Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Sd/55/2014 z 16. 12. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 16. decembra 2015, sp. zn. 26Sd/55/2014, ECLI:SK:KSBB:2015:6014200334.4 Krajský súd Banská Bystrica | 26Sd/55/2014 | ECLI:SK:KSBB:2015:6014200334.4 | 2015-12-16 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 21 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb., § 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb., § 14 ods. 2 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb., § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., § 12 zákona č. 121/1975 Zb., /SK/ZZ/0/0/#paragraf-4.odsek-1, /SK/ZZ/0/0, zákon č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení, /SK/ZZ/0/0, /SK/ZZ/0/0 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9ae8bd01-0d59-44d0-8536-6b28388d551d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6014200334.4 Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/55/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200334 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014200334.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa O. D., nar. X.A. XXXX, bytom Y X., v konaní zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Ing. Lindou Kovandovou LL.M, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom v Banskej Bystrici, ul. Janka Kráľa č. 1, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 24.januára 2014 v znení rozhodnutia totožného čísla z 2.októbra 2014 o zamietnutí žiadosti o priznanie starobného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 24. januára 2014 v znení rozhodnutia totožného čísla z 2. októbra 2014 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi, k rukám jeho právnej zástupkyne, na jej účet vedený v J. a.s., č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX trovy konania vo výške 145,84 € do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím v znení jeho zmeny odporkyňa s poukazom na zákonné ust. § 65 , § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a podľa článku 52 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku k 4.máju 2013. Citovala aplikované zákonné ust. § 65 ods. 1. § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a ust. § 21, § 14 ods. 2 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a konštatovala, že navrhovateľovi nárok na starobný dôchodok k 4.máju 2013 nevznikol, pretože v zamestnaní v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach nebol zamestnaný minimálne 15 rokov ale len 3 786 dní, tj. 10,3 roka. V odôvodnení zmenového rozhodnutia doplnila, že doba zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii sa hodnotí len do 31.decembra 1999. Podľa podkladov, nachádzajúcich sa v evidencii Sociálnej poisťovne odpracoval v I. AA pracovnej kategórii v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach, so vznikom nároku na starobný dôchodok vo fyzickom veku 55 rokov len 10 rokov a 136 dní (3 786 dní) a v I. pracovnej kategórii, tj. v ostatných zamestnaniach v baníctve vykonávaných pod zemou v hlbinných baniach, so vznikom nároku na starobný dôchodok vo fyzickom veku 55 rokov odpracoval 1 647 dní, tj. 4 roky a 187 dní. Ani po sčítaní uvedených dôb nezískal potrebné obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 15 rokov so vznikom nároku na starobný dôchodok vo fyzickom veku 55 rokov ale len 14 rokov a 323 dní, preto mu nárok na starobný dôchodok dovŕšením fyzického veku 55 rokov (správne 56 rokov veku - ku dňu, od ktorého o priznanie starobného dôchodku požiadal) nevznikol. Vyjadrila sa aj k obdobiu brigádnickej činnosti navrhovateľa pred nástupom na vysokú školu tak, že uvedené obdobie nebolo zhodnotené vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, pretože jeho štúdium bolo nepretržite zhodnotené od nástupu na strednú školu až do ukončenia štúdia na vysokej škole v III. pracovnej kategórii s poukazom na zákonné ust. § 69 ods. 4 vyhlášky č. 128/1975 Zb., ktorou sa vykonával zákon o sociálnom zabezpečení. V I. AA pracovnej kategórii mu nebola zhodnotená ani doba výkonu základnej vojenskej služby od 30.septembra 1978 do 26.septembra 1980, pretože jeho zamestnanie hodnotené v I. AA kategórii nenadväzovalo priamo na základnú vojenskú službu, čo podporila zákonným ust. § 5 ods. 1 Nariadenia vlády ČSSR č. 117/1988 Zb. Sporné obdobie dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby od 3.januára do 14.mája 1995 zhodnotila v III. pracovnej kategórii tak, ako bolo uvedené obdobie vykázané na evidenčnom liste dôchodkového poistenia. Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal a namietal vykázané obdobie jeho dôchodkového poistenia v I. pracovnej kategórii, predovšetkým pokiaľ pracoval v I. S. Z. vo funkcii výrobného dispečera. Brigádnickú činnosť v rámci vysokoškolského štúdia absolvoval v rozsahu 2 mesiacov v uhoľnej bani B. vo K. D.. Aj počas jeho 4-mesačnej činnosti samostatne zárobkovo činnej osoby v roku 1995 vykonával práce v podzemí a to rekonštrukciu štôlne Ipeľský potok pre budúcu vodnú elektráreň, čo mu tiež nebolo započítané vo zvýhodnenej pracovnej kategórii rovnako ako jeho základná vojenská služba. Podstatná výhrada voči nezapočítaniu obdobia jeho dôchodkového poistenia vo funkcii výrobného dispečera do I. pracovnej kategórie spočívala v tom, že v popise pracovnej činnosti mal nariadené vykonávať minimálne polovicu pracovnej činnosti na pracoviskách zaradených do I. pracovnej kategórie, čo v skutočnosti aj plnil. Namietal tiež zákonom upravený spôsob zohľadnenia výkonu pracovnej činnosti v I. AA, resp. v I. A pracovnej kategórii. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrval na svojom odvolaní i jeho dôvodoch. Vyjadril nepochopenie nad skutočnosťou, že mu jeho pracovná činnosť výrobného dispečera, keď mal pracovnou zmluvou uloženú povinnosť vykonávať minimálne polovicu pracovnej doby pod zemou nebola zohľadnená vo zvýhodnenej pracovnej kategórii napriek tomu, že podľa rezortného zoznamu by uvedené malo postačovať. Pokiaľ je v rezortnom zozname v ďalšom texte zároveň uvedené, že takáto pracovná činnosť musí byť uvedená aj v zozname jednotlivých pracovných pozícií, vyjadril názor, že uvedené si navzájom odporuje. Pokiaľ pracoval v baníctve, bolo to stále v hlbinnej bani. Z titulu funkcie výrobného dispečera v trvaní 4,5 roka mal povinnosť riadiť a kontrolovať prácu v rôznych hlbinných baniach, ktoré z hľadiska rizikového vplyvu na zdravie zodpovedali aj uránovým baniam, za týchto podmienok 10 rokov neodpracoval. Pri prácach vykonávaných pod zemou v hlbinných baniach buď pracoval priamo ako baník, prípadne sa podieľal na stavebnej činnosti pod zemou. Poukázal na to, že aj pri možnom vzniku nároku na jeho starobný dôchodok vo fyzickom veku 59 rokov mu chýba len 42 dní dôchodkového poistenia pri spôsobe, akým odporkyňa započítala výkon jeho pracovnej činnosti do jednotlivých pracovných kategórií. Za nesprávne započítanú považoval pracovnú kategóriu v rokoch 1983 - 1987. Konkretizoval, že jeho pracovnou náplňou počas výkonu funkcie výrobného dispečera bolo osobné, materiálové a technické zabezpečenie prevádzky, riešenie vzniknutých situácií, plánovanie jednotlivých činností, zabezpečenie potrebného materiálu a techniky a uvedené bolo potrebné aj kontrolovať. Za tým účelom on ako vedúci pracovník musel chodiť do podzemia, pretože priamo v bani sa rozhodoval pre príslušné pracovné postupy, pre druh materiálu, ktorý bude použitý, rozdeľoval úlohy a rozhodoval aj o postupnosti jednotlivých pracovných úkonov. V bani zotrvával väčšinu svojej pracovnej doby. Len kým sa dostal na konkrétne miesto v bani, kde bolo potrebné v práci pokračovať trvalo to niekedy 4-5 hod. Okrem uvedeného bolo jeho pracovnou náplňou aj zabezpečovať osobnú dopravu a nákladnú dopravu, čo riešil v kancelárii. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie v znení jeho zmeny potvrdiť ako zákonné a vecne správne. Pridržiavala sa obsahu podaných písomných vyjadrení, v ktorých boli zhrnuté skutkové a právne dôvody, obsiahnuté aj v odôvodnení označených rozhodnutí, na základe ktorých považovala vydané rozhodnutie v znení jeho zmeny za súladné so zákonom. