Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 14CoE/52/2012 z 27. 5. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 27. mája 2012, sp. zn. 14CoE/52/2012, ECLI:SK:KSKE:2012:7211211801.1 Krajský súd Košice | 14CoE/52/2012 | ECLI:SK:KSKE:2012:7211211801.1 | 2012-05-27 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4ab83cfb-bb4f-4f52-86e6-22e7ecc9e954 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7211211801.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/52/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211211801
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7211211801.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Y. poisťovňa so sídlom v U., vo veci pobočky
X., A. námestie 1, X., Z.: XX XXX XXX, proti povinnej: H.. P. T., R. 8, X., správkyňa konkurznej podstaty
úpadcu T. W., s.r.o., H. trieda č. XX, X., Z.: XX XXX XXX, o vymoženie XXX.XXX,XX eur s príslušenstvom,
vedenej súdnym exekútorom H.. Z. T., P. úrad X., R. č. XX, X. pod sp. zn. Ex XXX/XXXX, o odvolaní
oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu X. II, zo dňa XX.X.XXXX č.k. XXEr/XXXX/XXXX-XX, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi H.. Z.
T. trovy exekúcie vo výške XX,XX eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že na majetok povinného bol
uznesením Okresného súdu X. I. spis. zn. XXK/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX vyhlásený konkurz, týmto
dňom došlo k zastaveniu exekúcie v zmysle ustanovenia § 48 prvá veta zákona č.7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii (ex lege).

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ustanovenia § 48 prvá veta. § 206 ods. 1 zákona č.7/2005
Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom od X.X.XXXX. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky vo veci spis. zn. XCdo/XXX/XXXX v prípade, ak dôjde k vyhláseniu konkurzu
na majetok dlžníka, po nadobudnutí účinnosti zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii
(X.X.XXXX), nedochádza k zastaveniu exekučného konania rozhodnutím súdu, ale ex lege vyhlásením
konkurzu (§ 48 zákona o konkurze a reštrukturalizácii). Exekučný súd pri tomto spôsobe zastavenia
exekučného konania nevydáva rozhodnutie o zastavení exekučného konania. V súvislosti s tým však
vzniká otázka, či mal súd v uvedenej procesnej situácii rozhodnúť o trovách exekúcie. Túto otázku
nerieši Zákon o konkurze a reštrukturalizácii a výslovne ani Exekučný poriadok. Podľa rozhodovacej
praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je však potrebné na základe analógie procesného práva
postupovať aj v tomto prípade podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku. Možno preto uzavrieť, že aj v
prípade exekúcie zastavenej ex lége (§ 48 zákona o konkurze a reštrukturalizácii) je povinnosťou súdu
rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (analogicky ako v prípade zastavenia exekúcie
rozhodnutím súdu). Súd prvého stupňa sa s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky stotožnil
a keďže na majetok povinného bol uznesením Okresného súdu X. I. spis. zn. XXK/XX/XXXX zo dňa
XX.X.XXXX vyhlásený konkurz, považoval exekúciu ex lége za zastavenú.



K trovám exekúcie súd prvého stupňa uviedol, že súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie vo výške
XX,XX eur v zmysle vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len
vyhláška) účinnej od X. X. XXXX. Trovy exekúcie pozostávajú z odmeny určenej paušálnou sumou za
jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, 2 vyhlášky v sume XX,XX eur -
§5 ods. 1 vyhlášky minimálna odmena, z náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky - poštovné
X,XX eur. Spolu XX,XX eur, základ pre výpočet D. (§ 196 od X.X.XXXX). Súdny exekútor preukázal, že
je platiteľom dane podľa osobitného predpisu (§ 22 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v platnom
znení), takže sa jeho odmena a hotové výdavky zvyšujú o XX % DPH v sume X,XX eur. Celková suma
trov exekúcie účelne vynaložených je vo výške XX,XX eur. Preskúmaním návrhu exekútora na priznanie
trov exekúcie súd zistil, že uplatňované vyššie uvedené položky boli súdnym exekútorom vyčíslené v
súlade s vyhláškou. Preto súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi ním vyčíslené trovy exekúcie.

