{"guid": "25d5cd2d-6500-4d08-bac5-8506bb4eec46:4f54b0bf-d512-4824-a244-1d2fa68807de", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7711217314.1", "spisova_znacka": "8CoP/142/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/142/2013 z 29. 9. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 29. septembra 2013, sp. zn. 8CoP/142/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7711217314.1", "identifikacne_cislo": "7711217314", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Mária Podhorová", "sudca_id": 37, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-maria-podhorova-37", "datum_vydania": "2013-09-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-220"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-220"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4f54b0bf-d512-4824-a244-1d2fa68807de", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7711217314.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2013:7711217314.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2013:7711217314.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/142/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711217314
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7711217314.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a
členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci maloletej Q. C. nar.
X.X.R. zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce dieťaťa
rodičov N. Č. nar. XX.XX.R. bývajúcej v obci P. Q. - P. Č.. R. zastúpenej JUDr. Andrejom Molnárom
advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Kráľovskom Chlmci na ul. Majlátha č. 2518/14 a U. C.
nar. XX.X.R. bývajúceho v obci P. Q. - P. Č.. R. zastúpeného JUDr. Miroslavom Mydlom advokátom so
sídlom Advokátskej kancelárie v Michalovciach na ul. Sama Chalúpku č. 2 v konaní o zníženie výživného
o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 13. februára 2013 č.k. 17P 332/2011-100
takto

r o z h o d o l :

M e n í    rozsudok tak, že návrh na zníženie výživného zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom z 13. februára 2013 č.k. 17P 332/2011-100 zmenil rozsudok
Okresného súdu Michalovce sp.zn. 17P 43/2007 z 23. marca 2007 tak, že znížil výživné od otca pre mal.
Q. zo sumy 89,62 € na 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa a zaviazal
ho prispievať matke dieťaťa od 1.12.2011 vždy do 25-teho dňa v mesiaci dopredu. O trovách konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Rozhodol tak na základe zistenia, že otec býva u  rodičov v  rodinnom dome, ktorým na bývanie a
stravovanie neprispieva, pretože nemá príjem. Svoju vyživovaciu povinnosť voči mal. Q. plní vo výške 26
€ mesačne. Nie je vlastníkom nehnuteľnosti, ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty a nemá žiadne úspory.
Je vyučený v odbore mechanik - opravár strojov a zariadení. U posledného zamestnávateľa B. Q. sa
špecializoval na opravu čerpadiel a po skončení pracovného pomeru si podobné zamestnanie nenašiel.
Oslovil viacero zamestnávateľov v okolí Veľkých Kapušian a Michaloviec a hľadal si zamestnanie aj v
zahraničí. Spolupracuje s úradom práce pri hľadaní zamestnania a pravidelne raz v mesiaci navštevuje
úrad, kde preukazuje, že sa zaujímal a hľadal si prácu v priebehu mesiaca. Na Úrade práce, sociálnych
vecí a rodiny Michalovce je evidovaný od 11.11.2011 a bola mu priznaná dávka v hmotnej núdzi 62,50 €.
Zo správy úradu práce zistil, že otec spolupracuje s úradom a zamestnanie mu nebolo sprostredkované.
Na dotaz matky, že sa mohol zamestnať vo firme V. Q. P., kde pracovala aj ona, zistil, že sa otec
o prácu v tejto firme nezaujímal pre vzdialenosť od miesta bydliska a výške platu, pretože by mu to
finančne nevychádzalo a tiež nie je to práca v jeho odbore. Z výpovede matky zistil, že býva s mal.
Q. s manželom a maloletým synom narodeným z terajšieho manželstva v rodinnom dome, ktorý je vo
vlastníctve jej rodičov. Je zamestnaná v spoločnosti S. X. SR, a.s. od 1.11.2012 ako adminisrátorka
obchodnej prevádzky s čistým mesačným príjmom 366,0 €. Konštatoval, že mal. Q. v čase začatia
konania (1.12.2011) navštevovala 6. ročník základnej školy vo Q. O. a jej mesačné náklady na cestovné
sú 16 €. Okrem bežných potrieb na stravu a oblečenie má výdavky so zabezpečením školských potrieb,



