Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Cob/52/2011 z 28. 11. 2011
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 28. novembra 2011, sp. zn. 1Cob/52/2011, ECLI:SK:KSPO:2011:8308206313.1
Krajský súd Prešov | 1Cob/52/2011 | ECLI:SK:KSPO:2011:8308206313.1 | 2011-11-28 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f124adad-0b88-49be-bc1b-af645853649b
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2011:8308206313.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Cob/52/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8308206313
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8308206313.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a sudcov JUDr. Ireny
Dobňákovej a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobcu: Mgr. Q. Q. REKLAMNÁ AGENTÚRA K.,
so sídlom Humenné 066 01, Štefánikova ul. č. 11, IČO: 10674381, právne zastúpeného advokátom JUDr.
Dušanom Sitarčíkom, so sídlom Humenné 066 01, Staničná ul. č. 11, proti žalovanému: H. O. B. - výroba
a predaj nábytku, so sídlom M. XXX XX, Jasenovská č. 1129/31, IČO: 34568891, právne zastúpeného
advokátom JUDr. Radovanom Bilým, so sídlom Humenné 066 01, Námestie slobody č. 4, o zaplatenie
1.690,63 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k.
15Cb/33/2008-184 zo dňa 12.10.2010 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 15Cb/33/2008-216 zo dňa
19.4.2011, zhodu hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 19.4.2011 v jeho
napadnutej časti, a to vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 13  % úroky z omeškania
ročne zo sumy 706,13 eur za obdobie od 14.1.2006 do 13.11.2008, ako aj vo výroku o náhrade štátom
preddavkovaných trov konania.

M e n í   rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 19.4.2011 v jeho
prevyšujúcej napadnutej časti tak, že zaväzuje žalovaného zaplatiť žalobcovi 13 % úroky z omeškania
ročne zo sumy 674,54 eur od 14.11.2008 do 15.9.2010.

M e n í  rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 13 % úrok z omeškania ročne
zo sumy 674,54 eur za obdobie od 16.9.2010 do zaplatenia tak, že žalobu v tejto časti zamieta.

Z a v ä z u j e žalobcu zaplatiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu          JUDr.   Radovana
Bilého   náhradu   trov   konania   v   sume   118,22  eur  do  3 dní  odo dňa

právoplatnosti tohoto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový   súd  napadnutým  rozsudkom zastavil konanie o zaplatenie 706,13 eur. Odporcovi (ďalej
žalovaný - § 79 ods. 1 O.s.p.) uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi (ďalej žalobcovi) úrok z omeškania
vo výške 13 % ročne zo sumy 706,13 eur od 14.1.2006 do 13.11.2008, 13 % úrok z omeškania zo sumy
674,54 eur od 14.11.2008 do zaplatenia v lehote 3 dní do právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej
časti návrh (ďalej len žaloba) zamietol.



