Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/195/2016 z 24. 1. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 24. januára 2017, sp. zn. 13Cob/195/2016, ECLI:SK:KSZA:2017:5406202669.3 Krajský súd Žilina | 13Cob/195/2016 | ECLI:SK:KSZA:2017:5406202669.3 | 2017-01-24 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 378 ods. 1 CSP, § 379 CSP, § 396 ods. 1 CSP, § 219 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP, § 219 ods. 3 CSP, § 262 ods. 2 CSP, § 387 ods. 1 CSP, § 470 ods. 1 CSP, § 380 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e24e71da-6b08-41a0-8eea-8656e5dd9000 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5406202669.3 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/195/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5406202669
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5406202669.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a
členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Slovak Telekom,
a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, zastúpeného právnym zástupcom
JUDr. Petrom Škerlíkom, advokátom, so sídlom J. E. XXXX/X, XXX XX S. Y., proti žalovanej: F. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX H., štátna občianka SR, v konaní o zaplatenie sumy 2.376,92 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/24/2008-370
zo dňa 24. februára 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/24/2008-370 zo dňa 24. februára 2016 v napadnutom
výroku I. o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 2.376,92 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 7% ročne z dlžnej sumy za obdobie od 28.03.2006 do zaplatenia, výroku III., podľa ktorého
je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi trovy konania 1.745,27 Eur a výroku IV. o povinnosti žalovanej
zaplatiť trovy štátu v rozsahu 1 vo výške 87,93 Eur na účet okresného súdu, p o t v r d z u j e.
Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi
sumu 2.376,92 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne z dlžnej sumy za obdobie od
28.03.2006 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. vo zvyšnej časti
žalobu zamietol. Výrokom III. rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi trovy konania 1.745,27
Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom IV. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
trovy štátu v rozsahu 1/2 vo výške 87,93 Eur na účet okresného súdu vedeného v štátnej pokladnici,
č. účtu: SK66 XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXXXXX v lehote 60 dní od právoplatnosti
rozsudku.

2. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu zo dňa 18.04.2006, ktorou sa domáhal
uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť istinu 2.376,92 Eur spolu s 15 % ročným úrokom z omeškania
od 28.03.2006 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou
uzavrel dňa 1.10.2004 Zmluvy o pripojení spolu s dodatkom k zmluvám č. 1842896, č. 1843172,
1843161 a č. 1843350 (ďalej len ,,zmluvy o pripojení“ alebo ,,zmluvy“), ktorých súčasťou boli Všeobecné
podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej
telefónnej siete spoločnosti T - Mobile Slovensko, a.s. zo dňa 25.04.2004 (ďalej len „všeobecné
podmienky“). Využívaním služieb žalovanou, ako aj porušením povinností vyplývajúcich zo zmlúv o
pripojení, vznikla žalobcovi pohľadávka v sume 71.607,- Sk, pozostávajúca z nezaplatených mesačných
poplatkov, poplatkov za hovorné, nehlasové služby a iné poplatky a zmluvnej pokuty podľa bodu 4
a 5 dodatkov z dôvodu porušenia povinností žalovanej vyplývajúcich z bodu 4 písm. a), písm. b) a
bodu 5 a 8 dodatkov. Žalovaná dlžnú čiastku neuhradila ani v dodatočne žalobcom poskytnutej lehote,



pričom odstúpenie od zmluvy nadobudlo účinnosť dňa 13.01.2005 podľa čl. 14.3. písm. b) všeobecných
podmienok a dňa 12.2.2005 podľa článku 13.3. písm. b) všeobecných podmienok žalovanej vznikla
povinnosť uhradiť všetky záväzky voči žalobcovi vzniknuté do dňa odstúpenia od zmluvy.

3. Okresný súd poukázal na to, že vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 5Cb/24/2008 zo dňa 07.06.2011,
ktorý na základe odvolania žalovanej bol uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/441/2011-230 zo
dňa 11.04.2012 zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie a doplnenie dokazovania znaleckým posudkom
z odboru písmoznalectva.

4. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že osobou, ktorá uzatvorila so
žalobcom zmluvy o pripojení, je osoba žalovanej. Potvrdili to nielen dôkazy získané z jednotlivých
dôkazných prostriedkov, ale aj závery znaleckého posudku z odboru písmoznalectva. Okresný súd
považoval za potrebné uviesť, že žalovaná až 6 dní po kúpe mobilných telefónov na základe sporných
zmlúv o pripojení nahlásila stratu občianskeho preukazu, ohľadom čoho zo správy OR PZ v Dolnom
Kubíne, oddelenie dokladov Námestovo zo dňa 3.5.2007 bolo zistené, že žalovanej bol dňa 18.6.2001
vydaný občiansky preukaz č. 561713 SH, t.j. ten, ktorý mal byť zneužitý pri uzatváraní zmlúv a ktorý
žalovaná vlastnila do 6.10.2004, kedy bola osobne nahlásiť jeho stratu a na základe žiadosti o strate
uvedeného občianskeho preukazu jej bol dňa 6.10.2004 vydaný nový občiansky preukaz č. 969047 SP.
Žalovaná v žiadosti o vydanie uviedla, že k strate malo dôjsť v autobuse Slanická Osada Námestovo,
pričom ale vo výpovedi uviedla, že všetky doklady jej mali byť odcudzené naraz. Zo správy predloženej
žalobcom označenej ako „podrobný mesačný účet pre telefónne číslo XXXX XXX XXX, XXXX XXX XXX,
XXXX XXX XXX“ (č.l. 186 - 192) bolo zistené, že aj po odcudzení dokladov, ktoré mali byť zneužité
pri uzatváraní zmlúv, bolo z týchto telefónnych čísel pridelených SIM kartám vydaných na základe
uzatvorených sporných zmlúv, volané na telefónne číslo brata žalovanej č. XXXX XXX XXX v dňoch
14.10.2004, dňa 15.10.2004, dňa 16.10.2004 a dňa 17.10.2004, keď skutočnosť, že tel. č. XXXX XXX
XXX je číslom brata žalovanej, potvrdila samotná žalovaná.