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v znení jeho zmeny i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku, s evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia, s potvrdením o výkone jeho práce v zahraničí, s osobným listom dôchodkového poistenia, ktorý bol súčasťou napadnutého rozhodnutia, s potvrdením spoločnosti S. SK o pracovnej náplni navrhovateľa v pozícii výrobného dispečera, s pracovnou zmluvou o zmene druhu práce z funkcie výrobný dispečer na prevádzkový inžinier, s rezortným zoznam Federálneho ministerstva hutníctva a ťažkého strojárstva, s ostatným relevantným obsahom spisu a po doplnení dokazovania o svedecké výpovede dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie odporkyne v znení jeho zmeny je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. pre nesprávne právne posúdenie veci. Podľa ods. 3 cit. zákonného ust. vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie. Podľa § 65 ods. 1,2 zákona o sociálnom poistení má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek, ktorý je 62 rokov, ak tento zákon neustanovuje inak Z ust. § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31.decembra 2023. Podľa § 21 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení má občan nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach (§ 14 ods. 2 písm. a) cit. zákona) alebo 15 rokov v ostatných zamestnaniach v baníctve vykonávaných pod zemou v hlbinných baniach (písm. b/). Podľa § 174 ods. 1 cit. zákona má občan, ktorý vykonával pred 1.januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, po 31.decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach, alebo 19 rokov v ostatných zamestnaniach v baníctve vykonávaných v pod zemou v hlbinných baniach alebo b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach alebo 18 rokov v ostatných zamestnaniach v baníctve vykonávaných v pod zemou v hlbinných baniach alebo c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach alebo 16 rokov v ostatných zamestnaniach v baníctve vykonávaných v pod zemou v hlbinných baniach alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach alebo 15 rokov v ostatných zamestnaniach v baníctve vykonávaných v pod zemou v hlbinných baniach. Podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok je, že zamestnania I. pracovnej kategórie trvali do 31.decembra 1999 (ods. 2). Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ požiadal prvýkrát o priznanie starobného dôchodku od 4.mája 2012 žiadosťou z 11.júla 2012. Jeho žiadosť bola zamietnutá rozhodnutím odporkyne z 18.októbra 2012 s tým, že vo zvýhodnenom fyzickom veku 55 rokov mu nárok na starobný dôchodok nevznikol, napriek tomu, že pracoval vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, pretože v zamestnaní v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach získal len 3 786 dní dôchodkového poistenia, tj. 10,372602 roka a nie potrebných 15 rokov dôchodkového poistenia. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť bez podania opravného prostriedku. Aktuálne preskúmavanú žiadosť o priznanie starobného dôchodku podal navrhovateľ 18.septembra 2013 a dôchodok žiadal priznať od 4.mája 2013, tj. pri dovŕšení fyzického veku 56 rokov. Obdobie jeho dôchodkového poistenia, ktoré bolo zhrnuté v prílohe č. 1 k podanej žiadosti o starobný dôchodok bolo overené jednotlivými evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia, potvrdenými jednotlivými zamestnávateľmi navrhovateľa s uvedeným konkrétneho počtu odpracovaných dní, získaných náhradných dôb, dosiahnutých zárobkov i so zaradením výkonu konkrétnej pracovnej činnosti do pracovných kategórií. Obdobie jeho dôchodkového poistenia bolo zistené aj z potvrdení o jeho evidovanej nezamestnanosti, z potvrdenia o jeho dôchodkovom poistení získanom v zahraničí a z potvrdenia o výkone práce samostatne zárobkovo činnej osoby. Celkový rozsah jeho dôchodkového poistenia bol správne prenesený do osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý bol prílohou napadnutého rozhodnutia, spolu so zárobkami, ktoré dosiahol v rozhodujúcom období. Celkové obdobie dôchodkového poistenia, ktoré navrhovateľ získal ku dňu podanej žiadosti o priznanie starobného dôchodku medzi účastníkmi konania nebolo sporné. Sporným bolo započítanie určitého obdobia dôchodkového poistenia v III. pracovnej kategórii, keď navrhovateľ tvrdil, že malo byť započítané v I. pracovnej kategórii. Išlo o 2-mesačné obdobie výkonu brigádnickej činnosti v uhoľnej bani B., K. D. v rámci letnej aktivity pred nástupom do I. ročníka vysokej školy a po ňom v roku 1976 a 1977, o výkon banskej stavebnej činnosti