Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/329/2015 z 5. 4. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 5. apríla 2016, sp. zn. 25Co/329/2015, ECLI:SK:KSNR:2016:4613203259.2 Krajský súd Nitra | 25Co/329/2015 | ECLI:SK:KSNR:2016:4613203259.2 | 2016-04-05 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch, § 8 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z., ZZŠ, § 17 ods. 1 ZZŠ, OZ, § 52 OZ, OSP, § 79 ods. 3 OSP, § 79 ods. 4 OSP, § 114 ods. 2 OSP, § 212 ods. 1 OSP, § 132 OSP, § 120 OSP, § 219 ods. 1 OSP, § 224 ods. 1 OSP, § 142 ods. 1 OSP, § 151 ods. 1 OSP, zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (zrušený k 1. 7. 2024), § 5a zákona č. 250/2007 Z. z., OZ, § 53 ods. 4 písm. k) OZ, § 53 ods. 4 písm. l) OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cc266ab2-4f93-4cbe-9124-ecac499e8440 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4613203259.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/329/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4613203259
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4613203259.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a sudkýň JUDr.
Lýdie Gálisovej a JUDr. Soni Vackovej v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting s.r.o., so sídlom
Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČO: 26129705, zastúpený: Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grosslingova 4, IČO: 36864421, za ktorú koná doc. JUDr. Branislav
Fridrich, PhD., proti odporcovi: S. O., bytom N. č. XX, t.č. v B. J. X., o zaplatenie zmenkovej sumy 387
eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 23.
februára 2015 č.k. 5C/296/2013-119 a o čiastočnom späťvzatí návrhu navrhovateľom, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd späťvzatie návrhu na začatie konania navrhovateľom v časti zmenkového úroku 0,19%
denne, n e p r i p ú š ť a .

II. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

III. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh navrhovateľa na zaplatenie zmenkovej sumy 387 eur
zamietol. Navrhovateľ podal proti rozsudku odvolanie a prípisom doručeným súdu dňa 22. 12. 2015,
návrh na začatie konania, v časti týkajúcej sa uplatnenia zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne,
vzal späť a to vo výške 0,19% denne.

Odporca v písomnom podaní na výzvu súdu uviedol, že nesúhlasí s čiastočným späťvzatím návrhu,
nakoľko zrejme navrhovateľ si priznal chybu a teraz žiada menej. Jeho návrh bol súdom zamietnutý a
čiastočné späťvzatie bolo žiadané až po rozsudku.

Podľa § 208 Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov,
ďalej len „OSP“), ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho
rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie
nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

Podľa § 222 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb.v znení neskorších
predpisov, ďalej len „OSP“), odvolanie môže odvolací súd vybaviť aj tak, že pripustí vzatie návrhu na
začatie konania späť, alebo schváli zmier.

V zmysle ustanovenia § 208 OSP k späťvzatiu návrhu na začatie konania môže dôjsť nielen počas
konania na súde prvého stupňa, ale aj po vydaní rozhodnutia súdu prvého stupňa, najneskôr však



do momentu, kým jeho rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť. Späťvzatiu návrhu môže zabrániť
odporca, ktorého je súd povinný vyzvať, aby sa vyjadril, či so späťvzatím návrhu súhlasí, alebo nie.
Ak žalovaný nesúhlasí so späťvzatím návrhu, nemusí uviesť žiaden dôvod, stačí, ak iba vysloví svoj
nesúhlas. V takom prípade musí odvolací súd pokračovať v konaní. Návrh je možné vziať späť aj len v
určitej časti. V takom prípade súd so súhlasom odporcu zastaví konanie iba sčasti.

V danej veci zobral navrhovateľ svoj návrh na začatie konania čiastočne späť a to v časti zmenkového
úroku vo výške 19% denne, odporca s týmto čiastočným späťvzatím výslovne nesúhlasil. Z tohto dôvodu,
keďže odvolací súd nemal splnené podmienky, uvedené v ustanovení § 208 OSP, späťvzatie návrhu v
navrhovateľom požadovanej časti, nepripustil.

