Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoP/382/2013 z 28. 4. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 28. apríla 2014, sp. zn. 7CoP/382/2013, ECLI:SK:KSKE:2014:7613223127.1 Krajský súd Košice | 7CoP/382/2013 | ECLI:SK:KSKE:2014:7613223127.1 | 2014-04-28 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c8cb21e6-b4f1-48f9-81c3-88a258559cab Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7613223127.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/382/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613223127
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7613223127.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov
senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Andrey Mazákovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti
E.: 1/ F. nar. X.X.XXXX, 2/ P. nar. XX.XX.XXXX bývajúcich u matky zastúpených kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad pracovisko Levoča detí rodičov: P. E. nar. XX.X.XXXX
bývajúcej na ul. U. C. č. XX v D. a F. E. nar. XX.X.XXXX toho času umiestneného vo Q. trestu odňatia
slobody kpt. A. č. X v F., o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská
Nová Ves zo dňa 24.9.2013 č.k. 16P 226/2013-29 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného a rozhodol, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok
tak, že vyhovie jeho návrhu do roku 2013 do októbra, pretože mu hrozí trestné stíhanie pre neplatenie
výživného. Poukázal na to, že súd zle posúdil jeho schopnosti a možnosti od dosiahnutia príjmu v roku
2010 v rozpätí 500,- € - 550,- €, pretože pokiaľ si pamätá, mal 420,- € až 430,- € čistého mesačného
príjmu. Poukázal na to, že sa priznal pod nátlakom a vyslovil názor, že súd neprihliadal na ust. § 62 ods. 2,
3 Zákona o rodine, ako aj § 75 ods. 1 Zákona o rodine a následne § 78 ods. 1, pretože sa zmenili pomery,
pretože je nezamestnaný, nachádza sa vo výkone trestu odňatia slobody a má zdravotné problémy.
V čase rozhodovania súdu bol naďalej vo výkone trestu odňatia slobody bez príjmu, takže sa nestala
podstatná zmena pomerov a poukázal na to, že matka má dostatočný príjem na uspokojovanie potrieb
detí, avšak o to nemá záujem a nevzal do úvahy jeho schopnosti, ani možnosť platiť výživné a to ani
počas väzby a ani počas výkonu trestu odňatia slobody od augusta 2010 do októbra 2015.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok. Poukázal na to, že matka deťom
zabezpečuje riadnu výchovu a celkovú starostlivosť po tom, čo otec bol vzatý do väzby a následne tresne
stíhaný za trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby a právoplatne odsúdený. Matka sa s maloletými
deťmi ocitla v nepriaznivej životnej a finančnej situácii a ona okrem zabezpečovania odôvodnených
potrieb detí uhrádza aj výdavky nutné na zabezpečenie chodu domácnosti a spláca pôžičky v sume
250,- €. Matka od rozvodu manželstva na výživu detí nepoberala žiadne výživné a až v septembri 2011
jej bolo priznaná náhradné výživné, ktoré v plnej miere využíva na zabezpečenie potrieb maloletých detí.

Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila.



Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 cit. zák. ust., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania otca preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa §
214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil
skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o
zamietnutí návrhu na zníženie výživného. Súd prvého stupňa v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na
všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátanie toho, čo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho je
odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu
stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho
obranu v prevažnej miere už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a otec ani v priebehu
odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o
jeho návrhu na zníženie výživného. V danom prípade odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého
stupňa, ktorý v tejto súvislosti poukazuje na to, že zo zásad vyplývajúcich z ust. § 75 ods. 1 Zákona o
rodine vyplýva, že súd musí pri každom rozhodovaní o výživnom pre dieťa prihliadnuť na to, či povinný
rodič neopustil pre neho vhodné zamestnanie poskytujúce mu väčší príjem, pretože je povinnosťou súdu
zabrániť pokusom uniknúť vyživovacej povinnosti tým, že by si povinný našiel zamestnanie s nízkym
platom, resp. takmer so žiadnym v domnienke, že ho potom nemožno postihnúť. Aj pri rozhodovaní
o znížení výživného je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý
fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že
povinný berie na seba neprimerané riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie
príjmu a tým možnosť poskytovania určeného výživného. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý,
je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmov, t.j. k jeho
zjavne nevyužitým schopnostiam. Odvolací súd je toho presvedčenia, že súd prvého stupňa postupoval
správne, ak pri rozhodovaní o návrhu na zníženie výživného porovnal pomery v čase predchádzajúcej
úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania a zistil, že na strane otca nenastala
žiadna podstatná zmena pomerov závažnejšieho charakteru, to znamená, že jeho osobné príjmové a
majetkové pomery zistené v predchádzajúcom konaní sú totožné, resp. nevykazujú žiadnu podstatnú
zmenu oproti tým dôvodom a pomerom, ktoré zistil v súčasnosti a preto nie je možné návrhu otca na
zníženie výživného vyhovieť. Odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ sa rodič zbavil úmyselným konaním,
kvôli ktorému na neho bola uvalená väzba, alebo pre ktoré bol následne odsúdený na trest odňatia
slobody, objektívnej možnosti plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletému dieťaťu,
nemožno túto skutočnosť vykladať na ťarchu tohto dieťaťa, ktoré má podľa článku 32 ods. 4 Listiny
základných práva a slobôd, základné právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť (IV. ÚS 1181/2007
ÚS ČR). Odvolacie námietky otca sú právne irelevantné, preto podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 cit. zák. ust., sa v odôvodnení obmedzil
iba na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.

O trovách odvolacieho konania, odvolací súd nerozhodoval, nakoľko žiaden z účastníkov náhradu trov
konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.