Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/198/2017 z 22. 5. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 22. mája 2018, sp. zn. 13Cob/198/2017, ECLI:SK:KSZA:2018:5115233965.2 Krajský súd Žilina | 13Cob/198/2017 | ECLI:SK:KSZA:2018:5115233965.2 | 2018-05-22 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 255 ods. 1 CSP, § 387 ods. 1 CSP, § 379 CSP, § 262 ods. 1 CSP, § 396 ods. 1 CSP, § 383 CSP, § 380 ods. 1 CSP, § 262 ods. 2 CSP, § 219 ods. 1 CSP, § 219 ods. 3 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/03c9ab7a-46cf-45dd-b413-528491a71766 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5115233965.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/198/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115233965
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5115233965.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej
a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: RBR Betón,
s.r.o., so sídlom Mudroňova 5, 010 01 Žilina, IČO: 36 672 572, zastúpeného zástupcom KUBINEC &
PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Tajovského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 851
574, proti žalovanému: SUZANNE SK, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 71, 010 01 Žilina, IČO: 46 801
910, v konaní o zaplatenie 942,12 Eur s príslušenstvom a paušálnou náhradou nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky vo výške 160 Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina
č.k. 18Cb/162/2015-76 zo dňa 08.09.2016 v spojení s opravným uznesením č.k. 18Cb/162/2015-86 zo
dňa 05.10.2016 a opravným uznesením č.k. 18Cb/162/2015-121 zo dňa 2. októbra 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/162/2015-76 zo dňa 08.09.2016 v spojení s opravným
uznesením č.k. 18Cb/162/2015-86 zo dňa 05.10.2016 a opravným uznesením č.k. 18Cb/162/2015-121
zo dňa 2. októbra 2017 p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravnými uzneseniami okresný súd rozhodol tak, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 942,12 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške a zo súm
tak, ako je vyjadrené vo výrokovej časti rozsudku okresného súdu v spojení s opravnými uzneseniami, s
povinnosťou zaplatenia aj paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 160
Eur, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O nároku na náhradu trov konania okresný
súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
V odôvodnení rozsudku okresný súd poukázal na žalobu žalobcu doručenú Okresnému súdu Žilina dňa
26.11.2015 (žaloba zo dňa 19.11.2015), ktorou sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 942,12
Eur spolu s úrokom z omeškania, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo
výške 160 Eur a náhrady trov konania na tom základe, že podľa objednávky dodal žalovanému tovar,
poskytol služby, vystavil faktúry, ktoré žalovaný neuhradil riadne a včas. Okresný súd vo veci nariadil
pojednávanie, ktorého sa žalovaný nezúčastnil. Okresný súd vykonal dokazovanie, z ktorého zistil, že
podľa tvrdení žalobcu došlo k objednávke zo strany žalovaného, na základe čoho bol poskytnutý tovar
a vykonané služby. Z predložených výkazov práce čerpadla, betónpumpy vyplynulo, že skutočne bol
žalobcom dodaný tovar - betón pumou pre žalovaného dňa 20.01.2015 s dodaním 4m3, dňa 21.01.2015
s dodaním 5m3, dňa 28.01.2015 s dodaním 4,5m3, dňa 27.01.2015 s dodaním 7,5m3 a dňa 06.03.2015
s dodaním 12,5m3. Z dodacích listov vyplýval dátum dodania, príchod na stavbu, začiatok vykládky,
koniec vykládky, množstvo, spôsob dopravy. Aj výkazy aj dodacie listy boli potvrdené žalovaným ako
odberateľom. Následne žalobca vystavil faktúru č. 0521500170 zo dňa 23.01.2015 so splatnosťou dňa
06.02.2015 na sumu 137,52 Eur, č. 0521500310 zo dňa 29.01.2015 so splatnosťou dňa 2.02.2015 na



sumu 292,45 Eur, č. 0531500310 zo dňa 09.03.2015 so splatnosťou dňa 23.03.2015 na sumu 288,60
Eur, č. 0521501000 zo dňa 09.03.2015 so splatnosťou dňa 23.03.2015 na sumu 223,55 Eur s tým, že
tieto faktúry zostali neuhradené v danej výške, pretože v časti boli podľa predžalobnej výzvy uhradené.

