Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 6Co/288/2011 z 29. 11. 2011
Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 29. novembra 2011, sp. zn. 6Co/288/2011, ECLI:SK:KSNR:2011:4111221163.1
Krajský súd Nitra | 6Co/288/2011 | ECLI:SK:KSNR:2011:4111221163.1 | 2011-11-29 | Uznesenie
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/937e14d2-9689-470f-8482-48ce94231173
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2011:4111221163.1

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/288/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111221163
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2011:4111221163.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľky: V. bydlisko: S. L., korešpondenčná adresa: S. L., W.
XX, v konaní zastúpená advokátom: JUDr. Jozef Gajdoš, so sídlom: Zlaté Moravce, Hviezdoslavova
37, proti odporcom: X/ P. T., bydlisko: S. L., M. Q. X, v konaní zastúpená advokátkou: JUDr. Sylvia
Čápeková, so sídlom: Lužianky, Počasie 30, X/ F. T., bydlisko: P., R. XX, o určenie výživného na plnoleté
dieťa, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo 16. augusta 2011 pod č. k.
14C/138/2011-51 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa trov konania vo vzťahu k
odporkyni v 1. rade  potvrdzuje.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporkyni v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania vo výške 33,14
eura.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra z 12. 01. 2011 č.
k. 11P/371/2008-25 v časti určenia výživného na navrhovateľku tak, že odporkyňa v 1. rade je povinná
prispievať na výživu navrhovateľky sumou 120 eur mesačne a odporca v 2. rade je povinný prispievať
na výživu navrhovateľky sumou 150 eur mesačne, ktorú sumu sú obaja rodičia povinní zasielať k rukám
navrhovateľky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od 14. 07. 2011. Zročné výživné za mesiac júl a august
2011 vo výške 140 eur. Zaviazal odporkyňu v 1. rade zaplatiť navrhovateľke v mesačných splátkach
po 40 eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom september 2011 a vo výške 100 eur odporcu
v 2. rade v mesačných splátkach po 50 eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom september
2011. Vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal. Svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že mal za nesporné, že vyživovacia povinnosť odporcov (oboch rodičov) k
navrhovateľke v súčasnej dobe trvá. Navrhovateľka je plnoletá, je študentkou strednej školy, sústavne
sa pripravuje na svoje budúce povolanie, preto možno konštatovať, že nie je schopná sama sa živiť
a je odkázaná na vyživovaciu povinnosť svojich rodičov. Navrhovateľka ako maloletá bola zverená do
osobnej starostlivosti matky a odporca bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 100 eur mesačne.
Od  poslednej úpravy došlo k zmene pomerov na strane navrhovateľky. Je študentkou maturitného
ročníka, opustila domácnosť matky. Neakceptovala návrh otca, aby bývala u neho, v dôsledku čoho
nemá zabezpečené bývanie, stravovanie a žiaden príjem. Vzájomné vzťahy medzi navrhovateľkou
a odporkyňou v 1. rade (matkou) sú narušené sčasti aj správaním navrhovateľky, ktorá tvrdí, že ju
odporkyňa v 1. rade vyhodila z domu. Vzhľadom na odôvodnené potreby navrhovateľky a schopnosti,
možnosti a majetkové pomery odporcov v 1. a 2. rade súd uložil odporkyni v 1. rade platiť výživné vo
výške 120 eur mesačne (navrhovateľka požadovala 150 eur) a odporcovi v 2. rade 150 eur mesačne
(navrhovateľka požadovala 200 eur). Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Zročné výživné určil súd odporkyni
v 1. rade vo výške 140 eur mesačne (za mesiace júl a august 2x 120 eur, pričom zaplatila 100 eur)
a odporcovi v 2. rade vo výške 100 eur (za mesiace júl a august 2x 150 eur, pričom zaplatil 200
eur). O trovách konania rozhodol súd podľa § 150 ods. 1 OSP, uviedol, že predmetné konanie je síce