Po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že medzi účastníkmi došlo v decembri 2005 k
uzatvoreniu ústnej zmluvy o dielo. Na základe tejto zmluvy mal žalobca pre žalovaného realizovať
reklamný polep motorového vozidla IVECO na základe jeho grafického návrhu a vyhotoviť vizitky v počte
200 kusov. Medzi účastníkmi konania nebol rozpor ani v rozsahu diela, ani v čase vykonania diela.
Sporná medzi účastníkmi bola cena  realizovaného diela, ktorá podľa žalobcu bola dohodnutá vo výške
2.000,-- Sk/m2. Žalovaný tvrdil, že medzi účastníkmi nedošlo k dohode o cene diela. Žalobca nepredložil
a ani nenavrhol vykonať žiaden dôkaz, ktorý by preukázal, že medzi ním a žalovaným došlo k dohode
o cene diela, a teda v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno. Na určenie ceny realizovaného diela
preto súd nariadil znalecké dokazovanie. Za vykonané práce si žalobca faktúrou zo dňa 30.12.2005
splatnou dňa 13.1.2006 vyfakturoval 50.932,-- Sk, t. j. 1.690,63 eur, pričom za vyhotovenie vizitiek,
ktorých realizácia, ani cena nebola predmetom tohto konania, vyfakturoval 800,-- Sk bez DPH, t. j. 952,--
Sk vrátane DPH, čo je 31,60 eur. Túto sumu žalovaný uhradil dňa 13.11.2008. Reklamáciou zo dňa
19.1.2007 žalovaný reklamoval predmetnú faktúru. Uviedol, že doteraz neboli odstránené závady, ktoré
reklamoval hneď pri realizácii výlepu. Vady mali spočívať v nakrivo vylepenej ľavej strane vozidla a v
tom, že logo na čelnej strane malo byť väčšie, za čo bol ochotný si doplatiť. Ďalej v reklamácii uviedol,
že faktúra bola vyhotovená chybne, pretože bol vyúčtovaný nesprávny počet m2 výlepu plochy. Znalec
Ing. G. H. v znaleckom posudku zo dňa 31.12.2009 uviedol, že polep (reklama) na motorovom vozidle
žalovaného sa nelíši od projektovej dokumentácie, ktorú žalovaný predložil žalobcovi pri objednávaní
diela. Pokiaľ ide o cenu vyfakturovanú žalobcom za vykonané práce, jednotková cena predstavuje
približne dvojnásobok ponúkaných cien na trhu za porovnateľné služby. Okrem toho žalobca vyfakturoval
žalovanému nesprávne aj čo do plochy polepu, keď namiesto 14,04 m2  vyfakturoval až 21 m2. Tento
nesprávny údaj ovplyvnil cenu tak, že namiesto 28.008,-- Sk je vo faktúre vykázaných 42.000,-- Sk
bez DPH, čo je navýšenie o 13.992,-- Sk v úrovni bez DPH. V dodatku číslo 1 k znaleckému posudku
zo dňa 12.7.2010 znalec uviedol, že priemerná cena za vyhotovenie predmetného diela na trhu v
období decembra 2005 bola 1.219,40 Sk/ m2. Pri tejto jednotkovej cene by bola cena za vyhotovenie
reklamného polepu 566,84 eur v úrovni bez DPH, čo je 674,54 eur vrátane DPH. Podľa vyjadrenia
znalca bolo dielo zrealizované v súlade s projektovou dokumentáciou dodanou žalovaným pri  uzatváraní
zmluvy.  Okrem  toho   žalovaný   nepreukázal,  že   by  si

nároky z vád uplatnil v súlade  s  § 562 Obchodného zákonníka a teda že by mu vznikol nárok na
priznanie nároku podľa § 437 Obchodného zákonníka. Za tohoto stavu je návrh žalobcu na zaplatenie
ceny  za  vykonanie  diela   dôvodný.  Žalobca   nepreukázal,  že  by   medzi   ním a žalovaným došlo k
uzatvoreniu zmluvy o dielo, v ktorej by bola dohodnutá cena diela. Súd pri určovaní výšky ceny, na ktorú
má žalobca ako dodávateľ diela právo, vychádzal z § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka a na určenie
ceny, ktorá sa obvykle platila za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných
podmienok, prizval znalca. Znalec stanovil cenu vykonaného diela na sumu 566,84 eur bez DPH, t. j.
674,54 eur vrátane DPH. V tejto časti istiny bol žalobca úspešný a súd mu priznal zaplatenie ceny za
vykonané dielo vo výške 674,54 eur. Žalovaný túto sumu žalobcovi zaplatil dňa 25.5.2010 a žalobca vzal
svoj návrh v tejto časti istiny späť. Preto súd v tejto časti, i v časti zaplatenej ceny za vizitky 31,60 eur,
konanie zastavil. V prevyšujúcej časti súd návrh žalobcu zamietol. Žalovaný sa dostal do omeškania s
platením peňažného záväzku odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry. Žalobca bol oprávnený
účtovať si úrok z omeškania. Keďže medzi účastníkmi nebol dohodnutý zmluvný úrok z omeškania, súd
priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania tak, ako si ho uplatnil, pretože je v súlade s § 369 ods. 1
Obchodného zákonníka.

Posledným výrokom rozsudku súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania.

