Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/470/2011 z 4. 4. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 4. apríla 2012, sp. zn. 9Co/470/2011, ECLI:SK:KSZA:2012:5811203170.1 Krajský súd Žilina | 9Co/470/2011 | ECLI:SK:KSZA:2012:5811203170.1 | 2012-04-04 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Rozvod Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/599fb75d-e28b-4d67-adf4-acab13009dcd Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5811203170.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/470/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5811203170
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5811203170.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Žilina, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka
a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci navrhovateľa : N. V., nar.
XX.X.XXXX, bytom G. XX, t.č. U. XXX, zastúpený JUDr. Pavlom Novotným, advokátom so sídlom A. J.,
W. XX, proti odporkyni : Z. V., rod. D., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XX, o rozvod manželstva a úpravu práv
a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletej O. V., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenej
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, o odvolaní odporkyne proti
rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k.: 8C/55/2011-48 zo dňa 7.9.2011, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zveril maloletú O. V., nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode
manželstva do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú
oprávnení obaja rodičia, a vo výroku o výživnom, ktorým určil otcovi povinnosť prispievať na výživu
maloletej O. mesačne sumou 110 eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej, počnúc
dňom právoplatnosti rozsudku p o t v r d z u j e .

V ostatných výrokoch, ktorým súd manželstvo rozviedol, upravil styk otca s maloletou, a vo výroku
náhrady trov konania, odvolaním nenapadnutých, zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Námestovo manželstvo navrhovateľa a odporkyne rozviedol.
Maloletú O. V., nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky s
tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení obaja rodičia, otcovi určil povinnosť
prispievať na výživu maloletej O. mesačne sumou 110 eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
matky maloletej, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Otcovi upravil stýkať sa s maloletou každý párny
víkend v mesiaci, a to v sobotu v čase o 9.00 hod., kedy ju otec prevezme na adrese matky a v nedeľu
o 17.00 ju odovzdá matke na jej adrese, a počas vianočných sviatkov tak, že na prvý sviatok vianočný
t.j. 25.12. príslušného roku v čase o 9.00 hod. prevezme maloletú na adrese matky a 27.12. toho istého
roka o 17.00 hod. ju odovzdá matke na jej adrese s tým, že matka je povinná maloletú na stretávanie
s otcom riadne pripraviť.

Svoje rozhodnutie odôvodnil poukázaním na ust. §§ 23 ods.1, 2, 24 ods. 1, 4 Zákona o rodine, keď
na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že manželstvo účastníkov je vážne narušené,
existuje v ňom trvalý rozvrat, pričom manželstvo si neplní svoj spoločenský účel. Pri rozhodovaní o
právach a povinnostiach rodičov a dieťaťa na čas po rozvode prihliadol na záujmy maloletej, aj rodičov
- ich možnosti a schopnosti, keď otcovi určil výšku vyživovacej povinnosti k maloletej a upravil aj