návrhové, navrhovateľka bola úspešná, napriek tomu jej súd náhradu trov nepriznal, nakoľko prihliadol
na skutočnosť, že súdne konanie bolo zavinené samotnou navrhovateľkou. Navrhovateľka svojvoľným
odchodom z domácnosti matky, neakceptovaním návrhu matky na návrat a tiež otca na bývanie u
neho, nezdôvodnením rozhodnutia bývať samostatne a svojím zrejme nevhodným správaním zavinila,
že súd musel konať o určení výživného. Z tohto dôvodu súd dospel k záveru, že navrhovateľka mohla
tomuto konaniu zabrániť, preto niet dôvodu, aby obaja rodičia, ktorí boli ochotní prispievať na jej výživu
a poskytnúť jej ubytovanie znášali náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku v časti týkajúcej sa trov konania podala odvolanie navrhovateľka v zákonnej lehote
na podanie odvolania. Ako dôvod uviedla, že napadnutý rozsudok v časti výroku o trovách trpí závažnou
vadou rozhodnutia v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) OSP, nakoľko súd na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré ho viedli k nesprávnej aplikácií § 150 ods. 1 OSP,
na základe ktorého nebola navrhovateľke priznaná náhrada trov konania aj keď mala v konaní zjavný
úspech. Za nespornú považovala skutočnosť, že odporkyňa v 1. rade ju vyhodila z domu, o čom svedčia
i doklady - Návrh na zrušenie trvalého pobytu, oznámenie o zrušení trvalého pobytu. Z vykonaného
dokazovania mala za zrejmé, že bola nútená nedobrovoľne odísť z bytu a odporkyňa v 1. rade ju dostala
do situácie, že musela vyhľadať právnu pomoc advokáta. Rokovanie ohľadom zmieru sa uskutočnilo
08. 06. 2011. Do tohto momentu jej neplatila odporkyňa v 1. rade výživné, nekomunikovala s ňou a
nezaujímala sa o jej potreby. Po tomto rokovaní, kde bolo dohodnuté výživné, podmienky jeho platenia a
otázka ubytovania navrhovateľky, odporkyňa v 1. rade s ňou a jej právnym zástupcom opätovne prestala
komunikovať. Nie je zrejmé, na základe čoho súd dospel k záveru, že dohoda nebola uzavretá jej vinou.
Poukázala na konštantnú judikatúru (napr. R  23/89), podľa ktorej dôvody hodné osobitného zreteľa
nemožno zamieňať so skutočnosťou, že odporca svojím správaním nedal príčinu na začatie súdneho
konania. Na takýto prípad pamätá § 143 OSP. Zdôraznila, že súd nerozhodol ani o trovách súvisiacich
s predbežným opatrením, keď podľa § 145 OSP mal o nich rozhodovať spolu s trovami celého konania.
Z týchto dôvodov žiadala o zrušenie prípadne zmenu rozsudku v napadnutej časti výroku o trovách tak,
že odporkyňu v 1. rade zaviaže zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania v sume 902,22 eura.

K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadrila odporkyňa v 1. rade. Žiadala rozsudok v napadnutej časti ako
správny potvrdiť. Uviedla, že nedala žiaden dôvod na podanie návrhu navrhovateľky. V pokuse o
zmier, ktorý prevzala 07. 06. 2011 bola vyzvaná platiť navrhovateľke výživné v sume 250 eur. Dňa
13. 06. 2011 jej zaplatila 100 eur, čo bola suma zodpovedajúca jej možnostiam a schopnostiam,
nakoľko musela hradiť aj dlhy navrhovateľky napr. za telefón. Tvrdila, že návrh na vydanie predbežného
opatrenia bol podaný predčasne, nakoľko bol podaný ešte pred uplynutím lehoty, ktorú jej určil právny
zástupca navrhovateľky. Po vydaní predbežného opatrenia platila výživné v stanovenej výške. Problémy
s navrhovateľkou sa snažila riešiť ešte skôr ako táto vyhľadala právnu pomoc, prostredníctvom triedneho
učiteľa, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zlaté Moravce. Uviedla, že navrhovateľku neprinútila
odísť z bytu a nevyhodila ju na ulicu. Navrhovateľka ju nerešpektovala ako rodiča, jej správanie bolo
neúnosné, preto požiadala odporcu v 2. rade, aby navrhovateľka mohla bývať u neho, bývanie mala
teda zabezpečené. Nebola ochotná a schopná rešpektovať ani odporcu v 2. rade, preto sa od neho
odsťahovala. Ďalej poukázala na nesprávne vypočítanú výšku trov a skutočnosť, že navrhovateľka mala
v konaní úspech len čiastočný. Preto by bolo namieste pomerné rozdelenie náhrady trov konania v
zmysle § 142 ods. 2 OSP.