Tento výrok súd zdôvodnil citáciou ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p.. V danom prípade bol žalobca
úspešný čiastočne a rovnako žalovaný bol čiastočne úspešný. Úspech a neúspech účastníkov konania
je takmer vyvážený.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol prvostupňový rozsudok
zmeniť vo výroku o povinnosti žalovaného uhradiť žalobcovi úrok z omeškania tak, že žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 31,60 eur od 14.1.2006 do
13.11.2008, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 674,53 eur od 28.8.2010 do 15.9.2010. Výrok



o trovách navrhol zmeniť tak, že žalobca je povinný uhradiť žalovanému trovy prvostupňového konania
vo výške 151,36 eur. Taktiež navrhol priznať žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 58,66 eur.
Ako dôvod uviedol, že súd pochybil pri rozhodovaní o povinnosti žalovaného uhradiť žalobcovi 13 % úrok
z omeškania zo sumy 674,54 eur od 14.1.2008 do zaplatenia, keďže nie je zrejmé, na základe akých
skutočností dospel k takémuto záveru. Žalovaný uhradil žalobcovi dňa 16.9.2010 sumu 674,54 eur ako
cenu za vykonané dielo, ktorá bola stanovená znaleckým dokazovaním. S poukazom na uvedené súd
mohol zaviazať žalovaného na úhradu úroku z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 674,54 eur za
obdobie od 14.1.2008 do 15.9.2010. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, žalobca nemá nárok na
úrok z omeškania za obdobie a zo sumy, ktoré si uplatnil v zmenenom petite podanej žaloby. Žalovaný
súhlasí s tým, že žalobca má nárok na úrok z omeškania vo výške 13 % ročne z čiastky 31,60 eur
za obdobie od 14.1.2006 do 13.11.2008. Ide o odmenu za vyhotovenie vizitky v sume 31,60 eur, ktorú
žalovaný uhradil žalobcovi dňa 14.1.2008. Žalovaný však nezavinil omeškanie, ktoré sa týka úhrady
odmeny za vykonané dielo, t. j. vylepenie polepu motorového vozidla. Omeškanie dlžníka predpokladá
existenciu splatného záväzku, ktorý je dlžník povinný plniť. Pokiaľ sa veriteľ dožaduje splatnosti svojej
pohľadávky  voči  dlžníkovi,  takáto pohľadávka

musí byť veriteľom presne určená, aby bolo zrejmé, čo má dlžník plniť. Neurčitý záväzok sa nemôže
stať splatným. Preto ani dlžník sa nemôže dostať do omeškania s jeho včasným neplnením. V čase
vystavenia faktúry  za  polep  vozidla  žalovanému  ako dlžníkovi nemohla byť známa skutočnosť,
aký by bol jeho splatný záväzok, keďže nebola zrejmá skutočná cena za vyhotovenie diela.  Túto
situáciu   zavinil   žalobca   ako  veriteľ,  keď nesprávne vypočítal plochu polepu motorového vozidla,
čo má priamy súvis na určenie ceny diela. V druhom rade si žalobca zároveň svojvoľne (bez dohody
o cene) určil cenu za 1 m2 polepu, ktorá bola následne taktiež vyvrátená znaleckým dokazovaním z
tohto konania. Žalovaný tak preto v súlade s § 365 druhá veta Obchodného zákonníka nemohol byť v
omeškaní, keďže toto omeškanie spôsobil žalobca ako veriteľ. Žalovanému bola známa skutočná cena
za vyhotovenie diela najskôr až potom, čo bol jeho právnemu zástupcovi doručený znalecký posudok
a dodatok číslo 1 k nemu, z ktorého bolo zrejmé, aká je skutočná výmera polepu motorového vozidla
a aká bola obvyklá cena v danom čase za 1 m2 realizovaného reklamovaného polepu motorového
vozidla. Žalobca mohol mať nárok na úrok z omeškania z ceny diela, t. j. zo sumy 674,53 eur najskôr za
obdobie od 28.8.2010 do 15.9.2010, keďže dňa 27.8.2010 bol doručený právnemu zástupcovi dodatok
číslo 1 k znaleckému posudku a 16.9.2010 došlo zo strany žalovaného k úhrade ceny za vyhotovené
dielo stanovenej znaleckým posudkom. S ohľadom na výšku úrokových sadzieb Európskej centrálnej
banky ku dňu 28.8.2010, žalobca by tak mohol mať nárok na úrok z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 674,53 eur od 28.8.2010 do 15.9.2010. Súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza,
že úspech a neúspech účastníkov v tomto konaní je vyvážený. Toto tvrdenie nie je podložené žiadnymi
skutočnosťami. A preto považuje výrok súdu v tejto časti za nepreskúmateľný. Žalobca si uplatnil v tomto
konaní 1.690,63 eur, pričom bol úspešný v sume 706,13 eur. Pomer úspechu oboch účastníkov konania
v percentuálnom vyjadrení tak predstavuje 41,76 % ku 58,23 % v prospech žalovaného. V konečnom
dôsledku by tak žalovaný mal nárok na náhradu uplatnených trov konania v sume 16,47 eur, t. j. vo
výške 151,36 eur (16,47 % z uplatnených trov konania vo výške 919,01 eur).

