Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/380/2016 z 8. 11. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 8. novembra 2016, sp. zn. 25Co/380/2016, ECLI:SK:KSNR:2016:4307204534.7 Krajský súd Nitra | 25Co/380/2016 | ECLI:SK:KSNR:2016:4307204534.7 | 2016-11-08 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam Citované ustanovenia: § 470 ods. 2 CSP, § 470 ods. 1 CSP, § 389 ods. 1 písm. b) CSP, CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4d5252b2-cd2c-4cf1-97c0-6a43737cd6c1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4307204534.7 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/380/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4307204534
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4307204534.7

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu
JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobkyne: Rímskokatolícka cirkev, Farnosť
Levice, Levice, Sv. Michala 43, IČO: 34 008 977, proti žalovanému: Slovenský pozemkový fond so sídlom
v Bratislave, Búdkova 36, IČO: 17 335 345, o vydanie nehnuteľnosti, o trovách konania, o odvolaniach
strán sporu proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 03.mája 2016 pod č.k.14C 85/2007 - 619
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanému náhradu trov
konania vo výške 3.131,91 eura, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia, do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia. V dôvodoch písomného rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 27. 04. 2007
sa žalobkyňa domáhala vydania nehnuteľných vecí, špecifikovaných v žalobe. Následne podaním zo
dňa 27. 07. 2007 a opätovne podaním zo dňa 22. 05. 2008 spresnila svoj návrh, čiastočne zobrala
späť tak, že predmetom konania zostala parcela číslo XXX, . druh pozemku roľa a lúka, o výmere XXj.
XXXX š.s., vedená v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX v katastrálnom
území R., vedená Katastrálny úradom v N., Správou katastra R., v katastrálnom území R., v katastri
nehnuteľností v registri C na katastrálnej mape bez evidencie na liste vlastníctva ako
parcela číslo XXXX, druh pozemku záhrada, o výmere 1483 m2. Podaním zo dňa 18. 12. 2008 opätovne
upresnila žalobu a žiadala vydať rozsudok, ktorým je žalovaný povinný jej vydať a navrátiť vlastnícke
právo k nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností v Slovenskej republike Katastrálny úrad v N., B.
katastra R., v obci R., v okrese R., ako pozemok parcela registra "C" číslo XXXX - záhrady o výmere 1483
m2, pôvodne zapísanej v pozemkovej knihe, pozemno-knižnej vložke č. XXXX pre katastrálne územie
R. ako pozemok parcelné číslo XXX, druh pozemku roľa a lúka, o výmere XXj. XXXX š.s.. Rozsudkom zo
dňa 29. 10. 2009 č.k. 14C/85/2007-350 súd uložil žalovanému povinnosť vydať a navrátiť vlastníckeho
právo žalobkyni v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia k nehnuteľnosti - pozemku, ktorý je
zapísaný v katastri nehnuteľnosti KÚ N., Správa katastra R., pre okres, obec a katastrálne
územie R. t. č. bez evidencie na liste vlastníctva, podľa údajov registra "C" katastra nehnuteľností ako
parcela číslo XXXX, záhrady o výmere 1483 m2, ktorá parcela vznikla z pôvodne zapísanej a v minulosti
geometrickým plánom rozdelenej pozemnoknižnej parcely č. XXX, roľa a lúka o výmere XXj XXXX š.s.,
ktorá pozemnoknižná parcela bola zapísaná v pozemkovej knihe a to v pozemnoknižnej vložke č. XXXX
pre okres, obec a katastrálne územie R. a vo zvyšku súd konanie zastavil. Proti tomuto rozsudku
vo vyhovujúcej časti podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, v dôsledku čoho Krajský súd v Nitre
ako odvolací súd rozsudkom zo dňa 08. 06. 2011 č.k. 25Co/24/2010-751 napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietol. Vo vyššie uvedených rozsudkoch uviedol, že o nároku
na náhradu trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia. Rozsudky nadobudli právoplatnosť
dňa 13. 01. 2012. V ďalšej časti citoval ustanovenie § 142 ods.1 OSP,§ 146 ods. 1 písm. c) OSP, § 146



ods. 2 OSP a uviedol, že v prvom rade bolo potrebné ujasniť hodnotu predmetu sporu. Poukázal na
vyčíslenie trov konania právneho zástupcu žalovaného dňa 22. 10. 2009 (č.l. 335 spisu), v rámci ktorého
vymedzil hodnotu veci na sumu 6.881,12 eura, t.j. cena záhrady podľa prílohy č. 2 zákona č. 582/2004
Z.z. o miestnych daniach v katastrálnom území R. je 4,64 eura/m2 x 1483 m2. Rovnako
tak v rámci vyčíslenia trov konania pristúpil k veci aj právny zástupca žalobkyne, ktorý za jeden
úkon právnej služby požadoval odmenu vo výške 237,34 eura. Následne podaním zo dňa 10. 06. 2011
žalobkyňa vymedzila predmet sporu v hodnote 110.248.177,- Sk, zahrňujúc aj zastavenú časť, avšak v
tomto ohľade dospel k záveru, že aplikácia § 146 ods. 2 OSP v danom prípade neprichádza do úvahy,
nakoľko k čiastočným zastaveniam konania došlo pred tým, ako do konania vstúpil právny zástupca
žalovaného, a preto ani jeden úkon vykonaný jeho zástupcom nebol vykonaný do zastavujúcej časti.
