Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 23Sp/105/2014 z 30. 11. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 30. novembra 2014, sp. zn. 23Sp/105/2014, ECLI:SK:KSNR:2014:4014200994.1 Krajský súd Nitra | 23Sp/105/2014 | ECLI:SK:KSNR:2014:4014200994.1 | 2014-11-30 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon) Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ba137c44-67d2-4c0e-b7ad-c10d9e31499b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4014200994.1 Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 23Sp/105/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014200994 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4014200994.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ s. r. o. Bratislava, Pribinova 25, Bratislava, za účasti: R. T., bytom J. XXX, proti odporcovi: Okresný úrad Nové Zámky, odbor katastrálny, Ul. SNP 3, Nové Zámky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. V 1526/2014-12 zo dňa 15. 08. 2014, samosudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto r o z h o d o l : Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. V 1526/2014-12 zo dňa 15. 08. 2014. Krajský súd nepriznáva navrhovateľovi náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím odporkyne č. V 1526/2014-12 zo dňa 15. 08. 2014, bol podľa § 31 ods. 3 zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení zákona č. 255/2001 Z. z., zamietnutý návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností, ktorý navrhovali vykonať na podklade zmluvy o zriadení záložného práva č. 055/2014-ŠTE zo dňa 04. 03. 2014 uzavretej medzi POHOTOVOSŤOU s. r. o. Bratislava, Pribinova 25, ako záložným veriteľom a R. T., rod. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. 269, ako záložcom zastúpenou ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, IČO 42180139, Povraznícka 18, Bratislava, zastúpená predsedom Petrom Mamojkom, podľa ktorej predmetom zriadenia záložného práva sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území J., ktoré v návrhu na vklad a v zmluve o zriadení záložného práva boli označené ako: LV č. XXXX, parc.č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 116m2, parc.č. XXX/X záhrady o výmere 945m2, parc.č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom súp.č. 480 o výmere 87m2 v spoluvlastníckom podiele záložkyne ?. LV č. XXXX parc.č. XXX/X rodinný dom, súp.č. 269 v spoluvlastníckom podiele záložkyne 3/8. Správa katastra rozhodla tak, že návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností zamietla. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že preskúmala obsah predložených listín podľa § 31 a § 42 zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších právnych predpisov. Prílohou návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností bola Zmluva o úvere č. 405400759 zo dňa 17. 12. 2012 uzavretá medzi obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ s. r. o. a dlžníčkou. Samostatnou dohodou o splnomocnení zo dňa 17. 12. 2012 dlžníčka splnomocnila ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci na naplnenie a hájenie záujmov splnomocniteľa na jej žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnené právnych úkonov uvedených v tejto dohode a vykonávaných v súvislosti so zmluvou o úvere so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s. r. o. Bratislava. Záložnú zmluvu č. 055/2014-ŠTE zo dňa 04. 03. 2014 podpísalo za záložkyňu Združenie ProHelp, na základe dohody o splnomocnení zo dňa 17. 12. 2012. Dohodu o splnomocnení podpísala záložkyňa ako splnomocniteľka dňa 17. 12. 2012 a splnomocnenec dňa 17. 12. 2012, v rovnaký deň ako zmluvu o úvere. Z úradne overenej fotokópie dohody o splnomocnení zo dňa 17. 12. 