stretávanie sa s ňou. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 144 veta prvá O.s.p. tak, že
účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku, vo výroku, ktorým súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky s tým, že
zastupovať a spravovať jej majetok sú oprávnení obaja rodičia, a, ktorým určil otcovi povinnosť prispievať
na výživu maloletej mesačne sumou 110 eur, podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa.
Nesúhlasila s tým, aby otec maloletej bol oprávnený spravovať jej majetok, keďže ju o tento skôr
pripravuje, ako by ho mal zveľadiť. Maloletá mala uzatvorené stavebné sporenie, na ktorom mala určité
finančné prostriedky, avšak v čase po vynesení rozsudku jej toto stavebné sporenie navrhovateľ zrušil.
Nesúhlasila ani s výškou určeného výživného, nakoľko súd mal zohľadniť predovšetkým odôvodnené
potreby oprávneného, teda dieťaťa, a schopnosti a možnosti a majetkové pomery povinného, teda
rodiča. Navrhovateľ pred podaním návrhu na rozvod manželstva bol živnostníkom, jeho mesačné príjmy
boli štyrikrát vyššie (cca 1 400 eur), ako keď sa stal zamestnancom, pričom počas trvania manželstva
trval na tom, že sa nestane zamestnancom z dôvodu, že jeho príjmy by rapídne klesli. Výdavky
deklarované v daňovom priznaní navrhovateľom sú fiktívne, jeho súčasný príjem predstavuje podľa
potvrdenia zamestnávateľa 300 eur, pričom ostatné peniaze mu vyplácajú na ruku bez dokladu, do výšky
jeho predchádzajúceho zárobku. Zastala názor, že navrhovateľ robí tú istú prácu, nedošlo u neho k
žiadnej zmene, a týmto sa zámerne účelovo vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania
a zárobku, práve kvôli rozvodu manželstva a určeniu výživného. Súd pri výpočte výživného nebral do
úvahy ňou predložené doklady na úhradu ostatných nákladov na kúrenie, vodu, elektrinu a pod., nakoľko
časť týchto výdavkov sa týka aj dcéry. Nesúhlasila s tvrdením súdu, že maloletá ešte nemá také potreby
ako keby navštevovala strednú školu, nakoľko podľa jej názoru dcéra má nárok zdieľať životnú úroveň
navrhovateľa, ktorá je oveľa vyššia, nakoľko zo súdom určeného výživného nebude schopná dcére
zabezpečiť rôzne aktivity, ktoré doteraz vykonávala. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby súd rozsudok
prvostupňového súdu zmenil tak, že maloletú zverí do jej osobnej starostlivosti s tým, že ju bude zároveň
aj zastupovať a spravovať jej majetok, otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletej mesačne
sumou 200 eur, počnúc 1.7.2011, spolu so zameškaným výživným, ktoré je povinný uhradiť jednorázovo.
Zároveň navrhla otca zaviazať povinnosťou prispievať na tvorbu úspor mesačne sumou 20 eur na účet
maloletej, a otcovi prikázal finančné prostriedky z dcérinho stavebného sporenia uložiť na účet alebo
vkladnú knižku dieťaťa, zriadený matkou.

Kolízny opatrovník doporučil, aby súd rozhodol s prihliadnutím na možnosti a schopnosti rodičov.
Uviedol, že dieťa má nárok aj po rozvode manželstva sa podieľať na životnej úrovni svojich rodičov.
Dochádza tak k zmene príjmu do rodiny. Matka má nízky príjem a po odchode otca z rodiny došlo k
výraznému zníženiu životného štandardu rodiny.

Navrhovateľ prostredníctvom svojho zástupcu navrhol, aby krajský súd rozsudok okresného súdu ako
vecne správny potvrdil. Odvolanie odporkyne považuje za nedôvodné, pričom argumentácia v ňom
uvedená je nesprávna, a v časti pre toto konanie aj irelevantná. Zastal názor, že okresný súd použijúc
ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine správne rozhodol, keď s prihliadnutím na záujem maloletej určil za
oprávnených zastupovať a spravovať jej majetok obidvoch rodičov, a preto nevidí dôvod preto, aby
bol tohto práva navrhovateľ zbavený. Pokiaľ ide o výšku výživného, rozhodnutie považuje i napriek
určitým výhradám za adekvátne, a tak výživné požadované navrhovateľkou by nezodpovedalo ani
jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom na strane jednej a súčasne ani veku a
potrebám maloletej. K zmieneným výhradám uviedol, že sa úplne nestotožnil s názorom súdu ohľadom
dokladovania jeho príjmu za preukázaný, keď uviedol, že tento musí mať vyšší príjem. Súd síce
poukázal na jeho príjem ako živnostníka, avšak vôbec nezohľadnil jeho výdavky v danom období. S
ohľadom na stanovenú výšku výživného a jeho súčasný príjem nie je schopný prispievať na tvorbu úspor
maloletej, ako ani doplatiť prípadné zameškané výživné jednorázovo. Zároveň nesúhlasil ani s návrhom
odporkyne, aby finančné prostriedky zo stavebného sporenia uložil na účet alebo vkladnú knižku dieťaťa,
keďže tento považuje za nedôvodný, a nie je ho možné vrámci tohto konania prejednávať.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., rozsudok prvostupňového súdu v napadnutých
častiach v zmysle ust. § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.



