Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7CoP/23/2015 z 9. 6. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 9. júna 2015, sp. zn. 7CoP/23/2015, ECLI:SK:KSZA:2015:5814206040.1 Krajský súd Žilina | 7CoP/23/2015 | ECLI:SK:KSZA:2015:5814206040.1 | 2015-06-09 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ae37c693-fa22-4d12-abbf-bbdabfabcb9d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5814206040.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoP/23/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814206040
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5814206040.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Žilina, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej
a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti S. : A., nar. XX.XX.XXXX, W., nar. XX.XX.XXXX, maloleté deti v konaní zastúpené kolíznym
opatrovníkom : Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, maloleté deti bytom u matky, deti
rodičov - matky : G. O. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, právne zastúpená spoločnosťou JUDr.
JURKOVEC ADVOKÁT DK, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 1822, Dolný Kubín a otca: O. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, právne zastúpený JUDr. Luciou Krausovou, advokátkou so sídlom N. XXX/
XX, D., v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného
súdu Námestovo č.k. 1P/152/2014-66 zo dňa 23. januára 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol o povinnosti otca prispievať na výživu maloletej A.
sumou 100,00 eur mesačne a maloletej W. sumou 100,00 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2014.
Konštatoval, že týmto rozhodnutím mení rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 6C/121/2005-44 zo
dňa 21.11.2005 v časti týkajúcej sa výživného na maloleté deti (výrok I.). Zameškané výživné za obdobie
od 01.09.2014 do 31.01.2015 na maloletú A. v sume 251,05 eur povolil otcovi splácať formou mesačných
splátok vo výške 30,00 eur a zameškané výživné na mal. W. vo výške 267,65 eur v mesačných splátkach
vo výške 20,00 eur, a to spolu s bežným výživným do rúk matky maloletých, počínajúc právoplatnosťou
rozsudku pod následkom straty výhody splátok (výrok II.), vo zvyšnej časti návrh matky na zvýšenie
výživného zamietol (výrok III.).
Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že od posledného rozhodnutia o vyživovacej
povinnosti otca do dňa jeho rozhodovania uplynula doba 10 rokov, počas ktorej došlo k podstatnej
zmene pomerov u všetkých účastníkov konania. Maloletá A. je žiačkou strednej školy, v čase
posledného rozhodnutia bola žiačkou 3. ročníka základnej školy. V súvislosti so štúdiom navštevuje
školu mimo miesta trvalého bydliska, čím sa zvýšili jej náklady na cestovné. Ďalej má jednorázovo
vznikajúce náklady na úhradu školských potrieb, kurzov (počítačový, zdravotný). Maloletá W. bola v
čase posledného rozhodovania žiačkou 1. ročníka základnej školy, aktuálne je žiačkou strednej školy,
ktorú navštevuje mimo svojho trvalého bydliska. Aj u jej osoby mal okresný súd preukázané zvýšenie
mesačných nákladov na cestovné, internát, stravu a nákladov na školské pomôcky. Na strane matky od
posledného rozhodovania o výživnom pribudli ďalšie dve vyživovacie povinnosti a zmenil sa jej príjem
podstatným znížením na výšku rodičovského príspevku. Pozitívne sa zmenili pomery len v tom, že na
nákladoch domácnosti sa podieľa aj jej manžel, ktorý podľa vyjadrenia matky dosahuje mesačný príjem
vo výške 600,00 eur.



