{"guid": "25a9c344-da14-488e-8066-bdab5b5adaf0:78033534-c527-4dc0-9b0f-12d9488b9683", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7118201490.1", "spisova_znacka": "7CoP/167/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoP/167/2018 z 12. 9. 2018", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 12. septembra 2018, sp. zn. 7CoP/167/2018, ECLI:SK:KSKE:2018:7118201490.1", "identifikacne_cislo": "7118201490", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Gabriela Šimonová", "sudca_id": 479, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-gabriela-simonova-479", "datum_vydania": "2018-09-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Predbežné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/78033534-c527-4dc0-9b0f-12d9488b9683", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7118201490.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2018:7118201490.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2018:7118201490.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/167/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118201490
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7118201490.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov
senátu JUDr. Imricha Volkaia a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletého N.
C., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v
Košiciach, dieťaťa rodičov: S. C., nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v T. na V. ul. č. XX, právne zastúpenej
JUDr. Dušanom Pavčíkom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Kuzmányho
ul. č. 57 a Mgr. O. C., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v T. na V. ul. č. 11, o návrhu matky na nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 21P 20/2018-19
zo dňa 15.02.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie v napadnutých výrokoch o úprave výchovy a výživy mal. N..

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie  nariadil neodkladné opatrenie a maloletého  N. zveril
do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloletého zastupovať a spravovať jeho
majetok v bežných veciach na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Rodičovské práva otca
tým nie sú dotknuté. Súčasne otca zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 50 Eur mesačne v
prospech matky vždy do 15- tého dňa toho ktorého mesiaca vopred na čas do právoplatného rozhodnutia
v konaní vo veci samej. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.

2. V zákonom stanovenej lehote podal otec odvolanie proti výrokom uznesenia o zverení maloletého
do osobnej starostlivosti matky a o určení vyživovacej povinnosti k maloletému.   Nesúhlasil s konaním
matky a s jej návrhom na rozvod manželstva  a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému. Uviedol, že matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v zápisnici o
trestnom oznámení uviedla veľké množstvo nepravdivých, neúplných, skreslených a účelovo použitých
informácií. Namietal, že  správy školskej psychologičky, klinickej psychologičky a detskej psychiatričky
boli vypracované iba na základe tvrdení a informácií  jeho manželky a maloletého syna. Na základe týchto
informácií  je bez akýchkoľvek relevantných dôkazov účelovo a neobjektívne vykresľovaný a hodnotený
ako agresívny otec a manžel, ktorý pácha psychické a fyzické násilie na deťoch a manželke počas
takmer 30-ročnej existencie manželstva a spolunažívania v spoločnej domácnosti, bez akceptovania
prezumpcie neviny. Poprel tvrdenie matky, že dôvodom ukončenia spolužitia s matkou je fyzické a
psychické násilie z jeho strany a skutočnosť; že maloletého dňa 14.1.2018 fyzicky napadol a to tým, že
vyrazil dvere na kúpeľni v byte, kde sa maloletý zdržiaval. Dňa 14.1.2018 nedošlo k žiadnemu fyzickému
ani psychickému napadnutiu jeho syna, ani k násilnému vyrazeniu dverí do kúpeľne v dome. Jedná sa o
vymyslenú a vykonštruovanú skutočnosť s cieľom poškodiť  jeho osobu a vykresliť ho ako agresívneho
otca a manžela. Popísal udalosti, ktoré sa stali v uvedený deň 14.1.2018 (nedeľu), kedy približne o
20.00 hod. hlasnejšie zakričal z kuchyne domu na syna, ktorý už bol asi 10 minút v kúpeľni, aby sa
poponáhľal so sprchovaním, pretože chcel použiť WC v kúpeľni. Maloletý mu odpovedal, že nech použije
iné WC v dome. Asi o 5 minút neskôr odišiel z obývačky smerom k veľkej a malej chodbe a nechtiac
zakopol o 13-centimetrový vysoký schodík. Po zakopnutí stratil rovnováhu a v nekoordinovanom pohybe