v podzemí ako podnikateľ, živnostník v období január - máj 1995 a výkon základnej vojenskej služby od 30.septembra 1978 do 26.septembra 1980 a najmä výkon zamestnania pre Banské stavby, Y. XXX P. vo funkcii výrobného dispečera od 1.júla 1983 do 31.decembra 1987. Z popisu pracovnej činnosti z 10.júna 1983, vypracovaného zamestnávateľom navrhovateľa, vyplynulo, že vykonával funkciu samostatného výrobného dispečera. Okrem všeobecných práv, povinností a zodpovednosti, uvedených v Zákonníku práce, Organizačnom a pracovnom poriadku patrilo k jeho pracovným povinnostiam sledovať priebeh výroby v rámci operatívneho plánu na výrobných úsekoch, zabezpečovať odstraňovanie porúch vo výrobe operatívnym spôsobom, zabezpečovať včasné vykladanie vagónových zásielok, operatívne riešiť vzniknuté nedostatky a poruchy vo výrobe, zabezpečovať plnenie požiadaviek na dopravu z jednotlivých výrobných úsekov, dopravu a prepravu materiálu s tým, že jeho povinnosťou bolo vykonávať minimálne polovicu pracovného času na pracoviskách, kde sa vykonávajú zamestnania zaradené do I. pracovnej kategórie. Do funkcie samostatný výrobný dispečer bol navrhovateľ ustanovený s účinnosťou od 15.júna 1983. Dodatkom k pracovnej zmluve z 2.januára 1988 bol navrhovateľ z funkcie dispečera preradený do funkcie prevádzkového inžiniera s účinnosťou od 1.januára 1988. Z popisu pracovnej činnosti patriacej k výkonu funkcie prevádzkového inžiniera z 21.februára 1988 vyplynulo, že okrem všeobecných povinností, vyplývajúcich zo Zákonníka práce, Organizačného a pracovného poriadku bolo povinnosťou navrhovateľa samostatne sledovať priebeh výroby v rámci operatívneho plánu na výrobných úsekoch, samostatne pripravovať opatrenia pre zavedenie nových pracovísk do prevádzky, pripravovať všetku technickú pomoc pre výkon prác na nových pracoviskách, navrhovať opatrenia na zlepšenie výkonov a zlepšenie pracovného prostredia, organizácie práce, pripravovať realizáciu úloh technického rozvoja, operatívne riešiť vzniknuté nedostatky a poruchy vo výrobe a operatívnym spôsobom zabezpečovať ich odstraňovanie atď. V popise pracovnej činnosti bolo tiež uvedené, že pri zabezpečovaní svojej činnosti je povinný vykonávať minimálne polovicu pracovného času na pracoviskách, kde sa vykonávajú práce, zaradené do I. pracovnej kategórie. Z výsluchu navrhovateľa na pojednávaní pred krajským súdom vyplynulo, že jeho konkrétnou pracovnou náplňou bolo osobné materiálové a technické zabezpečenie prevádzky, riešenie vzniknutých situácií v podzemí, rozpracovanie projektov pre činnosti v podzemí, plánovanie jednotlivých činností, plánovanie materiálového a technického zabezpečenia a kontrola plnenia zverených úloh. Za tým účelom vykonával svoju funkciu priamo v podzemí, pretože priamo v bani sa rozhodoval pre potrebnú techniku, materiál, rozdeľoval úlohy, rozhodoval o postupnosti jednotlivých pracovných úkonov, takže v bani zotrvával väčšinu svojej pracovnej doby. Keďže bane boli dlhé, kým sa dostal na konkrétne miesto, kde bolo potrebné pokračovať v práci a späť na povrch trvalo to niekedy 4-5 hod. Častokrát bol v bani 12 aj 16 hod. denne v prípade, že musel riešiť nejakú konkrétnu pracovnú činnosť alebo pracovnú situáciu, na ktorú bolo treba dohliadať, prípadne ju riešiť až do jej ukončenia. Pokiaľ vykonával funkciu výrobného dispečera a následne prevádzkového inžiniera, ktorá už bola v rezortnom zozname uvedená vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, v jeho pracovnej náplni nedošlo z hľadiska výkonu práce v podzemí k žiadnej zmene, až na vylúčenie osobnej dopravy, ktorú vykonával ako výrobný dispečer, avšak túto časť svojich pracovných povinností nevykonával v podzemí. Z čestných prehlásení U.. K. T., ktorý v spornom období vykonával zástupcu riaditeľa závodu pre výrobu a techniku a bol priamym nadriadeným navrhovateľa a K. G., v spornom období riaditeľa závodu XXX P., I. S. Z. vyplynulo, že navrhovateľ vo funkcii výrobného dispečera vykonával minimálne polovicu pracovného času v podzemní na pracoviskách zaradených do I. pracovnej kategórie, čo vyplývalo z potreby plnenia jemu zverených úloh. Na návrh navrhovateľa krajský súd na pojednávaní vypočul svedka K. T., ktorý bol v spornom období, keď navrhovateľ bol zaradený do funkcie