Okresný súd mal preukázané, že sa zmenili pomery aj u otca, ktorý tiež uzavrel manželstvo a pribudla mu
jedna vyživovacia povinnosť k maloletej O.. Manželka sa podieľa na nákladoch domácnosti minimálnou
mierou, nakoľko je poberateľkou rodičovského príspevku a má vyživovaciu povinnosť k ďalšiemu svojmu
dieťaťu, maloletému W.. Okresný súd zistil, že otec rovnako ako v čase posledného rozhodovania
o výživnom je zamestnaný u toho istého zamestnávateľa. V čase posledného rozhodovania u neho
dosahoval priemerný mesačný príjem 325,66 eur a v súčasnosti dosahuje príjem nižší, a to vo výške
306,10 eur. Aj napriek tejto skutočnosti zvýšil jeho vyživovaciu povinnosť pričom prihliadol na skutočnosť,
že otec je vodičom v kamiónovej doprave a zamestnancom vo firme svojho brata. Poukázal na to, že
zo svojej rozhodovacej činnosti má vedomosť, že ak zamestnávatelia svojim zamestnancom, vodičom
kamiónov, vykazujú vyplatenie minimálnej mzdy, v skutočnosti dosahujú túto mzdu v priemere vo výške
600 - 700 eur. Okrem toho, otec maloletých detí mal vyplatené stravné mesačne vo výške 589,00 eur. Aj
keď táto suma nepredstavuje plat, na jej výšku okresný súd prihliadal. Majúc za to, že týmito financiami
sú pokryté potreby otca v čase výkonu práce mimo územia Slovenskej republiky, tzn. že na svoje
potreby nepoužíva financie zo svojho platu. Okresný súd ďalej konštatoval, že otec maloletých detí je
zdravý, prakticky bez obmedzenia zdravotného stavu, schopný vykonávať prácu aj s vyšším finančným
ohodnotením. Vzhľadom na tieto skutočnosti ako aj podstatné zmeny u maloletých detí, vyžadujúcich
si zvýšenie výživného, uložil otcovi povinnosť platiť výživné na každé z detí sumou 100,- eur mesačne.
Vo zvyšnej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietol, prihliadol na skutočnosť, že rodičia
maloletých majú ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dospelej nezaopatrenej dcére N.. O povinnosti otca
platiť zvýšené výživné rozhodol s účinnosťou od 01.09.2014, kedy maloletá W. nastúpila na strednú školu
a maloletá A. do vyššieho ročníka strednej školy, nakoľko týmto dňom sa zvýšili ich potreby. Zameškané
výživné vyčíslil ako rozdiel medzi sumou, ktorú bol otec povinný platiť podľa tohto rozhodnutia o zvýšení
vyživovacej povinnosti a ktorú skutočne hradil. Úhradu nedoplatku platiť v splátkach povolil otcovi podľa
§ 160 ods. 1 O.s.p.
O trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiadnemu z nich právo
na ich náhradu nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, ktorým sa domáhal jeho
zmeny tak, že mu bude uložená povinnosť platiť zvýšené výživné na maloleté A. sumou 70,00 eur
a na maloletú W. rovnako sumou 70,00 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2014. Nespochybňoval
závery okresného súdu , že potreby maloletých sa s prihliadnutím na vyšší vek, štúdium na strednej
škole, zmenili. Aj keď sa vo všeobecnosti za potreby detí okrem stravy a oblečenia považujú kultúrne
a spoločenské potreby, je nevyhnutné ich zohľadniť vo svetle finančných možností a schopností rodiča,
ktorý je povinný platiť výživné. Jeho majetkové pomery nemôžu pokrývať finančne náročné mimoškolské
aktivity a kurzy maloletých, naviac keď na tieto výdavky nemá žiaden dosah a aktivity povoľuje výhradne
matka maloletých. Tvrdenie súdu o výške jeho príjmu 600,00 - 700,00 eur mesačne označil za skreslené
a ničím preukázané. Okresný súd nemôže vychádzať iba z fiktívnej sumy, ktorá má predstavovať
súdom predpokladanú výšku v oblasti, v ktorej pracuje , ale je povinný vychádzať z preukázaných
schopností a možností povinného rodiča. Okresný súd tak svoje rozhodnutie opiera o nepreukázané
tvrdenia, ktoré nereflektujú na zistený skutkový stav. Zmätočne vyznieva aj odôvodnenie okresného
súdu, že spotrebovaním cestovných náhrad mu zostáva plat výhradne na krytie ostatných potrieb
a výdavkov a na druhej strane, pri posudzovaní príjmu, vychádza zo sumy vypočítanej ako súčet
mzdy a cestovných náhrad. Rovnako dobrý zdravotný stav nemôže byť jediným kritériom pre získanie
práce s vyšším finančným ohodnotením. Pokiaľ by tým chcel okresný súd naznačiť, že si má nájsť
druhé zamestnanie, nemá pravidelný pracovný čas a nezdržiava sa na jednom mieste, ako vodič
medzinárodnej dopravy je povinný dodržiavať oddychové časy, kedy nemôže vykonávať inú pracovnú
činnosť. V spoločnosti brata pracuje za rovnakých podmienok ako iní vodiči kamiónov a nevidí dôvod,
aby bol jeho osobou bezdôvodne zvýhodňovaný. Vzhľadom na svoj príjem a nevyhnutné výdavky tak
určenú výšku zvýšeného výživného nepovažoval za primeranú.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že rozsudok okresného súdu žiada potvrdiť.