sa ľavou rukou zachytil kľučky na dverách do kúpeľne (vzdialenosť cca 1,5 metra), stlačil ju a váhou
svojho tela  vytesnil zamknuté dvere do kúpeľne. Uvedenému pohybu nevedel nijako zabrániť, pričom
takto poškodil asi 15 - centimetrový kúsok zo zárubne z ľahkej drevotriesky, ktorý sa odlomil. Za dverami
stál mal. N., ktorý v rukách držal mobil a bol oblečený. Maloletý sa na neho díval prekvapene, avšak
neplakal ani nemal slzy v očiach. Maloletého prosil, aby matke nič nepísal, keďže nechcel, aby matka
urobila zbytočný cirkus, ale maloletý mu odmietol povedať, čo matke do sms správy napísal. Matka
po príchode domov zbadala poškodenú časť zárubne a bez toho, aby sa opýtala čo sa stalo začala
niekomu telefonovať. Asi o 5 minút neskôr prišli k nim domov dvaja policajti, pričom po ich príchode sa
im  snažil vysvetliť, čo sa stalo, ale pre hysterickú a napätú atmosféru to nebolo možné. Maloletý  N.
aj pred policajtmi potvrdil, že nie je zranený, že on ho neudrel ani nezbil, že sa mu nijako nevyhrážal.
Ďalej poukázal na opakované drzé správanie sa maloletého, ktorý nebol arogantný len k nemu ale aj
k svojej matke, v dôsledku čoho na maloletého v minulosti zvýšil hlas alebo mu dohováral.  Potom
čo sa matka vrátila spolu s maloletým z polície, zbalila im veci a odišla spolu s maloletým na jemu
neznáme miesto. Na druhý deň t.j. 15.1.2018 sa usiloval spojiť so synom telefonicky, ale ten mu nedvíhal
mobil a neskôr bol už odpojený. Chcel sa s ním čo najskôr stretnúť, aby sa vysvetlila a upokojila celá
zbytočne nafúknutá a vykonštruovaná situácia. Uvedomoval si, že keby  nezakopol,   maloletý by bol
doma aj s jeho manželkou a  ďalej by navštevoval školu. Opakovane sa snažil s matkou spojiť, avšak
táto  od 4.2.2018 nereaguje na jeho sms správy ani pokusy sa jej dovolať.   Uviedol, že neverí, že
maloletý s ním nechcel a nechce komunikovať a zastával názor, že maloletý je  jednostranne ovplyvnený
matkou a inštruovaný v tom, čo a ako má robiť a hovoriť.  Vyjadril názor, že na dosiahnutie svojho
cieľa, matka  používa nepravdivé, rozporuplné a skreslené informácie a účelovo využíva neobjektívnu
informovanosť v komunikácii s triednou učiteľkou, riaditeľkou školy, školskou psychologičkou, klinickou
psychologičkou a detskou pediatričkou, aby \"vyrobila\" aj druhý zbytočný problém, ktorý si dala verifikovať
školskou psychologičkou a následne aj klinickou psychologičkou a detskou pediatričkou.  Poukázala
na skutočnosť, že matka je extrémne veriaca katolíčka a zúčastňuje sa rôznych prednášok a púti,
venuje sa exorcizmu, čo značne ovplyvňuje vzájomné vzťahy v domácnosti ako aj vzťahy ich detí k
nemu ako otcovi. Tvrdenie matky, že sa nepodieľa na starostlivosti o maloletého a o jeho odôvodnené
potreby sa nezakladá na pravde, pretože matka sama svojvoľne a dobrovoľne aj napriek jeho nesúhlasu
opustila spoločnú domácnosť.  Dňa 30.1.2018 na matkin účet poslal finančný príspevok vo výške 75
Eur na mal. syna a rovnakú sumu poslal aj dňa 24.2.2018, preto nie je pravda, že sa nepodieľa na
zabezpečení výživného pre maloletého. Od odchodu matky zo spoločnej  domácnosti syna nevidel
ani nepočul, ani sa s ním nestretol. Nemal taktiež vedomosť o tom, že bez  jeho súhlasu a vedomia
bol syn N. dňa 23.1.2018 testovaný psychologičkou PhDr. E. C. v priestoroch ZŠ T. X (na naliehanie
matky), dňa 24.1.2018 klinickou psychologičkou PhDr. W. V. v ambulancii na C. X v T. (matka jej určila
anamnézu) a dňa 1.2.2018 vyšetrovaný detskou psychiatričkou MUDr. X. D. v ambulancii na C. XX v T.
(naordinovala antidepresíva a určila diagnózu: úzkostná depresia).  Matka ho absolútne neinformovala o
svojich krokoch, nežiadala ho ani o žiadne stretnutie a konzultáciu ohľadne zdravotného a psychického
stavu či výsledkov testovania ich syna, alebo jeho  prestupu na inú školu. Kontaktoval aj lekárky, ktoré
vyšetrovali maloletého a adresoval im aj písomné žiadosti, aby mu predložil dôkaz o tom, že maloletý
je psychicky chorý. Doposiaľ mu neboli poskytnuté žiadne informácie, preto podal podnet na Úrad pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, či konanie týchto lekárok bolo v súlade so zákonom. Namietal
že maloletý bol vyšetrovaný a diagnostikovaný bez jeho vedomia a súhlasu a takisto bez toho, aby ho o
tom informovala matka.  Uvedený zdravotný stav maloletý nikdy nemal, čo môže potvrdiť aj jeho detská
pediatrička.  Ďalej otec poukázal na vysoký počet hodín, ktoré maloletý  vymeškal v škole, avšak podľa
informácií, ktoré od maloletého dostal boli príčinou bolesti, ktorými trpel po nasadení zubného strojčeka
a nie psychické problémy.   Zdôraznil, že v prípade prestupu  maloletého na inú základnú školu existuje
opodstatnené riziko, že mal. syn a najmä jeho matka nebudú (zase) spokojní s novým prostredím, s
učiteľmi, počtom žiakov v triede, hlukom v jedálni alebo na chodbách školy, s kvalitou vzdelávacieho
programu, budú poukazovať na prejavy šikany a nevhodného správania sa jeho nových spolužiakov,
čo zase bude iba zbytočne stresovať  mal. N..  Zastával názor, že pre  ďalší osobnostný a vedomostný
rozvoj maloletého  je určite vhodnejšie a efektívnejšie pokračovať v špeciálnej triede. Maloletý je podľa
jeho názoru stresovaný najmä z konania matky, zo straty rodinného zázemia a prostredia, na ktoré bol
zvyknutý a ktoré má rád. Opätovne poprel akékoľvek psychické a fyzické násilie, ktorého by sa dopúšťal
voči matke a maloletému. Uviedol, že v spoločnej domácnosti ani v manželstve nevyvolával konflikty ani
hádky, ak k nim aj došlo, tak nikdy nie z jeho iniciatívy. Aj v rámci hádok sa neznižoval, nepoškodzoval a
nedehonestoval autoritu jeho manželky ani jej dôstojnosť ako matky pred deťmi.  Celé konanie iniciované
matkou považoval za manipuláciu z jej strany, preto navrhol uznesenie v napadnutých výrokoch  zmeniť
a návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.