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorý podal formou tlačiva
podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 o zaplatenie zmenkovej sumy 387 eur
s príslušenstvom a zmenkovej odmeny 1,29 eura. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal s odkazom
na ustanovenie § 142 ods. 1 OSP s odôvodnením, že mu žiadne trovy nevznikli.
Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil podľa § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka v
znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov),
§ 53 ods. 4 písm. k), l), § 39 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. b), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 6 zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady
č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere
(ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 265 Obchodného zákonníka (zákon číslo 513/1991 Zb.
v znení neskorších predpisov), a čl. I § 77 ods. 1, 2, § 10, § 11 ods. 1, § 14 ods. 1, § 17, § 5 ods. 1, 2, 3, §
48 ods. 1 bod 2 zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Zmenkový a šekový zákon“). Právomoc na prejednanie a rozhodnutie veci odvodil
z článku 25 bod 1 písm. a/ Nariadenia č. 861/2007 a čl. 16 bod 2 Nariadenia č. 44/2001. Následne podľa
čl. 6 ods. 1 Nariadenia EP a Rady č. 593/2008, resp. na základe § 10 ods. 1, 3 zákona
č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov určil
rozhodné právo, ktoré sa na danú vec vzťahovalo. Vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so
zmenkou, s obsahom exekučného spisu Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 8Er/24/2011, z neho zmluvou
o úvere, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, zmenkou, rozsudkom Stáleho rozhodcovského
súdu, pretože ide spotrebiteľský vzťah, a to bez ohľadu na to, že sa v danom konaní uplatňuje právo zo
zmenky. Okrem toho dospel k záveru, že aj v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu je
potrebné zachovať vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, a to aj prostredníctvom vykonávania dôkazov
ex offo na zistenie, či predmet konania nesúvisí so spotrebiteľskými vzťahmi, ak to vnútroštátny procesný
predpis umožňuje, a aj pri nečinnosti spotrebiteľa dbať o to, aby mu jeho nevedomosť nebola na úkor.
Práve pri spotrebiteľských vzťahoch je potrebné aplikovať ustanovenie tretej vety § 120 ods. 1 OSP,
teda výnimku z prejednacej zásady.

Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd zistil, že dňa 14. 12. 2009 uzatvorila spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o., s odporcom na predtlačenom formulári Zmluvu o úvere č. 402400192 (ďalej len
„zmluva o úvere“), podľa ktorej bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 200 eur a odporca sa zaviazal
zaplatiť požičanú sumu zvýšenú o poplatok 196 eur, spolu 396 eur v 12 mesačných splátkach po 33
eur počnúc dňom 19. 01. 2010. V zmluve o úvere neboli uvedené úroky z úveru ani priemerná RPMN
(ročná percentuálna miera nákladov) a ani RPMN. V bode 14 všeobecných podmienok poskytnutia
úveru bola obsiahnutá dohoda o vyplnení zmenky, podľa ktorej „na zabezpečenie peňažného záväzku
dlžníka vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil dlžník (vystaviteľ)
zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné
strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa stane celý dlh
splatný okamžite, zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči
dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy
vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa stal splatný celý dlh.“ Zo zmenky vystavenej
odporcom dňa 14. 12. 2009 na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., zistil, že do zmenky bola vpísaná suma 387
eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 24. 05. 2010. Zmenka bola splatná pri predložení (vistazmenka) s
doložkami "bez protestu" a "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". V pravom hornom rohu
zmenky sa v rámčeku nachádza číslo zmluvy 402400192. Práva vyplývajúce z predmetnej zmenky boli
spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., prevedené rubopisom na žalobcu. Oboznámením sa s obsahom
exekučného spisu Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 8Er/24/2011 zistil, že spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s.r.o., ako oprávnený vymáhal pohľadávku z úverovej zmluvy č. 402400192 a predloženej zmenky na



základe exekučného titulu rozhodcovského rozsudku. Žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá.

