Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 23CoP/28/2015 z 24. 5. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 24. mája 2015, sp. zn. 23CoP/28/2015, ECLI:SK:KSTT:2015:2615200500.1 Krajský súd Trnava | 23CoP/28/2015 | ECLI:SK:KSTT:2015:2615200500.1 | 2015-05-24 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 OSP, § 220 OSP, § 102 OSP, § 76 ods. 1 OSP, § 76 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/53744f00-4f16-432c-a09c-a9c3547922ec Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2615200500.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoP/28/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2615200500
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2615200500.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci starostlivosti o maloleté deti: 1. Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. C.
XXXX/X, 2. X. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. C. XXXX/X, XXX XX K., zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, deti rodičov, matka: P.. Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Z. Braxatorisa XXXX/X, K., zastúpená advokátkou: JUDr. Mária Trylčová, so sídlom J. Kráľa 738/12,
Senica, otec: Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. C. XXXX/X, K., o návrhu matky na úpravu práv a
povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu, o návrhu matky na nariadenie predbežného
opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Senica č. k. 7P/6/2015-48 zo dňa 27.
februára 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa s a m e n í tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia v
časti, v ktorej súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky s a
z a m i e t a .

Uznesenie súdu prvého stupňa sa v časti určenia výživného p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením odvolaním otca prvostupňový súd rozhodol na návrh matky o právach a
povinnostiach rodičov k maloletým deťom predbežným opatrením tak, že zveril maloleté deti do osobnej
starostlivosti matky, ktorá bude maloleté deti zastupovať v bežných veciach a spravovať ich majetok
a otcovi uložil platiť výživné na každé z detí po 50 eur mesačne od 29.01.2015, do 15. dňa v
mesiaci vopred k rukám matky, do právoplatného skončenia konania vo veci samej (o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom na čas do rozvodu, pod sp. zn. 7P/6/2015). Po
právnej stránke súd uznesenie odôvodnil § 102 ods. 1, § § 75 ods. 6, 8, § 76 ods. 4 Občianskeho
súdneho poriadku. Skutkovo uznesenie odôvodnil tým, že matka maloletých detí sa návrhom vo veci
samej domáhala zverenia maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti a určenia výživného otcovi,
na maloletého Q. 200 eur mesačne a na maloletého X. 150 eur mesačne. Zároveň matka podala návrh
na vydanie predbežného opatrenia, ktorým žiadala zveriť maloleté deti do svojej osobnej starostlivosti
a aby súd zaviazal otca platiť výživné na maloletého Q. a X., na každého z nich po 50 eur mesačne.
Matka návrh odôvodnila tým, že podala na súde návrh na rozvod a úpravu práv a povinností rodičov
k maloletým deťom na čas po rozvode. Matka nemá inú vyživovaciu povinnosť a otec má vyživovaciu
povinnosť k maloletej L. E. E.. Od januára 2015 rodičia maloletých detí spoločne nehospodária a otec
neprispieva na úhradu potrieb matky a maloletých detí žiadnou čiastkou. Od januára 2015 sa otec v
spoločnej domácnosti zdržiava zriedkavo, zoberie si čisté veci, pohrá sa s deťmi hodinu a ide preč. Otec
sa o deti absolútne nezaujíma a do domácnosti nekupuje žiadne potreby a potraviny. Automobil, ktorý
spoločne užívali, užíva už len otec, napriek tomu, že automobil potrebuje aj matka kvôli deťom. Otec
pracuje v spoločnosti HÍLEK a spol. a.s. a jeho príjem je asi 1.000 eur mesačne. Zároveň otec vlastní
byt, ktorý prenajíma a z prenájmu má príjem 300 eur mesačne a dve garáže, z ktorých prenájmu má
100 eur mesačne. Matka je na predĺženej rodičovskej dovolenke a venuje sa celodenne starostlivosti o
maloleté deti. V decembri 2014 matka pracovala na dohodu na IV. Základnej škole v Senici a jej príjem



