Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 6To/86/2018 z 18. 2. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 18. februára 2019, sp. zn. 6To/86/2018, ECLI:SK:KSTT:2019:2517010038.1 Krajský súd Trnava | 6To/86/2018 | ECLI:SK:KSTT:2019:2517010038.1 | 2019-02-18 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo, Trestné právo – Sloboda a ľudská dôstojnosť, Majetok Citované ustanovenia: § 319 TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/775e0602-6909-43cf-8a22-51fb17710e5a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2517010038.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/86/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2517010038
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2517010038.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr.
Martina Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovanej D. B., nar. XX.XX.XXXX v X.,
trvale bytom X., t. č. vo výkone trestu v ÚVTOS Nitra - Chrenová, pre zločin lúpeže spolupáchateľstvom
podľa § 20 k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm.
e) Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa
13.08.2018, č. k. 16T/20/2017-279, na verejnom zasadnutí konanom dňa 19.02.2019 v Trnave takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovanej D. B. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd vo veci dňa 13.08.2018 rozhodol rozsudkom a uznal vinu obžalovanej v bode 1/ z
prečinu krádeže podľa 212 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b) Trestného zákona v jednočinnom súbehu
s prečinom neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí
alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona a v bode 2/ zo zločinu lúpeže
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139
ods. 1 písm. e) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

v bode 1/
dňa 03.05.2016 asi o 14:30 hodine v Piešťanoch na ulici Nitrianskej, na chodníku pred farským kostolom,
pristúpila k P. A., ktorého začala objímať a prihovárať sa mu, počas toho mu z vnútorného vrecka bundy
odcudzila pánsku peňaženku hnedej farby, v ktorej mal občiansky preukaz, vodičský preukaz, kartičku
poistenca, finančnú hotovosť vo výške 80 Eur a bezkontaktnú platobnú kartu V. Y. B., a. s. B., ktorú
obžalovaná následne 14 - krát použila v rôznych obchodoch v Piešťanoch na platby za tovar v celkovom
objeme 138,61 Eur, pričom platby realizovala až do 4.5.2016, kedy bola karta bankou zablokovaná, čím
P. A. spôsobila škodu vo výške 223,61 Eur,
pričom tohto konania sa dopustila napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn.
1T/115/2014 zo dňa 12.01.2015, právoplatným dňa 12.01.2015, bola odsúdená za prečin krádeže podľa
§ 212 odsek 2 písmeno f) Trestného zákona na trest povinnej práce v rozsahu 300 (tristo) hodín,

v bode 2/
obžalovaná spolu s už právoplatne odsúdenou T. B. v čase okolo 11:00 hodiny dňa 25.07.2015 v X. na
ulici A. C. natlačili poškodeného P. T., narodeného XX.XX.XXXX, do vchodu obytného domu s popisným
číslom XX, pritlačili ho k stene tak, že sa nemohol hýbať, kde ho prehľadali, pričom jedna z nich mu
z igelitovej tašky, ktorú držal v ruke, odcudzila koženú peňaženku hnedej farby s obsahom finančnej
hotovosti 150,- Eur, kartičku poistenca Všeobecnej zdravotnej poisťovne a platobnú kartu spoločnosti
Q. Q. na jeho meno, tiež klubové karty spoločnosti Shell, COOP Jednota, Billa, Tesco a MAX a následne
z miesta ušli, čím tak uvedeným konaním spôsobili poškodenému P. T. škodu vo výške 200,- Eur.



Za to obžalovanej okresný súd uložil podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 37
písm. m), § 38 ods. 7 Trestného zákona a s použitím § 41 ods. 2 a § 42 ods. 1 Trestného zákona
súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona
okresný súd obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu
Piešťany zo 07.02.2018, sp. zn. 16T/1/2018, právoplatný a vykonateľný 29.05.2018, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku okresný súd zaviazal obžalovanú spoločne a
nerozdielne s odsúdenou T. B. k povinnosti nahradiť poškodenému P. T. škodu vo výške 200 eur. Podľa §
287 ods. 1 Trestného poriadku okresný súd zaviazal obžalovanú aj k povinnosti nahradiť poškodenému
P. A. škodu vo výške 80 eur.

