Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 20S/130/2013 z 16. 6. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 16. júna 2014, sp. zn. 20S/130/2013, ECLI:SK:KSZA:2014:5013200991.2 Krajský súd Žilina | 20S/130/2013 | ECLI:SK:KSZA:2014:5013200991.2 | 2014-06-16 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 250j ods. 2 písm. d) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/40405646-0afa-4dd9-88bb-d7dc997bbc50 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5013200991.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20S/130/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013200991
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5013200991.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu
JUDr. Eriky Čanádyovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Š. O. XXXX/XX, F., právne zastúpená advokátom: Mgr. Ivan Petkov, D. S. XX, N., proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/441128/2013 zo dňa 12.09.2013, takto
jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.k.
1100308/1/441128/2013 zo dňa 12.09.2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec v
r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 501,58 Eur z titulu trov právneho
zastúpenia a vo výške 83,- Eur, všetko na účet jej právneho zástupcu Mgr. Ivana Petkova, advokáta so
sídlom v N., do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 15.03.2011 pod č. 661/230/7877/11/Há-X/79, správca dane Daňový
úrad Ružomberok vydal dodatočný platobný výmer podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992
Zb., ktorým žalobkyni vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2006
v sume 27.051,68 Eur. Správca dane ako prvostupňový správny orgán v odôvodnení uviedol, že u
žalobkyne vykonal daňovú kontrolu. O výsledku vyhotovil protokol č. 661/320/1662/2011/Bad-A/3 zo dňa
20.01.2011. Protokol o výsledku zistenia daňovej kontroly bol žalobkyňou prerokovaný dňa 07.03.2011.
Bolo zistené, že daň zistená po daňovej kontrole sa odlišovala od dane uvedenej v daňovom priznaní.
Poukázal na to, že žalobkyňa si uplatnila odpočítanie dane z došlých faktúr, ktoré v odôvodnení zároveň
špecifikoval od dodávateľa - Seliko Trade a.s., Krupina v celkovej sume 814.958,60 Sk. Poukázal na to,
že faktúry sú vystavené na predaj tovaru - vína a nealkoholických nápojov, ide o fakturáciu tovaru vo
veľkých objemoch a vo veľkých sumách. Správca dane zistil, že spoločnosť Seliko Trade a.s. dodávateľ
tovaru je od 07.03.2009 v Obchodnom registri vymazaná ex offo. Následne správca dane zaslal na
Daňový úrad Zvolen dožiadanie zo dňa 08.02.2010 a žiadal vypočuť ako svedkov Ing. Igora Lúčanského
a Ing. Mariána Duraja. Uvedené osoby boli v predstavenstve obchodnej spoločnosti Seliko Trade a.s.,
Krupina v období od 18.10.2005 do 06.03.2009. Správca dane preveroval existenciu fakturovaného
tovaru dodávateľom, ako aj odberateľa obchodnej spoločnosti Harris a.s. Zvolen vzhľadom k tomu,
že tovar bol nakupovaný od spoločnosti Seliko Trade a.s. a následne fakturovaný spoločnosti Harris
a.s.. Miestne príslušný daňový úrad zistil, že spoločnosť Harris a.s. ako odberateľ daňového subjektu
- žalobkyne nikdy nemala skladové priestory, neviedla skladovú evidenciu a tovar bol údajne následne
priamo predaný spoločnosti Seliko Trade a.s.. Bolo zistené, že na adrese sídla spoločnosti Harris a.s.
sa spoločnosť na uvedenej adrese nenachádza, nikto ju tam nepozná a ani nemá označené sídlo. Z



