Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4CoZm/14/2014 z 1. 7. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 1. júla 2015, sp. zn. 4CoZm/14/2014, ECLI:SK:KSBA:2015:1513210704.1 Krajský súd Bratislava | 4CoZm/14/2014 | ECLI:SK:KSBA:2015:1513210704.1 | 2015-07-01 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Zmenky Citované ustanovenia: § 48 ods. 1 ZZŠ, § 219 ods. 2 OSP, § 77 ods. 1 ZZŠ, § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/97f18073-e84b-46a7-8cc4-6b926a33cce1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1513210704.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4CoZm/14/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513210704
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Hirnerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1513210704.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blaženy Hirnerovej a členiek
JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting s.r.o., so
sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 26 429 705, zast.:
Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: W. A., trvale
bytom U. - Q. J., zast. opatrovníčkou: D. R., zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava V, o zaplatenie
zmenkovej istiny 621,17 Eur s prísl. z nej, odmeny a úroku zo zmenky, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/65/2013-50 zo dňa 28.10.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/65/2013-50 zo dňa
28.10.2013 v napadnutej zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o trovách konania potvrdzuje.

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
zmenkovú odmenu 2,74 Eur, v úroku 6 % ročne zo sumy 200 Eur od 14.05.2010 do zaplatenia konanie
zastavil, vo zvyšku návrh zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení uviedol, že návrhom na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu (ďalej len nariadenie), navrhovateľ žiadal, aby súd odporcu zaviazal na zaplatenie
zmenkovej sumy 621,17 Eur, zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 821,17 Eur od 08.02.2010 do
13.05.2010 a zo sumy 621,17 Eur od 14.05.2010 do zaplatenia, úroku 6 % ročne zo sumy 821,17 Eur
od 14.05.2010 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 2,74 Eur a na náhradu trov konania.

Navrhovateľ odôvodnil svoj návrh tým, že ako indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky vystavenej
odporcom dňa 18.08.2009 na zmenkovú sumu 821,17 Eur, pričom sa zaviazal k úhrade zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne od 08.02.2010. Zmenka bola vystavená s doložkou "na platenie predložiť
v lehote 4 rokov od vystavenia". Indosant predložil zmenku na zaplatenie, vystaviteľ doposiaľ uhradil
sumu 200 Eur.

Ako dôkaz bol k návrhu pripojený originál zmenky.

Z prvopisu zmenky prvostupňový súd zistil, že ju odporca vystavil v Bratislave dňa 18.08.2009 a zaviazal
sa na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava (remitent) zaplatiť pri predložení sumu 821,17
Eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 08.02.2010. Zmenka bola vystavená s doložkou „bez
protestu“ a s doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.



Na rube zmenky je zapísaný nedatovaný indosament na rad navrhovateľa.

Súd prvého stupňa pri skúmaní podmienok konania, na ktoré je podľa § 103 O.s.p. povinný prihliadať aj
bez návrhu v každom štádiu konania, zistil, že nároky z tej istej zmenky si spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s.r.o., Bratislava, uplatnila na Stálom rozhodcovskom súde, ktorý rozsudkom č. k. SR 08598/10 zo dňa
29.09.2010 odporcu zaviazal na zaplatenie 621,17 Eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne
zo sumy 821,17 Eur od 08.02.2010 do 14.05.2010, zo sumy 621,17 Eur od 15.05.2010 do zaplatenia,
zákonný úrok 6 % ročne zo sumy 621,17 Eur od 14.05.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 08.11.2010 a dňa 11.11.2010 sa stal vykonateľným.

Na základe rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu navrhla spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s.r.o., Bratislava, vykonanie exekúcie. Súd žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením č.k. 37Er/794/2011-17 zo dňa 02.06.2011 zamietol z dôvodu, že dohodu o vyplnení
blankozmenky považoval za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a za neplatnú považoval
aj dohodu o zmenkovom úroku 0,25 % denne.

Navrhovateľa o týchto skutočnostiach, ktoré zistil pri skúmaní podmienok konania, písomne informoval.
Navrhovateľ v doplnení právnej argumentácie k prekážke res iudicata poukázal na rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach exekúcie sp. zn. 6M Cdo 9/2012 zo 16.1.2013, sp.
zn. 6Cdo 1/2012 z 21.3.2012 a 3Cdo 146/2011 z 13.10.2011, ako aj na uznesenie Krajského súdu v
Trnave sp. zn. 10CoE 308/2011 z 31.5.2012, z ktorých vyplynulo, že exekučný súd je nie len oprávnený
ale aj povinný ex offo skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul vydaný v spotrebiteľskej veci
z pohľadu existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy, keďže rozhodnutie orgánu, ktorý nemal
právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória i súdna prax za zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt),
teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce a takéto rozhodnutie nie je ani
spôsobilé založiť prekážku rei iudicatae.