výrobného dispečera, jeho priamym nadriadeným. Uviedol, že závod XXX P. bol výstavbový závod a zabezpečoval práce výlučne v podzemí. Úlohou navrhovateľa z titulu jeho funkcie bolo zabezpečiť chod pracovísk, tj. materiál, potrebný pre výstavbu tej-ktorej štôlne a techniku (stroje). Fáral do bane v rozsahu 8-12 hod. každý deň za účelom technickej prípravy pracoviska, tj. aby sa na konkrétnom mieste rozhodol, aký materiál bude potrebný, aké stroje budú potrebné a potom to následne musel aj zabezpečiť. Svedok U.. Z. Z. bol v spornom období vedúcim stavby I. A. - B. v B. X. a s navrhovateľom mal výlučne pracovný vzťah. Navrhovateľ vo funkcii výrobného dispečera zabezpečoval materiál a dopravu pre výstavbu tejto bane. Vykonávala sa tam len podzemná banská stavebná činnosť. Jeho každodennou úlohou bolo chodiť do podzemia v rozsahu minimálne 4-5 hod. a priamo v podzemí sa rozhodoval pre potrebné pracovné úkony, rozdeľoval ich, zabezpečoval personálne, materiálové aj technické vybavenie a kontroloval plnenie pridelených úloh. Uviedol, že po roku 1988, kedy bol navrhovateľ už vo funkcii prevádzkového inžiniera, vykonával rovnakú pracovnú činnosť v podzemí, koordinoval výstavbu všetkých banských podzemných stavieb. Z evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia vypracovaného I. S. a.s. so sídlom v Z. vyplynulo, že navrhovateľ odpracoval vo funkcii dispečera celé roky 1983-1987 s tým, že uvedený druh činnosti bol zaradený do III. pracovnej kategórie. V opravnom evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia ohľadom rokov 1980-1990, ktorý bol vypracovaný právnym nástupcom I. S. Z., spoločnosťou S. SK a.s. so sídlom v Z. vyplynulo, že navrhovateľ v roku 1983 odpracoval v III. pracovnej kategórii 184 dní a v I. AA pracovnej kategórii 181 dní. V roku 1988 bol vo funkcii prevádzkového inžiniera a odpracoval v I. pracovnej kategórii 151 dní a v I. AA pracovnej kategórii 215 dní. V rokoch 1989, 1990 bol vo funkcii prevádzkového inžiniera, neskôr vedúceho výroby a odpracoval celé roky v I. pracovnej kategórii. Opravený evidenčný list dôchodkového zabezpečenia bol prenesený do osobného listu dôchodkového poistenia navrhovateľa a jeho pracovná činnosť vo funkcii výrobného dispečera mu bola zohľadnená v III. pracovnej kategórii. Na žiadosť navrhovateľa spoločnosť S. SK a.s. potvrdila zaradenie výkonu činnosti samostatného výrobného dispečera od 1.júna 1983 do 31.decembra 1987 do III. pracovnej kategórie, pretože uvedená funkcia nebola obsiahnutá v rezortnom zozname, ktorého zmeny a doplnky mohlo vykonať iba Federálne ministerstvo hutníctva a ťažkého strojárenstva. Po oboznámení sa s výpoveďou navrhovateľa a svedeckými výpoveďami odporkyňa zotrvala na zaradení sporného obdobia výkonu funkcie výrobného dispečera do III. pracovnej kategórie s poukazom na zamestnávateľom potvrdený evidenčný list dôchodkového zabezpečenia a rezortný zoznam zamestnaní, zaradených do zvýhodnenej pracovnej kategórie, podľa ktorého funkcia „výrobný dispečer“ vo zvýhodnenej pracovnej kategórii zaradená nebola. Uviedla, že nie je kompetentná na vykonanie zmien evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia. Vzhľadom na sporné zaradenie výkonu pracovnej činnosti dispečera do III. pracovnej kategórie, navrhovateľom tvrdené navzájom si odporujúce všeobecné ustanovenia rezortného zoznamu zamestnaní a zistený skutkový stav veci bolo v konaní potrebné vyriešiť zaradenie obdobia výkonu funkcie výrobného dispečera do pracovnej kategórie. V zákone č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení účinnom do 30.septembra 1988 boli v § 12 všeobecne označené zamestnania, ktoré sa na účely dôchodkového zabezpečenia zaraďujú podľa druhov vykonaných prác do 3 pracovných kategórií s tým, že do I. pracovnej kategórie patria zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach, ostatné zamestnania v baníctve vykonávané pod zemou v hlbinných baniach, zamestnania pod zemou pri razení, rekonštrukciách a opravách tunelov pre zložité inžinierske diela.... Podrobné podmienky pre zaraďovanie jednotlivých zamestnaní do I. alebo II. pracovnej kategórie boli ustanovené v Nariadení vlády č. 136/1975 Sb. kde bolo v § 4 ods. 1 uvedené, že zamestnania technicko-hospodárskych pracovníkov v banských