3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že  sa nestotožňuje s popisom udalostí zo dňa
14.01.2018 tak ako ich prezentuje otec maloletého.  Konanie otca v predmetný deň bolo výsledkom
jeho agresívneho správania, v dôsledku ktorého bola nútená privolať policajnú hliadku.  Maloletý dňa
28.02.2018 vypovedal na polícií a hodnoverne potvrdil, že otec skutočne vyvalil dvere na kúpeľni
a bol voči nemu agresívny.  Skutočnosti uvádzané otcom v odvolaní považovala za zavádzajúce
a ničím nepodložené.  Uviedla, že otec mal vedomosť o zhoršenom psychickom stave maloletého,
ktorý sa prejavil už v minulosti ako následok šikany v škole.  Zdravotný stav maloletého sa dočasne
zlepšil po prestupe na ZŠ T., avšak výskytom konfliktných situácií v rodine  sa jeho stav začal opäť
rapídne zhoršovať.  K zhoršeniu jeho psychického stavu prispel aj incident zo dňa 14.01.2018 Poprela
tvrdenie otca, že ho o zdravotnom stave maloletého a prestupe na inú školu  neinformuje. Práve
naopak  otca v tejto súvislosti viackrát kontaktovala a žiadala ho o udelenie súhlasu s prestupom
na inú školu.  Zdôraznila, že maloletého nijakým spôsobom voči otcovi neovplyvňuje. Uviedla, že
uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 18P 37/2018 zo dňa 03.04.2018 jej bol udelený súhlas
so zápisom maloletého na výkon povinnej školskej dochádzky  do ZŠ na C. ul..č XX/A v T. namiesto
otca.  Práve otec bol iniciátorom konfliktných situácií v rodine, čo môžu potvrdiť všetci členovia rodiny.
Navrhla napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správne, keďže  na jeho vydanie boli splnené zákonné
podmienky.