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Je toho názoru, že nie je
povinnosťou súdu, aby presne uviedol v rozsudku, odkedy, presne do ktorého dňa, je povinný žalovaný
platiť úroky z omeškania. V rozsudku je uvedené „do zaplatenia“. Týmto dňom je 15.9.2010. Ak by v
prípadnom exekučnom konaní požadoval žalobca úrok z omeškania aj za ďalšie dni, mohol by žalovaný
podať proti exekúcii námietky. Žalovaný v odvolaní poukazuje na to, že mu nebola známa skutočná cena
diela. Podľa § 562 Obchodného zákonníka mal žalovaný oznámiť vady diela bez zbytočného odkladu
potom, čo ich zistil. On ich však reklamoval až po roku.

Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 19.4.2011 prvostupňový súd doplnil rozsudok Okresného súdu Humenné
zo dňa 12.10.2010 č. k. 15Cb/33/2008-184 o výrok: Navrhovateľ aj odporca sú povinní uhradiť trovy
štátu na účet Okresného súdu Humenné, každý z nich po sume 317,63  eur v lehote 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.



Tento výrok súd zdôvodnil tým, že štát v tomto konaní platil odmenu znalcovi Ing. G. H. v sume 635,24
eur. O trovách konania štátu preto súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. s poukazom na §  142  ods.
2  O.s.p.  a  zaviazal  žalobcu  aj žalovaného zaplatiť

každého na trovách konania štátu po 317,63 eur s poukazom na pomer úspechu každého po 50 % z
celkovej sumy, ktorú hradil štát v tomto konaní namiesto účastníkov.

Proti tomuto dopĺňaciemu rozsudku odvolanie podané nebolo.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa bez zopakovania, či doplňovania dokazovania
vykonaného  súdom  prvého stupňa. Preto tak urobil bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 213 ods. 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.).  Odvolací súd nemohol zopakovať
dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa z dôvodu, že žalobca sa neodvolal proti zamietavej časti
rozsudku. Tento výrok, ako aj výrok o zastavení konania o zaplatenie 706,13 eur, neboli dotknuté
podaným odvolaním, nadobudli právoplatnosť a tak ich nebolo možné v rámci odvolacieho konania
preskúmavať (§ 159 ods. 1, 3 a § 206 ods. 2 O.s.p.). Podaným odvolaním žalovaného bol v konečnom
dôsledku dotknutý aj výrok dopĺňacieho rozsudku zo dňa 19.4.2011 o náhrade trov štátu. V rozhodnutí
o trovách konania vrátane o náhrade štátom preddávkovaných trov konania, je závislým rozhodnutím
od rozhodnutia vo veci samej. V dôsledku toho podaním odvolania, hoci len proti časti rozsudku vo veci
samej, sú dotknuté aj výroky rozsudku o náhrade trov a náhrade trov štátu.

Pri preskúmavaní odvolaním napadnutej časti rozhodnutí bol prvostupňový súd viazaný dôvodmi
podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený preskúmavať tieto rozsudky z iných dôvodov, než
ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutej
časti rozsudkov dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného je len čiastočne opodstatnené.