Hneď na prvom odročenom pojednávaní bol upovedomený o čiastočnom späťvzatí návrhu a uvedenú
skutočnosť zobral na vedomie, o čom svedčí prvotné vyčíslenie trov konania. Naviac, k späťvzatiu
došlo pred prvým pojednávaním, a preto sa naň nevyžadoval súhlas žalovaného. Na uvedenom nemení
nič skutočnosť, že až v záverečnom rozsudku vo zvyšnej časti konanie zastavil. Stranám sporu od
prvého pojednávania bolo zrejmé, že predmetom konania je pozemok zapísaný v katastri nehnuteľností
v Slovenskej republike Katastrálny úrad v N., Správa katastra R., v obci R., v okrese R., ako pozemok
parcela registra "C" číslo XXXX - záhrady o výmere 1483 m2, pôvodne zapísanej v pozemkovej knihe,
pozemno-knižnej vložke č. XXXX pre katastrálne územie R. ako pozemok parcelné číslo XXX, druh
pozemku roľa a lúka, o výmere XXj. XXXX š.s.. Právny zástupca žalovaného v celom rozsahu predmetu
konania nevykonal žiaden úkon. Preto dospel k záveru, že v zastavujúcej časti žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 1 písm. c/OSP. V zamietajúcej časti súd dospel k záveru,
že žalovaný mal plný úspech vo veci, a preto mu patrí plná náhrada trov konania v zmysle ustanovenia
§ 142 ods. 1 OSP. V tomto ohľade poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. septembra
2015, sp. zn. 4MCdo/16/2014, v ktorom sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožnil s argumentáciou
Ústavného súdu Českej republiky (rozhodnutia Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 2257/08 a II. ÚS
986/09) a nesúhlasil s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z 9. septembra 2004, sp. zn. II. ÚS
78/03. Rovnako tak nevzhliadol dôvody spočívajúce v aplikácii § 150 OSP. Vychádzajúc z vyčíslenia trov
konania žalovaným ako aj preskúmavajúc obsah spisu bol toho názoru, že žalovanému patrí náhrada
trov konania, spočívajúca v trovách právneho zastúpenia. Hodnota jedného úkonu právnej služby podľa
§ 10 ods. 1 vyhlášky pri hodnote sporu 6.881,12 eura bola vo výške 237,34 eura. Okrem toho zistil, že
náhrada trov konania patrí za úkony právnej služby: 1. prevzatie a príprava zastúpenia 2007, doručená
súdu 13. 06. 2008, 2. pojednávanie dňa 09. 09. 2008, 3. vyjadrenie dňa 10. 09. 2008, 4. pojednávanie
dňa 16. 12. 2008, 5 pojednávanie dňa 02. 04. 2009, 6. pojednávanie dňa 16. 06. 2009, 7. vyjadrenie dňa
07. 10. 2009, 8. pojednávanie dňa 20. 10. 2009, 9. odvolanie dňa 07. 01. 2010, 10. pojednávanie 27. 10.