Z vykonaného dokazovania mal okresný súd bez pochybností za preukázané, že skutok uvedený v bode
1/ skutkovej vety výroku o vine sa stal a že ho spáchala obžalovaná. Zo spáchania skutku podľa názoru
okresného súdu obžalovanú jednoznačne usvedčuje poškodený P. A.. Okresný súd vyzdvihol fakt, že pri
nich na lavičke žiadna iná osoba nebola, že to bola práve a výlučne obžalovaná, s ktorou v kritický čas
na lavičke komunikoval, ktorá sa po ňom cápala a robila mu návrhy. Pri tom využila jeho nepozornosť i
to, že bol pod vplyvom alkoholu a ukradla mu z vrecka bundy peňaženku s práve vybranou hotovosťou
80 Eur, v ktorej peňaženke mal aj platobnú kartu. Túto platobnú kartu následne použila na rôzne platby
v obchodoch. Osobou obžalovanej si je poškodený istý na 100 %, opoznal ju už v prípravnom konaní
pri rekognícii krátko po skutku. Okresný súd výpoveď poškodeného hodnotil ako vierohodnú, logicky
súvislú a pravdivú. Poškodený nemal dôvod si okolnosti skutku vymyslieť. Jeho výpoveď podporuje aj
oboznámený výpis z jeho osobného účtu, z ktorého je zrejmé, že si 03.05.2016 skutočne vybral z účtu
cez bankomat v Auparku čiastku 80 Eur.

Podľa názoru okresného súdu obžalovaná sa čiastočne usvedčuje zo spáchania skutku aj sama, lebo
priznáva, že s poškodeným v kritický deň komunikovala, že platobnú kartu poškodeného mala v ruke,
aj to, že ňou platila v Bille v Auparku. Tvrdí však, že tak robila na žiadosť poškodeného, ktorý jej ju dal
s tým, že je to bezkontaktná platobná karta, aby mu kúpila cigarety a alkohol, pričom to aj spravila a
kartu mu vrátila. Obhajobnej argumentácii obžalovanej okresný súd neuveril. Je podľa okresného súdu
nelogické, aby sa poškodený, ktorý sa práve vracal z Auparku s peňažnou hotovosťou 80 Eur, domáhal
po obžalovanej, ktorú predtým nepoznal, aby mu šla kúpiť cigarety a alkohol a za tým účelom jej dal
platobnú kartu. Jednak poškodený podľa vlastných slov mieril z Auparku späť do krčmy do Kruhovky
na pivo a poldeci, ergo nepotreboval fľašu vodky, navyše si tú fľašu a cigarety mohol kúpiť aj sám v
Auparku, keďže odtiaľ práve išiel. Predovšetkým ale poškodený až do konania hlavného pojednávania
ani len netušil, čo je to bezkontaktná platobná karta. Nevedel, že aj tá jeho odcudzená platobná karta
bola bezkontaktná, lebo on okrem výberov z bankomatu žiadne iné úkony s kartou nerobieval, nikdy
neplatil bezkontaktne. Poškodený sa až na hlavnom pojednávaní dozvedel, že jeho bezkontaktnou
platobnou kartou bolo 03. a 04.05.2016 platené 14 krát, z čoho ostal zaskočený. Pravdivosti výpovede
poškodeného, že si zvykol platobnou kartou vyberať len hotovosť, svedči výber 80 Eur z bankomatu v
Auparku aj deň pred skutkom.
Okresný súd konštatoval, že z klamstva obžalovanú jednoznačne usvedčuje výpis z bankového účtu
poškodeného, kde je zrejmé, že 03.05.2016 žiadna bezkontaktná platba v Bille v Auparku realizovaná
nebola. Za to boli realizované iné platby v počte 7, o ktorých poškodený nemal ani tušenie, tri v trafike, dve
v obchode s obuvou a jedna v obchode s oblečením. Rovnaký počet platieb (7-krát) bolo zrealizovaných
aj 04.05.2016, v potravinách a v trafikách. Spolu za dva dni tak bolo zrealizovaných 14 platieb /nákupov/ v
celkovej sume 138,61 Eur. Všetky nákupy sa vyznačovali tým, že v jednotlivom prípade nepresiahli sumu
20 Eur, aby práve bolo možné platiť platobnou kartou bezkontaktne, teda len priložením k terminálu, bez
nutnosti zadávania PIN - kódu. Tento spôsob platby mala podľa okresného súdu obžalovaná evidentne
osvojený. Že to bola práve ona, kto kartou oba dni platil je zrejmé z toho, že na ďalší deň poškodenému
na výzvu vrátila nielen peňaženku, ale už aj platobnú kartu, ktorú poškodený medzičasom zablokoval.
Vrátila mu ich potom, ako ich vyzdvihla z miesta pri Krajinskom moste, kde boli schované. O tom, kde
ukradnutá peňaženka bola schovaná musel logicky vedieť iba páchateľ - obžalovaná. Legende o tom,
že obžalovaná zisťovala od iných osôb, kde tá peňaženka je, okresný súd neuveril.