5. Okresný súd ďalej zistil, že dňa 19.05.2003 bol žalovanej vydaný cestovný pas č. XXXXXXX,
ktorého strata bola nahlásená na OO PZ Námestovo až dňa 14.11.2005, teda takmer po roku od
odcudzenia a tento mal byť zneužitý už pri uzatváraní sporných zmlúv, ktoré boli uzatvorené už dňa
01.10.2004. V oznámení o strate žalovaná uviedla, že tento jej bol odcudzený až dňa 11.11.2005 v
bare „Fino“ v Námestove, pričom podľa výpovede ho mala stratiť práve v autobuse spolu s občianskym
preukazom, keďže ich mala uložené spolu. Krádež zdravotnej karty, ktorá bola ako doklad predložená
pri uzatváraní sporných zmlúv, bola nahlásená až 31.1.2005, teda po dlhšom časovom období. Okrem
iného žalovaná podala trestné oznámenie o zneužití uvedených dokladov až dňa 16.8.2006, teda takmer
po dvoch rokoch od odcudzenia. Okresný súd poukázal na fakt, že všetky zmluvy boli uzatvárané v
predajných miestach žalobcu v rôznych mestách - Námestovo, Tvrdošín, Dolný Kubín a Ružomberok,
pričom žalovaná v krátkom časovom období na rôznych dokladoch - žiadosti o vydanie občianskeho
preukazu, oznámenie o strate cestovného dokladu, doručenky v spise, sporné zmluvy používala
rôzne podpisy, pričom pripustila, že sa podpisuje podobne, ako je podpis na zmluvách o pripojení,
avšak uvedené zmluvy nepodpisovala. Ani podpis na trestnom oznámení a podpisy na žiadostiach o
vydanie odcudzených dokladov nie sú totožné. Žalovaná sa podpisovala rôznym spôsobom na rôznych
dokladoch, avšak závery Znaleckého posudku č. 52/2015 vyhotoveného znalcom PhDr. PaedDr. Erikou
Strakovou jednoznačne potvrdili, že podpisy na sporných zmluvách nie sú nositeľmi znakov falšovaných
podpisov a podpisy na sporných zmluvách o pripojení sú vysokou mierou pravdepodobnosti podpismi
žalovanej F. K.. Ku všetkým týmto skutkovým zisteniam podľa okresného súdu pristúpil fakt, že pri
uzatváraní sporných zmlúv sa podľa výpovedí svedkov nepredkladal len jeden doklad, ale minimálne
dva doklady, a preto je len veľmi málo pravdepodobné, že by doklady predložila iná osoba ako žalovaná.
Dokonca svedok I. H. potvrdil, že v predajnom mieste žalobcu v Tvrdošíne uzatvoril so žalovanou zmluvu
o pripojení. Okresný súd tak prijal záver, že osobou, ktorá uzatvárala sporné zmluvy, je žalovaná.

6. Na základe zmlúv o pripojení zo dňa 01.10.2007 vznikol medzi žalobcom a žalovanou zmluvný
vzťah založený ust. § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka, na základe ktorého žalobca odpredal
žalovanej 3 ks mobilných telefónnych prístrojov Nokia 3200, 1 ks Sony Ericson T 630 vrátane SIM kariet
za podmienečne zníženú kúpnu cenu 3 x 390 Sk + DPH/1 kus vrátane DPH a 1 x 1.990 Sk s DPH/1
ks a žalovaná sa zaviazala podľa bodu 3 dodatkov zotrvať v zmluvnom vzťahu k žalobcovi ako aktívny
užívateľ bez prerušenia po dobu najmenej 24 mesiacov odo dňa nadobudnutia platnosti a účinnosti
všetkých dodatkov, t.j. od 01.10.2011, a tiež, že nedá svojím konaním žiaden podnet, aby žalobca pred



uplynutím 24 mesiacov bol nútený skončiť platnosť zmluvy alebo dodatku k nej, z dôvodu zavinenia
žalovanej pre nesplnenie alebo porušenie niektorej z jej zmluvných povinností. V prípade porušenia
zmluvných povinností žalovanou bola dohodnutá zmluvná pokuta v súlade s bodom 8 dodatku vo výške
1.908.65 Eur (7.500,- Sk + 15.000,- Sk + 20.000,- Sk + 15.000,-Sk = 57.500 Sk). Žalovaná porušila
povinnosť včas a riadne platiť hovorné a iné služby žalobcom jej vyúčtované, v celkovej výške 468,27
Eur, na plnenie ktorej povinnosti bolo viazané poskytnutie zľavy kúpnych cien mobilných telefónov.
Žalobca vyzval žalovanú na uhradenie jeho pohľadávky za „hovorné“ v celkovej výške
468,27 Eur, najneskôr do 12.01.2005 s tým, že inak odstúpi počnúc dňom 13.01.2005
od zmluvy. Žalovaná predmetnú pohľadávku neuhradila.