podnikoch hlbinných baní ... (a iné) patria do I. pracovnej kategórie, ak sa v pracovnej náplni týchto zamestnaní určuje povinnosť vykonávať ich aspoň polovicu celkového pracovného času na pracoviskách, kde sa vykonávajú zamestnania zaradené do I. pracovnej kategórie. Podľa ods. 5 môžu rezortné zoznamy zamestnaní, zaradených do I. a II. pracovnej kategórie, ktoré boli vydané ústrednými orgánmi obsahovať len zamestnania, v ktorých sa v pôsobnosti týchto orgánov vykonávajú sústavne alebo aspoň prevažne práce uvedené v pripojenom zozname prác a ak sa splnili podmienky ustanovené v § 4, aj zamestnania v ňom uvedené. Ústredné orgány zisťujú pravidelnými revíziami, či vykonané zaradenie zamestnania je odôvodnené so zreteľom na dosiahnutý stav pracovného prostredia a pracovných postupov. Zmeny a doplnky rezortných zoznamov bolo možné vykonávať len po dohode s Federálnym ministerstvom práce a sociálnych vecí a ak išlo o rezortné zoznamy vydané ústrednými orgánmi republík, aj po dohode s Ministerstvom práce a sociálnych vecí republiky. Podľa prvého odseku I. Dielu zoznamu druhov prác, ktoré odôvodňujú, aby zamestnania, v ktorých sa tieto práce vykonávajú boli zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia bolo uvedené, že do I. pracovnej kategórie sa zaraďujú zamestnania, v ktorých sa sústavne alebo aspoň prevažne vykonávajú práce, pri ktorých za súčasného stavu vedy a techniky dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich vplyvom pôsobenia škodlivých fyzikálnych činiteľov a chemických škodlivín. Ďalej boli uvedené jednotlivé druhy zamestnaní. Na základe uvedeného vydalo Federálne ministerstvo hutníctva a ťažkého strojárenstva výnos č. 2/1978 - rezortný zoznam zamestnaní, zaradených pre účely dôchodkového zabezpečenia do I. a II. pracovnej kategórie, ktorý bol schválený 20.decembra 1978, účinnosť nadobudol 1.januára 1979 a zrušený bol 1.júna 1992 zákonom č. 235/1992 Zb. o zrušení pracovných kategórií a o niektorých ďalších zmenách v sociálnom zabezpečení. V ňom bolo uvedené, že pre zaradenie konkrétneho zamestnania do I. pracovnej kategórie s nárokom na starobný dôchodok vo fyzickom veku 55 rokov je potrebné, aby zamestnanci mali v pracovnej náplni stanovenú povinnosť vykonávať zamestnanie aspoň po polovicu pracovnej doby na pracoviskách, kde sa vykonávajú zamestnania patriace do I. pracovnej kategórie a zároveň muselo byť ich zamestnanie (číslo funkcie podľa klasifikačných katalógov) uvedené v zozname zamestnaní, ktorý bol taxatívny a preferenciu nebolo možné priznávať ďalším zamestnaniam porovnávacím spôsobom. Priznanie I. pracovnej kategórie podľa tejto časti rezortného zoznamu sa vzťahovalo aj na bansko-technické funkcie investorských organizácií zabezpečujúcich investičnú výstavbu nových ťažobných závodov (podnikov), ktorí bezprostredne riadili a zodpovedali za výstavbu banských diel a ich okruch bol taxatívne vymedzený výpočtom funkcií v tejto časti rezortného zoznamu. V ňom bolo pod č. 270601/1 uvedené zamestnanie prevádzkového inžiniera, ktorého pracovnou činnosťou bola kontrola stavu banských diel, riadenie údržby, vrtných a trhacích prác v podzemí. Do I. pracovnej kategórie so vznikom nároku na starobný dôchodok vo fyzickom veku 55 rokov patrili aj také označenia zamestnaní, ktorých úlohou bolo zaisťovanie všetkej banskej investičnej činnosti na zverenom úseku v podzemí hlbinných baní, vypracovávanie konkrétnych investičných úloh, technický dozor pri realizácii, preberanie dodávok a prác v podzemí hlbinných baní, riadenie ťažby a ostatných výrobných prác na zverenom úseku v hlbinných baniach atď. Uvedené pracovné činnosti neboli označené pojmom výrobný dispečer, tzn. tým pracovným zaradením, ktoré bolo u navrhovateľa sporné z hľadiska zaradenia do zvýhodnenej I. pracovnej kategórie napriek tomu, že podľa konkrétneho obsahu pracovnej náplne navrhovateľa ním vykonávané činnosti zodpovedali vyššie uvedenému popisu a navyše, bolo jeho povinnosťou vykonávať minimálne polovicu pracovnej doby na pracoviskách, kde sa vykonávali zamestnania zaradené do I. pracovnej kategórie. To, že navrhovateľ vo funkcii výrobného dispečera vykonával svoju pracovnú činnosť na pracoviskách, kde sa vykonávajú zamestnania zaradené do I. pracovnej kategórie, nebolo medzi