{"guid": "258819e6-248a-487a-9bf1-7f03e4f81909:aef6b6bd-804f-4ba6-b92b-6518528dfb9e", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8112241807.1", "spisova_znacka": "19CoP/27/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 19CoP/27/2013 z 20. 11. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 20. novembra 2013, sp. zn. 19CoP/27/2013, ECLI:SK:KSPO:2013:8112241807.1", "identifikacne_cislo": "8112241807", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Danica Kočičková", "sudca_id": 16, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-danica-kocickova-16", "datum_vydania": "2013-11-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36", "nazov": "ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/aef6b6bd-804f-4ba6-b92b-6518528dfb9e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8112241807.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2013:8112241807.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2013:8112241807.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoP/27/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112241807
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8112241807.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a sudkýň JUDr.
Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú D. N. B., nar.
XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Prešov, pochádzajúcu z matky G. N. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., Q. XX a otca H. N. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom W. W., X. P. XX, o úpravu práv a povinnosti k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca
proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 29P/371/2012-90 zo dňa 27.06.2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. okrem vo výroku o zverení mal. D. do starostlivosti
matky.

Žiaden z účastníkov   n e m á    právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zveril maloletú D. N. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej
starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.

Určil otcovi prispievať na výživu mal. D. sumou 70,- eur mesačne, so splatnosťou výživného do 15.-teho
dňa v mesiaci vopred k rukám matky od 01.02.2013 do budúcna.

Dlžné výživné zo strany otca pre mal. D. za obdobie od 01.02.2013 do 30.06.2013 určil vo výške 350 eur
a povolil ho otcovi splácať v 20 eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do úplného
vyrovnania pod následkom straty výhody splátok.

Určil, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. D. druhý týždeň v mesiaci v sobotu od 9.00 do 18.00
hod. a v nedeľu od 9.00 do 18.00 hod. tak, že maloletú si otec vyzdvihne pred bydliskom matky a na
tom istom mieste dieťa matke  odovzdá.

Ďalej určil, že každý 4. týždeň v mesiacoch január, apríl, júl a október toho ktorého roka je otec oprávnený
stretávať sa s mal. D. tak, že otec si vyzdvihne dieťa od matky pred svojim bydliskom v piatok o 20.00
hod. a na tom istom mieste dieťa matke odovzdá v nedeľu o 15.00 hod. Matka dieťa na styk riadne
pripraví.

Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.



Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 24 ods. 1,; 25 ods. 1, 2; 36 ods. 1; 62 ods. 1, 2, 4; 75 ods.
1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pričom konštatoval, že v predmetnom konaní mal za preukázané,
že účastníci konania, hoci sú manželia, dlhodobo nevedú spoločnú domácnosť a od februára 2013
otec na výživu dcéry neprispieva. Otec za situácie, kedy bol skončený jeho pracovný pomer okamžitým
skončením a v súčasnosti je v súdnom spore s bývalým zamestnávateľom a za situácie, kedy mal
prerušené podnikania a žil z úveru, podal návrh na súd aj ohľadom úpravy pomerov k maloletému
dieťaťu, resp. upravil svoj návrh aj ohľadom úpravy pomerov tak, že žiadal zveriť dieťa do osobnej
starostlivosti matky a zo svojej strany určiť výživné 70,- eur.

Z rovnakej situácie vychádzal súd prvého stupňa  pri vyhlásení rozsudku, teda že navrhovateľ má naďalej
prerušenú živnostenskú činnosť a nie je zamestnaný, spláca úvery, ktoré si zobral na živobytie a tiež
platí investičné životné poistenie, čo súd prvého stupňa nepovažoval za prioritný výdavok.

Pri určovaní výživného mal súd prvého stupňa za to, že vzhľadom na vek dieťaťa a jeho potreby je
výživné tak, ako ho navrhol otec, zodpovedajúce a v tejto časti návrhu vyhovel. Výživné vo výške 70,- eur
považoval za primerané, keďže matka len na školné a stravné mesačne v škôlke platí 40,- eur. Zvyšok,
teda suma 30,- eur  len čiastočne pokryje ďalšiu stravu a výdavky na zdravotnú starostlivosť.

Vzhľadom na životnú úroveň oboch rodičov mal prvostupňový súd za to, že nie je možné určiť výživné
zo strany otca vo vyššej sume. Matka tiež plní svoju vyživovaciu povinnosť aj finančne, ale aj osobnou
starostlivosťou.  Preto je výživné v sume 70,- eur zo strany otca zodpovedajúce a ďalšie výdavky pre
maloletú vykryje matka.

