Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/308/2012 z 29. 5. 2013
Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 29. mája 2013, sp. zn. 19Co/308/2012, ECLI:SK:KSTN:2013:3712201775.1
Krajský súd Trenčín | 19Co/308/2012 | ECLI:SK:KSTN:2013:3712201775.1 | 2013-05-29 | Rozhodnutie
Citované ustanovenia: § 220 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/864c07ff-7005-4837-b669-969ad46de870
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3712201775.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/308/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3712201775
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3712201775.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky O. K., bytom U. I XX/XXX, O. nad I., zastúpenej
JUDr. I. E., advokátkou so sídlom J. M. XXXX/XXA, Y. proti odporcovi V. K., bytom X. pod S. XX,
zastúpeného S.. Z. A., advokátom so sídlom U. II-XX, K. G., o zaplatenie 4.122,59 Eur s príslušenstvom,
na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 30. júla 2012,
č.k. 7C/51/2012-92, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách prvostupňového konania     m e n í    tak, že navrhovateľka
j e     p  o v i n n á     zaplatiť odporcovi náhradu trov prvostupňového konania vo výške 240,29 Eur
spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, na účet
zástupcu odporcu Mgr. Z. A..

Žiadny z účastníkov     n e m á     právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím uznesením zastavil konanie s poukazom na § 96 O.s.p. a rozhodol o povinnosti
navrhovateľky nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 794,46 Eur, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku (správne uznesenie), na účet zástupcu odporcu. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,
že dňa 06.07.2012 doručila navrhovateľka súdu späťvzatie návrhu v celom rozsahu a žiadala zastaviť
konanie, v ktorom sa domáhala proti odporcovi zaplatenia sumy 4.122,59 Eur s prísl. (titulom
bezdôvodného obohatenia). Vzhľadom na dispozitívny úkon navrhovateľky, ktorá skôr ako sa začalo
pojednávanie vo veci samej zobrala návrh v celom rozsahu späť, súd konanie zastavil aj bez súhlasu
odporcu. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. a uložil navrhovateľke
povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 794,46 Eur. Trovy konania predstavujú
súdny poplatok za odpor vo výške 123,50 Eur a trovy právneho zastúpenia za 4 úkony právnej pomoci
po 151,03 Eur, režijný paušál 4 x 7,63 Eur a 20% DPH.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie prostredníctvom svojej
zástupkyne navrhovateľka a domáhala sa, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak,
že žiadnemu z účastníkov náhradu trov prvostupňového konania neprizná. Poukázala na skutočnosť,
že uznesením č.k. 7Ro/28/2012-58 zo dňa 19.03.2012 jej súd priznal oslobodenie od súdnych poplatkov
v celom rozsahu. Zdôraznila, že zaplatenie trov konania za zaplatenie súdneho poplatku za odpor vo
výške 123,50 Eur nie je dôvodné, nakoľko v zmysle § 11 ods. 9 zákona č. 71/1992 Zb. tento má byť
odporcovi vrátený. Poukázala na zmätočné odôvodnenie rozhodnutia o trovách prvostupňového konania
s poukazom na § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. a domáhala sa, aby súd v súlade s § 150 ods. 1 O.s.p.
žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Svoj návrh odôvodňovala svojimi sociálnymi
pomermi a poukázala na skutočnosť, že je nepočujúca, po rozvode s odporcom sa úplne samá stará o
nepočujúcu dcéru účastníkov, nakoľko odporca má styk s dieťaťom zakázaný. Svoju finančnú situáciu
mienila zlepšiť tak, že chcela, aby jej odporca vrátil finančné prostriedky, ktoré nadobudla za slobodna



a boli použité na zaplatenie úveru odporcu. Ďalej uviedla, že na Okresnom súde Považská Bystrica sa
pod sp. zn. 7C/25/2012 vedie konanie o vyporiadanie BSM účastníkov. Vzhľadom ku skutočnosti, že
odporca po rozvode ich manželstva sám platí počas dvoch rokov úver za spoločnú nehnuteľnosť, má
za to, že finančné prostriedky vo výške 4.122,59 Eur pokryjú jej podiel na výlučne odporcom hradenom
úvere. Z tohto dôvodu sa rozhodla vziať späť návrh na začatie tohto konania a ukončiť vyporiadanie
BSM dohodou. Vytýkala súdu prvého stupňa, že priznal zástupcovi odporcu odmenu za odvolanie, ktoré
jej vôbec nebolo doručované, nemá vedomosť proti čomu sa odporca odvolával, keď išlo o uznesenie
č.k. 7Ro/28/2012-64 zo dňa 11.04.2012. Dôvody hodné osobitného zreteľa pre použitie ust. § 150 ods.
1 O.s.p. videla vo svojich  majetkových, sociálnych a zárobkových pomeroch.