Vzhľadom na ustanovenie bodu 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru (dohoda o vyplnení
zmenky), ako aj vzhľadom na zhodu čísla uvedeného na zmenke s číslom zmluvy o úvere, zhodu údajov
o vystaviteľovi a pôvodnom remitentovi zmenky s údajmi o veriteľovi a dlžníkovi v zmluve o úvere a
na zhodu dátumu vystavenia zmenky s dátumom podpisu zmluvy o úvere dospel k záveru, že zmenka
bola vystavená odporcom ako zabezpečovacia zmenka k zmluve o úvere, konkrétne ako blankozmenka.
Uviedol, že zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy boli do zmenky doplnené
dodatočne, o čom svedčí aj iný spôsob vyplnenia týchto údajov (písané technickými prostriedkami) v
porovnaní s údajmi o vystaviteľovi, mieste a dátume vystavenia zmenky (písané rukou). Vo všeobecnosti
môže mať zmenka vystavená dlžníkom pri podpise úverovej zmluvy, resp. pri prevzatí úveru buď
uhradzovaciu alebo zabezpečovaciu funkciu. V prípade spotrebiteľského úveru je však uhradzovacia
funkcia vylúčená výslovným zákazom splnenia dlhu zmenkou alebo šekom ustanoveným v § 4 ods. 6
Zákona o spotrebiteľských úveroch, na rozdiel od zabezpečovacej funkcie zmenky, ktorá bola v súvislosti
so spotrebiteľskými úvermi zakázaná až s účinnosťou od 01.01.2011. Preto mohol v danom prípade
považovať danú zmenku, ktorá bola nesporne vystavená v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského
úveru žalovanej len za zabezpečovaciu zmenku, a nie za samostatnú a nezávislú zmenku prijatú na
uhradenie dlhu.

Pretože predmetom konania bol nárok navrhovateľa vyplývajúci z vlastnej vistazmenky vystavenej
žalovanou pôvodne vo forme blankozmenky na zabezpečenie nárokov spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o., zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere, v prvom rade posudzoval platnosť zmluvy, na základe ktorej
vznikla pohľadávka zabezpečená zmenkou, a teda či vôbec vzniklo právo na vyplnenie blankozmenky.
Uviedol, že Zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, spĺňajúcou znaky tejto zmluvy podľa § 52
Občianskeho zákonníka. Išlo o predtlačenú formulárovú (typovú) zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemal
možnosť ovplyvňovať jej obsah. Zmluvnými stranami boli POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako veriteľ (dodávateľ),
ktorý pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a odporca, ako fyzická
osoba, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti, a teda bol spotrebiteľom. Nesporne išlo o spotrebiteľský úver upravený Zákonom
o spotrebiteľských úveroch, a to napriek tomu, že v zmluve o úvere bol uvedený účel úveru "na
výkon zamestnania". Pri pochybnostiach o obsahu zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší a
dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na iný účel, zaťažuje toho, kto takúto
skutočnosť tvrdí. Keďže iný účel nebol preukázaný, platí, že úver bol poskytnutý na súkromné účely.
V danom prípade ide nielen o spotrebiteľskú zmluvu, ale aj o spotrebiteľský úver podľa Zákona o
spotrebiteľských úveroch. Konštatoval, že napriek tomu, že zmluva bola uzavretá podľa ustanovení
Obchodného zákonníka ako „absolútny obchod“, nie je táto skutočnosť prekážkou prednostnej aplikácie
príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. V danom prípade ide
nielen o spotrebiteľskú zmluvu, ale aj o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch,
v ktorej absencia údaju o RPMN a priemernej RPMN má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť
predmetného úveru.