Vo vzťahu k zvereniu dieťaťa do osobnej starostlivosti matky súd prvého stupňa konštatoval, že návrhu
otca v tejto časti návrhu vyhovel vzhľadom k tomu, že otec žije v W. W. a o dieťa sa riadne a po každej
stránke stará matka.

Pokiaľ ide o úpravu styku, styk upravil v súčasnosti tak, ako žiadali účastníci konania, teda 2. týždeň v
mesiaci bez toho, aby dieťa trávilo u otca noc, na deň sobotu aj nedeľu a raz štvrťročne v bydlisku otca
tak, že dieťa môže byť s otcom aj v noci.

V súvislosti s uvedeným súd prvého stupňa konštatoval, že hoci je dieťa v súčasnosti citovo naviazané na
matku, nič nebráni otcovi v tom, aby sa s dieťaťom mohol stretávať. Citová viazanosť dieťaťa na matku
vyplýva z neprimeranej fixácie matky na maloletú. Vzhľadom na vek dieťaťa však nie je dôvod na strane
matky, aby neprimerane zasahovala, resp. kontrolovala stretávanie sa otca s dieťaťom a pokiaľ matka
poukazovala na zlý zdravotný stav dieťaťa, súd prvého stupňa konštatoval, že nezistil skutočnosť, že
by maloletá potrebovala zvýšenú starostlivosť vzhľadom na svoj zdravotný stav, a ktorý by bránil otcovi
v budúcnosti stretávať sa s dcérou. V prípade choroby dieťaťa počas stretávania s otcom je potrebné
vzájomne o tom medzi rodičmi komunikovať.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a)
Občianskeho súdneho poriadku, keďže ide   o konanie, ktoré sa mohlo začať aj bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o výživnom, dlžnom výživnom a proti výrokom o úprave styku,
podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. V odvolaní uviedol, že pokiaľ ide o styk s maloletou,
dochádza k súbehu druhého a štvrtého týždňa v mesiacoch január, apríl, júl a október, t. j. pre maloletú
nerovnomerne a zároveň styk v mieste bydliska otca je upravený 4 krát do roka a v mieste bydliska
matky 12 krát, pričom rodičia majú rovnaké právo na styk s maloletou.

Na základe uvedeného otec žiadal upraviť styk s maloletou tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletou
cez víkend na konci štvrtého týždňa v každom nepárnom mesiaci v roku od soboty 10.00 hod. do 19.00
hod do nedele 9.00 do 18.00 hod v mieste bydliska otca tak, že otec si maloletú vyzdvihne pred bydliskom



otca v mieste bydliska otca a na tom istom mieste dieťa matke odovzdá; otec je oprávnený stretávať sa
s maloletou cez víkend na konci štvrtého týždňa v každom párnom mesiaci v roku od soboty 10.00 hod
do 19.00 hod do nedele od 9.00 do 18.00 hod v mieste bydliska matky tak, že otec si maloletú vyzdvihne
pred bydliskom matky a na tom istom mieste dieťa matke odovzdá.

Otec v odvolaní ďalej uviedol, že zo strany matky dochádza k atakovaniu jeho práva na styk s dieťaťom,
maloletú vydáva za chorú alebo inak nespôsobilú, vyžadujúcu si zvláštnu starostlivosť, nepripravenú
na stretávanie, nespôsobilú na cestovanie, pričom bez súhlasu a informovaní otca vycestovala na
dovolenku do W. v čase, keď by sa rodičia mali dohodnúť na stretnutí otca s dcérou. Matka opakovane
a telefonicky odmieta telefonický kontakt otca s dcérou, ako aj akúkoľvek komunikáciu vedúcu k dohode
s otcom v prípade jeho nárokov vyplývajúcich z rovnakých práv a povinností manželov a rodičov k
maloletej. Matka bráni otcovi v užívaní spoločnej domácnosti v F. aspoň na jeden víkend v mesiaci,
čo potvrdila na pojednávaní 27.06.2013, kedy pred súdom oznámila, že dala vymeniť zámok a neželá
si, aby v byte otec bol a trávil čas s dcérou až do večera, spal tam a bol s maloletou do rána.  Otca
a jeho rodičov klame, uvádza do omylu, ohovára a obťažuje nevhodným správaním pri osobnom aj
telefonickom kontakte.