O trovách exekúcie súd prvého stupňa preto rozhodol podľa ustanovenia § 3, § 196, § 200 ods.1 a 2, §
203 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), §
14 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky a na ich náhradu vo výške 40,82 eur zaviazal oprávneného
podľa ustanovenia § 203 ods. 3 Exekučného poriadku..

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie podala v zákonnej lehote odvolanie
oprávnená a žiadala, aby súd uznesenie v napadnutej časti zmenil a súdnemu exekútorovi trovy
exekúcie nepriznal. Poukázala na ustanovenie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku účinného od
X.X.XXXX a podľa jej názoru súd prvého stupňa nesprávne aplikoval predmetné ustanovenie. Exekučné
konanie začalo dňa XX.X.XXXX, pričom konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený dňa XX.X.XXXX,
kedy došlo aj k zastaveniu exekúcie, preto mal súd v prípade rozhodovania o trovách exekúcie
aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku platné a účinné do XX.XX.XXXX. Exekučný poriadok ešte
neobsahoval ustanovenie § 203 ods. 3 EP, ktoré bolo dané až novelou zákon č. XXX/XXXX Z.z.
Poukázala aj na znenie § 48 zákona č. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (znenie účinné od
X.X.XXXX). Oprávnená v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie nemohla mať vedomosť o tom,
že na majetok dlžníka - T. W., s.r.o. bude vyhlásený konkurz. Ďalej uviedla, že súd mal možnosť, nie
povinnosť zaviazať oprávnenú na úhradu trov exekúcie podľa znenia ustanovenia § 203 EP účinného do
XX.XX. XXXX. Oprávnená procesne nezavinila zastavenie predmetnej exekúcie - došlo ex lege z dôvodu
vyhlásenia konkurzu. Rovnako tak nedošlo k zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného, preto
súd nesprávne rozhodol o trovách exekúcie, keď oprávnenému uložil povinnosť ich úhrady súdnemu
exekútorovi. Na základe uvedeného nie je preto možné konštatovať zavinenie oprávnenej na zastavení
exekúcie. Zároveň poukázala na skutočnosť, že k vyhláseniu konkurzu na majetok povinného došlo dňa
XX.X.XXXX a súdny exekútor predložil súdu vyúčtovanie trov exekúcie až dňa XX.X.XXXX.

Súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného vyjadril a správkyňa konkurznej podstaty úpadcu sa k
odvolaniu nevyjadrila, odvolanie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa XX.X.XXXX a správkyni
konkurznej podstaty úpadcu dňa XX.X.XXXX.

Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávnenej navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne
potvrdiť. Uviedol, že súd prvého stupňa exekučné konanie zastavil z dôvodu, že na majetok povinného T.
W., s.r.o. bol vyhlásený konkurz a súd v danom prípade správne postupoval, keď o trovách exekučného
konania rozhodol podľa ustanovenia § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, a na ich náhradu zaviazal
oprávneného. Citoval ustanovenie § 203 ods. 3 EP a upresnil, že predmetné ustanovenie bolo prijaté
novelou Exekučného poriadku zákon č. 348/2011 Z.z. s účinnosťou od X.X.XXXX a nemení nič na
uplatnenom nároku na náhradu trov vo vzťahu k tomu, že konkurz bol vyhlásený v čase, keď exekučný
poriadok toto ustanovenie neobsahoval. Uvedené novelizované ustanovenie sa týka všetkých konaní,
ktoré prebiehajú a neboli skončené, to sa týka i tohto konania a je irelevantné, či bol konkurz vyhlásený
pred účinnosťou alebo po účinnosti tohto ustanovenia. Dôležitá je len tá skutočnosť, či bol konkurz
vyhlásený.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu
súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, ktorý oznámil,



že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu v zmysle § 374 ods. 4 O.s.p., preto odvolanie prejednal
odvolací súd.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3
O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o odvolanie podľa § 214
ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje
proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Na doplnenie odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa
a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie v
prípade zastavenia exekúcie ex lege z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka po nadobudnutí
účinnosti zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (X.X.XXXX).