Odporca sa k podanému odvolaniu, ktoré bolo doručené jeho zástupcovi dňa 11.09.2012,  písomne
nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v napadnutej časti, t.j. výroku o náhrade trov
prvostupňového konania a dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu je potrebné v tejto časti zmeniť
podľa § 220 O.s.p.. Vo veci bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p..

V danej veci okresný súd rozhodol svojím uznesením o zastavení konania a náhrade trov
prvostupňového konania. Odvolanie navrhovateľky smerovalo len proti výroku o náhrade trov
prvostupňového konania.  Výrok o zastavení konania nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 3 O.s.p.), a
preto ho odvolací súd nepreskúmaval a nie je rozhodnutím odvolacieho súdu dotknutý.

V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za
výsledok alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. Pokiaľ výsledok konania nie je rozhodujúci
pre náhradu trov konania, ktorá situácia nastáva aj v prípade späťvzatia návrhu na začatie konania pred
rozhodnutím súdu vo veci samej, o náhrade trov konania sa rozhoduje podľa ust. § 146 O.s.p..

V zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Ustanovenie ods. 2 tohto zákonného ustanovenia upravuje
rozhodovanie o náhrade trov v prípade zastavenia konania v dôsledku späťvzatia návrhu. Podľa prvej
vety tohto zákonného ustanovenia má povinnosť nahradiť trovy konania ten, kto zavinil, že konanie
muselo byť zastavené. Toto zavinenie je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nakoľko nárok
na náhradu trov konania je nárokom, ktorý má oporu v ustanoveniach procesného práva,  a preto o
otázke, či účastník konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené, je z pohľadu relevancie významný
iba procesný výsledok. Za predpokladu, že k späťvzatiu návrhu, ktorý bol podaný dôvodne došlo pre
správanie sa odporcu, je povinný uhradiť náklady konania odporca (§ 146 ods. 2 veta druhá O.s.p.).

Pokiaľ navrhovateľka v podanom odvolaní namietala, že súd prvého stupňa použil pri rozhodovaní o
náhrade trov prvostupňového konania nesprávne ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku, bola jej
námietka dôvodná. Správne mal súd prvého stupňa o trovách konania rozhodnúť podľa § 146 ods. 2 veta
prvá O.s.p., podľa ktorého, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. V danej veci nebolo preukázané, že návrh na začatie konania bol navrhovateľkou
vzatý späť pre správanie sa odporcu a že bo podaný dôvodne. Z tohto dôvodu právne posúdenie
danej veci súdom prvého stupňa nebolo správne a nekorešpondovalo ani s výrokom o trovách konania.
Táto skutočnosť však nemala podstatný význam pre rozhodnutie odvolacieho súdu  v danej veci, ktorý
pochybenie súdu prvého stupňa napravil a o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá
O.s.p..

Pri posudzovaní danej veci výlučne z procesného hľadiska je nutné vyvodiť záver, že navrhovateľka
zavinila, že konanie muselo byť zastavené, a preto v súlade s ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.
je potrebné priznať odporcovi náhradu trov prvostupňového konania.  Pri určení výšky náhrady trov
konania podľa citovaného zákonného ustanovenia musí súd vychádzať zo zásady účelnosti všetkých
vynaložených trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.



Navrhovateľka vo svojom odvolaní povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania podľa §146 ods. 2 prvá
veta O.s.p. žiadnym kvalifikovaným spôsobom nespochybnila, namietala však výšku priznaných trov
konania odporcovi. Vytýkala súdu prvého stupňa, že do trov konania zahrnul náhradu za súdny poplatok
za odpor vo výške 123,50 Eur a úkon právnej pomoci odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu
Považská Bystrica č.k. 7Ro/28/2012-64 zo dňa 11.04.2012.