bol 238,57 eura. V súčasnosti si našla zamestnanie v jazykovej škole JAKOLA. Poberá prídavky na
deti v sume 47,04 eura mesačne. Matka a otec majú spoločný účet, na ktorý chodila výplata obidvoch
rodičov, pričom od júna 2014 do októbra 2014 otec svoju výplatu na tento účet už nepoukazoval a ako
nakladal s peniazmi, matka nevie. V decembri 2014 prišla na spoločný účet časť otcovej výplaty vo výške
570 eur z toho 330 eur minul otec na nákup oblečenia pre seba a 200 eur použil pre vlastné potreby.
V januári 2015 otec matke a maloletým deťom nedal žiadne peniaze na uspokojenie potrieb. Mesačné
náklady na bývanie má matka 116 eur (plyn, elektrina, poistenie domu). Matka predpokladá, že tieto
náklady otec uhradil v januári 2015. Ročne platia matka a otec za odvoz komunálneho odpadu sumu 103
eur a daň z nehnuteľnosti 43 eur. Matka spláca stavebný úver v mesačných splátkach 116 eur. Maloleté
deti sú v celodennej starostlivosti matky. Q. nastupuje od marca 2015 do škôlky na pol dňa. Q. chodí na
detský jumping, kde je poplatok 2 eurá týždenne, angličtinu, kde je poplatok 55,90 eura polročne a 8 eur
poplatok za učebnicu a na atletický krúžok v Jablonici, kde ho matka musí voziť autom. Matka nevlastní
iný nehnuteľný majetok ako dom v bezpodielovom spoluvlastníctve s otcom. Otec vlastní dvojizbový
byt, dve garáže a iné nehnuteľnosti. Otec si vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom neplní ani len v
minimálnom rozsahu, neprispieva na ich stravu a ich potreby. Matka je bez príjmu a len začína pracovať.
Lustráciou v registri Sociálnej poisťovne súd zistil, že otec mal. detí pracuje od 01.05.2004 v spoločnosti
HÍLEK a spol., a.s. a za obdobie od februára 2014 do decembra 2014 bol jeho priemerný vymeriavací
základ 1.213,53 eura, čo predstavuje zároveň jeho priemerný mesačný príjem. Zároveň otec nepoberá
žiadne dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou. Súd poukázal na to, že predbežné opatrenie nie je
konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Aby súd mohol vyhovieť
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, musí navrhovateľ aspoň osvedčiť základné skutočnosti
potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako i
osvedčiť naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Súd sa stotožnil so skutkovými a s
právnymi dôvodmi uvedenými v návrhu matky na nariadenie tohto predbežného opatrenia a dospel k
záveru, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol podaný dôvodne, pretože je potrebné, aby
dočasne boli upravené pomery účastníkov, teda aby bol dočasne upravený výkon rodičovských práv a
povinností rodičov voči maloletým deťom a preto súd v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovel, považujúc ho za dôvodný.

