru.

Pokiaľ rovnako dôjde v budúcnosti k ukončeniu podnikania na strane otca, môže byť táto skutočnosť
dôvodom na zmenu tohto rozhodnutia. V súčasnosti za daného stavu veci, pokiaľ otec naďalej je
vedený ako podnikateľ, samostatne zárobkovo činná osoba, súd prvého stupňa správne vychádzal z
tejto skutočnosti a správne posúdil schopnosti a možnosti na strane otca a správne potom stanovil
vyživovaciu povinnosť otca na sumu 80,- eur mesačne. Odvolací súd rovnako nezistil pochybenie na
strane súdu prvého stupňa v časti určenia nedoplatku na zročnom výživnom ku dňu rozhodovania súdu
prvého stupňa.

Rovnako neobstojí námietka zo strany otca detí v tom smere, že súd prvého stupňa nezohľadnil
vyživovaciu povinnosť matky voči plnoletému synovi. Odvolací súd zdôrazňuje, že z ust. § 76 ods. 2
Zákona o rodine je zrejmé, že pokiaľ ide o výživné pre maloleté deti započítanie nie je možné.

Preto krajský súd ako súd odvolací rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa
vyživovacej povinnosti otca, ako aj v časti týkajúcej sa nedoplatku na zročnom výživnom ako vecne
správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.