účastníkmi konania sporné. Výnos Federálneho ministerstva hutníctva a ťažkého strojárenstva č. 2/1978, ktorým bol vydaný relevantný zoznam zamestnaní, zaradených pre účely dôchodkového zabezpečenia do I. a II. pracovnej kategórie je podzákonnou normou. Jemu nadradeným predpisom bol zákon č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení. Jeho účelom, v spojení s nadväzujúcimi právnymi úpravami bolo, prostredníctvom skoršieho vzniku nároku na starobný dôchodok, zvýhodnenie zamestnaní, pri ktorých pri súčasnom stave vedy a technicky dochádzalo k častým a trvalým poruchám zdravia pracovníkov vplyvom škodlivých fyzikálnych činiteľov a škodlivín. K takým zamestnaniam patrili rôzne práce vykonávané v podzemí v hlbinných baniach. Podľa čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Z obsahu citovaných právnych predpisov je nesporné, že do zvýhodnenej pracovnej kategórie (I., IAA) patril výkon len tých zamestnaní, ktoré boli obsiahnuté v príslušnom rezortnom zozname. Aj zamestnanie technicko-hospodárskych pracovníkov, ktorí vykonávali minimálne polovicu svojej pracovnej doby na pracoviskách, kde sa vykonávali práce zodpovedajúce I., resp. i I. AA pracovnej kategórie, muselo byť obsiahnuté v rezortnom zozname s názvom pracovnej pozície a jej číslom. Funkcia výrobného dispečera nebola pod názvom tohto povolania v rezortnom zozname uvedená. Jeho konkrétna pracovná činnosť však zodpovedala výkonu činnosti technicko-hospodárskych pracovníkov označených viacerými pracovnými pozíciami, napr. prevádzkový inžinier (kontrola stavu banských diel, riadenie údržby, jám, vrtných a trhacích prác v podzemí), referent investičnej výstavby (zaisťovanie banskej investičnej činnosti na zverenom úseku podzemných hlbinných baní vypracovávanie konkrétnych investičných úloh, technický dozor pri ich realizácii, prijímanie dodávok a prác v podzemí hlbinných baní), revírnik - majster (riadenie ťažby a ostatných výrobných prác na zverenom úseku v hlbinných baniach). Z uvedeného krajský súd na základe zisteného skutkového zisteného stavu veci a na základe teologickej a historickej metódy výklady uvedenej právnej úpravy a v súlade s čl. 12 ods. 1 Ústavy SR dospel k presvedčeniu, že pracovná činnosť navrhovateľa, ktorú vykonával počas jeho pracovného zaradenia do funkcie výrobný dispečer, zodpovedá takému druhu pracovnej činnosti, ktorá je z hľadiska vzniku nároku na starobný dôchodok zvýhodnená tak, že nárok na starobný dôchodok vzniká dovŕšením fyzického veku 55 rokov (pri splnení ďalších zákonných podmienok), pretože navrhovateľ vykonával minimálne polovicu svojej pracovnej doby na pracoviskách, kde sa vykonávali práce patriace do I. resp. I.AA pracovnej kategórie a zároveň vykonával konkrétne pracovné činnosti, ktoré podľa rezortného zoznamu zamestnaní boli rovnakým spôsobom zvýhodnené. Samotné označenie pracovného zaradenia (výrobný dispečer), bez zohľadnenia skutočného výkonu pracovných povinností, tj. len gramatický výklad právneho predpisu nemôže prevýšiť primárny účel právnej normy, ktorým bolo zvýhodnenie určitých zamestnaní z hľadiska ich škodlivého vplyvu na zdravie človeka zvýhodnením veku potrebného pre vznik nároku na starobný dôchodok. Vychádzať z účelu a zmyslu právnej normy patrí k rozhodujúcim metódam jej výkladu tak, ako to bolo potvrdené aj v § 3 rozsudku Európskeho súdneho dvora vo veci Stauder v.Ulm z 12.novembra 1969. Obdobné stanovisko zaujal opakovane Ústavný súd Slovenskej republiky (napr. IV. ÚS 515/2012, IV. ÚS 294/2014, IV. ÚS 92/2012, IV. ÚS 1/2014), keď k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov uviedol, že k nim nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona a to ani v takom prípade, keď sa text javí ako jednoznačný a určitý ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad totiž môže podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis, pričom na overenie správnosti, či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie, či spresnenie slúžia ostatné interpretačné prístupy postavené na roveň gramatickému výkladu a to najmä výklad teleologický a systematický, vrátane ústavne konformného výkladu (čl. 12 Ústavy SR). Až tak možno dospieť v kontexte racionálnej argumentácie k zisteniu obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy. Krajský