Proti uzneseniu podal odvolanie otec maloletej. V odvolaní uviedol, že v danej veci žiadnym
spôsobom neboli matkou maloletých detí osvedčené ňou tvrdené skutočnosti, ani len v základnej
rovine tak, aby bolo možné z nich vyvodiť záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana a zároveň matka ani neosvedčila naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov,
ktoré sú nevyhnutným predpokladom v konaní o nariadenie predbežného opatrenia. Matka podala
dňa 23.01.2015 návrh na rozvod a úpravu práv a povinností k maloletým deťom, ktorý je obsahovo
totožný a zhodných s podaním, návrhom na nariadenie predbežného opatrenia vo veci úpravy výkonu
rodičovských práv, ktorý podala 29.01.2015, teda bezprostredne po vyššie uvedenom podaní, vedenom
na Okresnom súde v Senici pod sp. zn. 7P/4/2015. Z totožného obsahu oboch návrhov nevyplýva žiadna
dôvodnosť pre nariadenie predbežného opatrenia, naopak, sama matka uvádza, že spoločne hospodárili
do konca roku 2014. Za 29 dní od tohto dátumu, ku dňu podania návrhu matka prezentuje naliehavosť
úpravy pomerov zverením maloletých detí do jej starostlivosti a určením výživného, čo je nelogické,
pretože ak by aj otec matke na výživné neprispieval, čo nie je pravdou, tak mal otec ešte možnosť
prispieť posledný deň v mesiaci, teda 30.01. alebo 31.01.2015. Otec ďalej poukázal na to, že matke v
mesiaci november 2014 vrátil finančnú hotovosť vo výške 5.000 eur, bezhotovostne na účet, ktorú sumu
otec považuje za dostatočnú, aby matka mohla finančne hospodáriť v mesiaci január 2015. Matka bola
v december 2014 v pracovnom pomere, teda poberala mzdu, ktorú dostala v januári 2015. V mesiaci
november a december 2014 bola na spoločný účet poukázaná mzda otca, s ktorou hospodárila aj matka.
Matka súkromne doučuje anglický jazyk, z ktorého má čistý mesačný príjem asi 700 eur. Otec nevie
uviesť, na čo tento príjem matke slúži, nemá vedomosť o tom, že by z tohto príjmu matka zabezpečovala
potreby domácnosti. Všetky náklady súvisiace so spoločnou domácnosťou s matkou hradí otec a to
tým spôsobom, že mesačne platí za elektriku 30 eur, za plyn 50 eur, vodu 10 eur, za potraviny 60 až
70 eur mesačne, 25 eur ako poplatok za mobilný telefón matky a tiež zo spoločného účtu s matkou je
hradená splátka úveru vo výške 116 eur. Tvrdenia matky sú protirečivé, keď na jednej strane uvádza,
že nemá príjem a na druhej strane uvádza, že platí stavebný úver vo výške 116 eur. Ďalej otec poukázal
na to, že peniaze mali doma v hotovosti a tieto každý z rodičov používal podľa potreby. Otec tiež platí
náklady spojené s prevádzkou motorového vozidla, pohonné hmoty, poistenie, bežnú údržbu a opravy,
pričom vozidlo má k dispozícii aj matka. Mesačne si plní vyživovaciu povinnosť aj voči maloletej L. E.
E. vo výške 200 eur. Rozporné je tvrdenie matky uvádzané v návrhu na rozvod, kde uvádza, že ku



dňu podania návrhu rodičia detí bývajú v spoločnej domácnosti a v návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia matka uvádza, že od januára 2015 sa otec v spoločnej domácnosti zdržiava zriedkavo a
príležitostne neprespáva v mieste spoločného bydliska. Z uvedených dôvodov mal otec za to, že návrh
matky na nariadenie predbežného opatrenie nie je dôvodný a preto navrhol, aby odvolací súd nariadené
predbežné opatrenie zrušil.