Rovnako matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu, navrhla rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdiť. Uviedla, že k vyplateným cestovným náhradám otca je potrebné pripočítať minimálnu mzdu,
preukázateľne tak otec má pravidelný príjem okolo 900,00 eur mesačne. V odvolaní účelovo poukazuje
na skutočnosť, že maloletým nie je potrebné povoľovať rôzne finančné náročné mimoškolské aktivity
a kurzy. Vo vzťahu k svojej vlastnej rodine však používa odlišný štandard, čo je potrebné posudzovať



napr. v nadväznosti na preukázané vlastníctvo dvoch motorových vozidiel, pričom predajom jedného z
nich by mohol dosiahnuť ďalší príjem.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. za súčasnej aplikácie ust. § 156 ods. 3
O.s.p. rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd sa v zásadných a rozhodujúcich zisteniach a záveroch stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, a preto sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov rozsudku
okresného súdu a na zdôraznenie vecnej správnosti len doplnil/zopakoval niektorého podstatné
skutočnosti/argumenty. Zároveň v tomto smere prihliadol na konkrétne námietky odvolateľa.

Okresný súd náležite vymedzil rozhodujúce okolnosti, pri ustálení stavu veci dôsledne prihliadal na
všetky ním zistené skutočnosti. Nesporne k zmene pomerov na strane oprávnených maloletých detí
došlo v súvislosti s uplynutím dlhšieho časového obdobia od posledného rozhodovania o vyživovacej
povinnosti otca v roku 2005, do času uplatnenia nároku na zvýšenie výživného podaním návrhu matkou
dňa 17.09.2014. Je zrejmé, že s pribúdajúcim vekom sa zvyšovali výdavky na úhradu základných
životných potrieb maloletých (strava, oblečenie atď.) a došlo aj k zvýšeniu ostatných životných nákladov
(ceny energií, úhrady za bývanie, atď.). Tieto skutočnosti neboli ani účastníkmi konania rozporované.

Možno prisvedčiť záverom okresného súdu, že ak je otec zdravý, bez obmedzenia zdravotného stavu,
je schopný vykonávať prácu aj s vyšším finančným ohodnotením než v súčasnosti dosahujúci príjem
306,00 eur. Pri určení výšky mesačného príjmu otca okresný súd prihliadol na zistenia o výške príjmu
ako aj stravného, ktorých je otec aktuálne poberateľom. Logicky vyznieva aj jeho záver o prípadnej
možnosti otca zvoliť si výhodnejšie zamestnanie. Otec maloletých má tri vyživovacie povinnosti voči
maloletým deťom, z toho maloletej O. pochádzajúcej z nového manželstva, ktoré uzatvoril a vyživovaciu
povinnosť ešte k plnoletej dcére N.. Napriek týmto povinnostiam zotrváva v zamestnaní, kde jeho príjem
dosahuje príjem výšku minimálnej mzdy. Skutočnosť, že otec je zamestnaný vo firme svojho brata
evokuje dôvodnú pochybnosť o skutočnej výške jeho príjmu , a to aj s prihliadnutím na informácie o
výške príjmov vodičov kamiónov v iných spoločnostiach, na čo poukazoval okresný súd.

Krajský súd preto považoval za správny záver okresného súdu o rozsahu zvýšenia vyživovacej
povinnosti otca.

Krajský súd ako vecne správny potvrdil aj rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania.

Rovnaká procesná situácia nastala aj v odvolacom konaní, v ktorom o trovách konania rozhodol podľa
§ 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. V prejednávanom prípade ide o konanie
vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti, ktoré môže začať aj bez návrhu ( § 81 ods. 1 O.s.p.) , kedy
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustné odvolanie.