Súd prvého stupňa s tvrdením navrhovateľa súhlasil v tom, že súčasná rozhodovacia prax súdov
v súvislosti s ochranou práv spotrebiteľa pripúšťa v prípade, ak bol predmetom rozhodcovského
konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, aby exekučný súd ex offo skúmal existenciu
alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy. Nesúhlasil však s názorom, že otázku nulity rozhodcovského
rozsudku ako dôsledku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy je súd oprávnený, resp. dokonca povinný
ex offo ako predbežnú skúmať aj v inom konaní, než v exekučnom konaní na vymoženie povinnosti
z rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu. Zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
umožňuje všeobecnému súdu, aby sa otázkou platnosti rozhodcovskej zmluvy zaoberal len v prípadoch
v ňom uvedených (§ 21 ods. 4 a § 40 ods. 1 písm. c/), aj to len na návrh, resp. odvolanie účastníka
rozhodcovského konania. Zo žiadneho jeho ustanovenia nevyplýva oprávnenie všeobecného súdu, aby
skúmal platnosť rozhodcovskej zmluvy ex offo, táto možnosť je v zásade vylúčená aj v exekučnom
konaní. Judikatúra, na ktorú navrhovateľ poukázal vo vyjadrení k otázke res iudicata, vychádza z
odlišnej aplikácie ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) na prípady, v ktorých bol predmetom rozhodcovského konania spor
zo spotrebiteľskej zmluvy. Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku povinný vždy
skúmať, či nie je exekučný titul v rozpore so zákonom. Ak je exekučným titulom rozhodcovský
rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci, je podľa tejto judikatúry potrebné ustanovenie § 44 ods. 2
Exekučného poriadku vykladať v širších súvislostiach, zameraných na ochranu práv spotrebiteľa, ktoré
sú predmetom verejného záujmu. V takomto prípade, napriek tomu, že spotrebiteľ nevyužil možnosť
spochybniť platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa § 21 ods. 2, resp. § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č.
244/2002 Z.z., je exekučný súd v rámci posudzovania, či nie je exekučný titul v rozpore so zákonom,
povinný skúmať aj platnosť rozhodcovskej zmluvy. Ak exekučný súd zistí, že je rozhodcovská zmluva
neplatná, skonštatuje rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, následkom čoho je neúčinnosť, t.j.
nezáväznosť exekučného titulu.

Pri rozhodovaní o nárokoch zo zmenky súd nemá žiadne zákonné oprávnenie posudzovať platnosť
rozhodcovskej zmluvy a tým ani nulitu rozhodcovského rozsudku, a to ani len ako predbežnú otázku.
Vylučuje to osobitná úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní. Túto otázku bol oprávnený a
zároveň povinný posúdiť len exekučný súd, ktorý však v uznesení č.k. 37Er/794/2011-17 v tomto smere



žiadne nedostatky neskonštatoval. Žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie síce
zamietol, ale nie pre nezáväznosť exekučného titulu, ale pre jeho čiastočnú vecnú nesprávnosť.

Vecná nesprávnosť rozhodcovského rozsudku nemá žiaden vplyv na jeho účinnosť a záväznosť, čo
znamená, že mu ani neodníma účinky právoplatného súdneho rozhodnutia, vytvárajúceho prekážku rei
iudicatae a podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova.

Navrhovateľ nebol účastníkom rozhodcovského konania. Zmenka bola naňho prevedená nedatovaným
indosamentom. Podľa čl. I. § 20 ods. 2 zmenkového zákona, pokiaľ nie je dokázaný opak, má sa za to, že
nedatovaný indosament bol na zmenku napísaný pred uplynutím lehoty k protestu. Navrhovateľ v návrhu
uviedol, že zmenku odporcovi na platenie predložil indosant (t.j. POHOTOVOSŤ, s.r.o.). Tým samotný
navrhovateľ potvrdil, že ku dňu splatnosti zmenky, ktorým je deň predloženia zmenky na platenie, ešte
majiteľom zmenky nebol. Dôkazom o indosovaní zmenky po splatnosti je aj rozhodcovský rozsudok,
ktorým bolo plnenie zo splatnej neindosovanej zmenky priznané jej prvému majiteľovi. Zmenka bola
indosovaná až po splatnosti (t.j. po uplynutí lehoty na protest), preto má podľa druhej vety čl. I. § 20
ods. 1 zmenkového zákona indosament len účinky obyčajného postupu. Navrhovateľ nie je originálnym
nadobúdateľom práv zo zmenky, iba vstúpil do práv indosanta. Je teda právnym nástupcom prvého
majiteľa zmenky.