2. Okresný súd uviedol, že žalovaný namietal nárok žalobcu s tým, že nevymedzil riadne v žalobe,
aké služby a aký tovar dodal s tým, že žalobca mu neposkytol žiadne služby. Okresný súd poukázal
na predložené listiny, z ktorých jednoznačne vyplynulo, že žalobca dodal pre žalovaného betón
betónpumpou. Námietka žalovaného bola správna iba v tom, že žalobca neposkytol služby ako také, ale
v spojení s dodávkou betónu, teda „služba“ spočívala v dodaní betónu a v inom smere bola námietka
žalovaného irelevantná, pretože žalobca v žalobe uviedol skutočnosti, ktoré preukázal listinami, na
ktoré odkazoval. Žalovaný podľa podaného odporu nepriamo potvrdil dodanie betónu, keďže potvrdil
doručenie faktúr, ktoré u žalobcu nikdy nenamietal, nerozporoval. Z faktúr vyplynulo, za čo bola istina
fakturovaná, a to za výkony pumpy, ktorou bol dodaný betón. Teda v skutočnosti bol dodaný tovar.
Okresný súd posúdil, že medzi stranami došlo k vzniku záväzkového vzťahu a na tento aplikoval ust.
§ 409 a nasl. ustanovenia Obchodného zákonníka, t.j. bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným
kúpna zmluva, a to aj napriek tomu, keď žalobca tvrdil okrem dodania tovaru aj vykonanie služieb a
fakturoval za výkon pumpy. Z obsahu listín však jednoznačne vyplynulo, že žalobca pre žalovaného
dodal betón, a to betónpumpou, preto okresný súd posúdil vzťah tak, že fakturácia spočívala za
dodaný betón. Prevzatie objednaného tovaru žalovaným okresný súd mal preukázané dodacím listom
a faktúrami, pričom žalovaný prevzatie tovaru nespochybnil, ako ani fakturovanú sumu vystavenými
faktúrami. Pokiaľ žalovaný namietal nedostatočné skutkové vymedzenie, toto nemalo vplyv na vznik jeho
povinnosti zaplatiť faktúry v celom rozsahu, keď z predložených listín vyplynulo tvrdenie a vymedzenie
v žalobe žalobcom, preto okresný súd mal za to, že žaloba nevykazovala vady a nariadil pojednávanie.
Vzhľadom na preukázané dodanie betónu prostredníctvom betónpumpy žalobcom pre žalovaného, za
čo boli vystavené faktúry spolu s dodacími listami a výkazmi prác, ktoré boli potvrdené žalovaným
a toto ani žalovaný nerozporoval, okresný súd zaviazal na zaplatenie žalovanej istiny žalovaného.
Jednoznačne došlo zo strany žalobcu k dodaniu betónu žalovanému, a to bez ohľadu na označenie -
práce betónpumpou. Právny zástupca žalobcu správne poukázal aj na to, že žalovaný ani nenamietal
potvrdenie z jeho strany na dodacích listoch či výkazoch prác spočívajúcich v dodaní betónu. Žalobca
svoje tvrdenia v žalobe riadne preukázal predloženými prílohami, na ktoré v žalobe odkazoval. Žalovaný
namietal úroky z omeškania z dôvodu, že faktúry mu boli doručené až po splatnosti. Žalovaný však
nepreukázal, kedy mu skutočne boli doručené, preto žalovaný nedokázal to, čo tvrdil, t.j. že faktúry boli
doručené až po splatnosti. Žalovaný nikdy ničím preukázateľným nerozporoval predmetné faktúry, ako
ani ich doručenie, či splatnosť. Dokonca bola v rámci súdneho sporu predložená listina, z ktorej vyplynula
e-mailová komunikácia právneho zástupcu žalovaného so žalobcom, a to po doručení predžalobnej
výzvy, že žalovaný svoje záväzky uhradí, ale až neskôr pre nedostatok financií. Tento list bol datovaný
05.11.2015. Z tejto e-mailovej komunikácie nevyplývala žiadna námietka, žiadne rozporovanie.