Pokiaľ ide o povinnosť navrhovateľky zaplatiť v rámci trov konania náhradu za súdny poplatok  za  odpor
vo výške 123,50 Eur,  s poukazom na § 11 ods. 9 zákona č. 71/1992 Zb., odvolací súd konštatuje, že
jej námietka bola dôvodná. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa svojím uznesením zo dňa
11.04.2012, č.k. 7Ro/28/2012-64 vyrubil odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odpor vo výške
247 Eur podľa položky č. 1 písm. a/ v spojení s druhou vetou  poznámky č. 5 k položke č. 1 Sadzobníka
súdnych poplatkov, na ktorom uznesení je vyznačená právoplatnosť. Odvolací súd nemôže prehliadnuť,
že voči tomuto uzneseniu bolo podané odvolanie odporcom, ktorý súčasne požiadal o oslobodenie od
súdnych poplatkov. Návrhu odporcu na oslobodenie od súdnych poplatkov súd prvého stupňa čiastočne
vyhovel a svojím uznesením zo dňa 15. mája 2012 č.k. 7C/51/2012-78 priznal odporcovi oslobodenie od
súdnych poplatkov v 1/2-ici. Doposiaľ však nebol súdny poplatok  v správnej  výške  vyrubený. Je potom
potrebné, aby  súd prvého stupňa postupoval podľa  ust. § 11 ods. 9 zákona č. 71/1992 Zb.. Uloženie
povinnosti navrhovateľke zaplatiť odporcovi náhradu trov konania za  súdny poplatok z odporu vo výške
123,50 Eur  preto nebolo správne.

Navrhovateľka ďalej namietala priznanie odmeny zástupcovi odporcu za 1 úkon právnej služby, a
to odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica               č.k. 7Ro/28/2012-64
zo dňa 11.04.2012, o ktorom úkone nemala vedomosť, nebolo jej podanie odporcu doručené a
nemala vedomosť proti čomu sa odporca odvolával. Odvolací súd je toho názoru, že i táto námietka
navrhovateľky je dôvodná. Odvolanie proti citovanému uzneseniu, ktoré sa týka vyrubenia súdneho
poplatku odporcovi za odpor (bolo doručované len odporcovi)  je súčasne návrhom odporcu na  priznanie
oslobodenia od súdnych poplatkov. Odvolací súd uvedený úkon zástupcu odporcu nepovažoval za
účelný úkon právnej pomoci  nevyhnutne potrebný pre uplatňovanie alebo bránenie práva odporcu.
Odporca bol v konaní  zastúpený zástupcom z radov advokátov, ktorý v jeho mene podával odpor proti
platobnému rozkazu a musel si byť vedomý toho, že po podaní odporu proti platobnému rozkazu v
občianskom súdnom konaní vždy zo strany súdu nasleduje vyrubenie súdneho poplatku z odporu. Pokiaľ
zástupca odporcu nepožiadal priamo v podanom odpore o oslobodenie odporcu od platenia súdnych
poplatkov s poukazom na jeho sociálne, majetkové a zárobkové pomery, nemohol považovať odvolací
súd jeho ďalšie podanie zo dňa 02.05.2012 - odvolanie proti uzneseniu o vyrubení súdneho poplatku
odporcovi z odporu a návrh na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov za účelne vynaložený úkon
právnej pomoci.

Vzhľadom na uvedené, odvolací súd považoval za účelne vynaložené trovy konania odporcu len trovy
právneho zastúpenia  za  dva  úkony právnej služby -  prevzatie a príprava zastúpenia vrátane  prvej
porady s klientom, podanie odporu proti platobnému rozkazu  - 2 x 151,03 Eur (výška uplatnená
zástupcom odporcu) spolu 302,06 Eur  podľa § 14 ods. 1      písm. a/, b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.,  za
jeden  úkon právnej služby - vyjadrenie k návrhu navrhovateľky na prerušenie konania zo dňa 18.06.2012
- 1 x po 75,52 Eur podľa § 10 ods. 3 písm. b/, ods. 8 citovanej vyhlášky, 3 x režijný paušál po 7,63 Eur,
spolu 22,89 Eur podľa      § 16 ods. 3 cit. vyhlášky  a 20% DPH z odmeny a režijného paušálu podľa §
18 ods. 3 cit. vyhlášky vo výške 80,10 Eur. Náhrada trov konania predstavuje spolu sumu 480,57 Eur.

