{"guid": "254a6e5a-cf9e-4599-bd6a-4018b6818514:80d1cae6-7f17-4b3c-a00b-dfc8ea56890e", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5018200428.2", "spisova_znacka": "29Sa/40/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 29Sa/40/2018 z 4. 3. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 4. marca 2019, sp. zn. 29Sa/40/2018, ECLI:SK:KSZA:2019:5018200428.2", "identifikacne_cislo": "5018200428", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Jana Vargová", "sudca_id": 782, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-vargova-782", "datum_vydania": "2019-03-04", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. f) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/80d1cae6-7f17-4b3c-a00b-dfc8ea56890e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5018200428.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2019:5018200428.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2019:5018200428.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 29Sa/40/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5018200428
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5018200428.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Janou Vargovou, v
právnej veci žalobkyne: C. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. O., S. A. XX, právne zast.: Mgr. Peter Salaj,
N. U. O., S. A. XX, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta
č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne číslo: XXX
XXX XXXX X zo dňa 17.08.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline  rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa
26.05.2018 a rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa
17.08.2018  z r u š u j e  a   v e c   v r a c i a   žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobkyňa  m á  voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Sociálna poisťovňa, ústredie, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím                        číslo: XXX XXX
XXXX X zo dňa 26.05.2018 podľa § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v
znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení) zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný
dôchodok zo dňa 25. apríla 2018. V odôvodnení citovala ust. § 70 ods. 1, § 71 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení, konštatujúc, že žalobkyňa podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky
Sociálnej poisťovne Liptovský Mikuláš zo dňa 25. apríla 2018 nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 daného
zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posúdenie jej zdravotného stavu,
ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je
obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 25. apríla 2018, ktorý tvorí neoddeliteľnú
súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že nie je invalidná.

2. Na základe odvolania žalobkyne vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím číslo: XXX
XXX XXXX X zo dňa 17.08.2018 jej odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
ústredie. V odôvodnení uviedol, že prvostupňový správny orgán zamietol žiadosť účastnícky o priznanie
invalidného dôchodku. Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne,
pobočky Liptovský Mikuláš  zo dňa 25.04.2018 nie je účastníčka konania invalidná, lebo pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 % v porovnaní
so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníčky
konania bola stanovená na 30 %. Na základe podaného odvolania bol dňa 11.07.2018 zdravotný
stav účastníčky opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne,
pobočky Liptovský Mikuláš. Nakoľko posudkový lekár svojim posudkom po znovu posúdení zdravotného



stavu nevyhovel odvolaniu, postúpil kompletný spisový materiál na posúdenie posudkovému lekárovi
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovni, ústredie so sídlom v Poprade, ktorý po oboznámení sa s
celou doručenou zdravotnou dokumentáciou opätovne posúdil zdravotný stav účastníčky konania dňa
07.08.2018 s nasledovným posudkovým záverom: Účastníčka konania je opakovane hospitalizovaná
pre vertigo v roku 2009 a 2017. Vertigo je hodnotené v rámci Menierovej choroby. Ako vedľajší
nález boli RTG vyšetrením potvrdené nezávažné degeneratívne zmeny stavcov a medzistavcových
platničiek krčnej chrbtice. Na Th chrbtici sú popisované deformity stavcov Th11,Th12, pravdepodobne
stav po zlomenine stavcov. Doporučené je denzitometrické vyšetrenie, ktoré do dnešného dňa nebolo
realizované.  Nález na driekovej chrbtici - posun tela stavca L4. Toho času je topicko-neurologický nález v
norme, bez senzomotorického deficitu, bez závažnej poruchy dynamiky krčnej a driekovej chrbtice a bez
symptómov a objektívnych príznakov vertiginózneho syndrómu. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím
je ochorenie chrbtice, ktoré podmieňuje zaradenie do kapitoly XV, oddiel E, položka 3b, s mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25% a 5 % zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť na Menierovu chorobu a vysoký krvný tlak. Celková miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je 30 %. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie stanovil posudkový lekár
choroby podporného a pohybového aparátu, ktoré sú zaradené v kapitole XV, oddiele E - dorzopatia,
deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 3, písm. b) - degeneratívne zmeny na chrbtici a
medzistavcových platničkách s miernym funkčných postihnutím, s prejavmi nervového a svalového
dráždenia, prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z.. Účastníčke konania bola priznaná miera poklesu
schopnosti zárobkovej činnosti 30 % (z percentuálneho rozpätia od 20 % do 35%). Účastníčka konania
nie je invalidná, nakoľko pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou podľa § 71 ods. 1
zákona č. 461/2003 Z.z..  Pre posúdenie zdravotného stavu účastníčky konania boli zohľadnené
nasledovné lekárske správy: lekárska prepúšťacia správa z hospitalizácie na Neurologickom oddelení
Liptovskej nemocnice s poliklinikou v Liptovskom Mikuláši z obdobia od 6. septembra 2017 do 9.
septembra 2017, lekárska prepúšťacia správa z hospitalizácie na Neurologickom oddelení Liptovskej
nemocnice s poliklinikou v Liptovskom Mikuláši z obdobia od 30. novembra 2017 do 4. decembra 2017,
lekárska správa z interného vyšetrenia zo dňa 25. októbra 2017, lekárska správa z RTG vyšetrenia
zo dňa 7. novembra 2017, lekárska správa z neurologického vyšetrenia Neštátneho zdravotníckeho
zariadenia v Liptovskom Mikuláši zo dňa 20 júna 2018. V odvolacom konaní boli účastníčkou konania
predložené listinné dôkazy (najmä odborné lekárske nálezy), na základe ktorých však jej zdravotný
stav neodôvodňoval zvýšiť stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá by
zakladala vznik invalidity.

3. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podala žalobu žalobkyňa. Namietala rozdielne stanovenie
hlavnej choroby posudkovými lekármi organizačnej zložky a žalovanej. Poukázala na odborný posudok
posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej pobočky Liptovský Mikuláš z 25.04.2018, v ktorom
posudkový lekár za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil Manierovú chorobu, kód MKCH - 10:
H81.0, objektivizované poruchy rovnováhy podľa kapitoly VII, oddiel B, položka 7, písm. b) prílohy č.
4 k zákonu o sociálnom poistení. Naproti tomu v odbornom posudku posudkového lekára sociálneho
poistenia žalovanej ústredie so sídlom v Poprade zo 07.08.2018 určil posudkový lekár za rozhodujúce
zdravotné postihnutie bolesť chrbta, dorzalgia, kód MKCH-10: M54, degeneratívne zmeny na chrbtici
a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím s prejavmi nervového a svalového
dráždenia podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 3, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení.
Žalobkyňa zdôrazňuje, že hoci došlo k zmene rozhodujúceho zdravotného postihnutia, percentuálna
miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 %, zvýšená o 5 % na výsledných 30
% zostala rovnaká. Žalobkyňa uvádza, že žiada o ucelené rozhodnutie žalovanej z dôvodu rozporu
medzi jednotlivými rozhodnutiami žalovanej. Poukazuje na tendenčné snahy zamestnancov žalovanej
o nepriznanie invalidného dôchodku za akúkoľvek cenu.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 21.11.2018 a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
V podrobnostiach poukazuje na skutkové a právne závery totožné so žalobou napadnutým rozhodnutím
žalovaného. Naviac vo vzťahu k jednotlivým odvolacím namietam udáva, že posudkový lekár sociálneho
poistenia žalovanej ústredie so sídlom v Poprade v odbornom posudku o invalidite zo 07.08.2018 v
súvislosti s určením rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne uviedol nasledovné: Účastníčka
konania je opakovane hospitalizovaná pre vertigo v roku 2009 a 2017. Vertigo je hodnotené v rámci
Menierovej choroby. Ako vedľajší nález boli RTG vyšetrením potvrdené nezáväzné degeneratívne
zmeny stavcov a medzistavcových platničiek krčnej chrbtice. Na Th chrbtici sú popisované deformity



stavcov Th11, Th12, pravdepodobne stav po zlomenine stavcov. Doporučené je denzitometrické
vyšetrenie, ktoré do dnešného dňa nebolo realizované. Nález na driekovej chrbtici - posun tela stavca
L4. Toho času je topicko-neurologický nález v norme, bez senzomotorického deficitu, bez závažnej
poruchy dynamiky krčnej a driekovej chrbtice a bez symptómov a objektívnych príznakov vertiginózneho
syndrómu. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím je ochorenie chrbtice, ktoré podmieňuje zaradenie
do kapitoly XV, oddiel E, položka 3b, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25
% a 5 % zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na Menierovu chorobu
a vysoký krvný tlak. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 30 %. Z
označených záverov podľa názoru žalovaného vyplýva, že k zmene v určení rozhodujúceho zdravotného
postihnutia žalobkyne posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v
Poprade došlo na základe ním vykonaného vlastného objektívneho vyšetrenia a zohľadnenia odborných
medicínskych nálezov, ako aj na základe lekárskych správ predložených žalobkyňou v odvolacom
konaní. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne boli dostatočne
ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú zo skutkového hľadiska úplné,
dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou.