faktúry vystavenej kontrolovaným daňovým subjektom pre obchodnú spoločnosť Harris a.s. Zvolen boli
v účtovníctve spoločnosti zaúčtované, požadované doklady o úhradách týchto faktúr neboli predložené,
nebola preukázaná preprava tovaru príslušnými dokladmi. V spoločnosti Harris a.s. sa žiadne doklady o
preprave nenachádzali, tovar spoločnosti nebol prijímaný na sklad, spoločnosť Harris a.s. Zvolen nemala
v roku 2005 ani skladové, ani obchodné priestory, ani žiadnych zamestnancov. Nebola preukázaná
existencia takého veľkého množstva tovarov, ani jeho pohyb do skladových priestorov. Keďže fyzickú
prepravu tovaru listinnými dôkazmi nepreukázali ani dodávateľ Seliko Trade a.s., ani žalobkyňa, ani
odberateľ žalobkyne Harris a.s., správca dane nepriznal odpočítanie dane z hore uvedených faktúr za
dodávky tovaru pre žalobkyňu. Z týchto dôvodov nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods.
1 zákona o DPH. Daň z pridanej hodnoty je neodpočítateľná, pretože právo odpočítať daň z dodania
tovarov vzniká platiteľovi v deň, keď pri dodávke vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1, 2 zák. č.
222/2004 Z.z.. Faktúry boli vystavené len fiktívne a v skutočnosti nedošlo k dodaniu tovaru a obchod
prebehol len papierovo. Daňový subjekt tým, že si uplatnil odpočítanie dane z faktúr, pri ktorých sa
nepreukázalo uskutočnenie zdaniteľných obchodov deklarovaných na predmetných faktúrach, porušil
ust. § 49 ods. 1 a 2, § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z..

Proti dodatočnému platobnému výmeru prvostupňového správneho orgánu žalobkyňa podala odvolanie.

Žalovaný rozhodnutím č. 1100308/1/441128/2013 zo dňa 12.09.2013 rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu s poukazom na § 74 ods. 4 a § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. potvrdil.
V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že prvostupňový správny orgán postupoval pri vydaní
dodatočného platobného výmeru v súlade so zákonom, výrok rozhodnutia zdôvodnil riadne, v
odôvodnení rozhodnutia uviedol vyhodnotenie skutočností zistených na základe svojich šetrení v
spolupráci s dožiadanými správcami dane. Žalobkyňa počas daňovej kontroly predložila správcovi dane
dodávateľské faktúry od obchodnej spoločnosti Seliko Trade a.s., Krupina. Následne preto správca
dane zaslal dožiadanie príslušnému správcovi dane pre daňový subjekt Seliko Trade a.s., Krupina.
Dožiadaný daňový úrad po prešetrení dodávateľských faktúr u deklarovaného dodávateľa zistil, že tento
tovar dodávateľ nedodal. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, keď nepreukázala, že reálne došlo k
dodávke tovarov na základe faktúr, z ktorých si uplatnila odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Všeobecné
tvrdenie, že k dodávkam došlo, jeho preukazovaniu listinnými dôkazmi a poukazovanie na dodatky ku
kúpnym zmluvám sú nepostačujúce. Tvrdenie o realizácií dodávok malo byť odvolajúcou sa objektívne
preukázané, čo jej zo strany správcu dane aj bolo umožnené. Žalobkyni nevznikol nárok na odpočítanie
DPH z dôvodu porušenia základného predpokladu pre odpočítanie DPH na základe ust. § 49 ods. 1 a
následne § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH.