7. Okresný súd konštatoval, že predmetná zmluva je svojim charakterom spotrebiteľskou zmluvou
(§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), keďže bola uzavretá medzi žalobcom ako dodávateľom
elektronických komunikačných služieb, konajúcim pri jej uzatváraní a plnení v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti a žalovanou ako fyzickou osobou - spotrebiteľom. Na predmetnú zmluvu sa
vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Takéto zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa a vzťahujú sa na ňu aj ustanovenia zákona č. 610/2003 Z.z..

8. Okresný súd poukázal na to, že žalovanú zmluvnú pokutu podľa dodatkov spolu vo výške 1.908,65
Eur si žalobca voči žalovanej uplatňoval z titulu zliav poskytnutých na kúpnej cene mobilných telefónov
a titulom benefitov poskytovaných v súvislosti so zvoleným programom. Zľavy boli poskytnuté práve v
súvislosti so záväzkom zmluvnej strany zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov a počas tejto
doby si plniť svoje povinnosti vyplývajúce o.i. z článku 4 písm. a) a b). Žalovaná svoju povinnosť zotrvať
v zmluvnom vzťahu a počas neho riadne plniť svoje povinnosti, a to riadne a včas platiť mesačné platby
za poskytnuté služby, porušila. Plnenie zmluvných povinností žalovanej bolo zabezpečené zmluvnou
pokutou dojednanou celkom 1.908,65 Eur. Žalobca vstupoval do zmluvného vzťahu so žalovanou s
tým, že tento bude trvať (minimálne) po dohodnutú dobu viazanosti a benefity, aj v podobe zľavy z
predajnej ceny zariadení, poskytol z dôvodu, že sa mu počas tejto dohodnutej doby vrátia v rámci
platieb za dohodnuté služby. Tým, že žalovaná svoje povinnosti nedodržala, časť z poskytnutých zliav,
ktorých vrátenie žalobca dôvodne očakával, sa mu nevrátila. Žalovaná svoje povinnosti porušila ihneď
po uzavretí zmlúv (v 10/2004, za ktorý mesiac nezaplatila za hovorné a ostatné služby), preto žalobcovi
vznikol dôvodný nárok na plnú výšku ním uplatnenej zmluvnej pokuty 1.908,65 Eur.

9. Okresný súd z vyššie uvedeného, vzhľadom k tomu, že nebolo preukázané, že by žalovaná svoj
záväzok voči žalobcovi čo i len sčasti splnila, žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovanú na
zaplatenie istiny 2.376,92 Eur. Neuhradením žalovanej istiny pozostávajúcej z nedoplatkov za hovorné,
mesačné poplatky a zmluvnej pokuty v lehote splatnosti sa žalovaná dostala do omeškania, preto ju
okresný súd zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 7 % ročne odo dňa splatnosti faktúry
najneskôr splatnej, t.j. od 28.03.2006.

10. Vo zvyšnej časti, v rámci ktorej žalobca žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 15% ročne okresný
súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Bol názoru, že v danom prípade nemožno hovoriť o dohode
ohľadne úroku z omeškania, keďže jeho výška bola stanovená ako súčasť všeobecných podmienok
pre poskytovanie verejných telefónnych služieb žalobcu, ktoré používal v predtlačenej podobe voči
neurčitému množstvu klientov/spotrebiteľov. Žalovaná nemala možnosť prejaviť vôľu a ovplyvniť výšku
úroku z omeškania, všeobecné podmienky mohla pri uzavretí zmluvy ako celok prijať a podrobiť sa
im. Takéto ustanovenie je preto neprijateľné, spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán a je v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa, a preto s poukazom na § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka neplatné, a to aj cez ust. § 39 Občianskeho zákonníka.

11. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a v prevažnej miere úspešnému žalobcovi,
majúcemu neúspech len v nepatrnej časti, priznal proti žalovanej právo na náhradu trov konania.

12. Proti tomuto rozsudku, a to výrokom I., III. a IV. v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná
z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d), f) O.s.p.. Podľa žalovanej v konaní nebolo nad všetky
pochybnosti preukázané, že podpisy na sporných zmluvách sú jej. Podľa záverov Znaleckého posudku
č. 52/2015vyhotoveného znalkyňou PhDr. PaeDr. Erikou Strakovou ,,podpisy na sporných zmluvách nie
sú nositeľmi znakov falšovaných podpisov a podpisy sú s vysokou mierou pravdepodobnosti podpismi