K odvolaniu otca sa vyjadrila matka podaním doručeným 24.04.2015 prostredníctvom právnej
zástupkyne. Vo vyjadrení uviedla, že tvrdenia otca v odvolaní sú nepresné, prípadne úplne nepravdivé.
Matka nemala možnosť čerpať finančné prostriedky zo spoločných účtov, pretože na spoločných účtoch
neboli žiadne peniaze, čo matka osvedčila predložením výpisov z účtov. V januári 2015 boli na spoločný
účet zaplatené prídavky na deti v sume 47,04 eura, otec dokonca aj tieto prídavky vybral 20.01.2015
(výber 50 eur). Otec už od augusta 2013 neposielal na spoločný účet svoju výplatu a od rovnakého
času na spoločný účet nechodili platby za nájom garáže od nájomcu, ktorý si garáž prenajíma. Matka
nevie, ako otec s výplatami a s nájomným od augusta 2013 nakladal, peniaze sa nikdy nedostali do jej
dispozície. Matka osvedčila, že v mesiacoch november a december 2014 prišla časť otcovej výplaty
na spoločný účet, avšak v decembri 2014 v poukázanej sumy 570 eur otec minul pre svoju potrebu
550 eur. Od augusta 2013 rodina žila z príjmov matky. Matka nemohla na výživu detí čerpať financie
od otca, nakoľko tento so svojimi príjmami dlhodobo nakladá sám a matka k nim nemá prístup. Nie je
pravdou, že by matka mala príjem z doučovania anglického jazyka v sume 700 eur mesačne. Matka
neposkytuje súkromné hodiny anglického jazyka za odplatu. Matka bola v čase podania návrhu na
predĺženej rodičovskej dovolenke bez nároku na rodičovský príspevok, alebo inú dávku. V decembri
2014 pracovala na základe dohody o pracovnej činnosti na IV. Základnej škole v Senici a jej príjem bol
238,57 eura. Od februára 2015 pracovala na základe dohody o pracovnej činnosti v jazykovej škole
JAKOLA v Senici, mala vyplatenú odmenu za prácu prvýkrát 10.03.2015 v sume 83,14 eura. Odo dňa
22.04.2015 má matka uzatvorenú pracovnú zmluvu s jazykovou školou JAKOLA v Senici. Príjem otca
pozostáva zo mzdy v sume 1.013,54 eura mesačne v čistom, okrem toho má otec príjmy z nájmov, bytu
a dvoch garáží, ale tieto vytrvalo popiera napriek tomu, že v nehnuteľnostiach sú stále nájomníci. Otec
má tiež príjmy, ktorých dôvod matka nevie presne identifikovať od spoločností Záhorák reality s.r.o., od
N. Z., od pána B. a od Z. C., platby od týchto ľudí chodili na terminovaný účet matky a otca vo VÚB
a.s.. Z tohto termínovaného účtu otec 05.09.2013 vybral sumu 17.000 eur a 28.07.2014 vybral 2.400
eur, ako s nimi naložil, matka nevie. Otec nehradí náklady na domácnosť tak, ako uviedol vo svojom
vyjadrení. Otec nezakúpil od januára 2015 žiadne potraviny, ktoré by priniesol do domácnosti, otec tiež
neplatí za matku 25 eur mesačne za jej mobilný telefón. Splátku úveru 116 eur matka nemohla hradiť
zo spoločného účtu, na ktorom neboli peniaze. Matka nemá vôbec možnosť užívať spoločné motorové
vozidlo. Matka trvá na tom, že otec sa v spoločnom dome na adrese v Senici zdržiava od januára len
minimálne. Počas dňa tu nestrávil takmer žiaden čas, len pár minút. Domov chodieva v neskorých
večerných alebo nočných hodinách. O maloleté deti sa od januára 2015 nezaujíma, trávi s nimi minimum
času, v marci s nimi netrávil žiaden čas. Otec má vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom, ktorú si
dobrovoľne neplní. Na tejto existencii vyživovacej povinnosti nič nemení ani to, že matka má od februára
2015 svoj príjem (jej príjem zatiaľ nepostačuje na krytie jej životných potrieb a potrieb maloletých detí).
Otec maloletých detí si plnil vyživovaciu povinnosť v sume 100 eur prvýkrát dňa 17.04.2015, t. j. viac
ako mesiac po vydaní predbežného opatrenia. Dňa 21.04.2015 uhradil sumu 100 eur ako výživné za
mesiac marec 2015 a sumu 100 eur ako výživné za mesiac apríl 2015 potom, ako ho matka elektronickou
správou upozornila na existenciu nedoplatkov. Z uvedených dôvodov matka navrhla uznesenie súdu
prvého stupňa potvrdiť ako vecne správne.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací § 10 ods. 1 O.s.p. prejednal vec nielen obsahom a dôvodmi
podaného odvolania podľa ustanovenia § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p., pretože ide o vec, ktorú možno
začať i bez návrhu, postupom bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p.,
a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech v časti o platenie výživného, keďže
uznesenie súdu prvého stupňa v tejto napadnutej časti je vecne správny. V časti o zverení detí do osobnej
starostlivosti matke bolo odvolanie otca dôvodné, preto odvolací súd v tejto časti uznesenie súdu zmenil
a návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Podľa ust. § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov
alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.



Podľa § 76 ods. 1 písm. a), b) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä,
aby platil výživné v nevyhnutnej miere; odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do
starostlivosti toho, koho označí súd alebo do striedavej osobnej starostlivosti.