Prvostupňový súd podrobil preskúmaniu zmluvu o úvere vrátane všeobecných podmienok poskytnutia
úveru a dospel k záveru, že rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán bola
hrubým spôsobom narušená, a to najmä v ustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkoch (spísanie
notárskej zápisnice prostredníctvom splnomocnenca, uzatvorenie záložnej zmluvy prostredníctvom
splnomocnenca, niekoľkonásobné zmluvné pokuty, blankozmenka). Vzhľadom na nerovnosť podmienok
účastníkov zmluvy vyjadrenú v takmer všetkých ustanoveniach zmluvy sa celá zmluva (jej obsah
i účel) prieči dobrým mravom, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Z toho dôvodu spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako veriteľovi nemohlo vzniknúť ani právo na vyplnenie blankozmenky podľa
bodu 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, a na základe takto vyplnenej zmenky nebolo možné
úspešne sa domáhať akýchkoľvek práv.

Právo na vyplnenie blankozmenky nemohlo vzniknúť aj z dôvodu, že dohoda o vyplnení zmenky, ako
súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorých obsah a ani konkrétne znenie nebolo so
spotrebiteľom individuálne dohodnuté, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a z toho dôvodu je takáto
dohoda ako neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53 ods. 4 písm. k), l) Občianskeho zákonníka
neplatná. Pôvodnému remitentovi teda nevzniklo právo na vyplnenie blankozmenky, blankozmenka sa



vôbec nestala zmenkou, pôvodný remitent nemal práva a povinnosti zo zmenky, a preto ich ani nemohol
indosamentom previesť na navrhovateľa. V základe jednoznačne išlo o zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, na ktorú sa vzťahoval Zákon o spotrebiteľských úveroch, preto sa súd zaoberal aj samotnou
zmenkou (hoci právo na jej vyplnenie ani nevzniklo), a zistil, že predloženú zmenku podľa § 4 ods. 6
Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ nemohol prijať ani ako zabezpečovací inštitút, pretože zmenka
bola vyplnená s podstatne vyššou zmenkovou sumou, než pripúšťa uvedené ustanovenie zákona. Z
uvedených dôvodov súd návrh ako neopodstatnený zamietol. Ďalej konštatoval, že v zmluve o úvere
nie je uvedený údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, o priemernej ročnej percentuálnej miere
nákladov, ročnej úrokovej sadzbe, čo boli v čase uzatvárania tejto zmluvy povinné údaje vyžadované
Zákonom o spotrebiteľských úveroch. Ich neuvedenie má za následok, že úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatku. V závere uviedol, že pri posúdení zmenkového úroku 0,25 % denne prestavuje ročný
úrok 91,25 %, čo považoval za rozpor s dobrými mravmi. Z týchto dôvodov dohodu o vyplnení zmenky
obsiahnutú vo všeobecných obchodných podmienkach vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku,
od počiatku neplatnú. Preto spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., nemohla zmenku vyplniť. Konanie
spoločnosti pri nadobúdaní zmenky možno hodnotiť ako vedomé konanie na škodu dlžníka. Pre rozpor
s dobrými mravmi je podľa § 39 Občianskeho zákonníka dohoda o vyplnení zmenky neplatná. Z dôvodov,
že pôvodnému remitentovi nevzniklo právo zmenku prijať, právo zmenku vyplniť, nevzniklo mu právo
zo zmenky na plnenie a navrhovateľ, nadobúdajúci zmenku rubopisom, nemôže uplatňovať právo zo
zmenky. Z uvedených dôvodov návrh zamietol. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože jej
v konaní žiadne nevznikli (142 ods. 1 OSP).