Na základe uvedeného dospel k záveru, že právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok bráni
súdu, aby o zaplatení zmenkovej sumy 621,17 Eur, zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 821,17
Eur od 08.02.2010 do 14.05.2010 a zo sumy 621,17 Eur od 15.05.2010 do zaplatenia ako aj úroku 6 %
ročne zo sumy 621,17 eur od 14.05.2010 do zaplatenia znovu rozhodoval. Preto v tejto časti návrh ako
neprípustný v zmysle článku 4 ods. 4 nariadenia zamietol.

Súd prvého stupňa však zistil, že predmetom rozhodcovského konania nebolo zaplatenie zmenkovej
odmeny 2,74 Eur. Navrhovateľ ako právny nástupca prvého majiteľa zmenky má podľa čl. I. § 48 ods.
1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona právo postihom žiadať od odporcu aj zmenkovú odmenu
vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa článku 16 nariadenia, podľa ktorého trovy konania znáša
strana, ktorá nemala v konaní úspech. Navrhovateľ mal v konaní len nepatrný úspech a je povinný
nahradiť trovy konania odporcovi. Odporca náhradu trov konania prisúdiť nežiadal, a preto mu súd
prvého stupňa náhradu trov nepriznal.

Proti rozsudku v časti výroku o zamietnutí zvyšku návrhu a v časti výroku o náhrade trov konania podal
navrhovateľ odvolanie z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.,
t.j. že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm.
a/ O.s.p.), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205
ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.).

Uviedol, že odporca nedoručil súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s čl. 5 ods. 3 alebo 6 nariadenia,
preto bol súd povinný postupovať podľa čl. 7 ods. 3 nariadenia a vydať rozsudok o pohľadávke bez
nariadenia pojednávania, avšak súd podľa neho nariadil a vykonal pojednávanie. Navrhovateľ vytkol
súdu vykonanie dokazovania oboznámením sa s exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi,
keďže vykonanie týchto dôkazov účastníci nenavrhli. Uviedol, že predložil súdu ako dôkaz o svojich
nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky zákonné náležitosti a ktorou dokázal svoje právo na
náhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Odporca voči forme a obsahu zmenky nenamietal, a preto
podľa neho neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre
rozhodnutie vo veci. Navrhovateľ poukázal na to, že súd musí k otázke vykonania iných ako účastníkmi
navrhnutých dôkazov pristupovať vyvážene, aby nedošlo k narušeniu rovnosti strán v spore. Svoj postup
musí náležite zdôvodniť, čo súd podľa neho neurobil.

K prekážke res iudicata navrhovateľ poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vo veciach exekúcie sp. zn. 6M Cdo 9/2012 zo 16.01.2013, sp. zn. 6Cdo 1/2012 z 21.03.2012 a 3Cdo
146/2011 z 13.10.2011, ako aj na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE 308/2011 z
31.05.2012 a uviedol, že súdy sú povinné prihliadať na neplatnú rozhodcovskú doložku a vyvodiť záver,
že rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky je nulitným právnym



aktom majúcim účinky paaktu. Zároveň nie je prekážkou, že účastník rozhodcovského konania sa
uvedenými skutočnosťami proti rozhodcovskému rozsudku nebránil spôsobom, ktorý zákon vyžaduje.
Záver o nulitnosti, ničotnosti rozhodnutia nemá priamy vzťah k exekučnému konaniu, také rozhodnutie
je vo všeobecnosti z právneho hľadiska neexistujúce, nikoho nezaväzuje a Najvyšší súd SR v uznesení
sp. zn. 6M Cdo 9/2012 výslovne uvádza, že také rozhodnutie nezakladá prekážku rozhodnutej veci.
Rozhodcovský rozsudok, ktorý bol ako exekučný titul uplatnený v exekučnom konaní proti povinnému,
ktorý je v tomto konaní odporcom, je teda nulitným právnym aktom, ktorý nemôže zakladať prekážku
res iudicata. Prvostupňový súd bol preto podľa navrhovateľa povinný na túto nulitnosť rozhodcovského
rozsudku prihliadnuť aj v tomto konaní a uplatnený nárok zo zmenky riadne prejednať.

