Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 2CoE/9/2019 z 24. 4. 2019
Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 24. apríla 2019, sp. zn. 2CoE/9/2019, ECLI:SK:KSPO:2019:8404114100.1
Krajský súd Prešov | 2CoE/9/2019 | ECLI:SK:KSPO:2019:8404114100.1 | 2019-04-24 | Uznesenie
Citované ustanovenia: CSP, EP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b6add50c-84aa-42bb-962f-6c3ccbe6a1a1
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8404114100.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoE/9/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8404114100
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8404114100.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Martina Barana, v exekučnej veci oprávneného: Intrum Justitia Debt
Finance AG, Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266, právne zastúpeného
JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, 811 08 Bratislava, proti povinnému:
A. G., nar. XX.X.XXXX, bytom D. K. XXX, XXX XX D. K., o udelenie poverenia - trovy exekúcie, o
odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 2Er 413/2004 - 41 zo dňa
10.06.2015, takto

r o z h o d o l :

Odmieta odvolanie.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.  Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu. Druhým výrokom priznal poverenému
súdnemu exekútorovi O.. U.. K. K. náhradu trov exekúcie vo výške 178,62 eura na zaplatenie ktorých
zaviazal opraveného do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Vyslovil, že žiaden z ostatných účastníkov
exekučného konania nemá právo na náhradu trov exekučného poriadku.
2. V odôvodnení uviedol, že dňa 13.12.2004 bolo vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi udelené
poverenie na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor dňa 4.3.2008 doručil súdu podnet na zastavenie
exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). Zo spisového materiálu mal súd za preukázané, že vzhľadom na
nemajetnosť povinného, nemožno žiadnym spôsobom vykonať exekúciu, preto rozhodol o jej zastavení
v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku.
Výrok o trovách exekúcie zdôvodnil odkazom na § 200 ods. 5, § 203 ods. 2, § 196 Exekučného poriadku
a § 14 ods. 1, 2, 3,  § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 23 ods. 1, 2, § 25 vyhl. č. 288/1995 Z. z.. Trovy pozostávajú
z paušálnej odmeny vo výške 26,50 eura s DPH vo výške 10,62 eura (20 % zo sumy 33,19 eura), časovej
odmeny vo výške 26,50 eura, náhrady hotových výdavkov na poštovné vo výške 15,39 eura, náhrady
cestovných výdavkov v sume 92,89 eura a z náhrady za stratu času vo výške 6,60 eura. Nárok na 20
% DPH priznal len z priznanej odmeny, nakoľko si tento nárok súdny exekútor uplatnil len vo vzťahu
k paušálnej odmene. O trovách ostatných účastníkov rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. c) v
spojení s § 151 ods. 1 prvej vety  zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP).
3.  Proti uzneseniu v časti výroku o trovách exekúcie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
súdny exekútor. Namietal nesprávnu výšku jemu priznaných trov exekúcie a navrhol zmeniť uznesenie
tak, že bude výška trov exekúcie opravená na sumu 201,60 eur (z toho 53,12 eur titulom odmeny
exekútora; 10,63 eur titulom DPH z odmeny, 15,39 eura titulom náhrady hotových výdavkov; 92,89
eura titulom cestovných náhrad; 6,60  eura titulom náhrady za stratu času a 22,98 eura titulom 20
% DPH z náhrad). Uviedol, že špecifikáciu trov exekúcie vyhotovil dňa 29.2.2008, teda v čase keď
sa o daň z pridanej hodnoty zvyšovala len jeho odmena v zmysle ust. §196 Exekučného poriadku
(účinného do 1.1.2012) ale súd o trovách rozhodoval dňa 10.06.2015, teda v čase platnosti a účinnosti