žalovanej“, z čoho okresný súd nesprávne vyvodil, že sa jedná o podpisy žalovanej. Mala za to, že
táto skutočnosť je v konaní rozhodujúca, musí byť nad všetky pochybnosti preukázaná, pričom nestačí
len vysoký stupeň pravdepodobnosti ako uviedla znalkyňa. Zároveň poukázala na to, že žalovaná
čiastka pozostávala z dvoch zložiek, a to z nezaplatených mesačných poplatkov, poplatkov za hovorné,
nehlasové služby a iné poplatky vo výške 468,27 Eur, t.j. z pôvodnej istiny a z nezaplatených zmluvných
pokút vo výške 1.908,65 Eur. Podľa žalovanej zmluvná pokuta je svojou povahou sankciou za porušenie
zmluvných povinností tak, ako to uviedol samotný žalobca. V prípade nezaplatenia podľa názoru
žalovanej nie je zákonné žiadať úhradu úrokov z omeškania aj z tejto sumy, pretože sa nejedná o istinu,
ale príslušenstvo pôvodnej pohľadávky. Nezaplatenie istiny pohľadávky 468,27 Eur je sankcionované
už samotnou zmluvnou pokutou, a nie je možné duplicitne žiadať úroky z omeškania aj zo zmluvnej
sankcie. Pokiaľ súd prvej inštancie priznal aj úroky z omeškania zo sumy zmluvnej pokuty, nepostupoval
správne. Podľa žalovanej okresný súd správne konštatoval, že medzi účastníkmi nesporne ide o tzv.
spotrebiteľskú zmluvu, pričom žalovaná nemohla a nemala možnosť prejaviť vôľu a ovplyvniť znenie
VP, a to ani v časti zmluvnej pokuty. Preto aj samotné určenie zmluvnej pokuty je neprijateľné a podľa
ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatné. Zároveň, samotná výška zmluvnej pokuty je zjavne
neprimeraná zabezpečovanej povinnosti a je aj v rozpore s dobrými mravmi, pretože prevyšuje hodnotu
istiny pohľadávky. Navrhla rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch zrušiť a vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

13. K doručenému odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom zástupcu.
Prvostupňový rozsudok považoval za vecne správny. Poukázal na záver vyjadrený v Znaleckom
posudku PhDr. PaedDr. Eriky Strakovej č. 52/2015, podľa ktorého skúmané podpisy na dokumentoch sú
s vysokou mierou pravdepodobnosti podpismi žalovanej F. K. a nevykazujú znaky falšovaných podpisov.
Čo sa týka dôvodov, prečo podpisy na všetkých zmluvách je potrebné považovať za podpisy žalovanej,
a teda, že všetky štyri zmluvy sú ňou uzatvorené, vyplýva i z výpovedí predajcov, ktorí uzatvárali zmluvy
s dodatkami, pred súdom, a ktorí si overovali jej totožnosť aj skúmaním podoby fotografií dokladov s
osobou uzatvárajúcou, ďalej nahlásenie straty občianskeho preukazu žalovanou 6 dní po kúpe, ktoré
považoval žalobca za účelové. Rovnako skutočnosť, že o vydanie nového pasu žalovaná požiadala
po viac ako roku a o vydanie novej kartičky poistenca požiadala po 4 mesiacoch, nasvedčuje tomu, že
doklady jej odcudzené neboli. Žalobca ďalej poukázal na zdôvodnenia straty pasu inak okresnému súdu
na pojednávaní 11.09.2007 a inak polícii pri nahlásení „straty“ po vyše roku. Už to, že „straty“ ohlasovala
žalovaná, postupne napovedá, že všetko bolo inak. Trestné oznámenie, ktoré podala žalovaná po
viac ako dvoch rokoch, keď sa už viedlo toto súdne konanie, malo podľa žalobcu tiež splniť rovnaký
účel - nikdy nezaplatiť žalobcovi pohľadávku. Zároveň, na listinách súvisiacich s týmto konaním sa
podpisovala žalovaná vždy inak, čo nie je možné považovať za náhodu. To, že z jedného z kúpených
telefónov bolo volané opakovane bratovi žalovanej, tiež napovedá, že to nebola náhoda. Žalovaná
teda podľa názoru žalobcu predmetné zmluvy uzavrela. Podľa žalobcu žalovanú v tomto konaní nie je
dôvodné považovať za spotrebiteľku a zmluvné vzťahy za spotrebiteľské. Bolo preukázané, že zmluvy,
na základe ktorých žalobca vydal za symbolické ceny drahé telefóny a ktorými si zmluvné strany dohodli
vzájomné záväzky, uzatvorila žalovaná. Podľa formálnych znakov, s ohľadom na dikciu ust. § 52 ods.
1 Občianskeho zákonníka, sa zmluvy môžu javiť, že sú spotrebiteľskými. Podľa žalobcu ich však za
spotrebiteľské nie je možné považovať, pretože nie je možné žalovanej poskytnúť takú ochranu ako
spotrebiteľovi, ktorý si zmluvné záväzky plní, alebo si ich splnil aspoň čiastočne. Žalovaná totiž žiadny
záväzok dohodnutý v žiadnej zmluve nikdy nesplnila. Žalovaná za symbolické ceny získala 4 drahé
telefóny a právo využívať služby, ktoré si slobodne dohodla. Za poskytnuté služby však nikdy nezaplatila
žiadnu platbu. I v spotrebiteľskom práve je potrebné ctiť a riadiť sa princípom, že zásadná, aj pred
súdom, musí byť ochrana tej osoby, ktorá učinila právny úkon s dôverou v určitý, druhou zmluvnou
stranou prezentovaný prejav vôle. Uplatňovanie princípu dôvery v úkony iných osôb pri akomkoľvek
sociálnom styku, je základným predpokladom pre fungovanie spoločnosti. V tomto prípade je problém
vzhliadať nielen z úzkeho pohľadu § 52 ods. 1, či § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ale podľa čl. 152
ods. 4 Ústavy SR je každý, kto aplikuje právne normy v prípade, ak by doslovná aplikácia normy mohla
vyvolať ústavnoprávne pochybnosti, či dokonca porušiť ústavné princípy, povinný použiť taký výklad,
aby sa týmto pochybnostiam a porušeniu predišlo. Poskytovať ochranu človeku, ktorého konanie je
možné vyhodnotiť minimálne ako neetické a nemorálne, ak už nie podvodné, nie je prípustné. Žalovanú
nie je možné považovať za spotrebiteľku a vzťah za spotrebiteľský. Správanie sa žalovanej svedčí
skôr o tom, že nemala záujem byť spotrebiteľkou, ale chcela len lacno prísť k drahým zariadeniam
a získať aj iné výhody. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn.
9Co/35/2013 zo dňa 11.03.2014. Čo sa týka uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, žalobca