5. Žalobkyňa v replike zo dňa 13.12.2018 namietala závery žalovaného o vlastných objektívnych
vyšetreniach posudkového lekára žalovanej, ústredie so sídlom v Poprade. S týmito závermi nesúhlasí,
nakoľko o skutočnosti, že by posudkový lekár ústredie so sídlom v Poprade vykonal vlastné objektívne
vyšetrenia, nie je žiaden záznam, lekár posudzoval len stav podľa dokumentácie priloženej v
administratívnom spise. Ako nové skutočnosti žalobkyňa dopĺňa, že dňa 05.11.2018 jej bol doručený
popis MR vyšetrenia, kde jej bola magnetickou rezonanciou Ružomberok vyšetrená chrbtica so záverom:
spondylolistéza L4/5 (gr. I) s plošnou mediálnou protrúziou disku a artropatiou IV kĺbov, s relatívnou
sekundárnou stenózou vertebrálneho kanála. Komplikovaná juxtaartikulárna cysta vľavo, bez kompresie
nervových štruktúr, v.s. posthemoragická preudocysta. Chrondróza a mediálne prostrúzie IV diskov L2/3
a L3/4, stredne pokročilá deformačná spondylóza a spondylartróza. Vzhľadom na uvedené poukazuje
žalobkyňa na neobjektívnosť a neúplnosť vyšetrenia pri posúdení jej zdravotného stavu.

6. Žalovaná v duplike zo dňa 10.01.2019 uvádza, že nesúhlas žalobkyne so skutočnosťou, že
posudkový lekár sociálneho poistenia vykonal vlastné objektívne vyšetrenie, nakoľko nie je o tom žiaden
záznam, je nedôvodný, pretože v odbornom lekárskom posudku zo 07.08.2018 je záznam z vyšetrenia
posudkového lekára a prísediaceho odborného lekára neurológa. K novým skutočnostiam obsiahnutým
žalobkyňou v replike uviedol, že rozhodujúci je preukázaný zdravotný stav ku dňu rozhodovania
žalovanej.

7. Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok stanovených
v § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) a contrario v
spojení s § 137 ods. 4 SSP a o verejnom vyhlásení rozsudku bola spísaná zápisnica.

8. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové správne
rozhodnutie v zmysle § 199 a nasl. SSP v spojení s § 177 a nasl. SSP, pričom v zmysle § 203 ods. 2 SSP
nie je viazaný žalobnými bodmi. Správny súd zistil, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu,
ako aj rozhodnutie žalovaného sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a preto prvostupňové
rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP v spojení s § 191 ods. 3 SSP
zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie z týchto dôvodov:

9. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 199 ods. 3 SSP Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa § 203 ods. 2 SSP Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 23.08.2018 (právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia) rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne,
ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi



predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané
náležitosti.

Podľa § 209 ods. 2 citovaného zákona rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o
odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.

Podľa § 209 ods. 4 citovaného zákona v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej
poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri
hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

Podľa § 215 ods. 4 citovaného zákona o odvolaní proti rozhodnutiu ústredia rozhoduje generálny riaditeľ.

Podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za
základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich
nemá oporu,

10. Správny súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a správneho
rozhodnutia prvého stupňa, ako aj obsahu doručeného administratívneho spisu č. 635 717 6112
0 musí konštatovať naplnenie dôvodov, ktoré má na mysli citované ustanovenie § 191 ods. 1
písm. f) SSP pre zrušenie rozhodnutí pre chýbajúcu oporu v administratívnom spise. Zrušenie
administratívneho rozhodnutia pre rozpor s obsahom administratívneho spisu resp. pre chýbajúcu oporu
v administratívnom spise má úzku súvislosť s nedostatočne zisteným skutkovým stavom a vyúsťuje
do nemožnosti správneho súdu preskúmať (overiť) skutkové závery správneho orgánu pre absenciu
podkladov, z ktorých správny orgán vychádzal, v administratívnom spise.

11. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa odkazuje na posudok posudkového
lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Liptovský Mikuláš zo dňa 25. apríla 2018.
Z posudku posudkového lekára zo dňa 25.04.2018 správny súd zistil, že posudkový lekár vychádzal
z podkladov - odborných nálezov: lekárskej správy z hospitalizácie na neurologickom odd. LNsP
Liptovský Mikuláš zo dňa 06.09. - 09.09.2017, lekárskej správy z hospitalizácie na neurologickom odd.
LNsP Liptovský Mikuláš zo dňa 30.11. - 04.12.2017, lekárskej správy z interného vyšetrenia Liptovský
Mikuláš zo dňa 25.10.2017, lekárskej správy z RTG vyšetrenia Liptovský Mikuláš zo 07.11.2017.
Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia vychádzal z odborného lekárskeho posudku posudkového
lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade zo dňa 07.08.2018.
Z obsahu administratívneho spisu, a to odborného lekárskeho posudku zo dňa 07.08.2018 správny
súd zistil, že posudkový lekár pri vypracovaní odborného lekárskeho posudku vychádzal z totožných
podkladov ako sú tieto označené v lekárskom posudku zo dňa 25.04.2018, kde naviac vyhodnotil
aj lekársku správu z neurologického vyšetrenia  Neštátneho zdravotníckeho zariadenia v Liptovskom
Mikuláši zo dňa 20.06.2018. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu
však musí konštatovať, že okrem označenej lekárskej správy z neurologického vyšetrenia Neštátneho
zdravotníckeho zariadenia v Liptovskom Mikuláši zo dňa 20.06.2018 (ktorá tvorila prílohu odvolania
žalobkyne) žiadne ďalšie odborné nálezy, na ktoré odkazuje tak lekársky posudok zo dňa 25.04.2018
ako aj odborný lekársky posudok zo dňa 07.08.2018, nie sú súčasťou obsahu administratívneho spisu.

12. Podmienkou vzniku nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona                         č.
461/2003 Z.z. je invalidita poistenca. Za invalidného poistenca sa v zmysle § 71 ods. 1 zákona o
sociálnom poistení považuje poistenec, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden
rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti,
duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Určuje sa v percentách podľa
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať



zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o                   10 %, ak závažnosť ostatných
zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia
hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a
schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je
dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71
ods. 2, 3, 5 až 8 zákona o sociálnom poistení).

13. Z uvedeného vyplýva, že pre uznanie invalidity sa vyžaduje nielen dlhodobosť nepriaznivého
zdravotného stavu, ale súčasne musí ísť o taký nepriaznivý zdravotný stav, ktorý dlhodobo nielen
prechodne podľa poznatkov lekárskej vedy spôsobuje trvalý pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v miere nad 40 %. Lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia vykonáva v zmysle
§ 153 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení posudkový lekár Sociálnej poisťovne, príslušnej
pobočky a posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredia. Lekárska posudková činnosť dôchodkového
poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť. Vzhľadom na to, že takéto posudzovanie je odborno-medicínskou
otázkou, aj rozhodnutie súdu závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení. Súd si preto
nemôže urobiť o tejto odbornej otázke vlastný úsudok. Vo vzťahu k posudzovaniu zákonnosti rozhodnutí
správnych orgánov však správny súd musí skúmať, či posudky posudkových lekárov spĺňajú požiadavky
úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, či posudkoví lekári Sociálnej poisťovne, pobočky a ústredia v
posudkoch zohľadnili všetky zdravotné postihnutia účastníka a ním predkladané odborné lekárske
nálezy a či uvedené lekárske nálezy v posudkoch riadne vyhodnotili. Nevyhnutným predpokladom,
aby súd realizoval správny súdny prieskum, je možnosť správneho súdu oboznámiť sa s dôkazmi
tvoriacimi zákonný podklad pre vypracovanie lekárskych posudkov. Správny súd po oboznámení sa s
obsahom administratívneho spisu zistil, že okrem lekárskych správ (z neurologického vyšetrenia zo dňa
20.06.2018, RTG vyšetrenia zo dňa 07.11.2017 a interného vyšetrenia zo dňa 25.10.2017) tvoriacich
prílohu odvolania žalobkyne voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu žiadne iné dôkazy, na ktoré
odkazujú lekárske posudky sa v administratívnom spise nenachádzajú. Z uvedeného dôvodu správny
súd nemohol posúdiť, či posudkoví lekári zohľadnili všetky zdravotné postihnutia žalobkyne a či lekárske
nálezy, z ktorých obsahu lekárske posudky vychádzajú, aj v týchto riadne vyhodnotili.

14. Z uvedených dôvodov správny súd rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako aj žalovaného
s poukazom na ust. § 191 ods. 1 písm. f) SSP zrušil pre chýbajúcu oporu v administratívnom spise bez
možnosti zaoberať sa vecnými námietkami žalobkyne.

15. V ďalšom konaní správne orgány skompletizujú správny spis a vydajú nové rozhodnutie o žiadosti
žalobkyne na priznanie invalidného dôchodku zo dňa 25.04.2018.

16. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobkyni bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že
žalobkyňa má právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu, pretože bola v
konaní úspešná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,



b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}