2010 s tým, že za deväť úkonov právnej služby patrí plná náhrada trov konania vo výške 237,34 eura
a za jeden úkon, t.j. pojednávanie dňa 09. 09. 2008, t.j. suma 59,34 eura, spolu tak odmena za úkony
právnej služby predstavuje sumu 2.195,40 eura. právnej služby súd Žalovanému nepriznal odmenu za
doplnenie odvolania dňa 14. 01. 2010, pretože tento úkon nepovažoval za účelný. Uviedol, že strana
sporu má právo podať odvolanie a jeho povinnosťou je podať kvalifikované odvolanie obsahujúce všetky
skutočnosti. Spolu s odmenou za každý úkon právnej služby priznal režijný paušál podľa § 16 ods. 3
vyhlášky, ktorý v roku 2007 predstavoval sumu 178,- Sk (5,91 eura), t.j. 5,91 eura, v roku 2008 sumu
190,- Sk (6,31 eura) x 3, t.j. 18,93 eura, v roku 2009 sumu 6,95 eura x 4, t.j. 27,80 eura a
v roku 2010 sumu 7,21 eura x 2, t.j. 14,42 eura, spolu 67,06 eura. Keďže právny zástupca žalovaného
má sídlo v A. a päť pojednávaní sa konalo v R. a jedno v N., k trovám právneho zastupovania priznal
aj náhrada za stratu času a náhradu cestovných výdavkov. Spolu bolo uskutočnených 6 pojednávaní,
na ktorých sa zúčastnil aj právny zástupca žalovaného, preto mu patrí náhrada cestovných výdavkov za
tieto cesty. Vzdialenosť medzi R. a A. a späť predstavuje 270 km a medzi N. a A. a späť 182 km. Podľa
tvrdenia právneho zástupcu žalovaného cesty na pojednávania boli uskutočnené osobným motorovým
vozidlom ŠKODA OCTAVIA, ktorého vlastníctvo preukázal a tiež preukázal, že spotreba motorového
vozidla je 5,3 l/100 km, a preto mu priznal cestovné výdavky vo výške 374,89 eura (69,84 eura + 65,67
eura + 64,46 eura + 65,28 eura + 65,39 eura + 44,25 eura) pri cene pohonných hmôt - dňa 09. 09. 2008
- 43,02 Sk (1,428 eura), dňa 16. 12. 2008 - 34,22 Sk (1,136 eura), dňa 02. 04. 2009 - 1,052 eura, dňa 16.
06. 2009 - 1,109 eura, dňa 20. 10. 2009 - 1,117 eura, dňa 27. 10. 2010 - 1,135 eura. Následne priznal
náhradu za stratu času s tým, že za účasť na jednom pojednávaní v R. patrí náhrada za 8 polhodín a
za účasť na jednom pojednávaní v N. patrí za 4 polhodiny, pričom za jednu polhodinu patrila 1/60, ktorá
v roku 2008 predstavovala sumu 317,- Sk (10,52 eura), v roku 2009 sumu 11,59 eura a v roku 2010
sumu 12,02 eura, t.j. spolu náhrada za stratu času predstavovala sumu 494,56 eura (2x 84,16 + 3 x
92,72 eura + 1 x 48,08 eura). Spolu účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia predstavovali sumu



3.131,91 eura (2.195,40 eura + 67,06 eura + 374,89 eura + 494,56 eura).Z uvedených dôvodov súd
zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 3.131,91 eura, pozostávajúcu z
trov právneho zastúpenia, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
2.Proti uzneseniu podali obe strany sporu odvolanie.
3. Žalobkyňa podala odvolanie podľa §205 ods.2 písm. a/ v spojení s ustanovením § 221 ods.1
písm. f/,h/, podľa § 205 ods.2 písm. d/,f/ OSP , pretože v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
ods.1 OSP spočívajúcimi v odňatí možnosti konať pred súdom, súd prvej inštancie vec nesprávne
právne posúdil, nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. K postupu súdu pri zisťovaní skutkového stavu uviedla,
že žalobu podala 27.04.2007. K čiastočným späťvzatiam došlo podaniami zo dňa 02.07. 2007 a
22.05.2008 a predmetom konania zostala iba parcela č. 880 pôvodne zapísaná v pozn. vl. č. 4849,
a teraz zapísaná na ako parcela CKN č. XXXX záhrada o výmere 1483m2.Žaloba bola v tejto časti
zamietnutá pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie žalovaného. V ďalšej časti nesúhlasila s výškou
odmeny právneho zástupcu . Citovala ustanovenia §9 ods.1, §10 ods.1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. a § 1
zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné
stavebné odpady a uviedla, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je jasné, čo bolo základom pre
stanovenie hodnoty jedného úkonu právnej pomoci vo výške 237,34 eura. Nestotožnila sa v vyčíslením
odmeny právneho zástupcu žalovaného podľa zákona č. 582/2004 Z.z., pretože príloha zákona žiadnym
spôsobom nezohľadňuje rôznosť kvality pozemkov vrátane nehnuteľnosti ako predmetu sporu. Preto
