Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 16CoE/100/2015 z 22. 6. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 22. júna 2015, sp. zn. 16CoE/100/2015, ECLI:SK:KSKE:2015:7814204577.1 Krajský súd Košice | 16CoE/100/2015 | ECLI:SK:KSKE:2015:7814204577.1 | 2015-06-22 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: EP, OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ffc7c62e-43e5-4463-a877-39af0231e64c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7814204577.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/100/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814204577
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7814204577.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Advokátska kancelária, so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinným 1. Y. FerU.ovej, nar. XX.XX.XXXX a 2. Ľ. B.,
nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom V. XXX, I., o vymoženie 541,62 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava, č. k. 12Er/434/2014-33 zo dňa 24.10.2014, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie proti
povinným na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. v Bratislave, sp. zn. SR 07959/12 zo dňa
09.04.2013. Návrh na vykonanie exekúcie bol spísaný u súdneho exekútora dňa 23.04.2014. Exekútor
požiadal udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na vymoženie istiny 541,62 € s príslušenstvom.

Súd prvého stupňa citoval § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v platnom znení, § 2 ods. 1 písm. a/ a
b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinného
v čase uzavretia Zmluvy, § 552 ods. 1 až 3, § 54 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 4 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka, § 44 ods. 1 a § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
v znení neskorších predpisov a uviedol, že sa oboznámil s preloženými písomnými dôkazmi (najmä
rozhodcovským rozsudkom, Zmluvou o vydaní kreditnej platobnej J., N..H.., vydávanej v spolupráci s H.,
N..H.., číslo XXXXXXX, Obchodnými podmienkami pre vydávania a používanie kreditných platobných
kariet J., N..H.., vydávaných v spolupráci s H., N..H.., Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a
uznaní záväzku č. XXXXXX) a v zmysle citovaných ustanovení skúmal žiadosť o udelenie poverenia,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a ich súlad so zákonom. Z odôvodnenia rozhodcovského
rozsudku vyplýva, že predchodca oprávneného H. U. U., N..H.., ktorá zanikla 01.01.2006 v dôsledku
zlúčenia so spoločnosťou W. B. L. N..H.., poskytla na základe Zmluvy č. XXXXXXX, povinnej v 1.
rade finančné prostriedky. W. B. L. N..H.. postúpil dňa 01.03.2007 pohľadávku z uvedenej zmluvy na
oprávneného. Oprávnený a povinná v 1. rade uzavreli Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a
uznaní záväzku, v ktorej žalovaný v 2. rade pristúpil k uznanému záväzku povinnej v 1. rade. Zmluvu
o vydaní kreditnej platobnej J., N..H.., vydávanej v spolupráci s H., N..H.., číslo XXXXXXX zo dňa
12.02.2004, uzavreli spoločnosť J., N..H.. v mene ktorej konala spoločnosť H. U. U., N..H... Dohodou o



uzavretí Splátkového kalendára a uznaní záväzku č. XXXXXX uznala povinná v 1. rade záväzok voči
oprávnenému zo zmluvy XXXXXXXXXX vo výške istiny 581,62 Eur a nákladov na 87,30 Eur.

Súd prvého stupňa posúdil Zmluvu na základe ktorej mal právny predchodca oprávneného poskytnúť
povinnej v 1. rade peňažné prostriedky, ako zmluvu spotrebiteľskú. Jedná o zmluvu pri ktorej uzavretí
vystupoval právny predchodca oprávneného v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ako dodávateľ a
povinný, ako spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Z úverovej zmluvy je evidentné, že táto je uzatvorená na pripravenom
tlačive, do ktorého sú v písané údaje o povinnom a výške úveru. Povinný nemal možnosť zmeniť obsah
všeobecných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú časť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy. Povinný
teda mal možnosť len akceptovať, alebo neakceptovať úver ako celok.

Konštatoval, že rozhodcovský súd založil svoju právomoc a príslušnosť na Rozhodcovskej doložke
dohodnutej v bode 4. Dohody o uzavretí splátkového kalendára, ktorá bola dojednaná v tomto znení:
„Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto Dohody vrátane sporov o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie, budú riešené:

a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa
vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, alebo
b) pred Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., Kmeťova
13, 040 01 Košice (ďalej len „Rozhodcovský súd“) jediným rozhodcom ustanoveným predsedom
Rozhodcovského súdu, a to v súlade a so Štatútom a Rokovacím poriadkom Rozhodcovského súdu,
alebo
c) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).“ Dohoda o uzavretí
splátkového kalendára bola evidentné uzatvorená na pripravenom tlačive, do ktorého boli v písané údaje
o osobe povinnej, uznanom záväzku a splátkach, ako aj o osobe pristupujúcej k záväzku. Povinní nemali
možnosť zmeniť obsah podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú časť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy.
Povinní teda mali možnosť len akceptovať, alebo neakceptovať dohodu ako celok.