uviedol, že výška zmluvnej pokuty je podľa ust. § 544 a nasl. vecou strán. Zmluvné pokuty vo všetkých
štyroch prípadoch boli dohodované individuálne. Zmluvná pokuta plní viacero funkcií, a to kompenzačnú,
sankčnú, či prevenčnú a iné. Žalobca ďalej poukázal na to, že v zmysle záveru rozsudku Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 32 Odo 1299/2006 ...„veriteľ má vždy právo na pokutu najmenej vo výške vzniknutej
škody“. Žalovaná uzatvorila zmluvy slobodne, pričom pri ich uzatváraní si mohla vybrať z množstva
ponúkaných programov a služieb, rovnako si mohla vybrať program aj bez toho, aby bola viazaná,
prípadne s kratšou viazanosťou. Zároveň žalobca poukázal i na uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 16Co/53/2012, z ktorého je zrejmé, že pri posudzovaní veci je potrebné vyhodnocovať
aj okolnosti uzatvárania zmluvného vzťahu a jeho trvanie z hľadiska, či dôvodom na uzatvorenie zmluvy
zo strany žalovanej nebola len možnosť nadobudnúť telefónny prístroj za symbolickú cenu, ale nie
užívanie služieb, a pokiaľ sa nepreukáže, že žalovaný sa správal ako spotrebiteľ, je potrebné posudzovať
uplatnený právny nárok na zmluvnú pokutu len z hľadiska ust. § 544 až 545a Občianskeho zákonníka.
Žalobca ďalej uviedol, že i ochrana spotrebiteľa musí mať svoje medze a nemožno ju poňať ako
jeho ochranu za každú cenu. V tejto súvislosti poukázal i na nesplnenie ani len jediného záväzku, či
povinnosti žalovanou, spolu s neochotou poskytnúť dôkazy k jej tvrdeniam, čo by sa nemalo prejaviť v
jej neprimeranej „ochrane“ najmä preto, že jej správanie možno hodnotiť minimálne ako nepoctivosť a
nekorektný prístup. Podľa žalobcu, ak by bola ochrana spotrebiteľa pojatá tak, ako to žiada žalovaná,
rozšíril by sa tým priestor pre špekulatívne konania na úkor spravodlivosti, poctivosti a dôvery tých,
čo si záväzky zo zmluvných vzťahov plnia. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť, s
priznaním náhrady trov odvolacieho konania.

14. Zo strany krajského súdu bolo vyjadrenie žalobcu zo dňa 23.05.2016 k odvolaniu žalovanej doručené
žalovanej, pričom v zmysle ust. § 374 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“) bola daná žalovanej možnosť sa k tomuto vyjadreniu žalobcu vyjadriť v lehote 10 dní od jeho
doručenia. Žalovaná túto možnosť do momentu rozhodnutia krajským súdom nevyužila.

15. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov žalovanej za aplikácie ust. § 379, §
380 ods. 1 CSP a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods.
1, 3 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku I. o
povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 2.376,92 Eur spolu s príslušenstvom, výroku III., ktorým bola
uložená žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania 1.745,27 Eur a výroku IV. o povinnosti
žalovanej zaplatiť trovy štátu v rozsahu 1 vo výške 87,93 Eur, potvrdený ako v týchto výrokoch vecne
správne rozhodnutie v spojení s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere
hlasov 3:0.

16. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia ústneho
pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/195/2016-390 zo dňa
17.01.2017 s tým, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v
zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 17.01.2017, na základe čoho boli splnené podmienky
k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline podľa ust. § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s
ust. § 378 ods. 1 CSP.

17. Krajský súd vo vzťahu k svojmu postupu a konaniu uvádza, že vychádzal z ustanovení zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý zákon podľa ust. § 474 CSP nadobudol
účinnosť dňa 01. júla 2016 v spojení s ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

18. Právne účinky úkonu podaného odvolania žalovanej proti rozsudku okresného súdu v napadnutých
výrokoch zostali v konaní zachované tak, ako to vyplýva z ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP.