považovala za účelom stanovenia hodnoty predmetu sporu najsprávnejšiu aplikáciu ustanovenia §
11 ods. 1 vyhlášky, pretože skutočnú cenu je možné zistiť len s nepomernými ťažkosťami. V závere
namietala neaplikáciu ustanovenia § 150 OSP. Poukázala na § 4 ods.1, §8 ods.1,2,3, §70 zákona
č. 161/2005 Z.z. z ktorých vyplýva, že účelom zákona bolo zmierniť majetkové krivdy spáchané na
majetku cirkvi, preto pre subjekty, na ktoré sa zákon vzťahuje platí osobitný režim, ktorý sa premietol
v stanovení základných predpokladov pre navrátenie vlastníctva v zmysle reštitučného zákona. Pri
skúmaní dôvodov osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové iné pomery strán
sporu a okolnosti, ktoré ich viedli k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Pri uplatňovaní jej
práv ide o napĺňanie jej základných práv, ktoré boli konaním štátu v minulosti porušované. Oprávnenej
osobe má byť umožnené uplatňovanie nárokov bez akýchkoľvek dodatočne vynaložených nákladov
za súčinnosti orgánov štátnej správy a uvedené sa prejavilo aj v jej oslobodení od platenia súdneho
poplatku. Ďalej poukázala na svoje sociálne pomery a uviedla, že je útvarom Rímskokatolíckej cirkvi
a jej príjmy pozostávajú z veľkej časti zo zbierok a darov veriacich. Úhrada trov by výrazne negatívne
ovplyvnila chod farnosti. Z uvedených dôvodov žiadala napadnuté uznesenie zmeniť a rozhodnúť, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

4.Žalovaný odvolanie zdôvodnil ustanovením § 205 ods.2 písm. f/, § 205 ods.2 písm. a/ v spojení s §
221 ods. 1 písm. f/ OSP. Uviedol, že hodnota sporu podľa žalobného návrhu do čiastočného späťvzatia
bola 3 659 569,043 eura, po späťvzatí 6 891,72 eura. Sú prvej inštancie vychádzal z hodnoty jedného
úkonu právnej pomoci vo výške 237,34 eura pri hodnote sporu 6 881,12 eura. Súd prvej inštancie pri
rozhodnutí aplikoval nesprávne ustanovenia OSP a vyhlášku 655/2004 Z.z.. Citoval ustanovenie § 146
ods.2 OSP a uviedol, že žalobkyňa jednoznačne zavinila zastavenie konania, preto mu v tejto časti mali
byť priznané trovy konania. Rozhodnutie súdu je v tejto časti nezdôvodnené. Poukázal na to, že bol
zastúpený JUDr. Jurajom Mackom do 20.01.2011, ktorý prevzal zastúpenie 26.10.2007.Žalobkyňa vzala
návrhy späť podaniami zo dňa 31.07.2007 a 23.05.2008.Jeho právny zástupca prevzal zastúpenie pred
späťvzatím , preto nie je správny záver súdu, že v rozsahu celého konania nevykonal žiaden úkon.
Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil jeho pomer úspechu pri stanovení hodnoty
sporu 8 881,12 eura a výšky odmeny 237,34 eura. Poukázal na rozhodnutie NS SR 6 MCdo 19/2010
podľa ktorého je treba posúdiť otázku zavinenia zastavenia konania a potom s prihliadnutím k tomuto
záveru hodnotiť úspech účastníka konania podľa § 142 ods. 2 OSP. Nemožno preto pri posudzovaní
úspechu a pri aplikácii § 142 ods.1 OSP zohľadniť len úspech v merite veci, ale je potrebné prihliadnuť
na celkovú úspešnosť strany sporu. Preto neexistuje žiaden dôvod na nepriznanie náhrady trov konania
v zastavujúcej časti. Nepriznaním trov konania v správnej výške došlo k porušeniu jeho základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 37 ods. 2
Listiny základných práv a slobôd a základného práva na vlastníctvo podľa čl. 20 Ústavy SR a práva
na majetok podľa čl. 1 ods.1 Dodatkového protokolu. Rozhodnutie súdu považoval za nedostatočne
zdôvodnené, nespĺňajúce náležitosti § 157 ods.2 OSP. Z dôvodov nevyplýva, na základe akého dôvodu
súd prvej inštancie dospel k záveru o vylúčení ustanovenia § 146 ods.2 veta prvá OSP. Tým mu odňal



možnosť konať pred súdom. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie zmenil a žalobkyňu zaviazal zaplatiť mu náhradu trov konania podľa vyčíslenia zo
dňa 10.06.2011 alebo zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
5. Žalovaná podala písomné vyjadrenie k odvolaniu žalovaného. Uviedla, že súd prvej inštancie pri
rozhodovaní o trovách konania vylúčil aplikáciu ustanovenia § 146 ods.2 veta prvá OSP a nezohľadnil
jej procesné zavinenia na zastavení konania. Poukázala na ustanovenie zákona č. 161/2005 Z.z.