2012 je ďalej zrejmé, že pretlač uvedenej dohody obsahuje údaje o záložnom veriteľovi POHOTOVOSŤ s. r. o. ako aj údaje o splnomocnencovi ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Z uvedeného je možné predpokladať, že záložný veriteľ vopred určil zástupcu pre dlžníka - záložcu, čo môže mať vplyv na obhajobu záujmov splnomocniteľa zo strany splnomocnenca. Ďalej správny orgán poukázal na tú skutočnosť, že dohoda o splnomocnení by mala obsahovať náležitosti, ktoré vyžaduje zákon pre zmluvu v zmysle § 42 ods. 2 písm. c/ katastrálneho zákona. Správny orgán poukázal vo svojom odôvodnení na príslušné ustanovenia § 31 ods. 1 až 4 OZ ako aj § 22 ods. 2. Na základe vyššie uvedených skutočnosti správny orgán má za to, že dohoda o splnomocnení zo dňa 17. 12. 2012 je v rozpore so zákonom, nakoľko splnomocniteľka nemala možnosť prejaviť svoju slobodnú vôľu pri výbere svojho zástupcu a taktiež nemala možnosť ovplyvniť obsah dohody o splnomocnení. Zároveň dochádza k rozporu záujmov dlžníka a jej zástupcu, keďže zástupcom je osoba, ktorá už pri spisovaní predtlače dohody o splnomocnení bola v kontakte so záložným veriteľom. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu je jednou z podmienok platnosti právneho úkonu. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa tiež vzťahujú požiadavky platnosti právneho úkonu. Z každej dohody o zastúpení musí byť jednoznačne zrejmé, bez akýchkoľvek pochybností, na čo je splnomocnenec splnomocnený. Odporkyňa po preskúmaní predložených listín dospela k záveru, že všeobecná formulácia splnomocnenia na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam vo vlastníctve záložcu udeleného v zmluve o úvere bez bližšie označenia nehnuteľností, ktoré sa majú stať predmetom zálohu, t.j. bez označenia katastrálneho územia listu vlastníctva, parciel, výmer, druhu pozemkov, spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach, robí dojednanie neurčité a nezrozumiteľné a preto je takého splnomocnenie pre právny úkon nepoužiteľné. Splnomocnenie na právny úkon o právach k nehnuteľnostiam v tomto prípade k záložnej zmluve by malo kopírovať samotný predmet zmluvy. Len v takom prípade by splnomocnenec mohol platne uzavrieť predmetnú zmluvu za zastúpeného dotýkajúcu sa práv k nehnuteľnostiam. Formulácia splnomocnenia udeleného v zmluve o úvere je neurčitá a v podstate ani splnomocniteľ ani splnomocnenec v čase uzatvorenia dohody nevedia s akými konkrétnymi nehnuteľnosťami sa bude nakladať, ku ktorým bude zriadená záložná zmluva. Navrhovateľ prevzal napadnuté rozhodnutie dňa 21. 08. 2014. Vo včas podanom návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporcu žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, pretože má za to, že správny orgán vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, prejudikoval neplatnosť splnomocnenia, teda aj záložnej zmluvy na základe správneho uváženia, ktoré však neposudzuje prejav vôle zmluvných strán, ktorý je dostatočne určitý a zrozumiteľný a pre účastníkov zmluvy záväzný. Predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval, alebo ovplyvňoval jeho obsah. Samotné uzavretie zmluvy medzi záložným veriteľom a záložcom, za ktorého konal zástupca, na základe špeciálnej plnej moci, ktorá nebola odvolaná, nevzbudzuje ani pochybnosti o konflikte záujmov. Z predloženého plno mocenstva je zrejmé, že dlžník sa rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám a zástupca poučil o následkoch tohto kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu a obhajovať jeho záujmy. Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom sa podľa názoru navrhovateľa nemôže posudzovať ako spotrebiteľská zmluva, teda sa ani na ňu nevzťahujú ust. § 53 OZ o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje správny orgán v napadnutom rozhodnutí. Správny orgán prekročil rámec kompetencií, keď odôvodnenie rozhodnutia skúmal rozpor predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Navrhovateľ má za to, že záložca zmluvu riadne podpísal a ani jej nesúlad s dobrými mravmi nespochybnil a čerpal finančné prostriedky na základe úverovej zmluvy. Táto právomoc prináleží príslušnému súdu v rámci občiansko-správneho konania a nie správnemu orgánu, preto to v tom smere považuje za nezákonné. Navrhovateľ poukázal na to, že OZ neobsahuje žiadnu zákonnú