Žalobkyňa sa žalobou domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. V žalobe uviedla,
že rozhodnutia obidvoch správnych orgánov sú nezákonné. Záver, ku ktorému dospeli správne
orgány popiera základné princípy logiky a konanie správnych orgánov je v rozpore so základným
ústavnoprávnym princípom „legality štátnej moci". Správca dane bol povinný v zmysle ust. § 29
ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. konať tak, aby neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá má vplyv na
správne určenie daňovej povinnosti. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatuje, že obchody medzi
dodávateľom žalobkyne a následne medzi žalobkyňou a odberateľom nikdy reálne neprebehli, prebehli
len „papierovo", keď tovar neexistoval. Daňová povinnosť z titulu dodania fakturovaných tovarov
žalobkyni nikdy nevznikla, pretože dodávateľ žalobkyni tovar nikdy nedodal a teda ani žalobkyňa
nedodala tovar svojmu odberateľovi. Žalobkyňa v žalobe ďalej uviedla, že má za to, že pokiaľ nevznikla
daňová povinnosť pri dodaní tovaru (tovar nebol dodaný), tak nemohla vzniknúť daňová povinnosť
pri predaji tovaru (ktorý neexistoval) odberateľovi, takže výsledkom je daňová povinnosť vo výške 0.
Žalobkyňa v závere žaloby uviedla, že aj podľa názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného v rozhodnutí,
na ktoré v odôvodnení napádaného rozhodnutia poukazuje žalovaný je správca dane povinný pre
zistenie podmienok na odpočet DPH overovať danú obchodnú transakciu nielen odberateľa, ale i na
strane dodávateľa. Pokiaľ nie je preukázané na strane dodávateľa, že k zdaniteľnému plneniu došlo
a z tohto titulu aj k odvodu dane na výstupe, nemôže byť priznaný nárok na odpočet dane na vstupe
(rozsudok NS SR 2Sžf/52/2012 zo dňa 19. júna 2013). Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobkyňa
navrhla, aby napadnuté rozhodnutie bolo zrušené a vec vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň
si uplatnila žalobkyňa náhradu trov konania.



Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie. Uviedol, že správca dane vykonal rozsiahle šetrenie,
dostatočne zistil skutkový stav vo veci a vec správne právne posúdil. Uviedol, že žalobkyni nevznikol
nárok na odpočítanie DPH z dôvodu porušenia základného predpokladu pre odpočítanie DPH na
základe ust. § 49 ods. 1 a následne § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Vo vzťahu k čl. V. žaloby
uviedol, že pokiaľ žalobkyňa dospela k záveru, že k dodaniu tovaru nedošlo a preto nevzniklo právo
na odpočítanie DPH u žalobcu, potom nemohla vzniknúť ani daňová povinnosť vo vzťahu k jeho
odberateľovi, žalovaný poukázal na § 71 ods. 6 zákona o DPH v tom čase v platnom znení. To znamená,
že aj žalobkyňa bola povinná daň uvedenú na odberateľských faktúrach zaplatiť napriek tomu, že daňová
povinnosť z titulu dodania tovaru podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH nevznikla. Navrhol žalobu zamietnuť.

Krajský súd v Žiline, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia prvostupňového
správneho orgánu, vrátane postupov oboch správnych orgánov v rozsahu danom dôvodmi žaloby mal
za to, že žaloba je čiastočne dôvodná.

Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutia postupov orgánov verenej správy.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správnych orgánov
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 19 ods. 1 prvá, druhá veta zák. č. 222/2004 Z.z. v platnom znení, daňová povinnosť vzniká
dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom
ako vlastník.

Podľa § 29 ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov správca dane dbá, aby skutočne
rozhodujúce pre správne účely daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný
iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými
možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne účely daňovej povinnosti a ktoré nie sú
získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podanie daňových
subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a podobne), o svedecké výpovede,
znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a
ohliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa odseku 8 citovaného zákonného ustanovenia daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré
majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a
vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania,
ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým
subjektom.

Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. v platnom znení právo odpočítania dani z tovaru alebo služby
vzniká platiteľovi vtedy, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

K nároku na odpočet DPH z daňového dokladu je potrebné nielen deklarovať určité zdaniteľné plnenie
pri splnení všetkých formálnych a právnych náležitostí, ale tento nárok vzniká až momentom faktického
uskutočnenia deklarovaných zdaniteľných plnení a konkrétne v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová
povinnosť, ktorá vzniká dodaním tovaru. Pre účely zákona o DPH vzniká tento moment až faktickým
uskutočnením deklarovaných zdaniteľných plnení. Správca dane je povinný pre zistenie podmienok pre
odpočet DPH overovať danú obchodnú transakciu nielen u odberateľa, ale i na strane dodávateľa. Pokiaľ



nie je preukázané, že na strane dodávateľa k zdaniteľnému plneniu došlo a z toho titulu aj k odvodu
dane na výstupe, nemôže byť priznaný nárok na odpočet dane na vstupe.