Pokiaľ odvolací súd nezopakuje, či nedoplní dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa, je viazaný
skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 O.s.p.). Vzhľadom k tomu, že
žalobca nepodal odvolanie proti zamietavej čati rozsudku, je odvolací súd viazaný skutkovými závermi
rozsudku súdu prvého stupňa. Podľa týchto záverov reklamácia vád diela nebola opodstatnená. Za
opodstatnenú prvostupňový súd považoval len reklamáciu polepenej plochy diela, ako aj dodatočné
tvrdenie žalovaného o tom, že došlo k uzavretiu zmluvy o dielo bez dohody o cene diela.

V zmysle § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu
dohodnutú v zmluve, alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá, alebo
určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa
obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase
dojednania v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iného, vzniká nárok na
cenu vykonaním diela.

Za riadne ukončené dielo nepovažuje Obchodný zákonník dielo vadné. Ak má dielo vady, hoci aj drobné,
ktoré nebránia v užívaní diela, nie je riadne ukončené. Preto, pokiaľ sa strany nedohodnú o čase platenia
ceny  diela  inak,  nie  je  možné  v   zmysle  §   548   ods. 1

Obchodného zákonníka viazať povinnosť zaplatiť cenu diela na vadné plnenie. Fikciu, že aj dielo s
vadami je riadne ukončeným dielom, môžu vytvoriť len strany zmluvnou úpravou.

Aj podľa § 564 Obchodného zákonníka, ktorý je použiteľný aj pri zmluve o dielo, nie je kupujúci
(objednávateľ)  povinný,  do  doby  odstránenia  vád,  platiť  tú  časť  kúpnej ceny,



ktorá by zodpovedala jeho nároku na zľavu, ak by vady neboli odstránené. Ide o prípad, keď si
objednávateľ nezvolil právo na zľavu z ceny, ale právo na odstránenie vád.

Ak dlžník poskytol vadné plnenie a veriteľ nemá právo odstúpiť od zmluvy alebo toto právo nevyužije,
mení sa obsah záväzku spôsobom, ktorý zodpovedá nárokom veriteľa vzniknutým z vadného plnenia
a záväzok zaniká ich uspokojením. Táto zásada však platí len v prípade dôvodného uplatnenia
zodpovednosti. Podľa vykonaného dokazovania boli už vady diela ku dňu 30.12.2005, keď bola
fakturovaná cena diela, už odstránené.

Keďže účastníci podľa prvostupňového súdu si nedohodli splatnosť ceny diela, stala sa táto cena
splatnou dňom vykonania diela, t. j. dňom 30.12.2005. Táto splatnosť ceny diela platí aj v prípade, že
zhotoviteľ pochybí pri vyčísľovaní ceny diela.

Vychádzajúc z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa dostal sa žalovaný do omeškania so
zaplatením ceny diela dňom nasledujúcim po zhotovení diela, t. j. dňom 31.12.2005. Keďže žalobca
sa domáha úrokov z omeškania až s účinnosťou od 14.1.2006, je pre rozhodnutie v tejto veci právne
významné omeškanie žalovaného až s účinnosťou od 14.1.2006.

Znamená to, že aj v prípade, že by žalovaný ako objednávateľ diela toto dňa 30.12.2005 prevzal aj s
vadami, vznikla mu tým povinnosť zaplatiť cenu diela. Do omeškania by sa však nedostal so zaplatením
tej časti ceny diela, ktorá by zodpovedala dôvodne uplatneným nárokom z titulu zodpovednosti za vady

Ten istý záver platí aj v prípade, že sa zmluvné strany nedohodnú na cene diela, ani spôsobe jej
určenia. Aj v takom prípade vzhľadom k chýbajúcej osobitnej úprave platí zásada, že zhotoviteľovi vzniká
nárok na zaplatenie ceny diela vykonaním diela. Vykonaním diela v zmysle § 554 ods. 1 Obchodného
zákonníka je splnený záväzok zhotoviteľa.