v zmysle ktorého postupovala, žalovanému doručila výzvu na vydanie nehnuteľnosti, nereagoval
na ňu. Pokiaľ by s ňou komunikoval, mohli vyriešiť viacero sporných bodov pred podaním žaloby.
Tým jednoznačne zapríčinil zastavenie konania a je povinný uhradiť trovy konania, pokiaľ súd prvej
inštancie nerozhodne podľa § 150 OSP.K ustanoveniu § 146 ods.1 písm. c/ OSP uviedla, že platí ako
generálna klauzula bez ohľadu na výsledok sporu a mieru zavinenia. Preto iný spôsob rozhodnutia
v zastavujúcej časti ako rozhodnutie, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
neprichádza do úvahy. K priznaným trovám podľa § 142 ods.1 OSP uviedla, že žalovaný bol zastúpený
advokátom JUDr. Mackom, potom poverenými zamestnancami. V čase začatie konania boli všetky
žalované nehnuteľnosti v územnej pôsobnosti Rímskokatolíckej cirkvi- Trnavskej arcidiecézy, Farnosti
R.. Konštitúciou Kongregácie biskupov zo dňa 14.02.2008 došlo od 14.02.2008 k zriadeniu nových
diecéz a k zmene diecéznych hraníc na Slovensku. Nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom
území Levice prešli pod majetkovú a územnú pôsobnosť nových hraníc farnosti R. , ktorá sa stala
súčasťou A. diecézy. Nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území N. C. prešli do farnosti N.
C., ktorá patrí N. diecézy. Reorganizácia spôsobila vážnu zmenu na aktívnu legitimáciu, udiala sa bez
jej vôle a k späťvzatiam došlo práve z jej dôvodu. Pokiaľ by došlo k zmene aktívnej legitimovanej strany
sporu, na strane žalovaného by bol iný subjekt.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolania bolo podané stranami
sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že
spĺňajú náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolaní(§ 379, § 380 CSP), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal a dospel k záveru, že odvolania strán sporu
sú dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý zákonom č. 160/2015 Z.z. a nadobudol účinnosť 01.07.2016,
vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na
tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.
Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
8.Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd
konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych
noriem (viď § 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok odvolaní podaných do 30.06.2016 (viď
§ 470 ods. 2 CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ustanovení OSP platných v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie ).
9.Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.



Čiastočný úspech sa skúma so zreteľom na uplatnený nárok najmä z aspektu právneho dôvodu žaloby,
t. j. skutkového stavu a právnej normy, ktorá sa mala použiť alebo sa použila pri rozhodovaní o veci
samej. Nie je možné považovať za čiastočný úspech, ak žaloba, v ktorej sa uplatnili viaceré nároky bola
čiastočne úspešná a čiastočne zamietnutá tak, že úspech i neúspech sa týkali samostatných nárokov
(samostatných právnych dôvodov žaloby). V takom prípade sa plný úspech alebo čiastočný úspech vo
veci skúma so zreteľom na každý nárok, ktorý by ináč mohol byť samostatne uplatnený. Taký prístup by
mal nájsť aj vyjadrenie vo výroku o náhrade trov konania
10.Podľa § 146 ods. 2 OSP ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

O trovách zastaveného konania mohol súd rozhodnúť podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ OSP
alebo podľa ustanovenia § 146 ods. 2 OSP. Ak súd zastavil konanie a rozhodoval o trovách konania, mal
skúmať, či niektorý z účastníkov procesne nezavinil, že konanie muselo byť zastavené. Len v prípade,
že nebol daný dôvod na aplikáciu ustanovenia § 146 ods. 2 OSP platilo, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Zavinenie bolo a je treba
posudzovať len z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva z dôvodu, že v opačnom prípade
by sa jednalo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej.
Z obsahu súpisu vyplýva, že žaloba bola podaná 27.04.2007 , 31.07.2007 došlo k čiastočnému
späťvzatiu žaloby a predmetom sporu zostala iba parcela č. XXX, ktorá bola predmetom vydania.