K záveru súdu o indosovaní zmenky po uplynutí lehoty na protest navrhovateľ uviedol, že z predloženého
originálu zmenky vyplýva, že indosament neobsahuje dátum, je preto nevyhnutné aplikovať zákonnú
prezumpciu uvedenú v čl. I § 20 ods. 2 Zákona zmenkového a šekového, a teda, že indosament bol
vykonaný pred uplynutím lehoty na protest. Uvedená zákonná prezumpcia je v priamom rozpore so
záverom súdu. Navrhovateľ tiež vytkol, že súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu odporcu a bez legitímneho
podnetu na ťarchu navrhovateľa vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo napísanie indosamentu
po uplynutí lehoty na protest. Odporca sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával, uplatnenú
pohľadávku nerozporoval. Súd iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby
získal pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Súd nevykonal
žiadne dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky, teda podľa
navrhovateľa neobjektívne podporil odporcu v konaní.

Navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrhu na uplatnenie
pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania.

Podaním doručeným súdu dňa 23.12.2014 navrhovateľ doplnil právnu argumentáciu a uviedol, že v
tomto konaní nie je právnym nástupcom predchádzajúceho majiteľa zmenky, ale je novým celkom
nezávislým a originárnym majiteľom zmenky. Prekážka rozhodnutej veci je založená, ak medzi vecami
existuje totožnosť predmetu konania a súčasne existuje totožnosť medzi účastníkmi konania. Vec
prejednaná pred rozhodcovským súdom, kde však navrhovateľom bol pôvodný majiteľ zmenky, nie
je tou istou vecou ako je predmetom tohto konania, a to z dôvodu absencie totožnosti účastníkov
konania. Rovnako nejde o totožný predmet konania, pretože obsahom práv navrhovateľa sú zmenkové
práva, ktoré sú celkom novými právami, ktoré vznikli až indosamentom a predchádzajúce práva
predchádzajúceho majiteľa zmenky už zanikli.

Odporca sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a po
oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania navrhovateľa a odporcu dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné, keď rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením
veci prvostupňovým súdom. Súd prvého stupňa sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými
argumentami navrhovateľa, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v
rozsudku odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom navrhovateľa odvolací súd uvádza nasledovné:

Námietka odvolateľa, že súd prvého stupňa napriek č.l. 7 ods. 3 Nariadenia nariadil a vykonal
pojednávanie, je nedôvodná, pretože súd prvého stupňa vo veci nenariadil pojednávanie, ale postupom
podľa § 156 ods. 3 O.s.p. verejne vyhlásil rozsudok.

Taktiež nie je dôvodné odvolanie v časti, kde navrhovateľ namietal vykonávanie dôkazov súdom nad
rámec ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p.

Predmetom sporu je zmenka ako listinný cenný papier vystavený právnym predchodcom navrhovateľa.
Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvého stupňa skúmal, či možno návrhu vyhovieť vzhľadom
na Rozhodcovský rozsudok, ktorým bol odporca zaviazaný na zaplatenie sumy 621,17 Eur spolu so



zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo sumy 821,17 Eur od 08.02.2010 do 14.05.2010, zo sumy 621,17
eur od 15.05.2010 do zaplatenia, zákonný úrok 6 % ročne zo sumy 621,17 eur od 14.05.2010 do
zaplatenia a náhradu trov konania zo zmenky, ktorá je predmetom aj tohto konania.

Súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, keď v otázke účinkov rozhodcovského
rozsudku (§ 135 ods. 2 O.s.p.) vychádzal z uznesenia Okresného súdu Bratislava V č.k.
37Er/794/2011-17 zo dňa 02.06.2011, ktorý platnosť a účinnosť rozhodcovského rozsudku nespochybnil.

Právoplatný a vykonateľný rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR 08598/10 zo dňa 29.09.2010
bráni súdu, aby tú istú vec opätovne prejednal a rozhodol (§ 159 ods. 3 O.s.p.).

Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou odvolateľa, že súd prvého stupňa sa nemal zaoberať
otázkou, kedy došlo k indosácii zmenky. Z údajov o pohľadávke (bod 8.1. Návrhu na uplatnenie
pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007) nepochybne
vyplýva, že už indosant (POHOTOVOSŤ, s.r.o.) predložil zmenku k zaplateniu, zmenka teda bola
indosovaná až po splatnosti a navrhovateľ tak iba vstúpil do práv indosanta v zmysle § 20 ods. 1 zák.
č. 191/1950 Zb., čo správne v odôvodnení rozsudku konštatoval už prvostupňový súd.

Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď prihliadal k právoplatnému rozhodcovskému
rozsudku, ktorý mu bránil rozhodnúť o tom istom nároku.

Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej
zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o trovách konania podľa § 219 ods. 1, 2, O.s.p. ako vecne
správny potvrdil.

Odporcovi súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže si ich neuplatnil ani mu žiadne
nevznikli.
Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.