Vo vzťahu k určenému výživnému otec namietal, že má za sebou veľa neúspešných konkurzov,
vyplývajúcich aj z jeho veku a je málo pravdepodobné, že za tento rok a nasledujúce roky dosiahne
príjmy, ktoré by mu umožňovali platiť doterajšie záväzky. Preto žiada primerane upraviť povinnosť
prispievať na výživné na maloletú, nie len čo sa týka jeho príjmov , ale aj hlbšieho preverenia príjmov
matky vzhľadom na to, že napadnutý rozsudok ukladá zaplatiť výživné vrátane februára, pričom za
mesiac február bolo matke vyplatené posledné výživné v mesiaci januári mesiac vopred.

Otec v odvolaní namietal, že v roku 2012 vyplatil dlh matky vo výške 2000 eur a o d roku 2007 spláca
spoločné  záväzky. Od 04.10.2012 je po ťažkom úraze, bol na skrátenom 3-mesačnom liečení a bol
odkázaný na tretí úver z dôvodu, že mu štyri mesiace meškali nemocenské dávky. Od 16.01.2013 je
bez príjmu a od 08.02.2013 je evidovaný na úrade práce bez podpory a je žiadateľom v hmotnej núdzi.

Pokiaľ ide o investičné životné poistenie, ide o nevyhnutný výdavok na krytie úveru.

Otec v odvolaní poukázal na úvery vo výške 5500, 3950 a 2050 eur, na ich účel a kedy ich čerpal a
v súvislosti s tým žiadal, aby súd uložil odporkyni povinnosť prevzatia splácania spoločných záväzkov
v období, kedy je bez príjmu.  Zároveň uviedol, že finančne mu pôžičkou v tomto období bez príjmu
pomohla jeho matka a v súčasnosti sú tieto možnosti vyčerpané, lebo mal aj nečakaný nedoplatok v
sociálnej poisťovni vo výške 631,11 eur.

Na základe výzvy prvostupňového súdu zo dňa 01.08.2013 otec doplnil svoje odvolanie písomným
podaním doručeným prvostupňovému súdu dňa 20.09.2013, v ktorom uviedol, že jeho odvolanie smeruje
proti výroku o výživnom a dlžnom výživnom a proti výrokom o úprave styku s tým, že o výživnom navrhuje
rozhodnúť podľa návrhu matky na poslednom pojednávaní, kedy vyslovene povedala, že výživné platiť
nemusí. Vo výroku o dlžnom výživnom navrhuje rozhodnúť ako v predchádzajúcom návrhu a vo výroku
o styku navrhuje rozhodnúť tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou D. cez víkend na konci
štvrtého týždňa v každom nepárnom mesiaci v roku od soboty 10.00 hod. do 19.00 hod. do nedele 9.00
hod. do 18.00 hod. v mieste bydliska otca tak, že otec si maloletú vyzdvihne pred bydliskom otca v meste
bydliska otca a na tom istom mieste dieťa odovzdá matke; otec je oprávnený stretávať sa s maloletou D.
cez víkend na konci štvrtého týždňa v každom párnom mesiaci v roku od soboty 10.00 hod do 19.00 hod
do nedele 9.00 do 18.00 hod. v mieste bydliska matky tak, že otec si maloletú vyzdvihne pred bydliskom
matky  a na tom istom mieste dieťa odovzdá matke.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že vo veci úpravy styku súhlasí s rozsudkom. Zároveň
oznámila, že otec od 27.06.2013 do podania vyjadrenia maloletú nenavštívil a od februára 2013
nezaplatil žiadne výživné.



Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich mu z ustanovenia §
10 ods. 1 O.s.p. preskúmal v napadnutom rozsahu rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie
pojednávanie, čo je v súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia
rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 11.11.2013 a zistil, že odvolanie otca nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec
správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v
štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj
s dôvodmi tam uvedenými.

Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu
ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich
rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane (§ 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z.
o rodine; ďalej len zákon o rodine).

Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým
sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia
o rozvode (§ 25 ods. 1 Zákona o rodine).

Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov
s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť (§
25 ods. 2 Zákona o rodine).

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine).

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine).

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (§ 64 ods.
4 Zákona o rodine).