Pokiaľ obhajoba namietla, že poškodený bol opitý, okresný súd uviedol, že k tomu sa poškodený vyjadril
jasne v tom smere, že bol síce pripitý, no opitý nebol, lebo inak by nezvládol výber z bankomatu, či



chôdzu z krčmy do Auparku a späť. S týmto tvrdením okresný súd súhlasil. Nebol natoľko opitý, aby si
nepamätal obžalovanú ako páchateľku.

Na základe prezentovaných úvah nemal potom okresný súd vôbec žiadne pochybnosti o vine
obžalovanej. Oproti obžalobe skutkové zistenia doplnil aj o následok v podobe opakovaného
neoprávneného použitia platobnej karty, čo viedlo aj k prísnejšiemu posúdeniu skutku, o čom okresný
súd obhajobu na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 284 ods. 2 Trestného poriadku upovedomil.
Zároveň okresný súd dodal, že totožnosť skutku zostala zachovaná.

Z vykonaného dokazovania mal okresný súd bez pochybností za preukázané, že aj skutok uvedený v
bode 2/ skutkovej vety výroku o vine sa stal a že ho spolu s už právoplatne odsúdenou T. B. spáchala ako
spolupáchateľka práve obžalovaná. Zo spáchania skutku obžalovanú jednoznačne usvedčujú svojimi
výpoveďami poškodený P. T. a svedkyňa T. B.. Poškodený P. T. podrobne, presvedčivo a zhodne ako v
prípravnom konaní opísal nielen samotný skutok, ale aj okolnosti pred skutkom. Ním tvrdené skutočnosti
z veľkej časti na hlavnom pojednávaní potvrdila aj svedkyňa T. B.. Z veľkej časti preto, lebo T. B. popierala
len to, že by ona použila násilie voči poškodenému vo vchode bytového domu. S touto obhajobnou
argumentáciou ale svedkyňa neuspela nielen vo vlastnej trestnej veci, ale v tejto časti výpovede jej
okresný súd neuveril ani v tomto konaní, lebo o tom, že násilie voči poškodenému použité bolo, nemal na
podklade výpovede poškodeného žiadne pochybnosti. Inak výpoveď T. B. hodnotil ako pravdivú, pretože
sa v mnohých bodoch zhodovala s výpoveďou poškodeného.