K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril aj odporca v 2. rade. Uviedol, že právny zástupca navrhovateľky
od neho trovy konania nepožaduje, preto sa nechce k veci ďalej vyjadrovať.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania vo vzťahu k odporkyni v 1. rade, konanie, ktoré mu
predchádzalo (§ 212 ods. 1 OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel
k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
časti ako vecne správny potvrdil podľa § 219 OSP.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.



Podľa § 142 ods. 3 OSP aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú
náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia
záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu;          v takom prípade sa základná sadzba tarifnej
odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľa § 145 OSP účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov
predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov.

Podľa § 150 ods. 1 OSP ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Povinnosť nahradiť trovy konania stanovená podľa § 142, 143, 146 ods. 2, 147 a 148 OSP sa
môže v určitých konkrétnych prípadoch javiť ako neprimeraná tvrdosť. Zmierniť túto tvrdosť umožňuje
ustanovenie § 150 ods. 1 OSP tým, že účastníkovi, ktorý by mal nárok na náhradu trov konania, nemusí
byť táto náhrada celkom alebo sčasti priznaná, a to vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa.
Pri posudzovaní týchto dôvodov súd musí prihliadať na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné
pomery všetkých účastníkov konania a brať ohľad aj na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu
práva na súde a na ich postoj v konaní.

Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutej časti ako aj predložený spisový materiál a dospel
k záveru, že rozsudok v napadnutej časti je vecne správny. Navrhovateľka sa v odvolacom konaní
dožadovala náhrady trov konania len od odporkyne v 1. rade, pretože táto podľa jej názoru vyvolala
potrebu podania návrhu na určenie výživného. Odvolací súd sa tiež stotožnil s názorom súdu prvého
stupňa, že navrhovateľke napriek jej plnému úspechu v konaní nepriznal náhradu trov konania, a to
vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 OSP. Predmetné ustanovenie
umožňuje súdu vo výnimočných prípadoch nepriznať úspešnému účastníkovi náhradu trov konania,
jedným z dôvodov sú aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a postoj
účastníkov v konaní. Odvolací súd z predloženého spisového materiálu mal za preukázané, že príčinou
podania návrhu na určenie výživného navrhovateľkou bol jej svojvoľný odchod z domácnosti otca,
neakceptovanie návrhu matky na návrat a tiež otca na bývanie u neho a nezdôvodnenie rozhodnutia
bývať samostatne. Navrhovateľka síce tvrdila, že odporkyňa v 1. rade ju dňa 25. 05. 2011 vyhodila z bytu,
avšak odvolací súd mal za preukázané z výpovedí všetkých účastníkov konania, že navrhovateľka sa od
odporkyne v 1. rade odsťahovala pre vzájomné nezhody k odporcovi v 2. rade, u ktorého bývala len do
30. 05. 2011. Dôvodom ukončenia bývania navrhovateľky u odporcu v 2. rade bola skutočnosť, že odišla
na viac dní do Zlatých Moraviec, kde ju potom odporca v 2. rade našiel pod vplyvom alkoholu, pričom mu
navrhovateľka nakoniec nadávala. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka nemá problém spolužitia
len s matkou, ale aj s otcom, pričom u otca bola veľmi krátky čas a odmietala ho absolútne rešpektovať
ako rodiča, odvolací súd dospel k záveru, že problémy v spolužití s obomi rodičmi spôsobila svojím
správaním navrhovateľka. Tiež treba prihliadnuť na skutočnosť, že rodičia navrhovateľky (odporcovia
v 1. a 2. rade) sa snažili riešiť problémové správanie navrhovateľky prostredníctvom Úradu práce
sociálnych vecí a rodiny a triedneho učiteľa ešte pred odsťahovaním navrhovateľky od odporkyne v 1.
rade. Rovnako treba zohľadniť postoj odporcov v 1. a 2. rade v konaní, ktorí boli ochotní prispievať
navrhovateľke na výživu a poskytnúť jej ubytovanie. Navrhovateľka odišla od odporcu v 2. rade
30.05.2011,a 07.06.2011 bol odporkyni v 1. rade doručený Pokus o zmier, v ktorom ju navrhovateľka
žiadala o výživné 250 eur. Dňa 08. 06. 2011 sa obaja odporcovia zúčastnili na rokovaní s navrhovateľkou
a jej právnym zástupcom. Dňa 13.06.2011 odporkyňa v 1. rade zaplatila navrhovateľke výživné vo výške
100 eur a treba prihliadnuť na to, že dobrovoľne, nakoľko predbežné opatrenie na návrh navrhovateľky
bolo vydané až 23. 06. 2011. Po vydaní predbežného opatrenia odporkyňa v 1. rade platila navrhovateľke
výživné za júl aj august vo výške 50 eur podľa uloženej povinnosti v predbežnom opatrení. Rovnako
treba zohľadniť aj snahu odporcov dohodnúť sa s navrhovateľkou mimosúdne na pojednávaní dňa
16. 08. 2011, pričom ohľadom výšky výživného sa dohodli, sporná ostala len otázka trov konania,
ktoré navrhovateľka požadovala vo výške 1.000 eur. Vzhľadom na okolnosti podania návrhu na určenie
výživného, postoj odporcov v konaní je pochopiteľné, že požadovanú náhradu trov konania neboli



ochotní hradiť. Vzhľadom na všetky tieto okolnosti, odvolací súd dospel k záveru, že v tomto prípade
boli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania inak úspešnej
navrhovateľke. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti,
týkajúcej sa trov konania, ako vecne správny potvrdil.

Ohľadom námietky navrhovateľky, že súd nerozhodol ani o trovách súvisiacich s predbežným opatrením,
keď podľa § 145 OSP mal o nich rozhodovať spolu s trovami celého konania, je potrebné uviesť
nasledovné. V zmysle § 145 OSP o trovách predbežného opatrenia sa nerozhoduje v uznesení, ktorým
bolo predbežné opatrenie nariadené, ale až v rámci rozhodnutia o náhrade trov celého konania. Je
irelevantné, v prospech koho bolo predbežné opatrenie nariadené. Účastníkovi, ktorý mal v konaní
úspech sa prizná náhrada trov konania, do ktorej sa zahrnie tiež náhrada trov predbežného opatrenia.
Nakoľko v predmetnom konaní úspešnej navrhovateľke neboli priznané trovy konania vzhľadom na
dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 OSP, nebolo potrebné ani zaoberať sa tým, z
čoho trovy navrhovateľky pozostávajú.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1,  § 142 ods. 1  a § 151
ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej odporkyni v 1. rade priznal náhradu trov konania vo
výške 33,14 eura, ktoré pozostávajú z odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 25,73 eura a
režijného paušálu vo výške 7,41 eura. Odmena za jeden úkon bola vypočítaná podľa ustanovení § 10
a § 14 ods. 3  písm. b) vyhlášky 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov z predmetu odvolacieho
konania, ktorým boli trovy navrhovateľky vo výške 902,22 eura.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.