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Žiadal napadnutý rozsudok
zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Uviedol, že súd prvého stupňa mu svojím postupom odňal
možnosť konať pred súdom, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Napadnuté rozhodnutie je prekvapivé, čo
predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom, lebo odporca uplatnený nárok nepoprel, a je tu aj rozpor
s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Namietal, že účastníci nenavrhli dokazovanie
úverovou zmluvou, exekučným spisom, či ďalšími listinnými dôkazmi, pričom dokazovanie je podľa
§ 120 OSP ovládané prejednacou zásadou. Predložil ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku,
preukazujúcu jasne, úplne a zrozumiteľne jeho právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva.
Voči forme a obsahu zmenky zo strany odporcu neboli žiadne námietky, a preto neexistovala okolnosť,
ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov. Súd prvého stupňa mal rozhodnúť o práve na úhradu
zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Odporca mohol na základe čl. 5 ods.
3 a 6 Nariadenia č. 861/2007 vzniesť námietky voči zmenke. Ak tak neurobil, akékoľvek iné námietky
musia byť odmietnuté z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Namietal,
že prvostupňový súd nesprávne vykonával a hodnotil dôkazy na skutočnosti, ktoré netvrdil žiadny z
účastníkov konania, preto dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov,
ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Poukázal na
rozhodnutia iných súdov, ktoré rozhodli v obdobných veciach v jeho prospech. Trval na tom, že je
majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom žiadneho spotrebiteľského vzťahu.
Predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. S odkazom na ustanovenie
§ 17 Zmenkového a šekového zákona odporca nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči
majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jej vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Prvostupňový súd
porušil poučovaciu povinnosť obmedzenú ustanovením § 5 ods. 1 OSP. Kauzálne námietky sú po
indosovaní v zásade neprípustné a zmluvný vzťah medzi odporcom a remitentom irelevantný. Nie je mu
známy obsah údajného zmluvného vzťahu. Ďalej namietal, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla
byť neplatnou ani neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože právna úprava spotrebiteľských úverov
explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu
k aktuálnej výške dlhu v čase vyplnenia zmenky. Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych
zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými. Nesúhlasil s názorom súdu, že sú závislé na
úverovom vzťahu. Ak je návrhom uplatnený nárok zo zmenky, nie je možné bez ďalšieho v takomto
konaní rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy, ani keď je nepochybné, že s danou zmenkou súvisia. Na
podporu svojich argumentov poukázal na rozhodnutia iných súdov, a to Krajského súdu v Banskej
Bystrici zo dňa 21. 11. 2013, č.k. 43CoZm/10/2013, Krajského súdu v Košiciach zo dňa 13. 06. 2014
č.k. 4CoZm/3/2014.



Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že si od Pohotovosti požičal sumu
300 eur a šeky, ktoré dostal so zmluvou aj platil. Keď popisoval zmluvu nikto mu nepovedal o nejakej
zmenke. Zaplatil 7x, čiže zostali len tri splátky po 49 eur. Namieta výšku zmenkových úrokov.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovene lehote na podanie (§ 201, § 204 ods.1 OSP) a zistení, že odvolanie spĺňa
náležitosti § 205 a nasl. OSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a viazaný
skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa, pretože odvolací súd nezistil výnimky ods. 2 až 7 §
213 OSP (§ 213 ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) s verejným
vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 156 ods. 3 OSP a po prejednaní
veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne a odvolanie
nie je dôvodné. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že napadnutý rozsudok je správny a dostatočne
odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 OSP
opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí, vrátane citácie
ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad.

Predmetom konania pred súdom prvého stupňa je návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Na jeho základe sa navrhovateľ domáhal
zaplatenia uvedenej zmenkovej sumy s príslušenstvom a trov konania. Podľa predloženého návrhu je
navrhovateľ ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca, pričom
indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku doposiaľ neuhradil.

Navrhovateľ v odvolaní namietal vadu konania, spočívajúcu v prekvapivom rozhodnutí prvostupňového
súdu, čo považoval za vadu konania, majúcu za následok odňatie možnosti konať pred súdom.
Odvolací súd preto, predtým, ako preskúmal rozhodnutie prvostupňového súdu, skúmal, či konanie
zaťažil vadou konania namietanou navrhovateľom. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa v
zápisnici z pojednávania dňa 05. 11. 2014 uviedol, že pojednávanie nariadil z dôvodu iného právneho
posúdenia, nakoľko bude vec posudzovať z hľadiska spotrebiteľského práva. Predmetnú zápisnicu
zaslal navrhovateľovi. Navrhovateľ reagoval písomným podaním, doručeným dňa 23. 01. 2015 a
trval na posúdení jeho nároku zo zmenky. Okrem toho prvostupňový súd aj v dôvodoch svojho
písomného rozhodnutia, konštatoval svoj postup a postup navrhovateľa, preto námietka navrhovateľa
o prekvapivom rozhodnutí, je nepravdivá a tým účelová. Odvolací súd nezistil žiadne vady konania, pre
ktoré by bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť, preto pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci.
Prvostupňový súd vo veci rozhodol dňa 23. 02. 2015. V Zbierke súdnych rozhodnutí SR bolo pod číslom
93/2015 publikované spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia zo dňa 20.
októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo
vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledovnom znení:
I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
1/ pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ:
2/ pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.
II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky ( bez ohľadu na to,
či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

Spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu bolo
publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky - v zákonom
stanovenom osobitnom médiu so špeciálnym zameraním a účelom, pod R 93/2015. Uvedeným



postupom plnil najvyšší súd zákonom stanovenú povinnosť dbať o jednotný výklad a jednotné používanie
zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov (§ 16 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch
a sudcoch). Táto povinnosť mu v súčasnosti vyplýva z ustanovenia § 8 ods. 3 zákona č. 757/2004
Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. O publikovaní predmetného rozhodnutia bolo
rozhodnuté v rámci zákonom upraveného mechanizmu zabezpečujúceho koherentnosť judikatúry (IV.
ÚS 60/2010). Osobitný proces, výsledkom ktorého bolo publikovanie spoločného stanoviska oboch
kolégií v zbierke ako R 93/2015, priznáva tomuto stanovisku osobitný význam. Výklad najvyššieho
súdu, ktorý v ňom podal, nie je síce právne (de iure) záväzný, fakticky (de facto) má ale vysokú
vecnú autoritu. I keď judikatúra najvyššieho súdu nie je formálne záväzná, ipso iure normatívnu silu
má, a to tak vo vertikálnej línii (voči súdom nižších stupňov), ako aj v horizontálnej línii (medzi
jednotlivými senátmi a kolégiami najvyššieho súdu navzájom). Nemožno prehliadať podstatný rozdiel
medzi rozhodnutím nepublikovaným v zbierke (ďalej len „nepublikované rozhodnutie“) a rozhodnutím,
ktoré bolo na podklade zákonom určenej procedúry navrhovania a schvaľovania osobitným orgánom
najvyššieho súdu uverejnené v zbierke (ďalej len „publikované rozhodnutie“). Pokiaľ nepublikované
rozhodnutie najvyššieho súdu vyjadruje názor členov senátu (resp. väčšiny členov senátu) najvyššieho
súdu v individuálne ním prejednávanej veci, názor vyjadrený v publikovanom rozhodnutí je zároveň
zovšeobecňujúcim názorom (relevantnej väčšiny) členov kolégia najvyššieho súdu, ktoré vždy tvorí
viacero senátov. Názor vyjadrený v nepublikovanom rozhodnutí sa v tomto zmysle prípadne (ak vec
prejednávajúci senát dospeje k záveru, že sú pre to splnené podmienky) môže odkloniť či odchýliť od
názoru vyjadreného v publikovanom rozhodnutí, tým ale ešte bez ďalšieho nedochádza k „prekonaniu“
názoru, na ktorom spočíva publikované rozhodnutie. Zákon č. 191/1950 Sb. a OSP reagovali na prijaté
rozhodnutie zákonom č. 438/2015 Z.z. účinným od 23.12.2015. Doplnil v čl. II. Zákon č. 191/1950 Sb.
v §17 ods.1 o novú vetu a doplnil odsek 2. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ak je žalovaným
zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno
majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystavovateľovi alebo k
predošlým majiteľom vždy. V konaní v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej
povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný
zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho záväznosť zo zmluvy vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
Poznámka pod čiarou odkazuje príkladmo na § 52 Občianskeho zákonníka, § 5a zákona č. 250/2007
Z.z. Tento zákon v čl. I. zmenil a doplnil OSP v § 79 o odseky 3, 4, § 114 ods. 2 OSP, v ktorých
upravil náležitosti návrhu na začatie konania pri nároku uplatnenom zo zmenky a sankciu za nesplnenie
povinnosti spočívajúcej v posudzovaní nároku titulom spotrebiteľskej zmluvy a poučenie žalovaného o
možnosti uplatňovania námietok.