Okresný súd konštatoval, že je pravdou, že poškodený obžalovanú nespoznal, no zároveň ju ako
druhú páchateľku ani nevylúčil, táto sa mu podobá. Nie je si istý na 100 %, lebo s obžalovanou vôbec
nekomunikoval, preto si ju nepamätá, tvárou v tvár sa bavil len so svedkyňou. Poškodený ale jasne
uviedol, že vo vchode jeho bytového domu bola okrem neho a T. B. aj ďalšia osoba, že to boli tie dve
osoby, ktoré ho prenasledovali od centra mesta až domov, že obe tieto osoby voči nemu použili násilie,
keď ho pritlačili k stene. Museli ho tlačiť obe, lebo ho pritlačili tak veľmi, že sa nevládal ani pohnúť, bol k
nim chrbtom, ktorá presne čo robila preto nevie s určitosťou povedať. Následne mu jedna z páchateliek
odcudzila peňaženku z igelitovej tašky, ktorú poškodený držal v ruke a obe z miesta činu spoločne ušli.

K obhajobnej námietke obžalovanej, že ju svedkyňa krivo obviňuje, lebo majú zlé vzťahy, okresný súd
neuveril. Považoval ju za účelovú, produkovanú s cieľom zbaviť sa trestnej zodpovednosti. Dôvody, pre
ktoré by ju svedkyňa mala krivo obviňovať sú podľa názoru okresného súdu nezmyselné. Okresný súd
nemal dôvod neveriť svedkyni v tom, že osoba, s ktorou bola pred skutkom, ale aj počas skutku na mieste
činu, bola práve a jedine jej sestra - obžalovaná. Následne spolu išli do Kruhovky, ktorú ako „operačné
miesto" obžalovanej označil aj poškodený A.. Svedkyňa presvedčivo uviedla, že nechce sedieť za niečo,
čo spravila obžalovaná, že to ju obžalovaná naviedla a nadrogovala. Z vyjadrení svedkyne je síce zrejmé,
že ona svoj podiel viny na skutku odmieta, niet však podľa názoru okresného súdu žiadnych pochybností,
že lúpež spáchali obe ako spolupáchateľky, v tom ich bezpečne usvedčuje poškodený. Okresný súd
neuveril ani tvrdeniu obžalovanej, že v tom čase sedela len doma, nikam nechodila, starala sa o otca,
lebo sama priznala, že bola závislá na drogách, musela si ich teda chodiť kupovať, rovnako potrebovala
zohnať peniaze na ich kúpu, keďže závislosť na pervitíne sa z mesačnej sociálnej dávky 61 Eur pokryť
pri cene 10 Eur za dielik/dávku nedá, obzvlášť ak fajčila denne krabičku cigariet za 2,80 Eur. Svedkyňa
jasne uviedla, že aj v čase skutku boli obe pod vplyvom pervitínu, pričom peniaze chceli práve na drogy.
Svedkyňa tiež uviedla, že ponúkať sex poškodenému bol nápad obžalovanej, pričom je zrejmé aj z
výpovede poškodeného P. A., že zámienka ponuky sexu za peniaze obžalovanej nie je cudzia.

Okresný súd ďalej zistil, že oba aktuálne súdené skutky sa zbiehajú so skutkom dokonaným 13.09.2017,
za ktorý bola obžalovaná odsúdená rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 16T/1/2018 zo
07.02.2018, právoplatným a vykonateľným 29.05.2018. Obžalovanej preto bolo potrebné ukladať
súhrnný trest s použitím tzv. asperačnej zásady.

Zo všetkých zbiehajúcich sa trestných činov je najprísnejšie trestný zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1,
ods. 2 písm. d) Trestného zákona, za ktorý je možné uložiť trest odňatia slobody na sedem rokov až
dvanásť rokov.

Pri určovaní druhu a výmery trestu okresný súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Trestného zákona
prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a



poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Pri ukladaní
trestu obžalovanej taktiež obligatórne prihliadol podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

V prípade obžalovanej okresný súd poľahčujúcu okolnosť nezistil. Naopak priťažovalo jej, že už bola v
minulosti odsúdená (§ 37 písm. m) Trestného zákona).