Exekučné konanie v prejednávanej veci bolo začaté dňa XX.X.XXXX, kedy bol súdnemu exekútorovi
doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, následne po podaní žiadosti súdneho exekútora
príslušnému súdu, bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor H.. Z. T. a to dňa XX.X.XXXX.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že na majetok povinného bol uznesením Okresného súdu Košice I
sp. zn. XXK/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX vyhlásený konkurz a exekúcia je ex lege zastavená v zmysle
ustanovenia § 48 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii.

Podľa ust. § 48, prvá veta, zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii na majetok podliehajúci
konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už
začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú.

V napadnutom uznesení súd prvého stupňa rozhodoval už len o trovách exekúcie a rozhodol s
poukazom na ustanovenie § 203 Exekučného poriadku.

Novelou uskutočnenou zákonom č. 348/2011 Z.z. účinnou od X.X.XXXX bol do Exekučného poriadku
ustanovenia § 203 zavedený nový odsek 3 a do ustanovenia § 196 bolo zavedené, že o daň z pridanej
hodnoty sa zvyšujú aj náhrady hotových výdavkov exekútora.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Podľa ustanovenia § 203 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok
povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného
odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške. K použitiu uvedeného ustanovenia zákon nestanovuje
prechodné a záverečné ustanovenia, a preto uvedené ustanovenie je potrebné aplikovať v znení,
platnom v čase rozhodovania. Teda s účinnosťou od X.X.XXXX je v Exekučnom poriadku výslovne
upravená otázka, ktorý z účastníkov exekučného konania je povinný nahradiť trovy exekúcie v prípade,
že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz.

Keďže uvedené ustanovenie bolo účinné v čase rozhodovania súdu prvého stupňa, odvolací súd
uviedol, že súd prvého stupňa správne o trovách exekúcie rozhodoval podľa účinných ustanovení,
ktoré zodpovedajú aj právnej úprave účinnej v čase rozhodovania odvolacieho súdu. Odvolací súd sa



stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa. Preto podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku
účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu povinnosť znášať trovy exekúcie má oprávnený.

Aj o výške trov exekúcie súd prvého stupňa správne rozhodol podľa vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom od X.X.XXXX nakoľko novelou vyhlášky
zákonodarca vypustil z § 14 vyhlášky časovú odmenu súdneho exekútora a zaviedol len odmenu
paušálnu. Paušálna odmena súdneho exekútora v prípade zastavenia exekúcie sa od X.X.XXXX
vypočítavá podľa jednotlivých úkonov exekučnej činnosti vymenovaných v § 15 ods. 1 vyhlášky, ktoré
exekútor v konaní vykonal. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je X,XX eur. Ak
je paušálna odmena za všetky vykonané úkony uvedené v § 15 ods. 1 vyhlášky nižšia ako suma XX,XX
eur, súdny exekútor má nárok na paušálnu odmenu v minimálnej výške XX,XX eur ( § 5 ods. 1 vyhlášky).

Správne súd prvého stupňa rozhodol aj o trovách exekúcie, pokiaľ priznal súdnemu exekútorovi trovy
exekúcie v sume XX,XX eur t.j. odmenu vo výške XX,XX eur a náhradu hotových výdavkov v celkovej
výške X,XX eur z titulu poštovného a tiež XX % DPH z odmeny a hotových výdavkov vo výške X,XX eur.

Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
2 O.s.p. a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto
konaní úspech a súdnemu exekútorovi preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.