19. Podľa ust. § 379 v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania
viazaný.

20. Za viazanosti vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami bol rozsudok okresného súdu
preskúmavaný len v medziach odvolacích dôvodov žalovanej, obsiahnutých v písomne podanom
odvolaní zo dňa 06. mája 2016, a to len tých, ktoré sa týkali posúdenia nároku žalobcu, jeho relevantných



tvrdení a dôkazov produkovaných v konaní pred okresným súdom, vo väzbe na dôvody a rozsah
obrany žalovanej v tomto konaní, za viazanosti odvolacieho súdu skutkovým stavom tak, ako ho
zistil súd prvej inštancie podľa ust. § 383 CSP. K odvolacím dôvodom žalovanej krajský súd uvádza,
že sa zaoberal len tými, ktoré ako relevantné odzneli v rámci konania pred súdom prvej inštancie,
pretože z obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 24. februára 2016, konkrétne na č.l. 368 spisu,
vyplývalo vykonanie procesnej poučovacej povinnosti okresným súdom podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p.,
v znení účinnom k momentu jej vykonania a rozhodovania súdu prvej inštancie. Pokiaľ žalovaná v
písomnom odvolaní uvádzala dôvody hmotno-právneho charakteru, v rámci ktorých poukazovala na
svoje postavenie spotrebiteľa, namietala nesprávnosť priznaného úroku z omeškania zo zmluvnej pokuty
a neprijateľnosť dohody o zmluvnej pokute, krajský súd konštatuje, že išlo o nové dôvody uvádzané
žalovanou až v rámci podaného odvolania a nie v rámci konania pred súdom prvej inštancie napriek
okresným súdom splnenej poučovacej povinnosti, na ktoré krajský súd v rámci odvolacieho konania
nemohol ako na relevantné prihliadať. Vzhľadom k tomu, že išlo o tvrdenia otvárajúce skutkový stav veci
vo vzťahu k odvolateľkou napadnutým výrokom, pričom odvolateľka nepreukázala žiadnu z výnimiek
uvedených v ust. § 213 ods. 2 až 7 O.s.p. v znení platnom a účinnom v čase podaného odvolania a neboli
splnené podmienky pre aplikáciu ust. § 366 CSP, nemohol odvolací súd tieto námietky vyhodnocovať.

21. Krajský súd primárne vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovanej uvádza, že základom jeho
rozhodnutia je aplikácia aj ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, a preto sa v dôvodoch tohto svojho rozhodnutia krajský súd obmedzuje len na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia okresného súdu ako súdu prvej inštancie.
Len na doplnenie správnosti záverov zdôrazňuje, že okresný súd správne vyhodnocoval povinnosť
tvrdenia a dôkaznú povinnosť, ktorá zaťažovala žalobcu v súvislosti s uplatnenou žalobou o plnenie, vo
väzbe na dôsledne vyhodnotenú obranu žalovanej v rámci konania pred súdom prvej inštancie. Pokiaľ
základom rozhodnutia odvolacieho súdu je aplikácia ust. § 387 ods. 2 CSP, tak nebolo potrebné a ani
žiaduce, aby v odôvodnení rozsudku krajského súdu boli opätovne zopakované tie rozhodné skutkové
a právne závery, ktoré už uviedol okresný súd ako súd prvej inštancie v dôvodoch svojho napadnutého
rozhodnutia a je postačujúce na ne len odkázať. To, že pri aplikácii ust. § 387 ods. 2 CSP postačuje len
odkaz na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu
SR sp. zn. IV. ÚS 350/09, podľa ktorého ....„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho
súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu
konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj
požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového
súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného
súdneho konania“. Aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/05 ...„ak v odvolacom
konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia okresného súdu, v zásade sa odvolací súd môže obmedziť na
prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu, t.j. súdu prvej inštancie“.

22. Krajský súd podľa odvolacích dôvodov žalovanej posudzoval, či rozhodnutie okresného súdu a jeho
závery sú správnym spôsobom po právnej stránke posúdené, keďže k právnemu posúdeniu veci je
možné pristúpiť až po ustálení skutkového stavu, základu uplatneného nároku.

23. V ďalšom zvýrazňuje krajský súd, že v súvislosti s posúdením odvolacích dôvodov žalovanej
bolo nevyhnutné vychádzať zo záverov zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k.
13Cob/441/2011-230 zo dňa 11.4.2012, ako aj, či okresný súd po zrušení a vrátení veci postupoval
v zmysle záverov krajského súdu, vyjadrených v predmetnom zrušujúcom uznesení. Krajský súd
v opätovne vyvolanom odvolacom konaní konštatuje, že okresný súd v rámci nového konania za
dôkaznej povinnosti sporových strán vychádzal zo zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k.
13Cob/441/2011-230 zo dňa 11.4.2012 v intenciách tohto zrušujúceho uznesenia doplnil dokazovanie
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu a obrane
žalovanej, pričom vychádzal i z vysloveného záveru krajského súdu, že v prípade, ak samotná
žalovaná nebude aktívne pristupovať k nariadenému znaleckému dokazovaniu, resp. z predložených
porovnávacích dokladov za rozhodné obdobie nebude možné ani znalcom určiť, či podpis nachádzajúci
sa na zmluvách patrí žalovanej, okresný súd bude vychádzať z doposiaľ vykonaných dôkazov.