Podľa názoru súdu prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný správny orgán mali preukázané, že
obchodná spoločnosť Seliko Trade a.s. Krupina nedodala tovar žalobkyni. Žalobkyni preto s poukazom
na § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty nevzniklo
právo odpočítať daň z tovaru z dôvodu, že pri tomto tovare daňová povinnosť nevznikla. Správca dane vo
vzťahu k dodávateľským faktúram vykonal rozsiahle dokazovanie a zistil dostatočne skutkový stav veci
a vec správne právne posúdil. Ďalej správca dane vykonal dokazovanie aj vo vzťahu k odberateľských
faktúram (daň na výstupe) tak, ako to vyplýva z protokolu o daňovej kontrole č. 661/320/1662/2011/
Bad-A/3 zo dňa 20.01.2011. Mal teda uplatnené odpočítanie dane z došlých faktúr od dodávateľa Seliko
Trade a.s., Krupina. Následne bolo preukázané, že tovar nakúpený od spoločnosti Seliko Trade a.s.
bol predaný spoločnosti Harris a.s., pričom bolo zistené, že spoločnosť Harris a.s. ako odberateľ od
daňového subjektu - od žalobkyne nikdy nemala skladové priestory, neviedla skladovú evidenciu a
tovar bol údajne priamo predaný spoločnosti Seliko Trade a.s.. Daňový úrad Zvolen vykonal miestne
šetrenie v sídle spoločnosti Harris a.s.. Zistil, že sa tu nachádza obytný dom, spoločnosť sa na uvedenej
adrese nenachádza, nikto ju nepozná, ani nemá označené sídlo. Správca dane mal za to, že nemohlo
byť uskutočnené vyskladnenie tovaru od spoločnosti Seliko Trade a.s. pre odberateľa Harris a.s.,
keďže odberateľ nemal kde také množstvá tovarov uskladniť a nebola nikdy a nikým preukázaná
preprava takého veľkého množstva tovaru. Táto spoločnosť nemala nikdy skladové priestory, žiadnych
zamestnancov. Na základe vykonaného dokazovania správca dane dospel k záveru, že dodanie tovaru
pre obchodnú spoločnosť Harris a.s. sa neuskutočnilo, pretože nebola preukázaná existencia takého
veľkého množstva tovaru.

Podľa názoru súdu prvostupňový správny orgán a aj žalovaný vo vzťahu k dani na vstupe dostatočne
zistili skutkový stav veci a správne vec aj právne posúdili, keď dospeli k záveru, že k dodaniu tovaru
nedošlo a preto nevzniklo ani právo na odpočítanie dane. Vo vzťahu k dani na vstupe v odôvodnení
správca dane špecifikoval faktúry, z ktorých odpočítanie dane neuznal a uviedol ustanovenia zákona
č. 222/2004 Z.z., ktoré na zistený skutkový stav aplikoval. Túto skutočnosť, t.j. neuznanie uplatneného
odpočítania dane z faktúr od dodávateľa Seliko Trade a.s. žalobkyňa v podanej žalobe ani nenamietala.