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

Odvolací súd zo spisu zistil, že otec sa návrhom zo dňa 15.10.2012 doručeným súdu prvého stupňa dňa
07.12.2012 domáhal úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletej D. tak, že žiadal
zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky, z jeho strany určiť výživné a zároveň žiadal upraviť styk
s maloletou v rozsahu jeden víkend v mesiaci od piatka 17.00 do nedele 18.00 hodiny.

Zo spisu ďalej vyplýva, že otec na pojednávaní dňa 28.01.2013 uviedol, že od septembra platí výživné
vo výške 70,- eur .



V priebehu konania otec uviedol, že účastníci sa dohodli na stretávaní sa otca s maloletou - druhý víkend
v mesiaci v sobotu od 9.00 do 18.00 hod. a v nedeľu od 9.00 do 18.00 hod., kedy si otec vyzdvihne
dieťa pred bydliskom matky a na tom istom mieste v rovnaký čas matke dieťa odovzdá. V mesiacoch
január, apríl, júl a október je otec oprávnený stretávať sa s dieťaťom 4. týždeň v mesiaci tak, že matka
dieťa odovzdá otcovi v piatok o 20.00 hod. pred jeho bydliskom a otec dieťa odovzdá matke v nedeľu
o 15.00 hodine taktiež pred svojom bydliskom.

Podľa tvrdenia otca, tento pracuje ako SZČO, pričom v roku 2011 bol jeho príjem asi 900,- eur, v roku
2012 - 800,- eur a jeho výdavky sú vyššie ako jeho príjmy.

K návrhu otca, uvedenom v odvolaní, aby súd uložil matke povinnosť podieľať sa na plnení spoločných
záväzkov, odvolací súd konštatuje, že takýto návrh je bezpredmetný, pretože nesúvisí s predmetom
konania, ktoré sa týka určenia výkonu rodičovských práv k maloletej.  Tieto nároky môžu byť predmetom
iného konania, nie toho konania.

Preto sa odvolací súd uvedeným návrhom otca nezaoberal.

Vo vzťahu k odvolacej námietke, týkajúcej sa výšky určeného výživného, odvolací súd konštatuje, že
táto odvolacia námietka  je nedôvodná, a to jednak vzhľadom k tomu, že sám otec v konaní pred súdom
prvého stupňa konštatoval, že výživné vo výške 70,- eur platí od septembra 2012 a v konaní sám
navrhol takúto výšku výživného. Otec v priebehu prvostupňového ani odvolacieho konania nepreukázal
taký relevantný dôvod, ktorý by odôvodňoval záver, že určenie výživného vo výške 70,- eur mesačne
nezodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam.

Pokiaľ otec v odvolaní argumentoval nemožnosťou plniť výživné v určenej výške z dôvodu platenia
úverov, odvolací súd konštatuje, že takéto výdavky nemôžu ísť na ťarchu aktív relevantných pre
posúdenie možností otca prispievať na výchovu a výživu maloletej (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine), naviac,
ak dva z týchto úverov, ako vyplýva z odvolania otca, slúžili aj na nákup, resp. opravu automobilu.
Tvrdenie, že by uvedené úvery mali slúžiť aj na krytie výdavkov počas materskej dovolenky matky, resp.
v období jej nezamestnanosti, otec nepreukázal a matka ich  tvrdením, že v čase, keď bola na materskej
dovolenke a nezamestnaná, otec neprispieval na domácnosť, prípadne prispieval len minimom, poprela.

K návrhu otca, aby súd výživné na maloletú neurčil, pretože tak mala chcieť aj matka, odvolací súd
konštatuje, že plnenie vyživovacej povinnosti je  povinnosť stanovená zákonom a nie je závislé na vôli
rodičov. Každý z rodičov je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa v rozsahu svojich možností
a schopností. Tvrdenie otca, že matka výživné nežiada naviac nekorešponduje s jej vyjadrením na
pojednávaní dňa 28.02.2013, že výživné vo výške 70,- eur nie je zodpovedajúce a je nízke.

Preto odvolací súd považuje odvolaciu námietku otca čo do výšky súdom prvého stupňa určeného
výživného za nedôvodnú. Posúdenie možností a schopností otca platiť výživné vo výške 70,- eur
mesačne prvostupňovým súdom je správne a zodpovedajúce zisteným odôvodneným potrebám a veku
maloletej, a to aj s prihliadnutím na okolnosť, že maloletá je v osobnej starostlivosti matky, na čo súd
prvého stupňa správne prihliadal.