Vychádzajúc zo skutkových záverov prvostupňového rozsudku, účastníci v preskúmavanej veci uzavreli
zmluvu o dielo bez dohody o cene diela. Takáto dohoda zmluvných strán však neznamená, pokiaľ sa
účastníci nedohodnú inak, že by táto cena diela sa stala splatnou až niekedy v budúcnosti, keď sa
účastníci na jej výške dohodnú, resp. keď túto výšku určí súd na základe znaleckého posudku.

V takomto prípade je zhotoviteľ oprávnený požadovať od objednávateľa zaplatenie takej ceny diela, ktorá
sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

Tieto závery o splatnosti ceny diela sa týkajú tak ceny vizitiek (31,60 eur), ako aj výšky znalecky ustálenej
obvyklej ceny diela (674,53 eur). Sumu 31,60 eur  zaplatil  žalovaný

dňa 13.11.2008. V dôsledku toho bol žalovaný v omeškaní so zaplatením tejto sumy za obdobie od
14.1.2006 do 12.11.2008. Nakoľko však žalovaný v podanom odvolaní uznáva, že jeho omeškanie trvalo
do 13.11.2008, musel aj odvolací súd prebrať záver o pretrvávaní omeškania žalovaného s touto sumou
za obdobie do 13.11.2008.

Ďalšiu sumu 674,53 eur  zaplatil žalovaný na účet žalobcu  dňa  16.9.2010. Omeškanie

so zaplatením tejto sumy zaniklo už dňom 15.9.2010.

Ku dňu 31.12.2005, kedy sa dostal žalovaný do omeškania so zaplatením ceny diela, ako aj ku dňu
14.1.2006, od ktorého požaduje žalovaný zaplatenie úrokov z omeškania, bola výška základnej úrokovej
sadzby Národnej banky Slovenska 3 %. V súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom
ku dňu vzniku omeškania žalovaného, rovná sa výška úrokov z omeškania sume základnej úrokovej



sadzby národnej banky Slovenska uplatňovanej pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka,
v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenej o 10 %.

Vychádzajúc z týchto zistení pochybil prvostupňový súd, keď zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
úroky z omeškania za obdobie od 14.1.2006 až do zaplatenia. Rozhodol však správne, pokiaľ výšku
týchto úrokov z omeškania vyčíslil na 13 % ročne.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že žalobca dňa 7.10.2010 výslovne zmenil
ním podanú žalobu tak, že v súvislosti s dvoma predchádzajúcimi späťvzatiami žaloby čo do súm 31,60
eur a 674,53 eur, požadoval 13 % úroky z omeškania len za obdobie do 16.9.2010. Prvostupňový súd
v tejto súvislosti rozhodol nad rámec podanej žaloby, keď zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 13
% úrok z omeškania ročne zo sumy 674,54 eur za obdobie od 14.11.2008 až do zaplatenia. Žalobu
vzal späť čo do zaplatenia 674,53 eur aj s príslušenstvom, teda aj s 13 % úrokom z omeškania ročne.
Prvostupňový súd však zastavil konane len čo do späťvzatej istiny a teda žalobu na zaplatenie 13 %
úrokov z omeškania ročne zamietol.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa
vo výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi 13 % úrok z omeškania ročne zo sumy
706,13 eur za obdobie od 14.1.2006 do 13.11.2008. Súčasne zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo
výroku týkajúcom sa ďalšej časti úroku z omeškania tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 13
% úrok z omeškania ročne zo sumy 674,54 eur za obdobie od 14.11.2008 len do 15.9.2010 (§ 220
O.s.p.). V prevyšujúcej časti, ktorou prvostupňový súd prisúdil takéto úroky z omeškania od 16.9.2010
do zaplatenia, odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu, že v tejto časti rozhodol
prvostupňový súd nad rámec podanej žaloby.