24. Práve v zrušujúcom uznesení krajského súdu bolo zvýraznené, že je na žalovanej, ktorá spochybňuje
svoj podpis, aby uniesla dôkazné bremeno svojho tvrdenia, teda nielen tvrdila, ale i označila dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Krajský súd uvádza, že od záväzných pokynov krajského súdu nenastala



kvalitatívne odlišná skutková a právna situácia, ktorá by nedávala základ vychádzať z týchto pokynov
a postup okresného súdu bol v súlade s pokynmi krajského súdu, vyslovenými v zrušujúcom uznesení
a nebolo mu možné vytknúť žiaden nedostatok.

25. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu, vykonaného dokazovania a jeho zhodnotenia
odvolací súd konštatuje, že pred okresným súdom bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie
nevyhnutné pre posúdenie sporovej veci, z ktorého vychádzal aj krajský súd za aplikácie ustanovenia §
383 CSP. Zvýrazňuje krajský súd, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní
jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Jeho význam spočíva v
získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci, z
ktorého potom vychádza a aplikuje naň konkrétnu právnu normu, teda rozhoduje. Zistenie skutkového
stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci, je jednou z najdôležitejších činností súdu v rámci civilného
sporového konania, pretože je základným predpokladom pre rozhodnutie súdu vôbec. Dôkazmi overený
skutkový stav je významný aj z hľadiska posúdenia pravdivosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného
bremena, ktoré je predpokladom k ich úspešnosti, obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS
SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Dopĺňa odvolací súd, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a
právnym názorom strany sporu konania, procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho
dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah
opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je povinný na všetky tieto procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, príp. štádia civilného procesu (sp. zn. IV. ÚS 329/04).
K správnemu postupu súdu prvej inštancie poukazuje krajský súd na ďalší záver vyslovený v uznesení
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 329/2004 z 27. októbra 2004, podľa ktorého ...
„ak všeobecný súd reagoval na procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne
akceptovateľným spôsobom v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu
a štádia civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich
uplatneniu, nemôže dôjsť k porušeniu základného práva na spravodlivý proces“. Zároveň poukazuje
krajský súd i na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 zo dňa 31. augusta 2004, podľa
ktorého ...„právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po
výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie
sú svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel
zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov“.

26. K odvolacej námietke žalovanej, že v konaní nebolo nad všetky pochybnosti preukázané, že
podpisy na Zmluvách o pripojení vrátane dodatkov zo dňa 01.10.2004 č. 1842896, č. 1843161, č.
1843172, č. 1844350 poukazuje krajský súd na vykonané dokazovanie okresného súdu, keď je potrebné
uviesť, že súd prvej inštancie v rámci vykonávaného dokazovania, v rozsahu návrhov strán sporu,
nariadeného znaleckého dokazovania rešpektoval ustanovenia v tom čase platného Občianskeho
súdneho poriadku. Je potrebné zvýrazniť, že označovanie dôkazov je v podstate právom sporovej
strany a súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Okresný súd vo veci vykonal dostatočné
dokazovanie oboznámením sa s pripojeným vyšetrovacím spisom, zmluvami o pripojení v znení
dodatkov a v spojení so všeobecnými zmluvnými podmienkami, výpoveďou svedka I. H., svedkyne D.
C., Znaleckým posudkom č. 52/2015 znalkyne PhDr. PaeDr. Eriky Strakovej.

27. Čo sa týka hodnotenia vykonaného dokazovania okresným súdom, krajský súd považuje za potrebné
uviesť, že okresný súd dôsledne aplikoval ust. § 132 O.s.p. v znení platnom a účinnom k momentu
vykonávania dokazovania, keď všetky dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. V tejto súvislosti zvýrazňuje krajský súd, že hodnotenie dôkazov
podľa ust. § 132 O.s.p. je na súde, ktorý musí starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo v konaní najavo.
V hodnotení výsledkov dokazovania je súd slobodný, čo znamená, že žiadne procesné ustanovenie
neukladá, akú dôkaznú hodnotu, resp. silu má priznať tomu - ktorému dôkaznému prostriedku. V
zhodnotiacej činnosti je okresný súd obmedzený iba vnútorným presvedčením a hodnotiaci záver je
povinný stručne a jasne odôvodniť tak, ako to vyplýva z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v znení platnom a
účinnom k momentu rozhodovania okresného súdu, ako aj ust. § 220 ods. 2 CSP.