Z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom mal i odvolací súd preukázané, že súd
rozhodoval o rozvode manželstva, z ktorého pochádza maloleté dieťa. Zo zákona s týmto konaním
je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po
rozvode (§ 113 ods. 1 O.s.p.). Navrhovateľ sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti, v súčasnosti býva
u svojej matky, ktorej prispieva na chod domácnosti, odporkyňa býva spolu s maloletou v rodinnom
dome. Za posledných 12 mesiacov odporkyňa dosahovala čistý mesačný príjem 568 eur, navrhovateľ je
zamestnaný ako vodič s čistým príjmom za jún a júl 2011 po 323,21 eur, pričom podľa daňového priznania
za rok 2010 mal príjmy cca 17 000 eur, výdavky 12 860 eur so základom dane 4 128 eur. V súlade
so schopnosťami a možnosťami rodičov, ako aj odôvodnenými potrebami maloletej, súd vyživovaciu
povinnosť odporcovi určil mesačne sumou 110 eur. Predmetom odvolacieho konania bolo teda posúdiť,
či otec maloletej je schopný prispievať vyššie výživné, ako určil prvostupňový súd tak, aby nebolo
ohrozené zabezpečenie jeho základných životných potrieb.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne, podľa okolností každého jednotlivého prípadu. Sú závislé
predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu
a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, od výšky
prípadných vlastných príjmov dieťaťa a podobne. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie
všetkých odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv, a pod.), ale aj ďalších odôvodnených
potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (kultúrne, rekreačné potreby a podobne).

Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak
sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré
nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak
sú ale reálne možnosti a schopnosti väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie
sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj
dieťaťa.

Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a poukázaním na uvedené skutočnosti,
prvostupňový súd postupoval správne, keď s prihliadnutím na ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine po tom,
čo manželstvo účastníkov rozviedol, rozhodoval o úprave práv a povinností rodičov k maloletej. V tomto
smere vykonal vo veci i dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď maloletú zveril
do osobnej starostlivosti matke a navrhovateľovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletú O. sumou
110 eur mesačne.

Pokiaľ matka v odvolaní poukazovala na to, že v možnostiach otca je platiť vyššie výživné (200 eur)
vychádzala z toho, že príjem otca je určite vyšší ako to deklaruje potvrdenie o príjme, resp. z minulého
obdobia údaje v daňovom priznaní. Svoje tvrdenia však nijako nepreukázala, a tak súd vychádzal
z toho, že údaje v daňovom priznaní sú pravdivé. Nemá inú možnosť, ako zistiť (matkou tvrdený)
jeho skutočný príjem. Čo sa týka zastupovania dieťaťa a spravovania jeho majetku podľa § 28 ods. 2
Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, a preto obidvaja sú oprávnení a
povinní zastupovať svoje maloleté dieťa a spravovať jeho majetok, pokiaľ tieto rodičovské práva nie



sú obmedzené rozhodnutím súdu, alebo nie je rodič takýchto práv pozbavený. Ak sa rodičia nevedia
dohodnúť na podstatných veciach súvisiacich s výkonom práv, podľa § 35 Zákona o rodine na návrh
niektorého z nich rozhodne súd. Otázka nezhôd o výkone rodičovských práv (medzi matkou a otcom
dieťaťa), preto nemohla byť predmetom odvolacieho konania.

Preto dospel odvolací súd k presvedčeniu, že takto určené výživné postačuje na uspokojenie potrieb
maloletého dieťaťa v súčasnosti, i s prihliadnutím na schopnosti a možnosti rodičov plniť si vyživovaciu
povinnosť. Z týchto dôvodov rozsudok prvostupňového súdu v napadnutých častiach, ako vecne správny
potvrdil.

V ostatných výrokoch, ktorým súd manželstvo rozviedol, upravil styk otca s maloletou, a vo výroku
náhrady trov konania, odvolaním nenapadnutých, zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol v zmysle ust. § 144 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.