na lieky a pravidelné kontroly u odborného lekára v Košiciach (zdravotné ťažkosti s pečeňou), výdavky na
mobil 6 € mesačne a na mlieko z automatu počas školského roka 5 € mesačne. Rovnako zistil, že matka
nemá žiaden majetok, ani úspory a finančne jej pomáhajú rodičia, ktorí zo svojho starobného dôchodku
hradia náklady za plyn a podieľajú sa na nákladoch stravovania.  Konštatoval, že v čase poslednej
úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Michalovce z 23.3.2007 sp.zn. 17P 43/2007 matka
dieťaťa poberala rodičovský príspevok 147 € (4.440 Sk), mala vyživovaciu povinnosť k maloletému
synovi narodenému z jej manželstva a čistý mesačný príjem otca bol 558,65 € (16.830 Sk). Rozhodnutie
odôvodnil zmenou pomerov na strane otca, ktorý od novembra 2011 je evidovaný ako uchádzač o
zamestnanie a poberá dávku v hmotnej núdzi 62,5 €. Dospel k záveru, že zmena pomerov na strane otca,
ktorému skončil pracovný pomer z dôvodov na strane zamestnávateľa v r. 2007 a jeho jediným príjmom
je dávka v hmotnej núdzi od novembra 2011, preto zníženie výživného na 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktoré od 1.12.2011 bolo 25,99 € a od 1.7.2012 je 26,65 €, je
odôvodnené. Konštatoval, že nebolo jednoznačne preukázané, že si otec nehľadá zamestnanie alebo,
že sa vyhýbal zamestnaniu, pretože s úradom práce spolupracuje a mesačne preukazuje, že si hľadá
zamestnanie, dokonca aj v zahraničí. Okrem toho situácia na pracovnom trhu je nepriaznivá, čo dokazuje
vysoká nezamestnanosť v regióne, kde býva otec. Vo vzťahu k tvrdeniu matky, že otec mal možnosť
sa zamestnať v spoločnosti V. P. tak, ako to urobila ona, dospel k záveru, že ak tak otec neurobil z
dôvodov ním uvedených neznamená, že sa vzdal možnosti mať aspoň priemerný zárobok, pretože aj
matka zanechala toto zamestnanie práve z dôvodov vysokých cestovných nákladov a  pre nočné zmeny.
Zistený skutkový stav posúdil a rozhodol podľa § 78 ods. 1, § 62 ods. 2, 3, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona
o rodine.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd zmenil
rozsudok súdu prvého stupňa a návrh na zníženie výživného zamietol, alternatívne rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa za účelom nového konania a rozhodnutia vo veci. Konštatovala, že ako žena
vykonávala manuálnu fyzickú prácu za tých podmienok, za ktorých mohol vykonávať takúto prácu aj otec
dieťaťa, ak by mal o to záujem, preto by bolo v rozpore s dobrými mravmi znížiť výživné s poukázaním na
to, že otec sa nemohol zamestnať, nakoľko sa nejedná o to, že nemohol získať takú prácu, ale pravdou
je to, že za týchto podmienok nechce pracovať, lebo pracovné podmienky považoval za nevyhovujúce
a odmenu za prácu za nedostatočnú. Zdôraznila podstatné zvýšenie výdavkov maloletej dcéry za
uplynulých šesť rokov. Vyjadrila názor, že otec dieťaťa, ktorý má 38 rokov, sa nemôže uspokojiť s tým ,
že žije z dávok v hmotnej núdzi od štátu 62,50 € mesačne, čo nakoniec nie je ani pravdou, lebo nikto
tomu neuverí, že sa dá vyžiť z tejto sumy a ak otec nemá iný príjem, tak zrejme si zabezpečuje svoje
potreby z iných prostriedkov za vykonania prác, ktoré nie sú úradne evidované. Považuje za nemožné,
aby 38-ročný človek s technickým zameraním sa nezamestnal, ak má o to záujem, lebo ona, ako žena,
sa vedela zamestnať a vykonávať fyzickú prácu, avšak otec dieťaťa takúto možnosť odmietol. Vytkla
konajúcemu súdu, že v rozpore so skutočným stavom sa uspokojil s tým, že otec dieťaťa formálne
deklaruje neexistenciu pracovnej príležitosti, avšak v skutočnosti sa nechce zamestnať a vyhýba sa
riadnemu pracovnému pomeru, aby nemusel platiť výživné pre dcéru.

