Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16CoE/21/2019 z 11. 6. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 11. júna 2019, sp. zn. 16CoE/21/2019, ECLI:SK:KSTN:2019:3811208221.1 Krajský súd Trenčín | 16CoE/21/2019 | ECLI:SK:KSTN:2019:3811208221.1 | 2019-06-11 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 57 ods. 1 písm. h) EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0e2be33c-d6c3-44fa-9fd9-e4bf2d851e07 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3811208221.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoE/21/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811208221
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3811208221.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa
so sídlom v Bratislave, IČO: 30 807 484, pobočka Prievidza, Matice slovenskej 10, proti povinnému: LT-
STAV, s.r.o., IČO: 45 582 874,
so sídlom 972 11 Poruba 256, o vymoženie 141,60 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 14. novembra 2016, č.k. 9Er/1587/2011-25, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zastavil exekúciu s poukazom na ust. § 57 ods.
1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a výrokom II. súdnemu exekútorovi priznal nárok na náhradu trov exekúcie. V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 18.05.2011 domáhal
proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 141,60 Eur s príslušenstvom, na
podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Prievidza č. XXX-
XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 25.01.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
07.03.2011. Poverenie bolo súdnemu exekútorovi udelené dňa 06.06.2011. Dňa 01.03.2016 bol súdu
prvej inštancie doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti
povinného v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por., ktorú mal preukázanú na základe lustrácii
majetkovej podstaty povinného. O trovách exekúcie rozhodol v zmysle ust. § 200 ods. 1, 5 a § 203 ods.
2 Ex. por. a súdnemu exekútorovi priznal nárok na náhradu trov exekúcie s tým, že po právoplatnosti
napadnutého uznesenia rozhodne súd prvej inštancie o výške náhrady trov.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že vymáhaná
pohľadávka bola v plnom rozsahu vymožená dňa 30.11.2012. Sociálna poisťovňa ako oprávnený
nesúhlasí s výrokom o trovách, ani pri náležitej opatrnosti nemohol a ani nemal pri podaní návrhu na
vykonanie exekúcie voči povinnému vedomosť o možnej budúcej nemajetnosti. Poukázal na uznesenia
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 377/08-13 zo dňa 05.11.2008 a sp.zn. IV. ÚS 27/08
zo dňa 24.01.2008 a rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku)
zo dňa 23.11.1983, séria A, č.70. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdi prvej inštancie zmenil tak,
že exekúciu nezastavuje a poverenému súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.

3. K podanému odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor, ktorý poukázal na § 16 ods. 2
Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Uviedol, že ak súdny exekútor
vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania alebo pred jej zastavením, pri určovaní
odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom pre určenie tejto odmeny je výška vymoženej
pohľadávky. Oprávnenému bolo uhradených



141,60 Eur z čoho 20% predstavuje sumu 28,32 Eur. Minimálny paušál je však 33,19 Eur, čo zohľadnil aj
vo svojej špecifikácii trov exekúcie. Trval na priznaní nároku na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému
a to vo výške 46,51 Eur podľa špecifikácie zo dňa 23.02.2016.

4. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

5. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

6. Odvolací súd, ktorý pristúpil k rozhodovaniu v tejto veci po 01.07.2016, postupoval v odvolacom
konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP podľa tohto zákona, pričom v súlade
s § 470 ods. 2 CSP posudzoval procesné podmienky podľa právneho stavu existujúceho v čase
rozhodnutia veci súdom prvej inštancie a odvolania podaného za platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.). Odvolací súd tak
rešpektuje základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených
záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti
skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP).

7. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa §
379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len
„CSP“) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 CSP, pričom
v tomto prípade nemôže dôjsť k zmene rozhodnutia odvolacím súdom - rovnaké účinky ako zmena
rozhodnutia má v tomto prípade samotné zrušenie rozhodnutia bez vrátenia veci súdu prvej inštancie na
nové rozhodnutie. Keďže súdny exekútor nie je stranou v exekučnom konaní (s výnimkou rozhodovania
o jeho trovách), jeho podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku nie je
návrhom strany, o ktorom by bolo potrebné procesne rozhodnúť aj v prípade nevyhovenia. Teda, ak
exekučný súd podnet exekútora na zastavenie exekúcie vybaví tak, že mu nevyhovie, nie je potrebné
o tom vydávať rozhodnutie. Preto v danom prípade nie je potrebné nahradiť zrušené rozhodnutie súdu
prvej inštancie iným výrokom odvolacieho súdu, postačuje jeho zrušenie, ktorého dôsledkom (po jeho
právoplatnosti) je pokračovanie v exekúcii.

8. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por., exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie.

9. Zákon výslovne neupravuje situácie, keď v súčasnosti povinný síce nemá žiaden majetok, ale v
budúcnosti by nejaký majetok mohol získať. Takéto situácie však rieši judikatúra v tom zmysle, že pre
zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že
ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. Predčasné
zastavenie exekúcie by upieralo oprávnenému právo na uplatnenie svojho ústavného práva na súdnu a
inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych či iných rozhodnutí.

10. V danom prípade povinný je právnickou osobou, nie je v likvidácii, v konkurze, ani
v reštrukturalizácii, z čoho nie je možné vyvodiť, že nemá úmysel nepokračovať v podnikaní. Preto
existuje reálny predpoklad, že v budúcnosti môže nadobudnúť majetok, či už prostredníctvom výkonu
podnikateľskej činnosti alebo inou formou. Preto odvolací súd považoval záver súdu prvej inštancie, že
sú dané dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku za predčasný.

11. Aj keď zákon nevyžaduje pre rozhodnutie o zastavení exekúcie súhlas oprávneného, je potrebné na
jeho vôľu prihliadať, keďže oprávnený je tou stranou v exekučnom konaní, ktorá exekúciu navrhuje, a
preto má právo požadovať, aby sa v exekúcii pokračovalo, pokiaľ sa nepreukázali objektívne dôvody na
zastavenie exekúcie (napr. z dôvodov nedostatkov exekučného titulu alebo neprípustnosti exekúcie). Ak
oprávnený žiada, aby sa v exekúcii pokračovalo napriek zisteniu súdneho exekútora, že povinný nemá
majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku, aj keď odvolací súd nemá dôvod
pochybovať o pravdivosti a dôslednosti tohto zistenia súdneho exekútora, je potrebné prihliadať



na vôľu oprávneného, ktorý si musí byť vedomý, že pokračovaním v exekúcii vznikajú trovy exekúcie,
ktoré napokon v prípade neúspešnosti exekúcie bude musieť uhradiť. Vychádzajúc z údajov a informácií
zistených súdnym exekútorom je odvolací súd toho názoru, že tieto údaje a informácie nezohľadňujú a
nedávajú možnosť hodnotenia, že ide o stav trvalý, tieto údaje a informácie nie sú aktuálne a na ich
základe nemožno nepochybne dospieť k záveru o existencii dôvodov na zastavenie exekúcie podľa §
57 Exekučného poriadku.

12. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie bez náhrady zrušil.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým
sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429
ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).