Okresný súd s poukazom na § 38 ods. 7 Trestného zákona neprihliadol na prevažujúci pomer
priťažujúcich okolností, keďže by to bolo podľa názoru okresného súdu pre obžalovanú neprimerane
prísne. Základnú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody na sedem rokov až dvanásť rokov tak upravil len
s použitím tzv. asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona, teda v posudzovanom prípade
ukladal trest v rozpätí od 7 rokov do 16 rokov.
Pri úvahách o druhu trestu okresný súd vychádzal z faktu, že iný ako nepodmienečný trest odňatia
slobody nebolo možné ukladať, jednak s poukazom na trestnú sadzbu, ale aj preto, že za zbiehajúci
zločin lúpeže už bola potrestaná nepodmienečným trestom odňatia slobody vo výmere 8 a pol roka,
pričom súhrnný trest musí byť vždy prísnejší ako trest uložený skorším rozsudkom. Okresný súd sa
zaoberal možnosťou upustenia od uloženia súhrnného trestu, avšak dospel k záveru, že vzhľadom na
počet a závažnosť (dva prečiny, jeden zločin) aktuálne súdených trestných činov nie je podľa okresného
súdu tento postup u obžalovanej namieste.

Čo sa týka konkrétnej výmery trestu odňatia slobody, v rámci zákonného rozpätia od 7 do 16 rokov
okresný súd obžalovanej uložil súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov,
ktorý trest je stále v dolnej polovici upravenej trestnej sadzby. Pri určení výšky trestu zohľadnil najmä
osobu obžalovanej, ďalej jej trestnú a priestupkovú minulosť, tiež jej opakované pobyty vo výkone trestu
odňatia slobody nevedúce k jej zjavnej náprave, ale aj jej sklony k násilnému a agresívnemu konaniu,
ktoré smerovala voči starším ľudom. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery okresný súd prihliadol u
obžalovanej aj na to, akou mierou jej konanie prispelo k spáchaniu trestného činu lúpeže.

Keďže okresný súd ukladal súhrnný trest, zároveň podľa 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výrok o
treste rozsudku Okresného súdu Piešťany z 07.02.2018, sp. zn. 16T/1/2018, právoplatný a vykonateľný
29.05.2018, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Obžalovaná v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku bola vo výkone trestu za úmyselný
trestný čin, preto ju okresný súd na výkon trestu odňatia slobody zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. b)
Trestného zákona do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Čo sa týka nároku poškodeného P. T. vo výške 200 Eur, tu okresný súd obžalovanú zaviazal k jej
náhrade spoločne a nerozdielne s už odsúdenou T. B., keďže konali spoločne ako spolupáchateľky a
škoda uhradená nebola.

Čo sa týka nároku poškodeného P. A., tomuto okresný súd priznal čiastku 80 Eur, keďže túto sumu
si poškodený v prípravnom konaní riadne a včas uplatnil. Škodu spôsobenú neoprávneným použitím
platobnej karty mu okresný súd priznať nemohol, nakoľko táto nebola v konaní riadne a včas uplatnená.
Z tohto dôvodu o nej okresný súd ani nerozhodoval.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie obžalovaná v celom rozsahu, ktorá v
písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom svojho obhajcu uviedla, že odvolanie podáva z
dôvodu uvedeného v § 321 ods. 1 písm. a), b), c), d) Trestného poriadku. Pri skutku 1/ poukázala na
jediný dôkaz výpoveď poškodeného A., ktorý sa sám vyjadroval, že v čase skutku konzumoval alkohol
(4 poldeci a 4 veľké pivá) a zároveň poukázala na to, že mnohé udalosti si sám nepamätal a sám sa
vyjadroval veľmi neurčito a zmätočne. Ku skutku 2/ uviedla, že nebol proti nej vyprodukovaný žiadny
presvedčivý dôkaz. Pokiaľ ide o výpoveď poškodeného T., tak v prípravnom konaní opoznal iného
figuranta so 60% určitosťou. Na hlavnom pojednávaní sa iba vyjadril, že by to mohla byť obžalovaná.
Taktiež okrem T. B. sa s nikým v priebehu skutku nerozprával. K výpovedi T. B. uviedla, že táto sa sama
vyjadrila, že ho neokradli a ani nepritlačili a že nevidela žiadnu peňaženku. Dodala, že ona sama nechce
pykať a tak toto považuje za skutočné spochybnenie jej výpovede.