Odvolací súd, riadiac sa judikátom R 93/2015, by preto v zásade nemusel vysvetľovať, prečo tento
judikát považuje za opodstatnený (platí totiž zásada, že len ten, kto volí odklon od judikatúry, musí
náležite vysvetliť, prečo sa neriadi judikátom). Napriek tomu však viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 212 ods.1 OSP), k jednotlivým odvolacím dôvodom navrhovateľa, spočívajúcim predovšetkým v
zdôraznení platnosti príslušnej zmenky a nepripustení akéhokoľvek súdneho prieskumu okolností vzniku
zmenky a vykonania dokazovania v tomto smere udáva, že sa nestotožnil s jeho argumentáciou
spochybňujúcou postup súdu pri vykonávaní dôkazov. Pri postupe podľa nariadenia je súd povinný
rešpektovať právo na spravodlivý súdny proces a zásadu kontradiktórneho konania, najmä pri
rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania a o spôsobe a rozsahu dokazovania, ktoré je nevyhnutné
pre vydanie rozhodnutia. Z článku 19 nariadenia vyplýva, že pokiaľ nariadenie neustanovuje inak,
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa
konanie vedie. Nariadenie nekladie žiadne prekážky v možnosti preskúmať doložené listiny súdom a je
možné aplikovať procesnoprávne predpisy použiteľné v slovenskom právnom poriadku, predovšetkým
aplikáciu znalostí určitých okolností súdu z jeho činnosti a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní,
či ochrany dobrých mravov. Občiansky súdny poriadok, v znení neskorších predpisov, ako základný
procesný predpis platný na území Slovenskej republiky, dôkaznú povinnosť upravuje v ustanovení § 120,
kde v tretej vete odseku 1 umožňuje súdu výnimočne vykonať aj iné, než účastníkmi navrhnuté dôkazy,
ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Úvaha týkajúca sa prieskumu uplatneného
nároku s oporou v doloženej zmenke nemôže byť ovplyvňovaná povahou použitého procesného
nástroja. Skúmanie prípadne absolútnej neplatnosti úkonu, ku ktorej súd pristupuje ex offo nie je
nariadením vylúčená. Prvostupňový súd preto správne vykonal dokazovanie v súlade s ustanovením §
120 OSP, správne v súlade s ustanovením § 132 OSP vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania
a vyhodnotil skutkový stav, na ktorý aplikoval správne ustanovenia zákona v správnej interpretácii.
Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Prvostupňový



súd svoje rozhodnutie založil na neplatnosti zmluvy o úvere pre hrubé narušenie rovnováhy v právach
a povinnostiach zmluvných strán, a to najmä v ustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkoch.
Zmluvu vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon, z ktorého veriteľovi nemohlo vzniknúť právo
na vyplnenie blankozmenky. Navrhovateľ v dôvodoch odvolania neuviedol k právnemu posúdeniu veci
nič, argumentoval iba tým, že prvostupňový súd nemohol založiť svoj názor na skúmaní tohto právneho
úkonu, ktorého nebol účastníkom konania a mal rozhodovať len na základe ním predloženej zmenky.
Vzhľadom na vyššie uvedené, prijaté stanovisko NS SR v judikáte R 93/2015 odvolací súd považuje
tento odvolací dôvod za bezpredmetný.