povinnosť špecifikovať nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu, ktoré majú byť predmetom záložného práva, a to najmä v prípade ak z obsahu dohody o splnomocnení je zrejmé, že zástupca je v mene a na účet záložcu oprávnený zriaďovať záložné právo k všetkým nehnuteľnostiam vo vlastníctve záložcu. Ani katastrálny zákon a ani ustanovenie správneho poriadku neobsahuje a neustanovuje podstatné obsahové náležitosti splnomocnenia účastníka správneho konania. Z toho vyplýva, že ani na platnosť procesno-právneho splnomocnenia sa nevyžaduje špecifikácia nehnuteľností a teda účastník katastrálneho konania nemá zákonnú povinnosť uvádzať presnú identifikáciu nehnuteľností v dohode o splnomocnení, najmä v prípade ak z obsahu dohody o splnomocnení je zrejmé, že zástupca je v mene a na účet záložcu oprávnený zriaďovať záložné právo k všetkým nehnuteľnostiam vo vlastníctve záložcu. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne a miestne príslušný podľa § 246 ods. 1 a § 246a O. s. p., ako aj § 250l ods. 1 O. s. p. a podľa § 31 ods. 8 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov, vrátane zákona č. 255/2001 Z. z. a dospel k záveru, že je vecne správne. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov, katastrálny úrad preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. Podľa ustanovenia § 31 ods. 2 citovaného zákona, pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Navrhovateľ a odporca sa na pojednávanie nedostavili. Súd pojednával v ich neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O. s. p. R. na pojednávaní uviedla, že žiada napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Ona pôžičku navrhovateľovi spláca mesačne tak ako jej to vyjde. Z administratívneho spisu odporkyne súd zistil, že navrhovateľ podal dňa 25. 03. 2014 návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva č. 055/2014-ŠTE do katastra nehnuteľností, ktorá bola uzavretá dňa 04. 03. 2014 medzi záložným veriteľom POHOTOVOSŤ s. r. o. Bratislava, Pribinova 25, Bratislava a záložkyňou zastúpenou ProHelp - združenie občiansko-právnej pomoci, na základe ktorej záložca zriaďuje záložné právo na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej podľa zmluvy o úvere č. 405400759 zo dňa 17. 12. 2012 poskytol dlžníčke úver 300,- eur zvýšenú o poplatok vo výške 288,- eur, tak že túto čiastku v sume 588,- eur zaplatí v 12-ich mesačných splátkach po 49,- eur od 20. 01. 2013 a úrokov z omeškania v sadzbe 0,25 % denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platených všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia. Samostatnou dohodou o plnomocenstve zo dňa 17. 12. 2012 splnomocnila splnomocniteľka splnomocnenca ProHelp - združenie občiansko-právnej pomoci na hájenie jej záujmov vykonávaných v súvislosti so zmluvou o úvere. Okrem iného udelila aj plnomocenstvo na všetky právne úkonu, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto dohody vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení. Združenie ProHelp so sídlom Povraznícka 25, Bratislava, zastúpená predsedom Petrom Mamojkom za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa Pohotovosť s. r. o. Bratislava, ktorá je jeho záväzkom, vyplývajúcim zo zmluvy o úvere uzatvorili dňa 04. 03. 2014 zmluvu o zriadení záložného práva č. 055/2014-ŠTE podľa § 151 a nasl. OZ, na základe ktorej sa dohodli tak, že pokiaľ si nesplní záložca svoje pohľadávky na základe zmluvy o úvere č. 405400759 zo dňa 17. 12. 