Obžalovaná ďalej žiadala, že pokiaľ by mal odvolací súd jej vinu za preukázanú, aby jej v zmysle § 44
Trestného zákona upustil od uloženia súhrnného trestu.

Žiadala, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku vo veci
sám rozhodol tak, že ju spod oboch obžalôb oslobodí.

K odvolaniu obžalovanej sa vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Piešťany a uviedla, že
napadnutý rozsudok považuje za zákonný. Nestotožnila sa s tvrdením, že výpoveď poškodeného
v prípade skutku 1/ je jediným vyprodukovaným dôkazom, pretože obžalovaná sa sama čiastočne
usvedčila zo spáchania skutku. Použitie platobnej karty obžalovanou preukazuje výpis z bankového
účtu poškodeného. O tom, kde sa ukradnutá peňaženka a platobná karta nachádzala, musela podľa
názoru prokurátorky vedieť len obžalovaná. Nestotožnila sa ani s názorom obžalovanej pokiaľ namietala
nepreukázania viny vo vzťahu ku skutku 2/. Obžalovanú podľa nej z trestnej činnosti usvedčuje
poškodený T. a svedkyňa B.. Stotožnila sa s názorom okresného súdu, ktorý pri ukladaní trestu zohľadnil
osobu obžalovanej, jej trestnú a priestupkovú minulosť, jej opakované pobyty vo výkone trestu odňatia
slobody a jej sklony k agresívnemu správaniu voči staršej osobe. Navrhla odvolanie obžalovanej ako
nedôvodné zamietnuť.

Odvolací súd vo veci vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovanej, ktorá požiadala, aby sa
toto konalo v jej neprítomnosti a v neprítomnosti poškodených, ktorí boli o termíne verejného zasadnutia
riadne upovedomení. Prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovanej ako nedôvodné
zamietnuť. Obhajca obžalovanej predniesol odvolanie v zhode s jeho písomným vyhotovením.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v ustanovení § 317 ods. 1 Trestného
poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená, a
to proti výroku, proti ktorému odvolanie podať mohla, pričom tak urobila v lehote ustanovenej v zákone
a dospel k zisteniu, že odvolanie obžalovanej nie je dôvodné.

Na základe uvedeného krajský súd v prvom rade konštatuje, že okresný súd po obdržaní obžaloby
vykonal všetky dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie, tieto dôkazy vyhodnotil
individuálne i v ich súhrne podľa pravidiel uvedených v § 2 ods. 12 Trestného poriadku a dospel
k správnemu rozhodnutiu. Následne v odôvodnení napadnutého rozsudku, okresný súd v súlade s
ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, a o ktoré
dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, rovnako tak rozviedol akými právnymi úvahami sa spravoval pri
hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé,
ako sa okresný súd vyrovnal s obhajobou obžalovanej a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď
posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona.

Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé, toto vychádza zo
skutkového stavu, ako bol tento zistený na hlavnom pojednávaní, krajský súd proti nemu nemá žiadne
výhrady, a preto si odôvodnenie napadnutého rozsudku v plnej miere osvojuje a v podrobnostiach na
neho poukazuje.

Proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska
rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov
v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon
pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom
prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej
súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v
ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku, podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie (porovnaj
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.08.2015, sp. zn. 4 Tdo/36/2015).

Odvolací súd v súlade s právnym názorom okresného súdu ustálil, že vykonané dokazovanie vytvára
ucelenú logickú štruktúru o tom, že skutky uvedené v napadnutom rozsudku sa stali a tieto spáchala
obžalovaná D. B..



Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovanej, odvolací súd uzatvára, že nejde o jej novú a dosiaľ
neuplatnenú obhajobu, ale o tvrdenia, s ktorými sa v súlade so stavom veci a zákonom v dôvodoch
napadnutého rozsudku vysporiadal už prvostupňový súd.

Odvolací súd opakuje, že obžalovanú zo spáchania prvého trestného činu usvedčuje priamy svedok,
ktorým je poškodený P. A., ktorý spáchanie skutku popísal v zhode s jeho popisom vo výrokovej časti
napadnutého rozsudku. Ide o výpoveď vierohodnú, aj keď svedok v ten inkriminovaný čas požíval
alkoholické nápoje, nie však v takom množstve, aby si na obžalovanú nepamätal. Svedeckú výpoveď
poškodeného tiež potvrdzuje výpis z jeho bankového účtu. Aj podľa názoru odvolacieho súdu sa
obžalovaná čiastočne usvedčuje zo spáchania tohto skutku sama.

Zo spáchania druhého trestného činu obžalovanú usvedčujú poškodený P. T. a svedkyňa T. B., ktorá bola
za tento skutok už právoplatne odsúdená. Podstatné je, že poškodený obžalovanú ako druhú páchateľku
nevylúčil, pričom tento uviedol, že to boli dve osoby, ktoré voči nemu použili násilie. Vyššie menovaná
svedkyňa potvrdila, že obžalovaná bola prítomná na mieste činu.

Správne okresný súd obhajobnej argumentácii obžalovanej neuveril. Aj odvolací súd túto považuje za
účelovú s jediným cieľom zbaviť sa trestnej zodpovednosti.

Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd dospel tiež k záveru, že okresný súd vykonal
na hlavnom pojednávaní dostatočné dokazovanie aj ohľadom výroku o treste, správne vyhodnotil
osobu obžalovanej a ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie spravodlivého (avšak mierneho)
súhrnného trestu. Rovnako v dôvodoch napadnutého rozsudku dostatočne vyhodnotil, na základe akých
myšlienkových postupov dospel, keď zistil jednu priťažujúcu okolnosť, potrebu uloženia súhrnného trestu
s použitím tzv. asperačnej zásady a potrebu aplikovania § 38 ods. 7 Trestného zákona. Okresný súd
tiež správne obžalovanú pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

Odvolací súd však konštatuje, že uložený trest vzhľadom na okolnosti prípadu a najmä osobu
obžalovanej považuje za mierny. Avšak k sprísneniu sankcie obžalovanej odvolací súd pristúpiť
nemohol, pretože mu v tom bránil nedostatok odvolania prokurátora, ktoré by bolo podané v neprospech
obžalovanej. Vzhľadom na uvedené upustenie od uloženia súhrnného trestu nebolo možné.

Takisto oba výroky o náhrade škody vzhľadom na vykonané dokazovanie sú správne a zákonné.
Odvolací súd konštatuje, že povinnosť nahradiť škodu alebo jej neuhradenú časť môže súd uložiť
v odsudzujúcom rozsudku, ak to poškodený navrhol a ak obžalovaný poškodenému spôsobil škodu
práve trestným činom, zo spáchania ktorého ho uznal súd vinným. Vzhľadom na splnenie týchto
zákonných podmienok okresný súd správne rozhodol o nárokoch na náhradu škody. V tejto časti
odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, pričom správnosť tohto odôvodnenia
sama obžalovaná ani nespochybnila.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie obžalovanej D. B. podľa § 319
Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.