Navrhovateľka sa v podanom odvolaní domáhala použitia osobitného ustanovenia o trovách konania,
a to § 150 ods. 1 O.s.p., keď dôvody hodné osobitného zreteľa pre jeho použitie videla vo svojich
majetkových, sociálnych a zárobkových pomeroch . Priznanie trov konania odporcovi považovala za v
rozpore s § 3 Občianskeho zákonníka a voči nej za nespravodlivé.

Odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru a súdnu prax pri použití ust. § 150  ods. 1 O.s.p., keď pri
skúmaní existencie podmienok hodných osobitého zreteľa treba prihliadať v prvom rade k majetkovým,
sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a je potrebné vziať do úvahy nielen



pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, v danej veci navrhovateľky, ale treba zohľadniť aj dopad
takéhoto rozhodnutia na majetkovú sféru oprávneného účastníka na trovy konania, v danej veci odporcu.
Významným z hľadiska aplikácie tohto zákonného ustanovenia sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu
nároku na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a podobne.

Ust. § 150 ods. 1 O.s.p. umožňuje súdu výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti nepriznať,
ak sú pre to dané dôvody hodné osobitného zreteľa.  Zo znenia uvedeného  zákonného ustanovenia
vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade
trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a slúži k odstráneniu
neprimeranej tvrdosti. Výnimočnosť výkladu z hľadiska aplikácie citovaného zákonného ustanovenia
nemožno v danej veci vidieť v okolnostiach veci, ale v pomeroch na strane navrhovateľky, pričom súd
musí prihliadať i na pomery odporcu. Je nesporné, že súčasné pomery navrhovateľky, ktorá je invalidnou
dôchodkyňou a stará sa o maloleté dieťa, bola v konaní v celom rozsahu oslobodená od platenia súdnych
poplatkov, je možné  považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, čím sú  splnené predpoklady
pre použitie ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. Odvolací súd však musel prihliadnuť i na pomery odporcu, ktorý
je rovnako ako navrhovateľka invalidným dôchodcom, má vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu a bolo
mu súdom priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov (vzhľadom na jeho pomery) v 1-ici.
Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že podmienky pre použitie citovaného ustanovenia
v danom prípade boli splnené len čiastočne. Súdne konanie bolo vyvolané návrhom na začatie konania
podaným navrhovateľkou, ktorá je právne zastúpená, pričom ide o konanie sporové, návrhové, ktorým
návrhom je súd viazaný. Nebolo preto možné prehliadnuť, že súdny spor vyvolala  navrhovateľka, ktorá
totožný návrh podala i v rámci širšieho vyporiadania BSM účastníkov po rozvode ich manželstva v konaní
vedenom na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 7C/25/2012. Odporca súdny spor nevyvolal,
v konaní bol rovnako ako navrhovateľka  zastúpený právnym zástupcom.

Z týchto dôvodov prihliadnuc na nepriaznivé majetkové, zárobkové a sociálne pomery oboch účastníkov
a pri zohľadnení skutočnosti, že sa jedná o sporové konanie medzi bývalými manželmi  dospel odvolací
súd k záveru, že je potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť tak, že podľa § 150 ods. 1 O.s.p.
neprizná  odporcovi náhradu trov konania v celom rozsahu, ale len vo výške 1-ice účelne vynaložených
trov konania, t.j. vo výške 240,29 Eur spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia a uloží navrhovateľke
povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov prvostupňového konania v uvedenej výške k rukám jeho
zástupcu.

Z týchto dôvodov krajský súd uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách prvostupňového konania
zmenil podľa § 220 O.s.p. tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 142 ods. 2, § 224 ods. 1 O.s.p. a vyslovil,
pri čiastočnom úspechu každého z účastníkov, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov
odvolacieho konania.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie     n i e     j e     p r í p u s t n é .