Pokiaľ ide o daň pri predaji zo strany žalobkyne - daň na výstupe, prvostupňový správny orgán
dostatočne zistil skutkový stav veci, ale v odôvodnení rozhodnutia nešpecifikoval odberateľské faktúry a
z tohto dôvodu nebola špecifikovaná suma dane zistenej správcom dane a suma rozdielu dane. Taktiež
prvostupňový správny orgán ani žalovaný správny orgán neuviedol konkrétne ustanovenia zákona č.
222/2004 Z.z., ktoré na zistený skutkový stav aplikovali. To, že žalovaný správny orgán vo vyjadrení k
žalobe poukazoval na ust. § 71 ods. 6 zákona o DPH, nekonvaliduje tú skutočnosť, že právne posúdenie
vyrubenia dane z pridanej hodnoty podľa odberateľských faktúr nebolo uvedené v prvostupňovom ani
druhostupňovom rozhodnutí. K tomuto súd udáva, že na uvedenie ustanovenia § 71 ods. 6 zákona o
DPH vo vyjadrení k žalobe nie je možné prihliadnuť.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti senát Krajského súdu v Žiline vyhodnotil žalobu žalobkyne ako
čiastočne dôvodnú. Vzhľadom na to, že v časti vyrubenia dane neboli správne rozhodnutia riadne
odôvodnené, súd nemohol zaujať právny názor k tvrdeniu žalobkyne v žalobe, že pri preukázaní
nedodania tovaru jej odberateľovi nemôže byť žiadna daňová povinnosť. Rozhodnutie žalovaného
správneho orgánu súd zrušil podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. z dôvodu, že rozhodnutie je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní s poukazom na § 250j ods. 7 O.s.p. žalovaný uvedie konkrétne ustanovenie zákona
o DPH, podľa ktorého došlo k vyrubeniu rozdielu dane z pridanej hodnoty za obdobie marec 2006 a
vec právne posúdi.

Žalobkyňa bola v konaní úspešným účastníkom konania, preto má pri aplikácii ust. § 250k ods. 1
O.s.p. právo na náhradu trov konania. Tieto si uplatnila prostredníctvom právneho zástupcu vo vyčíslení



trov konania zaslanom elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom v zákonnej lehote dňa
18.06.2014 v celkovej výške 584,58 Eur, pozostávajúcich zo súdneho poplatku vo výške 83,- Eur a z trov
právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby, a to: prevzatie a príprava zastúpenia dňa 02.11.2013 vo
výške 130,16 Eur, žaloba zo dňa 06.11.2013 vo výške 130,16 Eur, účasť na pojednávaní dňa 17.06.2014
vo výške 134,- Eur, z režijného paušálu 2 x 7,81 Eur a 1 x 8,04 Eur a 20 % DPH.

Súd preskúmal písomnú špecifikáciu uplatnených trov konania predloženú právnym zástupcom
žalobkyne a priznal jej náhradu trov právneho zastúpenia 501,58 Eur. Tieto pozostávajú z odmeny za
úkony:

- prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 02.11.2013 vo výške 130,16
Eur + režijný paušál 7,81 Eur = 137,97 Eur,

- písomné podanie na súd - žaloba zo dňa 06.11.2013 vo výške 130,16 Eur + režijný paušál 7,81 Eur
= 137,97 Eur,

- účasť na pojednávaní na tunajšom súde dňa 17.06.2014 vo výške 134,- Eur + režijný paušál 8,04 Eur
= 142,04 Eur,

a to v zmysle § 11 ods. 4, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhl. č. 655/2004 Z.z."),

- 20% DPH z tejto sumy vo výške 83,60 Eur.

Súd priznal žalobkyni ako trovy konania aj súdny poplatok za žalobu 70,- Eur, súdny poplatok za podanie
žaloby elektronickým spôsobom so zaručeným elektronickým podpisom 10,- Eur (podľa položky 20a
sadzobníka súdnych poplatkov) a súdny poplatok vo výške 3,- Eur podľa položky 20a Sadzobníka
súdnych poplatkov za podanie zo dňa 18.06.2014 - Vyčíslenie trov konania, ktoré bolo podané
elektronickým spôsobom so zaručeným elektronickým podpisom.

Celkom krajský súd zaviazal žalovaného povinnosťou nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 584,58
Eur. Tieto je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobkyne podľa § 149 ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave písomne v dvoch
vyhotoveniach.