V súvislosti s tým je správne aj rozhodnutie týkajúce sa dlžného výživného, ktoré bolo súdom prvého
stupňa správne vypočítané za obdobie od 01.02.2013 do 30.06.2013 vo výške 350 eur.

Vo vzťahu k styku otca s maloletou, tak ako ho žiadal v odvolaní upraviť otec, odvolací súd konštatuje, že
styk s maloletou v takom rozsahu, v akom ho určil súd prvého stupňa, je vzhľadom na všetky okolnosti
primeraný a otec v odvolaní v konečnom dôsledku žiadal upraviť styk v nižšom rozsahu, lebo ho nežiadal
na celý víkend, teda aj v noci.



K odvolacej námietke otca, že matka bráni jeho styku s maloletou, odvolací súd konštatuje, že z obsahu
spisu takáto okolnosť nevyplýva, naopak, matka v priebehu konania pred prvostupňovým súdom viackrát
uviedla, že styku otca s maloletou nebráni a vo vzťahu k otcovi  len vyjadrila pochybnosť, či je schopný
sám sa o dieťa postarať. Zároveň uviedla, že žiadosť otca, aby chodila s dcérou do W. W., kde otec v
súčasnosti býva, považuje za nereálne.

K odvolacej námietke otca, že súd prvého stupňa určil napadnutým rozsudkom jeho styk s maloletou
v takom rozsahu, že pri určenom styku dochádza k súbehu 2. a 4. týždňa a že styk matky s maloletou
je upravený intenzívnejšie ako jeho, odvolací súd poukazuje na to, že súbeh styku v 2. a 4. týždni je
v prospech otca a takýmto rozhodnutím súdu nie je nijako dotknutý. Preto odvolacia námietka v tejto
časti nie je dôvodnou.

Pokiaľ ide o námietku otca, že styk maloletej s matkou je upravený v intenzívnejšom rozsahu, ako
jeho styk s maloletou, je potrebné poukázať na to, že  v tomto konaní nebol upravovaný styk matky s
maloletou, ale styk otca a dieťa je v osobnej starostlivosti matky, čo predpokladá, že bude s dieťaťom
častejšie ako otec.

K návrhu otca na styk s maloletou v takom rozsahu, v akom ho navrhol v odvolaní, odvolací súd
konštatuje, že súd prvého stupňa vzhľadom na všetky okolnosti, určil rozsah styku otca s maloletou v
zodpovedajúcom rozsahu. Aj podľa odvolacieho súdu styk v takto určenom rozsahu rešpektuje právo
maloletej na zachovanie jej vzťahu k otcovi a zodpovedá jej záujmu.

Návrh otca na styk v takom rozsahu, v akom ho uviedol v odvolaní a v jeho doplnení, odvolací súd
považuje za nezodpovedajúci záujmu maloletej a súčasne nekorešpondujúci s otcom deklarovaným
záujmom o intenzívnejší styk s maloletou, a to predovšetkým vzhľadom na to, že je potrebné brať do
úvahy okolnosť, že otec maloletej žije v W. W. a maloletá v F.. Otec navrhuje styk každý párny aj nepárny
4. týždeň v mesiaci cez víkend, avšak vždy len v dennom čase, čo znamená, že v nepárnom týždni
by nemal dieťa na noc, čo podľa odvolacieho súdu, vzhľadom na vzdialenosť F. - W. W. vy vyžadovalo
pre maloletú zabezpečiť prenocovanie v sobotu večer, aby matka mohla opätovne v nedeľu odovzdať
dieťa otcovi.

Odvolací súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že rozhodnutie súdu prvého stupňa o styku otca s
maloletou považuje za správne a zodpovedajúce záujmu dieťaťa. Otec v odvolaní neuviedol žiadny taký
dôvod, ktorý by spochybnil správnosť rozhodnutia o úprave styku a pokiaľ dôvodom nesúhlasu otca je
len namietaný intenzívnejší styk maloletej s matkou, odvolací súd  poukazuje na už vyššie uvedené.

Preto odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o výživnom, o dlžnom výživnom
a vo výrokoch o úprave styku otca s maloletou podľa ust. § 219 Občianskeho súdneho poriadku ako
vecne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. v spojení s
ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkovi právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "29P/371/2012", "guid": "8a054724-4ca7-45a3-8191-e0204bf429a5:fc8f4eb4-3cb6-427b-94e1-310d7b6a0a3c", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}