3. Okresný súd poukázal na povinnosť tvrdenia, ako aj dôkaznú povinnosť s tým, že dôsledkom
neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú sporovú stranu,
na ktorej spočívalo dôkazné bremeno a ktorá sa dostala do dôkaznej núdze, keďže neponúkla
alebo nevedela ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by preukázala pre výsledok sporu
rozhodujúce skutočnosti. Okresný súd poukázal na ust. § 215 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého rozhoduje
na základe skutkového stavu. Podľa výsledkov dokazovania preto okresný súd rozhodol tak, že zaviazal
žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy v celkovej výške 942,12 Eur, ak na základe tvrdenia žalobcu
bolo preukázané dodanie betónu, za čo boli vystavené faktúry, ktoré neboli uhradené riadne a včas a
žalovaný nepreukázal, že by faktúry boli doručené až po ich splatnosti.

4. V súvislosti s omeškaním žalovaného okresný súd poukázal na ust. § 365 Obchodného zákonníka.
Pri omeškaní žalovaného okresný súd uviedol, že ak žalovaný tvrdil, že faktúry mu boli doručené až
po ich splatnosti a uvedené ničím nepreukázal, dokonca žalobcovi oznámil, že ich uhradí neskôr pre
nedostatok financií, tak okresný súd vychádzal pri omeškaní žalovaného odo dňa nasledujúceho po
splatnosti vystavených faktúr, a to z každej zvlášť. K výške uplatneného úroku z omeškania okresný súd
poukázal na ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, keď zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov
z omeškania vo výške 9,05% ročne z dlžnej sumy, ktorú výšku úrokovej sadzby okresný súd osobitne
nedokazoval, pretože mal o tejto skutočnosti vedomosť z inej sporovej agendy (§ 186 CSP).



5. Paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktorú žalobca požadoval vo výške
160 Eur, okresný súd priznal za aplikácie ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ust.
§ 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., podľa ktorého výška paušálnej náhrady nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 Eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku
omeškania. Žalobca si uplatnil paušálnu náhradu nákladov vo výške 40 Eur, preto okresný súd za
jednotlivé 4 nároky priznal paušálnu náhradu nákladov 4 x 40 Eur = 160 Eur.

6. V závere svojho odôvodnenia okresný súd poukázal na ust. § 191 CSP, keď vykonané dôkazy hodnotil
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Žalovaný v konaní okrem podaného odporu bol
nečinný, nereagoval ani na podania a vyjadrenia žalobcu, ktoré mu boli doručené.

7. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd aplikoval ust. § 255,
§ 262 ods. 1 a ods. 2 CSP. Žalobca bol plne úspešný, preto mu bol priznaný voči žalovanému nárok na
náhradu trov prvoinštančného konania v celom rozsahu, o výške ktorej náhrady bude rozhodnuté podľa
ust. § 262 ods. 2 CSP až po právoplatnosti rozsudku.

8. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Považoval rozsudok okresného
súdu za nesprávny. Žalovaný mal za to, že konanie pred okresným súdom trpí vadou nesprávneho
právneho posúdenia veci, ako aj, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Žalovaný poukázal na to, že žalobca žalobu skutkovo nevymedzil, pretože v žalobe
nebolo jasne uvedené, o aké konkrétne plnenie má ísť. Okresný súd však v odôvodnení svojho rozsudku,
a to v odseku 9 uviedol, že skutkové vymedzenie vyplýva z listín predložených k žalobe, čo je však
zjavne procesne neprípustné, pretože žalovaný má právo na riadne skutkové vymedzenie za účelom
uplatnenia procesnej obrany. Súd je viazaný tvrdeným skutkovým vymedzením, nie však právnou
kvalifikáciou. Podľa ust. § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť
odkazom na označené dôkazy. Nový CSP výslovne zakázal neprijateľnú prax niektorých žalobcov,
ktorí žalovali iba faktúry a sumy bez riadneho vymedzenia skutkového stavu, čo bolo základnou
povinnosťou každého žalobcu. Faktúra je pritom iba účtovný doklad. Nárok však vyplýva zo zmluvy a
z preukázaného skutkového stavu. Počas celého konania žalovaný tak nemal vedomosť, čo presne
je skutkovým základom žaloby. Takýmto postupom došlo k odňatiu možnosti žalovanému konať pred
súdom v jeho neprospech. Žalovaný žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vrátiť okresnému súdu na
ďalšie konanie, ktorý žalobcu vyzve na odstránenie vád žaloby.

9. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 21.11.2016.
Žalobca poukázal na žalobu, ktorou sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 942,12 Eur
s príslušenstvom, ktorá bola okresnému súdu doručená dňa 26.11.2015, teda ešte za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku a obsahovala všetky obligatórne náležitosti podľa ust. § 79 O.s.p..
Požiadavka žalovaného, aby okresný súd vyzval žalobcu na odstránenie vád podania s odkazom
na znenie ust. § 132 ods. 2 CSP, nemá oporu v platnom procesnom predpise. Nárok žalobcu na
zaplatenie žalovanej sumy jednoznačne vyplýval zo žaloby a listín k nej priložených. Žalobca dodal
žalovanému tovar (resp. poskytol služby betónpumpy), čo preukázal dodacími listami potvrdenými zo
strany žalovaného. Tieto písomnosti tvorili prílohu faktúr, ktoré boli doručené žalovanému, a preto
tvrdenie žalovaného, že počas celého konania na okresnom súde nemal vedomosť, čo bolo predmetom
sporu, považoval žalobca za zavádzajúce. Až do podania žaloby nikdy nenamietal oprávnenosť
predmetných faktúr, ani ich žalobcovi po ich obdržaní nevrátil. Žalovaný po obdržaní predžalobnej výzvy
na zaplatenie prostredníctvom svojho právneho zástupcu - JUDr. Martina Olosa, advokáta, žalobcovi
oznámil, že je ochotný splniť všetky fakturované záväzky voči žalobcovi a s ohľadom na prechodný
nedostatok likvidných finančných prostriedkov požiadal žalobcu o krátke vyčkanie s úhradou. Ak
žalovaný tvrdí, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, tak žalobca poukázal na fakt, že žalovaný
sa bez ospravedlnenia nedostavil na riadne nariadené pojednávanie, pričom mal vykázané doručenie
predvolania. Okresný súd dostatočne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam, preto žiadal žalobca rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne
správne rozhodnutie s priznaním náhrady trov odvolacieho konania.

10. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 24.5.2016 (správne malo byť uvedené 24.05.2017)
(č.l. 115 spisu) bolo vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného doručené žalovanému s možnosťou
vyjadrenia sa k nemu v lehote 10 dní od doručenia, ktorú možnosť žalovaný do momentu konania a



rozhodovania krajským súdom nevyužil (č.l. 115 rub spisu doručené vyjadrenie žalobcu k odvolaniu
žalovaného v zmysle doručenky žalovanému dňa 29.05.2017).

11. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379,
§ 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za
rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu v spojení s opravnými uzneseniami
potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo
prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

12. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/198/2017-129 zo dňa
13.02.2018, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného
uznesenia krajského súdu dňa 15.05.2018 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe
čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

13. Podľa ust. § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

14. Podľa ust. § 383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

15. Pri posudzovaní napadnutého rozsudku okresného súdu bol krajský súd viazaný rozsahom a
dôvodmi odvolania žalovaného, obsiahnutými v ním podanom odvolaní zo dňa 08.10.2016 (č.l. 89
spisu). Krajský súd ako súd odvolací rozsah a dôvody odvolania žalovaného vyhodnocoval vo väzbe
k viazanosti skutkového stavu zisteného okresným súdom, pretože neboli tu dôvody na zopakovanie
alebo doplnenie dokazovania odvolacím súdom. Žalovaný ako hlavný odvolací dôvod zdôraznil to, že
postupom okresného súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, ak žalobca žalobu skutkovo
nevymedzil, pričom žalovaný mal právo na riadne skutkové vymedzenie za účelom uplatnenia procesnej
obrany, s poukazom aj na ust. § 132 ods. 2 CSP, ako aj, že podľa žalovaného tento počas celého
súdneho konania pred okresným súdom nemal vedomosť, čo presne je skutkovým základom žaloby.
Tento odvolací dôvod žalovaného bol vyhodnotený krajským súdom ako irelevantný.

16. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť
fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať
všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva
je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky.
Z obsahu podanej žaloby, doručením ktorej na Okresný súd v Žiline dňa 26.11.2015 sa začalo súdne
konanie, ako aj z ďalšieho priebehu a postupu konania pred okresným súdom vyplynulo len to, že
okresný súd viedol spor spôsobom, ktorý žalovanému ako strane sporu neznemožnil realizáciu jej
procesných oprávnení a ani nezmaril žalovanému možnosť aktívnej účasti na konaní. Odňatím možnosti
konať pred súdom je taký závadný procesný postup, ktorým sa sporovej strane znemožní realizácia
tých jej procesných práv, ktoré jej procesno-právny predpis priznáva za účelom ochrany jej práv a
právom chránených záujmov. K takémuto postupu, ktorý by zakladal odňatie možnosti žalovanému
konať pred súdom prvej inštancie nedošlo. Tento záver vyplýva z toho, že v žalobe žalobcu zo dňa
19.11.2015, ktorá bola doručená na Okresný súd v Žiline dňa 26.11.2015, v tom čase v zmysle platného
procesno-právneho predpisu, a to Občianskeho súdneho poriadku, s odkazom na ust. § 79 ods. 1 O.s.p.,
žalobca uviedol skutkové tvrdenia, na podklade ktorých uplatňoval žalovaný nárok, keď v čl. II. žaloby
vymedzil skutkový stav tak, že podľa objednávky žalovaného dodal mu tovar a poskytol služby, za
dodanie ktorých vystavil jednotlivé faktúry, vyjadrené identifikačnými údajmi, a to číslom faktúry, dňom
vystavenia, dňom splatnosti s vyjadrením sumy, na ktorú táto faktúra znela. Pri vymedzení skutkového
stavu v čl. II. žaloby žalobca poukázal na dôkazy k týmto tvrdeniam o dodaní plnenia žalovanému, a
to poukazom na záznamy o prevádzke pumpy, ktoré záznamy boli vymedzené identifikačným údajom
čísla spolu s výkazom prác čerpadla. Okrem skutkových tvrdení žalobca vyjadril aj právne posúdenie,
t.j. cez ktoré ustanovenia hmotno-právneho predpisu sa domáha priznania nároku vymedzeného podľa
skutkových tvrdení obsiahnutých v žalobe zo dňa 19.11.2015. Žaloba žalobcu preto netrpela žiadnou
vadou, pre ktorú by nebolo možné na základe takto podanej žaloby žalobcu konať. Zo spisového
materiálu vyplynulo, že žalovaný mohol uplatniť svoj vplyv na výsledok konania napríklad tým, že by
sa vyjadroval k podaniam žalobcu, zúčastnil sa nariadeného pojednávania. Mal danú možnosť svojimi



vyjadreniami, dôkazmi uplatniť svoj vplyv na výsledok konania. Túto poskytnutú možnosť okresným
súdom žalovaný nevyužil. Takýto postoj žalovaného preto nemožno hodnotiť ako odňatie možnosti mu
konať pred súdom.