4. Kolízny opatrovník vykonal šetrenie v súčasnej domácnosti matky a zistil, že maloletý má svoju izbu,
kde má vytvorené všetky podmienky na plnenie si školských povinností a nová domácnosť, v ktorej
matka s maloletým býva je na požadovanej úrovni. S maloletým N. bol vykonaný pohovor, kedy maloletý
spontánne uviedol, že mával depresiu, brával lieky, ale v súčasnosti sa cíti veľmi dobre. V minulosti stále
plakal, ale v súčasnosti robí veci, ktoré ho bavia a otca sa nebojí. Konštatoval, že matka prežíva ťažšie
chvíle, v súčasnosti nechce otca vidieť, pretože mu veľmi psychicky ubližoval. Konštatoval, že keď vyjadrí
svoj vlastný názor, tak otec mu odpovie, že ho mama ovplyvňuje. Maloletý spomenul, že kontaktoval otca,
aby mu udelil súhlas na prestup na inú školu a spýtal sa ho, prečo nechcel túto situáciu riešiť ako otec, ale
musel ju riešiť súd. Maloletý má vedomosť o tom, že rodičia sa rozvádzajú a vyjadril svoj vlastný názor
a vôľu byť zverený do osobnej starostlivosti matky a v súčasnosti nemá záujem upraviť styk. Chce sa s
otcom stretávať podľa dohody, ale za prítomnosti matky. Maloletý sa vyjadril, že sa odmieta stretávať s
otcom dovtedy, pokiaľ sa nezmení a neuvedomí si čo urobil. Konštatoval, že sa mu nepáči, že vybil dvere
a povie mu, že ho ľúbi. Prekáža mu, že otec sa nevie ospravedlniť za to, čo urobil a vyslovil názor, že keby
mal 18 rokov, také veci by otcovi napísal, aby vedel, pretože si otec stále myslí, že ho mamka ovplyvňuje.
V súčasnosti by mu niečo zbytočne písal, pretože aj tak mu otec odpovie, že to nie je jeho vlastný
názor, ale názor jeho matky. Kolízny opatrovník na základe uvedených skutočnosti a uskutočneného
pohovoru s maloletým vedeného primerane veku a jeho rozumovým schopnostiam odporučil zveriť
maloletého do osobnej starostlivosti matky, určiť výživné v prospech maloletého s poukázaním na výšku
jeho odôvodnených potrieb s prihliadnutím na príjmové a majetkové možnosti otca a styk neupravovať,
zohľadniť názor maloletého a krokovými postupmi obnoviť narušené vzťahy medzi otcom a synom.

5. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že tvrdenia právneho zástupcu matky sú tak
hrubo invektívne, skresľujúce a zavádzajúce, že zvážil podanie podnetu na prokuratúru a Slovenskú
advokátsku komoru. Zdôraznil, že ani privolaní policajti v deň 14.01.2018 nevideli na maloletom známky
násilia, pričom ani matka nedala maloletého ošetriť, preto sa jedná o vymyslenú skutočnosť. Opätovne
vyslovil názor, že maloletý je matkou ovplyvňovaný. Zdôraznil, že doposiaľ nebol vypočutý policajtmi,
aj napriek tomu, že údajne svojho maloletého syna dobil. Súčasne požiadal súd o predĺženie lehoty na
podanie jeho vyjadrenia k vyjadreniu matky.

6. Matka ani kolízny opatrovník sa k vyjadreniu otca nevyjadrili.

7. Uznesením Okresného  súdu Košice I 21P 20/2018-132 zo dňa 11.06.2018 bol návrh otca  na
predĺženie lehoty na podanie ďalšieho vyjadrenia k vyjadreniu  matky zamietnutý.

8. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.



10. Podľa ust. § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu.

11. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

12. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

13. Výrok uznesenia o zamietnutí návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia v prevyšujúcej
časti nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom odvolacieho
konania (ust. § 367 ods. 2 CSP).

14. Odvolací súd zdôrazňuje, že zmyslom a účelom neodkladného opatrenia je rýchla (bezodkladná) a
účinná úprava pomerov účastníkov bez toho, aby boli sporné otázky vyriešené konečným spôsobom,
teda meritórnym rozhodnutím vo veci, pričom nepredstavuje samo osebe výsledok procesu, v priebehu
ktorého by súd zvažoval, aké dôkazy vykoná a ako bude vykonané dôkazy hodnotiť a aké skutkové
zistenia z nich vyvodí, preto sú jediným relevantným podkladom pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia údaje a informácie obsiahnuté v spise, predovšetkým v návrhu a listinách
predložených navrhovateľom, prípadne inými účastníkmi konania. Posúdenie, či je v konkrétnom prípade
nevyhnutná bezodkladná ingerencia do pomerov účastníkov, je ponechané na úvahu súdu, pričom v
konaniach starostlivosti súdu o maloleté dieťa súd posudzuje nevyhnutnosť nariadenia neodkladného
opatrenia z hľadiska záujmov maloletého dieťaťa, ktoré však nie je možné stotožňovať so subjektívnymi
predstavami rodičov o realizácii ich rodičovských práv a povinností.