Uviedol, že rozhodcovskú doložku v spotrebiteľskej zmluve možno pripustiť, len v prípade, že by
garantovala účastníkom spravodlivé konanie a rovné zaobchádzanie, čo v spotrebiteľskom vzťahu
znamená zvýšenú ochranu spotrebiteľa. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke
tak, ako je formulovaná v uvedenej Dohode je, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť uplatniť a brániť
svoje práva pred všeobecným súdom v prípade ak dodávateľ podá návrh na začatie konania pred
rozhodcovským súdom. Výber príslušného rozhodcovského súdu pritom vykonal dodávateľ tým, že do
nej zakotvil určené rozhodcovské súdy a preto si musel byť vedomí, že tieto budú prijaté. Dodávateľa, tak
mohol vybrať súd, ktorého predchádzajúca judikatúra bola preňho najviac výhodná. Spotrebiteľ nemal
možnosť do rozhodcovskej doložky zasiahnuť, či ju odmietnuť. Predmetná doložka preto spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom
spotrebiteľ nemohol ovplyvniť jej obsah, čím napĺňa znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle
§ 53 ods. 1 OZ a je v súlade s 53 ods. 4 OZ absolútne neplatná. Rozhodcovská doložka navyše bola
dojednávaná v čase, keď spotrebiteľ dojednávajúc uznanie a zabezpečenie záväzku pre dodávateľa
chcel nepochybne dosiahnuť možnosť jeho splácania v splátkach, pričom si mohol len zvážiť všetky
dôsledky takto dojednanej rozhodcovskej doložky. Keďže rozhodcovská doložka na základe ktorej
rozhodcovský súd založil svoju príslušnosť, a ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, je
neprijateľnou a absolútne neplatnou, aj výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje zákonu a
dobrým mravom. Rozhodnutie vydané na jej základe nemá legitimitu a nie je spôsobilým exekučným
titulom. Súd prvého stupňa na základe uvedeného zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia pre rozpor exekučného titulu so zákonom v súlade s §44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.



Oprávnený mal za to, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej
činnosti zverenej mu zákonom č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok). Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, skúma iba
materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu
nevyplýva, že exekučný súd môže skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy. Táto právomoc nevyplýva
exekučnému súdu ani z rozhodnutia ASTURCOM, ktorého nesprávna interpretácia vychádza z
nesprávneho prekladu tohto rozhodnutia publikovaného v Úradnom vestníku Európskej únie. Oprávnený
poukázal na § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a § 159 O.s.p. a uviedol, že v
zmysle citovaných ustanovení právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný
rozsudok všeobecného súdu a tvorí prekážku pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a
spôsobilý byť podkladom na vykonanie exekúcie. Slovenský exekučný súd by bol podľa rozsudku
ASTURCOM povinný vyhodnotiť rozhodcovskú doložku ex offo ako nekalú podmienku len vtedy, ak
by slovenské procesné právo umožňovalo exekučnému súdu, aby vyhodnotil rozhodcovskú doložku v
rámci exekučného konania ako neplatnú, a to z hmotnoprávneho dôvodu vyjadreného v slovenskom
hmotnom práve. Podľa slovenského hmotného práva je príslušný na posúdenie platnosti rozhodcovskej
zmluvy jedine súd, ktorý rozhoduje o žalobe účastníka rozhodcovského konania proti rozhodcovskému
rozsudku, pričom ak tento súd vysloví neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, je povinný vecne rozhodnúť
o žalovanom nároku. Vzhľadom na uvedené nemožno zo slovenského a ani z európskeho práva
vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť
tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Citoval § 3 ods. 1, § 4
ods. 1 až 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a uviedol, že má za to, že rozhodcovská
doložka bola uzatvorená platne, nakoľko boli splnené všetky zákonom požadované podmienky na jej
uzavretie. Zdôraznil, že namietaným postupom exekučného súdu dochádza k neoprávnenému zásahu
do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a k porušovaniu princípu právnej istoty, čím
je oprávnenému znemožnené efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní. Záverom
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.09.2011, sp. zn. 3 M Cdo
11/2010 a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu
vyplývajúcom z § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože
nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie
a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je nedôvodné.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého uznesenia
a pretože sa so závermi súdu prvého stupňa stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v
podrobnostiach poukazuje podľa § 219 ods. 2 O.s.p. a k odvolaniu uvádza nasledovné.