súd ako orgán oprávnený vykladať v rámci svojej rozhodovacej činnosti právne predpisy dospel v zhode s konštantnou judikatúrou ÚS SR, Ústavou SR a výkladom právnych predpisov nižšej právnej sily vo vzťahu k nadriadeným právnym predpisom k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie odporkyne v znení jeho zmeny bolo vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, preto ho zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Nesprávne právne posúdenie veci spočíva v zohľadnení výkonu pracovnej činnosti navrhovateľa vo funkcii výrobného dispečera v III. pracovnej kategórii, hoci, táto pracovná činnosť mala byť zohľadnená v I. pracovnej kategórii. K uvedenému rozširujúcemu výkladu právnej normy krajský súd dospel na základe zmyslu a účelu aplikovaného zákona o sociálnom zabezpečení a na jeho základe vydaných podzákonných noriem ohľadom zvýhodnenia určitých pracovných činností skorším vznikom nároku na starobný dôchodok (vzhľadom na charakter vykonávanej práce a vplyvy pracovného prostredia), skutočnú pracovnú náplň navrhovateľa, ktorá zodpovedala pracovným pozíciám, zaradeným do zoznamu zvýhodnených zamestnaní, zmenu jeho pracovného zaradenia z výrobného dispečera na prevádzkového inžiniera (ktorá bola v rezortnom zozname uvedená), bez zmeny skutočného výkonu prác na pracoviskách v podzemí hlbinných baní. Iný prístup by bol podľa názoru krajského súdu len formálnym výkonom práva. V ďalšom konaní bude úlohou správneho orgánu opätovne posúdiť žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku k 4.5.2014 (vo zvýhodnenom fyzickom veku 56 rokov) podľa už aplikovaných právnych predpisov, avšak s ohľadom na vyššie uvedený názor krajského súdu, ktorý je pre správny orgán záväzný. Ďalšie námietky navrhovateľa, ktoré sa dotýkali nesprávneho započítania obdobia jeho dôchodkového poistenia len vo III. pracovnej kategórie počas výkonu základnej vojenskej služby, výkonu práce súkromného podnikateľa, hoci v podzemí, či brigádnickej činnosti počas vysokoškolského štúdia, nepovažoval krajský súd za dôvodné. Uvedené obdobia boli správne pre účely zistenia obdobia dôchodkového poistenia zaradené do III. pracovnej kategórie z dôvodov, ktoré boli uvedené v zmenovom rozhodnutí odporkyne z 2.októbra 2014. Doba brigádnickej činnosti pred nástupom na vysokú školu bola správne zhodnotená v III. pracovnej kategórii, v súlade s ust. § 69 ods. 1, 4 Vyhlášky č. 128/1975, pretože pred nástupom na brigádnickú činnosť bol dôchodkovo poistený ako študent, preto aj brigádnická činnosť sa zhodnotila ako obdobie jeho štúdia. Obdobie základnej vojenskej služby od 30.septembra 1978 do 26.septembra 1980 nebolo možné zhodnotiť vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, pretože zamestnanie hodnotené v I. pracovnej kategórii pred výkonom a po výkone základnej vojenskej služby navzájom na seba (bez prerušenia) nenadväzovalo. Obdobie dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby v období od 3.januára 1995 do 14.mája 1995 bolo správne zhodnotené v III. pracovnej kategórii, pretože možnosť zvýhodnenia určitých pracovných činností pre skorší vznik nároku na starobný dôchodok sa dotýka len závislej činnosti zamestnanca a nie súkromných podnikateľov. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal v konaní úspech priznal náhradu trov konania voči odporkyni, ktorá v konaní úspešná nebola. Trovy konania spočívajú v trovách právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby a to príprava a prevzatie zastúpenia, účasť na pojednávaní pred krajským súdom (2 x 64,53 € ), pričom ku každému z úkonov právnej služby prináleží režijný paušál (2x 8,39 € ) spolu 145,84 €. Trovy konania boli navrhovateľom uplatnené v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2014 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, § 13a ods. 1, písm. a), d), § 11 ods. 4, § 16 ods. 3 cit. vyhlášky, preto boli navrhovateľovi priznané v celosti tak, ako ich uplatnil. Pre technickú nemožnosť vyplatiť trovy konania navrhovateľovi v zákonnej 3-dňovej lehote a v súlade s požiadavkou odporkyne, ktorá bola evidovaná v správnom registri krajského súdu bola lehota na plnenie určená v rozsahu 15 dní. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.