novelizovaného znenia § 196 Exekučného poriadku od 1.1.2012, podľa ktorého sa zvyšuje odmena a
náhrady exekútora o daň z pridanej hodnoty. Od 1.1.2012 podliehajú zdaniteľnému plneniu všetky príjmy
exekútora (čiastočné i úplné plnenia) vo všetkých exekučných konaniach začatých aj pred 1.1.2012,
avšak už zvýšením celých  trov, teda aj náhrad o 20 % sadzbu DPH. Podľa novelizovaného ustanovenia
§ 196 Exekučného poriadku, sa zvyšujú už celé trovy exekúcie o 20 % DPH, a to vo všetkých exekučných
konaniach začatých ako pred 1.1.2012, tak aj po 1.1.2012, čo sa týka aj trov priznávaných právoplatne v
uznesení súdu pri zastavení exekúcie. Zvýšenie trov exekúcie o 20 % DPH na celé trovy exekúcie sa riadi
dňom, kedy súd rozhoduje o priznaní trov exekúcie, v nadväznosti na právoplatnosť tohto rozhodnutia.
Až po právoplatnosti rozhodnutia o trovách vzniká povinnosť exekútorovi fakturovať trovy exekúcie
zvýšené o DPH tomu účastníkovi exekučného konania, ktorého ich úhradou zaviaže súd. Nepriznaním
DPH na náhrady súdny exekútor rešpektujúc právoplatne uznesenie neodvedie DPH, čím dochádza k
poškodzovaniu štátneho rozpočtu.
4. Oprávnený sa k doručenému odvolaniu nevyjadril a povinnému bolo odvolanie doručené na vedomie.
5.   Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“), v zmysle ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP vec preskúmal a bez nariadenia pojednávania v súlade s
ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario odvolanie súdneho exekútora proti výroku o trovách exekúcie odmietol
v zmysle ust. § 386 písm. c) CSP.
6. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd o odvolaní súdneho exekútora voči výroku II. uznesenia
rozhoduje po 01.07.2016, pri rozhodovaní postupuje s ohľadom na § 470 ods. 1, § 473, § 474 CSP už v
režime CSP. Pokiaľ však ide o posúdenie otázky náhrady trov prvoinštančného konania tu je potrebné
brať zreteľ na procesnú právnu úpravu účinnú do 30.06.2016, t.j. zákon č. 99/1963 Občiansky súdny
poriadok (ďalej len OSP), keďže v zmysle § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Z tohto dôvodu odvolací súd
posudzoval otázku prípustnosti odvolania proti výroku o trovách exekúcie podľa právnej úpravy účinnej
v čase podania odvolania, t.j. podľa ustanovení OSP účinného do 30.6.2016.
7.  Podľa § 202 ods. 2 OSP, odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní
podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o
vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
8. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného v čase podania odvolania, proti výroku o náhrade
trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku nemožno podať mimoriadne dovolanie.
9.  Z vyššie citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 OSP. vyplýva, že odvolanie nie je prípustné
proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon
neustanovuje inak. Týmto osobitným zákonom je Exekučný poriadok, ktorý nepripúšťal možnosť podania
odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku. O takéto
rozhodnutie sa jedná aj v tomto prípade.
10.  Súdny exekútor je účastníkom len pre určitú časť exekučného konania, a to v rozsahu rozhodovania
o trovách exekúcie, v ktorej mu patria všetky procesné práva a povinnosti. Preto právo podať odvolanie
súdnemu exekútorovi prislúcha len vtedy, ak súd prvého stupňa rozhodoval o trovách exekúcie. S
účinnosťou od 01.11.2013 uvedené platí len v prípade ak o trovách exekúcie rozhodol vyšší súdny
úradník (§ 374 ods. 4 posledná veta OSP), pretože dňa 01.11.2013 nadobudol účinnosť zákon č.
299/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Exekučný poriadok, ktorý sa dotkol aj ustanovenia § 58 ods.
6 Exekučného poriadku upravujúceho do 31.10.2013 prípustnosť odvolania proti výroku o náhrade
trov konania v rozhodnutiach podľa § 57 Exekučného poriadku; od 01.11.2013 Exekučný poriadok
prípustnosť odvolania proti rozhodnutiam o náhrade trov konania pri zastavení exekúcie podľa § 57
Exekučného poriadku výslovne neupravuje, preto podľa § 202 ods. 2 OSP potom platí, že ak o trovách
exekúcie pri jej zastavení podľa § 57 Exekučného poriadku rozhodol sudca, odvolanie proti výroku o
náhrade trov exekúcie nie je prípustné. Súdny exekútor podal odvolanie proti výroku II (výroku o trovách
exekúcie), proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa.
11.  Vzhľadom na to, že odvolanie oprávneného bolo podané proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie,
proti ktorému odvolanie nie je prípustné, pretože bolo vydané sudcom súdu prvej inštancie, odvolací súd
podľa citovaného ustanovenia odvolanie súdneho exekútora proti výroku uznesenia o trovách exekúcie
odmietol v zmysle ust. § 218 ods. 1 písm. c) OSP).
12.  O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko
im žiadne nevznikli.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( § 393 ods. 2 CSP).



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).