Za čiastočne opodstatnené považuje odvolací súd aj odvolanie žalovaného čo do výroku o náhrade trov
prvostupňového konania vo vzťahu medzi účastníkmi konania. Pokiaľ súd pri čiastočnom úspechu oboch
sporných strán rozhoduje o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p., musí pri posudzovaní, ktorý
z účastníkov mal vo veci väčší úspech, zohľadňovať  nielen   výšku   uplatnenej  a  prisúdenej    istiny,
ale   aj   výšku    uplatneného

a prisúdeného úroku z omeškania. Pokiaľ rozdiel medzi úspechom oboch sporných strán je nižší ako 10
%, súdna prax náhradu trov nepriznáva žiadnemu z účastníkov.

Ak však rozdiel medzi úspešnosťou oboch sporných strán je vyšší, ako 10 %, priznáva sa viacej
úspešnému účastníkovi náhrada trov v rozsahu zodpovedajúcom rozdielu medzi úspechom oboch
účastníkov.

Žalobca si v podanej žalobe uplatnil zaplatenie istiny 1.636,31 eur (50.932,-- Sk). Súčasne si však
uplatnil aj zaplatenie 13 % ročného úroku z omeškania za obdobie do 1.2.2006, následne zmeneného
od 14.1.2006.  V súvislosti  s čiastočnými späťvzatiami žaloby

súvisiacimi s postupným platením žalovanej istiny, bola výška týchto úrokov z omeškania zo strany
žalobcu upravovaná tak, že požadoval za obdobie od 14.1.2006 do 13.11.2008 úrok z omeškania z
istiny 1.636,31 eur, čomu zodpovedá kapitalizovaná suma 603,19 eur, za obdobie od 14.11.2008 do
16.9.2010 z istiny 1.659,03 eur (397,07 eur) a za obdobie od 17.9.2010 do 10.12.2010, teda za obdobie
do právoplatného zamietnutia časti žaloby prvostupňovým rozsudkom, 13 % úrok z omeškania ročne
zo sumy 984,50 eur, čomu zodpovedá čiastka 29,80 eur. Celkove tak žalobca požadoval od žalovaného
zaplatenie sumy 2.666,37 eur.

Žalobca mal úspech čo do súm, ktoré po podaní žaloby mu žalovaný uhradil, t. j. do súm 31,60 eur a
674,53 eur. Okrem toho mu boli prisúdené aj 13 % úroky z omeškania zo sumy 706,13 eur za obdobie
od 14.1.2006 do 13.11.2008 (260,30 eur) a zo sumy 674,74 eur za obdobie od 14.11.2008 do 15.9.2010,
čomu zodpovedá kapitalizovaná suma 161,20 eur. Celkove bolo prisúdených žalobcovi 1.127,63 eur.



V takom prípade mal žalobca úspech na 42,29 % a neúspech na 57,71 %. Za týchto okolností vzniklo
právo na náhradu trov konania žalovanému, a to v podiele 15,42 %.

Žalovaný si uplatnil náhradu trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku za podaný odpor vo
výške 101,37 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 817,64 eur, spolu vo výške 919,01 eur. Súdy
sú viazané podaným návrhom na náhradu trov úspešného účastníka do tej miery, že nemôžu nepriznať
náhradu vyššiu, než bola uplatnená, ani náhradu za iné úkony právnej služby, než aké boli uvedené vo
vyčíslení náhrady trov.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd zmenil čiastočne rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, musí
nanovo rozhodovať o náhrade trov celého konania.

Súd zahrnul do náhrady trov aj sumu 101,37 eur z titulu súdneho poplatku, ktorú je žalovaný povinný
zaplatiť za podanie odporu proti platobnému rozkazu. Táto povinnosť bola totižto uložená žalovanému
právoplatným uznesením prvostupňového súdu zo dňa 9.10.2008. Hoci žalovaný doposiaľ túto sumu
nezaplatil, tvorí jej výška súčasť jemu vzniklých trov konania.