Kolízny opatrovník navrhol odvolaciemu súdu vyhovieť odvolaniu matky s poukazom na to, že zníženie
výživného nie je v záujme dieťaťa.

Otec dieťaťa sa k odvolaniu matky nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212
ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3
O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie matky je opodstatnené, preto rozsudok podľa § 220 O.s.p. zmenil.

Podľa § 220 O.s.p. súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho
potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh. Podľa ods. 3 tohto zákonníka ustanovenia, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj
životných nákladov.



Podľa § 62 ods. 1 plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá
do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa odseku 2 tohto zák. ustanovenia, obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa odseku 3 tohto zák. ustanovenia každý rodič bez
ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v
minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo
na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa odseku 4 tohto zák. ustanovenia, pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa odseku 5 tohto
zák. ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Odvolací súd preskúmaním všetkých relevantných skutočností týkajúcich sa predmetu konania dospel
k záveru, že súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s § 132
O.s.p. vyhodnotil dôkazy, starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho,
čo uviedli účastníci, použil správne ustanovenia Zákona o rodine, ktoré však nesprávne aplikoval na
zistený skutkový stav a dospel tak k nesprávnym právnym záverom, preto podľa § 220 O.s.p. zmenil
rozsudok súdu prvého stupňa a návrh otca na zníženie výživného zamietol. Odvolací súd z pripojeného
spisu Okresného súdu Michalovce sp.zn. 17P 43/2007 zistil, že rozsudkom z 23.3.2007 č.k. 17P
43/2007-28 bola schválená dohoda rodičov o zvýšení výživného určeného rozsudkom  Okresného súdu
Michalovce z 2.10.2002 č.k. 9C 46/2002-24 od otca pre mal. Q. z 1.700 Sk na 2.700 Sk mesačne
(89,62 €) od 1.2.2007, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 23.4.2007. Rozsudkom Okresného
súdu Michalovce z 25.2.2008 č.k. 4P 11/2008-47 bol návrh otca na zníženie výživného na mal. Q. z
2.700 Sk mesačne (89,62 €) na 702 Sk mesačne (23,30 €) od 1.2.2008 zamietnutý s odôvodnením, že
pomery otca, ktorý stratil zamestnanie 31.5.2007 z organizačných dôvodov, bolo mu vyplatené odstupné
349.147 Sk (11.590 €) a po skončení pracovného pomeru poberal dávku v nezamestnanosti 10.500 Sk
(348,54 €) do 30.11.2007, neodôvodňujú zníženie výživného. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
26.3.2008. Odvolací súd zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce zistil, že otec bol v
evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1.6.2007 do 11.8.2008, kedy bol z evidencii vyradený z dôvodu
odchodu do cudziny, keď vycestoval do Švajčiarska, odkiaľ sa vrátil po niekoľkých mesiacoch, pretože
sa mu nepodarilo nájsť si trvalú prácu. Po príchode na Slovensko sa nezaevidoval na úrade práce, lebo
čakal, že si opäť vybaví prácu v zahraničí, konkrétne vo Švajčiarsku, kde býva jeho sestra, ktorej počas
svojho pobytu v zahraničí prispieval na náklady bývania a stravu. Od decembra 2008 do novembra 2011
si sám platil zdravotné poistenie, bol samoplatcom a počas tohto obdobia bol niekoľkokrát v zahraničí.
Svoje životné náklady, ako aj náklady spojené s cestami do zahraničia si hradil z prostriedkov, ktoré mu
vyplatil posledný zamestnávateľ (B. Q.), ako odstupné. Ako uviedol, v súčasnosti nemá žiadne úspory a
nezostali mu finančné prostriedky z odstupného, ani z príjmu dosahovaného v zahraničí a podporujú ho
rodičia. Motorové vozidlo, ktoré používa, patrí rodičom a on platí len pohonné hmoty. Odvolací súd zo
skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa mal za preukázané, že otec po skončení pracovného
pomeru (31.5.2007) poberal dávku v nezamestnanosti 10.500 Sk mesačne (348,54 €) od 1.6.2007
do 30.11.2007, mal vyplatené odstupné vo výške 11 priemerných mesačných zárobkov 349.147 Sk
(11.590 €), poberal dávku sociálnej pomoci 1.740 Sk mesačne (57,76 €) od 1.1.2008 do 11.8.2008,
kedy bol vyradený z dôvodu odchodu do zahraničia, kde pracoval a zo svojho príjmu si vytvoril úspory,
ktoré však minul na svoje životné náklady. Odvolací súd zdôrazňuje, že plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý zaradil
majetkové pomery povinného medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a
rozšíril východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred
princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú
aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť
poskytovania výživného. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na
celkové majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam.



Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo,
resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne
povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine), takže nemôže obstáť argumentácia,
podľa ktorej rodič nepracuje, pretože sa nevie umiestniť na trhu práce vo svojom odbore, alebo na
pozícii adekvátnej svojim predstavám, a preto nie je schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť buď
vôbec, alebo v doterajšej miere. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti nie je vôbec smerodajné, koľko
si rodič prácou (resp. podnikaním alebo inou zárobkovou činnosťou) zarobí, alebo či vôbec pracuje.
Oveľa väčšiu výpovednú hodnotu má zistenie jeho potencionálnej životnej úrovne, ktorá je limitovaná
okrem majetkových pomerov aj jeho finančnými nárokmi na zabezpečenie uspokojenia jeho potrieb.
Jedným z faktorov, ktoré pri určovaní miery životnej úrovne môže súd vziať do úvahy, je aj zistenie
a vyčíslenie mesačných nákladov povinného rodiča. Častokrát totiž ochota rodiča plniť určitú výšku
výživného pre svoje dieťa nedosahuje ani jeho mesačné náklady na mobilný telefón. Potencionálny
príjem nie je to, čo povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na
svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti
a tiež situáciu na trhu práce. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvého
stupňa a uvedených úvah je toho presvedčenia, že otec dieťaťa vzhľadom na svoj vek (37 rokov) a
doterajšie pracovné skúsenosti získané aj prácou v zahraničí, bol a je schopný zabezpečiť si finančné
prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb aspoň v minimálnom rozsahu, preto možno od neho
spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil svojej maloletej dcére formou výživného, pretože
matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovania bytových potrieb
dieťaťa, kým otec neprejavuje záujem o dieťa napriek tomu, že prejav otcovskej lásky si nevyžaduje
žiadne finančné prostriedky, čo dovoľuje záver, že otec okrem platenia výživného si neplní žiadnu z
ostatných rodičovských práv a povinností upravených Zákonom o rodine. Odvolací súd poznamenáva,
že odmietavý postoj otca vo vzťahu k zamestnaniu z dôvodu, že nezodpovedá jeho odbornej kvalifikácii,
resp. pracovné podmienky a mzda nespĺňajú jeho predstavy, bez ďalšieho možno posudzovať, ako
snahu dosiahnuť čo najpriaznivejší výsledok vo svoj prospech (zníženie výživného na minimálne
výživné). Je povinnosťou otca organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť plniť
si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu. Nezáujem uchádzať sa o zamestnanie len preto, že
nezodpovedá jeho predstavám bez toho, aby si zabezpečil porovnateľný zdroj príjmu, je v príkrom
rozpore so záujmami maloletého dieťaťa, nota bene, dieťa ohrozuje. Odvolací súd poukazuje na ust. §
62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič
splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby svojho dieťaťa. Každý rodič
má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce
finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné
životné potreby rodiča, alebo iné potreby. Odvolací súd rovnako zdôrazňuje tzv. valorizačnú klauzulu
obsiahnutú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine, ktorá ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene
pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj) životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napr.
z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu
je obligatórna.  Z ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna
okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Objektívne preukázaný vývoj
životných nákladov v spoločnosti od r. 2007 do r. 2013 dovoľuje záver, že výživné 89,62 € pred šiestimi
rokmi (rozsudok Okresného súdu Michalovce z 23. marca 2007 sp.z. 17P 43/2007) pokrylo potreby mal.
Q. aj na voľnočasové aktivity, dovolenky, výlety, detské tábory a pod., kým v súčasnosti zabezpečuje
potreby dieťaťa už len na hranici prežitia. Odvolací súd dodáva, že otec, ktorému bolo vyplatené
odstupné v dôsledku skončenia pracovného pomeru z organizačných dôvodov 349.147 Sk (11.590
€) mal (mohol) odložiť finančné prostriedky za účelom zabezpečenia rezervy pre plnenie vyživovacej
povinnosti voči maloletej dcére najmä, ak mal aj iný zdroj príjmu (dávky v nezamestnanosti v priemere
10.500 Sk (348,54 €), príjem dosahovaný prácou v zahraničí a sociálne dávky 1.740 Sk mesačne (57,76
€). Odvolací súd dôsledne vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého je potrebné
prihliadať na potencionálne možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča v prípade,
ak mu v ich využití nebránia objektívne okolnosti, za ktoré však nemožno bez ďalšieho považovať
nezamestnanosť otca trvajúcu od r. 2007 ohľadom na jeho vek, zdravotný stav a pracovné skúsenosti,
keď nepreukázal ani dôsledné hľadanie zamestnania, resp. 6 rokov sa nezamestnal riadne preto, že si
nenašiel zamestnanie adekvátne svojim predstavám a držal sa nereálnych podmienok napriek súčasnej
miere nezamestnanosti. Odvolací súd tiež poznamenáva, že ani pravidelné hlásenie sa na úrade práce
nie je možné považovať za aktívne hľadanie zamestnania, pretože rodič, ktorý má vyživovaciu povinnosť
k maloletému dieťaťu je povinný bez ohľadu na svoju ekonomickú situáciu a životné náklady poskytnúť
svojmu maloletému dieťaťu výživné.   Odvolací súd poukazuje aj na to, že otec, ktorý nemá v osobnej