28. Je potrebné uviesť, že okresný súd takýmto spôsobom postupoval, dôsledne vysvetlil svoje
závery, ako aj zhodnotenie vykonaných dôkazov a jeho odôvodnenie napadnutému výroku I., ktorým
bola uložená povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 2.376,92 Eur spolu s príslušenstvom, je
presvedčivé. Súhlasí krajský súd so záverom prvostupňového súdu, že skutkové zistenia získané na
základe vykonaných jednotlivých dôkazných prostriedkov a ich zhodnotenie preukázali, že osobou, ktorá
uzatvorila zmluvy o pripojení so žalobcom, bola práve žalovaná, čo konkrétne okresný súd odôvodnil na
strane 4, 5 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Bolo tak preukázané založenie a existencia zmluvného
vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, v zmysle ktorého žalobca odpredal žalovanej 3 ks mobilných
telefónnych prístrojov a zaviazal sa poskytovať telefónne služby a žalovaná sa zaviazala riadne a
včas uhrádzať cenu za služby, a zotrvať v zmluvnom vzťahu k žalobcovi ako aktívny užívateľ a tieto
služby využívať bez prerušenia, najmenej po dobu 24 mesiacov odo dňa nadobudnutia platnosti a
účinnosti všetkých dodatkov k zmluvám, t.j. od 01.10.2011. V konaní bolo nepochybným spôsobom
preukázané, že žalovaná povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby nesplnila, keďže
vyúčtované hovorné a iné služby žalobcom v celkovej výške 468,27 Eur neuhradila, čoho dôsledkom
bolo žalobcom vykonané účinné odstúpenie od uzatvorených zmlúv. Žalovaná tak porušila povinnosti,
pre prípad porušenia ktorých bola dohodnutá zmluvná pokuta, ktorej výška bola vypočítaná ako rozdiel
medzi zľavou poskytnutou na kúpne ceny mobilného telefónu a titulom benefitov poskytovaných v
súvislosti so zvoleným programom. Tak ako správne konštatoval prvostupňový súd a s čím súhlasí
i krajský súd, žalovaná svoje povinnosti porušila, a preto žalobcovi vznikol nárok na plnú výšku ním
uplatnenej zmluvnej pokuty 1.908,65 Eur.

29. I napriek tomu, že žalovaná až v podanom odvolaní ako novo poskytnuté tvrdenie uviedla a
poukazovala na svoje postavenie spotrebiteľa, a tým namietala neprijateľnosť dojednania o zmluvnej
pokute, krajský súd uvádza, že v danom prípade dohodu o zmluvnej pokute nebolo možné hodnotiť
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože na strane žalovanej došlo k prijatiu benefitov zo strany
žalobcu za určitých podmienok, ktoré podmienky žalovaná nedodržala, a pre prípad porušenia ktorých
podmienok bola dohodnutá zmluvná pokuta. Dohodnutá zmluvná pokuta je tak v súlade s ust. § 544 a
nasl. Občianskeho zákonníka, neprieči sa dobrým mravom a nie je zjavne neprimeraná zabezpečovanej
povinnosti. V danom prípade zmluvná pokuta zabezpečovala povinnosť žalovanej plniť riadne a včas
zmluvne dohodnuté povinnosti a zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu 24 mesiacov, ktoré
zo strany žalovanej porušené boli, a tým vzniklo oprávnenie veriteľa - žalobcu požadovať zaplatenie
dohodnutej zmluvnej pokuty, vo výške poskytnutej zľavy na kúpu mobilných telefónov podľa jednotlivých
zmlúv v znení dodatkov, a povinnosť žalovanej ako dlžníka zmluvnú pokutu zaplatiť.

30. Pokiaľ žalovaná namietala nesprávnosť postupu okresného súdu, ktorý priznal aj úroky z omeškania
zo zmluvnej pokuty, krajský súd primárne uvádza, že vznik omeškania sa viaže na splatnosť dlhu. Ak
dlžník nesplní svoj záväzok včas, dostane sa do omeškania. Dôsledkom nesplnenia povinnosti zaplatiť
zmluvnú pokutu včas a riadne, t.j. jej nezaplatenia, ako každého iného záväzku je, že dlžník sa dostane
do omeškania. Okresný súd preto správne rozhodol, pokiaľ žalobcovi priznal nielen nárok na zaplatenie
hovorného a iných služieb v celkovej sume 468,27 Eur, zmluvnej pokuty vo výške 1.908,65 Eur, ale aj
príslušenstvo týchto pohľadávok, a to úrok z omeškania vo výške 7% ročne zo sumy 2.376,92 Eur od
28.03.2006 do zaplatenia.

31. Odvolací súd uvádza, že nezistil žiaden z dôvodov, pre ktorý by sa mal odchýliť od logických
záverov a zhodnotení vykonaných okresným súdom, ktorým predchádzala racionálna úvaha. Preto, ak
neboli zistené okolnosti pre zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci okresnému súdu a nie pre
zmenu rozsudku, došlo k potvrdeniu rozhodnutia okresného súdu v napadnutom výroku I. ako vecne
správneho podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP, za konštatovania úplného zistenia skutkového stavu, ktoré
tvorilo spoľahlivý základ pre posúdenie veci a následne jeho správne zhodnotenie. Krajským súdom bol
potvrdený i napadnutý výrok III. o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi trovy konania a IV. o povinnosti
žalovanej zaplatiť trovy štátu, ktoré, pokiaľ osobitne odvolaním žalovanej neboli napadnuté, tieto ako
výroky závislé od výroku vo veci samej, boli potvrdené ako vecne správne rozhodnutie.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto krajský
súd ako súd odvolací rozhodol tak, že žalobca ako úspešná strana sporu má nárok na plnú náhradu
trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. § 262
ods. 2 CSP.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.



Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.