Súd prvého stupňa napriek tomu, že posúdil úverovú zmluvu ako absolútne neplatný právny úkon, na
základe ktorého nemohlo dôjsť k vystaveniu zmenky, vyhodnotil za neprijateľné zmluvné podmienky
týkajúce sa dojednania v časti bodu 14 všeobecných obchodných podmienok, pretože sa jedná o
podmienku, ktorá za nesplnenie záväzku pripúšťala možnosť veriteľa domáhať sa od spotrebiteľa
zaplatenia neprimeranej sumy (úrok 0,25 % denne) ako sankcie spojenej s nesplnením záväzku (§
53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka) a neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. l/
Občianskeho zákonníka spočívajúcu v prenesení povinností dodávateľa niesť dôkazné bremeno na
spotrebiteľa. Celú dohodu o vyplnení blankozmenky vyhodnotil ako neplatnú dohodu, preto pôvodnému
remitentovi vôbec nevzniklo právo na vyplnenie blankozmenky. Pôvodný remitent nemal práva a
povinnosti zo zmenky, preto ich nemohol indosamentom previesť na navrhovateľa. Ďalej posúdil
samotnú zmenku a dospel k záveru, že veriteľ ju podľa § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch
nemohol prijať ako zabezpečovaciu zmenku, pretože bola vyplnená podstatne vyššou sumou ako
pripúšťalo zákonné ustanovenie, keď zmluvu vyhodnotil ako bezúročnú a bez poplatkov, preto zmenka
mohla byť vystavená len na sumu 200 eur. Konanie veriteľa, spočívajúce v prijatí zmenky prevyšujúcej
zákonom prípustnú výšku, považoval za výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi, nepožívajúcim
právnu ochranu. Navrhovateľ v odvolaní poukázal na zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý pripúšťal
vystavenie zmenky. Uviedol, že limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu
v čase jej vyplnenia a bolo pripustené vypĺňať ich dodatočne po ich vystavení. V tejto časti odcitoval celý
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43 CoZm 10/2013 z 21.11.2013, na záveroch ktorého
založil svoje tvrdenie a uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 4 CoZm 3/2014 z 13.06.2014.
Odvolací súd poznamenáva, že uvedené rozhodnutia nie sú záväzné, vyjadrujú názor dvoch senátov
obchodných kolégií odvolacích súdov, nesúladných s judikátom R 93/2015. Navrhovateľ okrem citácii
týchto rozhodnutí, neuviedol nič, v čom nesúhlasí s rozhodnutím prvostupňového súdu, len z obsahu
predložených rozhodnutí odvolací súd vyvodil, že podľa jeho názoru, prvostupňový súd bol oprávnený
skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo zákona do nej
uviesť. S uvedenými dôvodmi sa odvolací súd vyporiadal vo vyššie uvedených dôvodoch.

V závere odvolací súd dodáva, že jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada,
podľa ktorej sú členské štáty povinné zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú
povinné zabezpečiť, aby sa nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli
záväzné. Vzhľadom na to aplikáciou procesného práva má súd túto povinnosť naplniť, čo znamená,
že v prípade uplatnenia nároku zo zmenky súd musí ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je
spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna právna úprava platná do 31. 12. 2010 umožňovala používať zmenky aj
v spotrebiteľskom vzťahu, použitie zmenky ako takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti
nie je úplne v súlade s právom EÚ na ochranu spotrebiteľa. Vnútroštátna právna úprava do 31. 12. 2010
nezabezpečila vhodnú ochranu spotrebiteľa na základe Smernice 87/102/EHS v konaní o nároku zo
zmenky a zákonodarca túto skutočnosť zmenil až zrušením dovtedajšieho zákona o spotrebiteľských
úveroch č. 258/2001 Z.z. a prijatím nového zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom od
01. 01. 2011 do 30. 04. 2014. S účinnosťou od 01. 05. 2014 je táto ochrana zabezpečená v zákone
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Zmenkové právo ako také v súdnom konaní znevýhodňuje
žalovaného zmenkového dlžníka a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky právo EÚ
má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá umožnila za istých
okolností do 31. 12. 2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch môže byť nepoužiteľná. Na
podklade takejto úvahy vyvstáva aj právny záver o tom, že z takej zmenky nemohol vzniknúť platný
zmenkový záväzok.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh
navrhovateľa zamietnutý, vo výroku za vecne správny a ako taký ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.



O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151
ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov nepriznal, pretože si právo
na ich priznanie neuplatnil.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.