Predbežné opatrenie slúži k dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv
účastníkov a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu a existuje naliehavá
potreba dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané)
základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

Z obsahu spisu vyplýva, že matka podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia a okrem iného
navrhla, aby súd dočasne zveril maloletých synov do jej osobnej starostlivosti. Podala tiež návrh vo
veci samej, o úpravu práv a povinností rodičov na čas do rozvodu a návrh na rozvod manželstva a s
tým spojenú úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode. Zverenie detí do
svojej starostlivosti predbežným opatrením odôvodňovala tým, že otec maloletých detí sa od januára
2015 zdržiava v spoločnej domácnosti veľmi zriedkavo, v priebehu dňa sa chvíľu hrá s deťmi, večer
prichádza domov veľmi neskoro, alebo nepríde domov vôbec. V konaní o rozvod (7P/4/2015) boli
súdom vytýčené dve pojednávania, dňa 03.03.2015 a 31.03.2015, na ktorých boli vypočutí obaja rodičia
a uvedené informácie tvrdené matkou sa vo výpovediach rodičov potvrdili. V takejto situácii, keď otec
nespochybňuje právo matky, aby s ňou maloleté deti bývali v spoločnej domácnosti, starala sa o nich,
zabezpečovala ich potreby, neexistuje naliehavá potreba dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi,
aby boli deti zverené (resp. ponechané) do osobnej starostlivosti matke predbežným opatrením. Matka
sama v návrhu a aj vo svojich výpovediach konštatuje, že deti s ňou bývajú, stará sa o ne a otec jej v
starostlivosti o deti žiadnym spôsobom nebráni, nemá záujem sa s deťmi odsťahovať, ani jej starostlivosť
nespochybňuje. Charakteristickým znakom predbežného opatrenia je jeho potrebnosť. Osvedčenie
potrebnosti vydania predbežného opatrenia vždy zabezpečuje ochranu porušeného alebo ohrozeného
práva účastníka konania. Toto zabezpečenie spočíva vo vytvorení situácie pre efektívne využitie
procesných mechanizmov slúžiacich na to, aby sa pokračovalo v konaní bez ďalšieho porušovania alebo
ohrozovania práva, o ochranu ktorého sa žiada aj vo veci samej. V prejednávanej veci je evidentné, že
právo matky (a detí), aby spolu bývali, aby sa o ne starala a zabezpečovala ich potreby nie je zo stany
otca maloletých detí ani porušené a ani ohrozené.

Matka maloletých detí sa predbežným opatrením domáhala tiež určenia výživného na maloleté deti
z dôvodu, že otec detí výživné neplatí, v mesiaci 11 a 12/2014 síce prišla na spoločný účet časť
výplaty otca na spoločný účet účastníkov, ale otec tieto peniaze použil na vlastnú potrebu. V tejto
časti návrhu matka osvedčila naliehavosť potreby dočasnej úpravy a preukázala, že otec detí výživné
na deti pravidelne neplatí, výpismi z účtov, z ktorých vyplýva, že na nich nie je dostatok finančných
prostriedkov na zabezpečenie potrieb detí. Pokiaľ otec v odvolaní uvádzal, že platí náklady spojené
s bývaním a splátku stavebného úveru, k tomuto je potrebné uviesť, že v dome tiež býva a náklady
spojené s bývaním sú len časťou nákladov súvisiacich so starostlivosťou o deti. Ak otec neplatí výživné
na deti, zároveň nespochybňuje starostlivosť matky o maloleté deti, porušuje tým právo detí na ich
starostlivosť a opateru a je povinný platiť výživné na deti k rukám matky, aby zabezpečila ich potreby. Ide
o úpravu predbežnú, dočasnú, v nevyhnutnej miere (v súlade s charakterom predbežného opatrenia)
tak, aby bolo zabezpečené hradenie najnevyhnutnejších nákladov na maloleté deti, aby rozhodnutie o
predbežnom opatrení nahrádzalo rozhodnutie vo veci samej. Po vykonanom dokazovaní súd rozhodne
o platení výživného v súlade so zásadami upravenými v zákone o rodine, t.j. podľa potrieb maloletých
detí a možností a schopností oboch rodičov.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti, v
ktorej súd predbežným opatrením zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matke, ktorá bude deti
zastupovať a spravovať ich majetok zmenil tak, že návrh v tejto časti zamietol, podľa § 220 O.s.p. s
poukazom na ust. § 221 ods. 3 O.s.p. a uznesenie v časti, v ktorej súd uložil otcovi platiť výživné na
maloleté deti po 50 eur mesačne ako vecne správne, s použitím § 219 ods. 2 O.s.p. potvrdil.

Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte počtom hlasov 3:0.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.