starostlivosti maloleté dieťa, môže sa bez obmedzenia uchádzať o zamestnanie aj vo vzdialenejších
regiónoch Slovenska, kde sú reálne vykazované lepšie pracovné možnosti. Odvolací súd dospel k
záveru, že zníženie výživného pre mal. Q. by znamenalo posunúť zodpovednosť otca za zdravie a
život dieťaťa na matku (druhého rodiča), ktorá sa osobne stará o dieťa a dobrovoľne si plní vyživovaciu
povinnosť voči dieťaťu na hranici svojich možností vzhľadom na jej príjem (366 €) a bolo by nepochybne v
rozpore so Zákonom o rodine, morálkou a spravodlivosťou. Vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného
súdom prvého stupňa a z vyššie uvedených úvah vyplývajúcich z citovaných zákonných ustanovení
(Zákona o rodine) dospel k presvedčeniu, že pomery otca sú lepšie, ako ich prezentoval v priebehu
konania na súde prvého stupňa, ako aj v priebehu odvolacieho konania, a tento záver umocňuje aj fakt,
že otec si svoje životné náklady vedel vždy zabezpečiť, konkrétne aj v čase, keď nemal žiaden oficiálny
príjem a nebol evidovaný ani na úrade práce od 11.8.2008 do 11.11.2011. Z týchto dôvodov odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil a návrh otca na zníženie výživného ako
nedôvodný zamietol.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17P/332/2011", "guid": "cdb87282-3b62-4f2f-9b04-ee6e70f59ad0:e45c098b-6c87-46e2-8234-64f3541c5dea", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}