Žalovaná sa v odvolaní bránila zmenou vlastníckych práv predmetu sporu vykonaných Konštitúciou
Kongregácie biskupov zo dňa 14.02.2008 ,ktorou došlo od 14.02.2008 k zriadeniu nových diecéz
a k zmene diecéznych hraníc na Slovensku. Nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území
R. prešli pod majetkovú a územnú pôsobnosť nových hraníc farnosti R. , ktorá sa stala súčasťou A.
diecézy. Nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území N. C. prešli do farnosti N. C., ktorá patrí
N. diecézy. Reorganizácia spôsobila vážnu zmenu na aktívnu legitimáciu, udiala sa bez jej vôle a k
späťvzatiam došlo práve z jej dôvodov. Žalobkyňa vzala žalobu späť na základe uvedených skutočností
po 6 mesiacoch dňa 23.08.2008. Do tohto obdobia pokračovala v uplatňovaní nároku a vedení súdneho
sporu voči žalovanému o upravenej žalobe doručenej súdu 31.07.2007.
Súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia konštatoval, že v zastavujúcej časti bolo potrebné ustáliť, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania( jeho rozhodnutie sa neprejavil vo výrokovej
časti rozhodnutia) .K tomuto záveru dospel po zistení, že právny zástupca žalovaného vstúpil do
konania pred čiastočnými späťvzatiami, nebol ním vykonaný žiaden úkon do zastavujúcej časti a hneď
po prvom pojednávaní bol upovedomený o čiastočnom späťvzatí žaloby. Z obsahu spisu vyplýva, že
žalovaného zastupoval advokát JUDr. Macho na základe plnomocenstva z 26.10.2007 doručenému
súdu13.6.2008. Právny zástupca podal písomné vyjadrenie k žalobe, zúčastňoval sa pojednávaní a
vyčíslil si náhradu trov konania (čl. 355).Až od 01.06.20011 bol žalovaný zastúpený JUDr. Števíkovou,
poverenou zamestnankyňou a bolo oznámené odvolanie plnomocenstva JUDr. Machovi. Súd prvej
inštancie sa bude musieť v novom rozhodnutí vysporiadať s vyššie uvedenými skutočnosťami, posúdiť
procesné zavinenie žalobkyne na zastavení konania a vo veci opätovne v zastavujúcej časti rozhodnúť
o náhrade trov konania. Bude vychádzať z vyššie uvedenej zásady, že len ak neprichádza do úvahy
zodpovednosť zavinenia zastavenia konania, len potom môže rozhodnúť, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.
V zamietajúcej časti dospel k záveru, že žalovaný mal plný úspech vo veci, preto mu priznal náhradu
trov konania a pri hodnote odmeny advokáta vychádzal z ustanovenia § 10 ods.1 vyhlášky č. 655/2004
Z.z. z hodnoty sporu 6 881,12 eura, z čoho je odmena 237,34 eura. Odvolací súd sa s názorom
súdu prvej inštancie nestotožnil, vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle ustálenej súdnej praxe, ako aj
rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR, sa za základ pre výpočet trov právneho zastúpenia určuje
na základe rovnakých kritérií, ako základ pre výpočet súdneho poplatku vyrubovaného vo veci. Tento
postup reflektuje jednotu základu pre všetky druhy trov konania, ktorých výška sa odvíja od hodnoty
sporu. Nemožno tiež opomínať skutočnosť, že predmetom konania o vydanie nehnuteľných vecí, v tomto
prípade, je posúdenie, či je dané právo na strane žalobkyne a či sú splnené podmienky podľa zák. č.
161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a
prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam (reštitučný zákon), čo podľa názoru odvolacieho súdu
predstavuje skutočnosť objektívne neoceniteľnú peniazmi (tak ako napr. pri určení neplatnosti právneho
úkonu, odporovateľnosti právnych úkonov, atď.). Pri výpočte trov právneho zastúpenia treba preto v
uvedenom prípade vychádzať zo základu tarifnej odmeny podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004
Z.z.



Odvolací súd posudzujúc uznesenie súdu prvej inštancie dospel k záveru, že nebolo správne. Neboli
správne aplikované ustanovenia OSP a vyhláška č. 655/2004 Z.z. . Preto bude jeho povinnosťou v
súlade s novelou CSP § 262 a nasledujúcich opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania( rozhodne aj
o náhrade trov odvolacieho konania), pričom je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).