15. Odvolací súd preskúmal uznesenie v napadnutých výrokoch o úprave výchovy a výživného v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 65  a § 66 CMP  bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385  CSP a contrario a
dospel k rovnakému  právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že v danom prípade boli splnené zákonné
podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko zistené skutočnosti preukazujú potrebu
neodkladného (okamžitého) zásahu súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia a odovzdanie
maloletého do osobnej starostlivosti matky a upravenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému
dieťaťu, pretože bola osvedčená naliehavosť bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania
rešpektujúc najlepší záujem maloletého dieťaťa.  Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia maloletého
dieťaťa nežijú od  14.01.2018 v spoločnej domácnosti, kedy matka spolu s maloletým odišla bývať k
svojim príbuzným. Dôvodom odchodu matky a maloletého zo spoločnej domácnosti bol incident dňa
14.01.2018, ktorý každý z rodičov popisuje odlišným spôsobom. Je však nepochybné, že maloletý N.
sa od uvedeného incidentu odmieta  s otcom stretávať, deklaruje strach z otca a  z jeho agresívneho
správania.  Nepriaznivý psychický stav maloletého, najmä jeho emocionálnu psychickú labilitu, ktorými
maloletý trpel v čase odchodu zo spoločnej domácnosti potvrdzujú aj  matkou predložené lekárske
správy vypracované psychologičkou Mgr. E. C. (dňa 01.02.2018), pedopsychiatričkou  MUDr. X. D.
(dňa 01.02.2018)  a klinickou psychologičkou  W. V. (dňa 02.02.2018), z ktorých vyplýva, že  jednou
z hlavných príčin úzkostného stavu maloletého bolo zaťažujúce vzdelávacie prostredie v kombinácií s
nevhodným rodinným prostredím vyvolaných predovšetkým správaním sa otca maloletého.  Odvolací
súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že základným právom dieťaťa je právo na pokojné a harmonické rodinné
prostredie a je povinnosťou rodičov mu takéto prostredie zabezpečiť. V prípade, že medzi rodičmi dieťaťa
dochádza k dlhodobejším nezhodám, prípadne obaja alebo jeden z nich sa správa neprimerane a ich
spolužitie nevytvára vhodné prostredie pre zdravý rast dieťaťa, je dôvodný zásah súdu do pomerov
účastníkov a úprava rodičovských práv a povinností k dieťaťu. Odvolací súd pri rozhodovaní vzal v
neposlednom rade do úvahy aj prezentovaný  názor maloletého byť zverený do osobnej starostlivosti
matky (správa kolízneho opatrovníka zo dňa 19.04.2018, v spise na č.l. 123), keďže vzhľadom na vek
a súvisiacu rozumovú a vôľovú vyspelosť maloletého N. je nevyhnutné rešpektovať  a venovať náležitú
pozornosť jeho názoru, a to aj  prihliadnutím na judikatúru  Ústavného súdu ČR (Nález sp. zn. III. ÚS
1265/16), podľa  ktorej je názor maloletých detí základným vodítkom pri hľadaní ich najlepšieho záujmu.

16. Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že nariadenie neodkladného
opatrenia bolo v danom prípade nevyhnutné  a to predovšetkým v záujme zabezpečenia



bezproblémového vývinu maloletého dieťaťa, stabilizácie rodinného prostredia a nevystavovaniu
maloletého pre neho  traumatizujúcim situáciám,  odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie
v napadnutých výrokoch  o úprave výchovy a výživy mal. N. ako vecne správne podľa ust. § 387 ods.
1 CSP.  Opodstatnenosťou skutočností uvádzaných účastníkmi konania sa bude zaoberať  konajúci
súd v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu na čas po rozvode manželstva, ktoré je vedené na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 21P
17/2018, pretože na zistenie všetkých rozhodujúcich skutočností, sa vyžaduje vykonanie rozsiahleho
dokazovania, čo v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné.

17. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov  3: 0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety
CSP)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov  od  doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "21P/20/2018", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "25a9c344-da14-488e-8066-bdab5b5adaf0:012abdd4-4f59-4fad-a092-73134e47d3aa", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7118201490.1", "spisova_znacka": "7CoP/167/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoP/167/2018 z 12. 9. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-09-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7118201490.1"}]}