Náhrada odmeny vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny bola priznaná za prevzatie a prípravu
zastúpenia zo dňa 25.6.2008, za napísanie odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 25.6.2008, za účasť
na pojednávaní dňa 14.11.2008, za napísanie vyjadrenia k znaleckému posudku, teda k veci samej zo
dňa 30.3.2010,  za  napísanie   vyjadrenia  zo dňa

3.6.2010, za účasť na pojednávaní dňa 30.6.2010, za napísanie vyjadrenia k dodatku znaleckého
posudku zo dňa 13.9.2010, za účasť na pojednávaní dňa 17.9.2010, za napísanie vyjadrenia k veci zo
dňa 8.10.2010 a za účasť na pojednávaní dňa 12.10.2010. Za účasť na pojednávaní dňa 29.10.2008
a 10.6.2010 bola priznaná len 1/4 základnej sadzby tarifnej odmeny, nakoľko došlo k odročeniu týchto
pojednávaní bez meritórneho prejednania veci (§ 14 ods. 4 vyhlášky číslo 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb - ďalej len vyhláška).

Tarifnú hodnotu v tejto veci tvorila suma 50.932,-- Sk (1.636,31 eur). Základná sadzba tarifnej odmeny
za jeden úkon právnej služby vypočítaný z tejto tarifnej hodnoty sa rovnala sume 2.450,-- Sk, resp. 71,37
eur.

Žalovaný si však uplatnil za jeden úkon právnej služby len sumu 51,45 eur, t. j. 1.550,-- Sk. Keďže v
tomto smere je súd viazaný rozsahom uplatnenej náhrady, bolo mu možné priznať náhradu za úkony
vykonávané do 31.12.2008 vo výške 1.550,-- Sk, resp. 387,50 Sk (1/4 základnej sadzby). Počnúc od
1.1.2009 bolo možné priznať za jednotlivé úkony právnej služby len sumu 51,45 eur, resp. 12,86 eur
(1/4 základnej sadzby). Náhrada trov za úkony právnej služby vykonané do 31.12.2008 v celkovej výške
5.037,50 Sk sa po prepočítaní konverzným kurzom rovná čiastke 167,21 eur.

Odvolací súd nepovažuje za účelne vymožené trovy právneho zastúpenia ďalšie 2 účtované úkony
právnej služby pozostávajúce z tvrdeného preštudovania spisu právnym zástupcom žalovaného
uskutočneného dňa 25.2.2010 a 8.10.2010. Úspešný účastník má totiž právo len na náhradu účelne
vynaložených trov konania (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Odmena za preštudovanie veci tvorí súčasť odmeny
za prevzatie a prípravu zastúpenia.

K uvedenej sume odmeny za právne zastúpenie sa pripočítava paušálna náhrada miestneho
prepravného a miestnych telekomunikačných poplatkov (§ 16 ods. 3 vyhlášky. Táto paušálna náhrada sa
priznávala v roku 2008 vo výške 191,-- Sk za úkon. Za 4 úkony právnej služby vykonané v jednom roku sa
jedná o čiastku 764,-- Sk, čomu zodpovedá suma 25,36 eur. V roku 2010 sa priznávala paušálna náhrada
vo výške 7,21 eur za úkon. Právny zástupca žalovaného vykonal v roku 2010 za neho 8 účelných úkonov
právnej služby. Celková suma paušálnej náhrady sa potom rovná čiastke 83,04 eur. Celková výška trov



právneho zastúpenia je 623,26 eur. Po pripočítaní náhrady za súdny poplatok vo výške 101,37 eur vznikli
žalovanému účelne vynaložené trovy prvostupňového konania vo výške 724,63 eur.

V priebehu odvolacieho konania právny zástupca žalovaného vykonal za neho jeden úkon právnej
služby, a to za napísanie odvolania zo dňa 9.12.2010. Tarifnú hodnotu odvolacieho konania tvorí len
kapitalizovaá suma úroku z omeškania napadnutého odvolaním, t. j. 497,99 eur.

Základná sadzba tarifnej odmeny z tejto tarifnej hodnoty sa rovná sume 34,86 eur. K tejto odmene sa
pripočítava paušálna náhrada miestneho prepravného a miestnych telekomunikačných poplatkov vo
výške 7,21 eur. Spolu ide o odvolacie trovy vo výške 42,07 eur.

Celkove vznikli žalovanému účelne vynaložené trovy konania vo výške 766,40 eur.

Keďže žalovanému je možné priznať náhradu trov len v podiele 15,42 %, bol žalobca zaviazaný zaplatiť
žalovanému sumu 118,22 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.