2012 dáva do zálohu nehnuteľnosti, ktoré sú uvedené v zmluve o zriadení záložného práva, ktorých je podielovou spoluvlastníčkou. Správny orgán po preskúmaní predložených listín v zmysle § 31 a § 42 zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov dospel k záveru, že všeobecná formulácia splnomocnenia na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam vo vlastníctve záložcu udeleného v zmluve o plnomocenstve bez bližšieho označenia nehnuteľností, ktoré sa majú stať predmetom zálohu, t.j. bez označenia parciel, výmer, druhu pozemkov, spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam, robí dojednanie neurčité a nezrozumiteľné, a preto je takého splnomocnenie na právny úkon nepoužiteľné. Podľa § 31 ods. 1 OZ, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Forma plnomocenstva všeobecne nie je ustanovená. Obligatórne sa však vyžaduje písomná forma vtedy, keď sa právny úkon v mene splnomocniteľa robí v písomnej forme. Pre písomnú formu plnomocenstva sa niekedy vyžadujú aj ďalšie osobitné náležitosti spočívajúce v overení podpisu splnomocniteľa na plnomocenstve, prípadne uvedení konkrétnych údajov plnomocenstve, čo možno považovať za splnomocnenie na podanie návrhu na vklad záložného práva, kde je potrebné uviesť akých nehnuteľností konkrétnych, ktoré sú vo vlastníctve záložcu sa splnomocnenie na uzatvorenie záložnej zmluvy týka. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu je jednou z podmienok platnosti právneho úkonu. V prípade právneho úkonu, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti ustanovená písomná forma, musí byť určitosť i zrozumiteľnosť prejavu vôle daná obsahom listiny a teda musí byť poznateľná z jej textu. Určitosť a zrozumiteľnosť písomného prejavu je objektívna kategória a takýto prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti, ani medzi účastníkmi právneho vzťahu ani u osôb nezúčastnených na tom ktorom zmluvnom vzťahu. Zo zmluvy o splnomocnení jednoznačne vyplýva, že dlžníčka ani nebola v osobnom kontakte s ProHelp združenie občiansko-právnej pomoci, ktorého splnomocnila na ďalšie právne úkony. Jedná sa o blanketárnu zmluvu o plnomocenstve, ktorá bola predtlačená už pred uzatvorením zmluvy o úvere s dlžníkom a meno zastupujúceho združenia bolo dopísané mandatárom. Zo súdnej praxe vyplýva, že Súdny dvor Európskej únie zaraďuje právne vzťahy vyplývajúce z úverových zmlúv nebankovými spoločnosťami pod režim smernice 93/2013 EHS - v súvislosti s uvedenou smernicou a jej aplikáciou na oblasti krátkodobých finančných obchodov. Známe sú stanoviská vo veci C 76/10 POHOTOVOSŤ s. r. o. v Iveta Korčoková zo dňa 16. 11. 2010. Je nepochybné, že v danej veci existencia dohody o splnomocnení a následne aj Zmluvy o zriadení záložného práva bola vyvolaná finančnými aktivitami navrhovateľa (konkrétne potrebou zabezpečenia zmluvy o úvere medzi navrhovateľom a dlžníčkou) a ich vzťah k zmluve o úvere je tak možné označiť ak subsidiárny a akcesorický. Pokiaľ by nedošlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy nedošlo by ani k uzatvoreniu zmluvy o splnomocnení. Dohoda o splnomocnení nebola riadne uzatvorená, dlžník - záložca nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody, a preto bola jeho možnosť voliť si zástupcu, ktorý by hájil jeho záujmy, úplne bola odňatá, pretože na predtlači už bol zástupca občianske združenie ProHelp vytlačené. Súd usudzuje, že výberu splnomocnenia nedošlo z vôle dlžníka ale iba z vôle záložného veriteľa - navrhovateľa. Tiež je podstatné uviesť, že obsahové rozvrhnutie dohody ako aj kolónky o nehnuteľnostiach následne nevylučovali dopisovanie nehnuteľnosti neskôr po podpise dohody. Z týchto dôvodov súd považuje dohodu o splnomocnení ako neprijateľnú podmienku, a teda za absolútne neplatnú podľa § 53 ods. 5 OZ, to znamená, že splnomocnenec ProHelp združenie občianskej pomoci nemohol ani platne uzavrieť záložnú zmluvu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia považuje krajský súd rozhodnutie správneho orgánu za vecne správne a vydané v súlade so zákonom č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností o vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov. Krajský súd sa plne stotožňuje s právnym názorom správneho orgánu, pre ktoré návrh na vklad zamietol a preto napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne potvrdil podľa § 250q ods. 2 O. s. p. Navrhovateľovi súd náhradu trov konania nepriznal, pretože nemal v konaní úspech. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou Krajského súdu v Nitre, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.