V posudzovanom prípade je exekučným titulom Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR
07959/12 zo dňa 09.04.2013, a to rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom. Z predloženého spisu zároveň
vyplýva, že predchodca oprávneného H. U. U., N..H.., ktorá zanikla 01.01.2006 v dôsledku zlúčenia so
spoločnosťou W. B. L. N..H.., poskytla na základe Žiadosti o vydanie kreditnej platobnej karty J., N..H..,
č. XXXXXXX, povinnej v 1. rade finančné prostriedky. Zmluvu o vydaní kreditnej platobnej J., N..H..,
vydávanej v spolupráci s H., N..H.., číslo XXXXXXX zo dňa 12.02.2004, uzavreli spoločnosť J., N..H..
v mene ktorej konala spoločnosť H. U. U., N..H... Následne W. B. L. N..H.. postúpil dňa 01.03.2007
pohľadávku z uvedenej zmluvy na oprávneného. Oprávnený a povinná v 1. rade uzavreli Dohodu o
uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, v ktorej povinný v 2. rade pristúpil k uznanému
záväzku povinnej v 1. rade. Dohodou o uzavretí Splátkového kalendára a uznaní záväzku č.XXXXXX
uznala povinná v 1. rade záväzok voči oprávnenému zo zmluvy XXXXXXXXXX vo výške istiny 581,62
Eur a nákladov na 87,30 Eur.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného
poriadku), exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti



alebo postihuje majetok. Podľa odseku 2 písm. d/ tohto ustanovenia podľa tohto zákona možno vykonať
exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku odvolací
súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej
výnimky. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

Nakoľko v tomto prípade ide o spotrebiteľský spor, je zároveň potrebné poukázať na skutočnosť,
že aj Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor
Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci
núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany, a to napr. aj
v rozsudku zo dňa 06.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL, kde zdôraznil povinnosť
exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul.
V rozhodnutí uviedol, že smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 09. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011
konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 05. decembra
2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie
platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s
právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.
Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku



v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

Nie je preto dôvodná námietka oprávneného, že súd pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil rámec
svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom.

Oprávnený ďalej namietal posúdenie rozhodcovskej doložky, ktorá zakladala právomoc rozhodcovského
súdu v predmetnej veci konať a vydať rozhodcovský rozsudok, ako neplatnej.

Súčasťou spisu je okrem návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, Rozhodcovského rozsudku sp.
zn. SR 07959/12 zo dňa 09.04.2013, ako exekučného titulu a Žiadosti o vydanie kreditnej platobnej
karty J., N..H.., aj Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 05.05.2009.
Rozhodcovský súd založil svoju právomoc a príslušnosť na Rozhodcovskej doložke dohodnutej v bode
4. Dohody o uzavretí splátkového kalendára, ktorá bola dojednaná v tomto znení:

Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto Dohody vrátane sporov o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie, budú riešené:

a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa
vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, alebo
b) pred Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., Kmeťova
13, 040 01 Košice (ďalej len „Rozhodcovský súd“) jediným rozhodcom ustanoveným predsedom
Rozhodcovského súdu, a to v súlade a so Štatútom a Rokovacím poriadkom Rozhodcovského súdu,
alebo
c) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Občiansky zákonník novelou uskutočnenou zákonom č. 568/2007 Z. z. účinnou od 01.01.2008, zaviedol
do právneho poriadku Slovenskej republiky ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/. Citované ustanovenie
označilo za neprijateľné dojednanie vyžadujúce v rámci rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 OZ je takáto
neprijateľná podmienka absolútne neplatná.

Cieľom rozhodcovskej doložky je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako
súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými
zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a
vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť
nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese,
požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov
je plne opodstatnená.

O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy,
ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale



ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený
nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu
pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožnila voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.

Táto nerovnováha je zrejmá aj v prejednávanej veci, kde rozhodcovská doložka nútila spotrebiteľa,
v danom prípade povinnú v 1 rade a povinného v 2 rade, podrobiť sa v sporovom konaní výlučne
rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a
na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Týmto spotrebiteľ ako slabšia zmluvná strana nemohol
dosiahnuť prejednanie sporu pred všeobecným súdom.

Prvostupňový súd tiež odôvodnil neprijateľnosť rozhodcovskej doložky tým, že si ju spotrebiteľ
osobitne nevyjednal a poukázal na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Ide o
zásadné rozhodnutie a odvolací súd sa s ním stotožňuje. Je potrebné zdôrazniť, že ak rozhodcovská
zmluva nebola osobitne vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky
nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadný
neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne namieste. V danom prípade
si spotrebiteľ rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa
všetkým zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý.
Rozhodcovská doložka v posudzovanom prípade teda nebola individuálne dojednaná.

Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky teda reálne dochádza k narušeniu rovnováhy medzi
zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka). Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom
ktorej je aj takáto doložka, vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (a to či už z nevedomosti
alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom
- podmienkou. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto je táto rozhodcovská doložka neplatná podľa § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa, že neplatná rozhodcovská
doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci
rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej
podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Takto neboli splnené
podmienky pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Oprávnený nebol v odvolacom
konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom
preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01.05. 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.