17. Nemožno súhlasiť ani s odvolacím dôvodom žalovaného, ktorý uviedol, že pre vadnosť postupu
okresného súdu žalovaný nemal vedomosť, čo presne je skutkovým základom žaloby a predmetom
súdneho konania. Vo veci bol vydaný okresným súdom platobný rozkaz č.k. 18Cb/162/2015-33 zo
dňa 18.1.2016, ktorý podľa doručenky na č.l. 33 rub spisu bol žalovanému doručený dňa 26.01.2016
spolu so žalobou a prílohami. Žalovaný proti tomuto vydanému platobnému rozkazu v zákonnej lehote
podal odpor zo dňa 1.2.2016 (č.l. 35 spisu). Žalovaný nepochybne mal vedomosť o predmete sporu,
pretože mu bola doručená tak žaloba žalobcu, jej prílohy, keď v rámci ním podaného odporu sa
vyjadroval k žalobe žalobcu. Žalovaný sa nedôvodne bráni, ak tvrdí, že nemal vedomosť, čo bolo
predmetom súdneho konania. Žalovaný svojim vlastným postupom sa zbavil vedomosti o priebehu
dokazovania, ak bez ospravedlnenia sa nezúčastnil pojednávania nariadeného pred okresným súdom
na termín 08.09.2016, ktorý termín bol žalovanému v zmysle doručenky na č.l. 65 rub spisu riadne
doručený dňa 10.08.2016, na ktorom pojednávaní bolo vykonávané dokazovanie k žalobcom tvrdenému
skutkovému stavu, resp. skutkovým okolnostiam uvedeným v žalobe žalobcu zo dňa 19.11.2015,
na ktorom pojednávaní mal žalovaný možnosť uplatňovať prostriedky procesnej obrany k žalobou
preukazovanému nároku dôkazmi označenými žalobcom. Okresný súd na pojednávaní konanom dňa
08.09.2016, ktorého sa bez ospravedlnenia nezúčastnil žalovaný, vykonal dokazovanie, z ktorého
prijal správne skutkové zistenia, a to uzavretie zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným,
vykonanie plnenia na základe tohto zmluvného vzťahu, vyúčtovanie ceny za toto plnenie jednotlivými
faktúrami, ktoré žalovaný v lehote splatnosti neuhradil, následkom čoho bolo vecne správne rozhodnuté
o povinnosti žalovaného zaplatiť cenu poskytnutého plnenia a v prípade omeškania aj úrok z omeškania
spolu s paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Ak žalobnému nároku
okresný súd napadnutým rozsudkom vyhovel, tak jeho rozhodnutie bolo vecne správne a vo vyvolanom
odvolacom konaní krajským súdom potvrdené v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.

18. Nebol namieste ani odvolací dôvod žalovaného o nesprávnom právnom posúdení veci, pretože
okresný súd na riadne zistený skutkový stav veci aplikoval rozhodné zákonné ustanovenia, ktoré uviedol
v odôvodnení svojho rozsudku, ktoré aj správnym spôsobom interpretoval. K úplnosti k odvolaciemu
dôvodu žalovaného, ktorý sa bránil, že nemal vedomosť, čo je skutkovým základom žaloby, sa dodáva,
že povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť sú vo vzájomnej väzbe, keď tvrdenie sa dopĺňa dôkazmi
a dôkazy sa označujú k poskytnutým tvrdeniam. Nebolo preto namieste tak, ako sa toho domáhal
žalovaný v odvolaní, oddeľovať tvrdenia od dôkazov, ako k tomu pristupoval žalovaný v námietke,
že žalobca žalobu skutkovo nevymedzil a urobil len odkaz na listiny priložené k žalobe. Nemožno
takúto námietku žalovaného akceptovať práve pre krajským súdom uvedenú vzájomnú väzbu medzi
povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou. Vedomosť žalovaného, čo bolo predmetom sporu,
vyplýva aj e-mailovej korešpondencie medzi žalobcom a žalovaným, ktorá sa nachádza na č.l. 44
spisu, ak žalovaný prostredníctvom svojho zvoleného zástupcu, a to JUDr. Martina Olosa, advokáta, na
predžalobnú výzvu oznámil, že je ochotný splniť všetky vyfakturované záväzky voči žalobcovi, avšak
vzhľadom na prechodný nedostatok likvidných finančných prostriedkov požiadal o vyčkanie s úhradou.

19. Ani jeden z odvolacích dôvodov žalovaného nebol relevantný, preto vo vyvolanom odvolacom konaní
bol rozsudok okresného súdu s opravnými uzneseniami potvrdený ako vecne správne rozhodnutie v
spojení aj so závislým výrokom o priznanom nároku na náhradu trov konania žalobcovi voči žalovanému.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému bol
priznaný voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov
konania v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.



Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.