Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/117/2018 z 14. 4. 2019
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 14. apríla 2019, sp. zn. 23Co/117/2018, ECLI:SK:KSTT:2019:2716203064.1
Krajský súd Trnava | 23Co/117/2018 | ECLI:SK:KSTT:2019:2716203064.1 | 2019-04-14 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 18 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/972f5af7-160b-45ad-8869-246f09498a8c
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2716203064.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/117/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2716203064
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2716203064.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:
JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Daša Kontríková, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so
sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX
XX R., o zaplatenie 382,95 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Skalica, č. k. 5C/107/2016-56 zo dňa 22.marca 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie  sa  p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd žalobu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

2. Rozsudok súd prvej inštancie po citácii § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 54 ods. 1,
2, Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 269, § 708 ods. 1, § 710 Obchodného zákonníka (ďalej
len ObZ), § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v znení
do 31.12.2007, vecne odôvodnil tým, že mal predloženými dôkazmi preukázané, že medzi stranami
vznikla dňa 16.11.2011 Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe
ktorej žalobca pre žalovanú zriadil a viedol bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Súd preskúmal zmluvu
z pohľadu náležitostí, ktoré má zmluva obsahovať podľa § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka a zistil, že
k zmluve do spisu sú priložené VOP a úroková sadzba produktov, na základe ktorých žalobca vyúčtoval
žalovanej poplatky, neboli žalovanou podpísané a preto ich súd nemôže považovať za individuálne
dojednané a za súčasť zmluvy, navyše neboli ani ku zmluve pripojené ako prílohy. VOP a úroková
sadzba produktov majú štandardný (typový) charakter, pričom tieto sú vopred pripravené, k zmluve len
priložené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. Nejde teda o individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Žalobca ako dodávateľ poplatky
so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednal a preto ich súd považuje v zmysle § 53 ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojení s § 4 ods. 5 z. č. 258/2001 Z. z. za bezdôvodne účtované. Súd preto
žalobcovi uplatnenú časť žalovanej sumy titulom poplatkov nepriznal. Podobne postupoval súd aj pri
úroku vo výške 28 % p. a., ktorý si žalobca uplatňoval zo žalovanej istiny. Žalobca v žalobe uviedol, že
výška tohto úroku je v súlade s VOP v spojení s výveskou úrokových sadzieb a žalobou si uplatňoval
sumu 46,53 eur titulom úrokov po dobu nepovoleného prečerpania. Súd po preskúmaní žaloby zistil,
že výška úroku nie je dohodnutá v Zmluve zo dňa 06.01.2007 (ale je uvedená mimo zmluvy v prílohe
ktorá nie je žalovanou podpísaná a nie je ku zmluve pripojená) v úrokovej sadzbe produktov v kolónke
„Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“ pričom, táto k zmluve priložená úroková sadzba produktov
nie je žalovanou podpísaná a teda tento úrok nemôže byť považovaný za dohodnutý. Taktiež ani v



tomto prípade nie je výška úrokovej sadzby individuálne dohodnutá a preto súd v zmysle § 53 ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojení s § 4 ods. 5 z. č. 258/2001 Z. z. žalobcovi úrok vo výške 28 % p. a.
zo sumy 391,38 eur od 07.03.2014 do 22.05.2014 a zo sumy 382,95 eur od 23.05.2014 do zaplatenia
nepriznal. Súd mal v predmetnej sporovej veci navyše preukázané, že kreditné obraty (vklady) žalovanej
boli v celkovej sume 4.525,73 eur a debetné obraty (výbery) žalovanej predstavovali celkovú sumu
4.207,84 eur. To znamená, že žalovaná uhradila žalobcovi viac finančných prostriedkov, než čerpala, čo
znamená, že žalobcovi nevznikol nárok na žalovanú sumu uplatnenú v tomto konaní. Súd preto žalobu
ako nedôvodnú zamietol.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.
Ako vyplýva z ustanovení § 31 ods. 2 a 4 Zákona o platobných službách, zákon o platobných
službách výslovne nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne
dojednané. Žalobca ďalej poukazuje na Rozsudok súdneho dvora EÚ v prejudiciálnom konaní k Smernici
2008/48/ES - VEC C-42/15 z 9.11.2016. že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako
jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť
vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči a ďalej sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni
tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o
úvere, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná písomne, musí byť podpísaná
zmluvnými stranami, a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti
tejto zmluvy uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice.

4. Uvedené znamená, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch sú povinnou náležitosťou úverovej zmluvy, avšak nemusia byť nevyhnutne v
samotnom texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach
(ďalej aj ako "VOP alebo OP") alebo sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Z uvedeného
teda vyplýva, že VOP/OP/Sadzobník/Výveska úrokových sadzieb sú súčasťou úverovej zmluvy a klienta
zaväzujú, aj pokiaľ ich klient nepodpísal. Vo výpise z účtu je okrem toho uvedená aj úroková sadzba
prečerpania, upozornenie na rozsah prečerpania. Klient preštudovanie zmluvnej dokumentácie potvrdil
svojim podpisom na zmluve, t.j. preukázateľne sa oboznámil so zmluvnou dokumentáciou upravujúcou
daný zmluvný vzťah. Je ťažké si v praxi predstaviť ako by malo vyzerať individuálne dojednávanie
jednotlivých zmluvných podmienok medzi bankou a klientom, či napr. jednotlivých položiek v sadzobníku
poplatkov, keďže ich výška závisí najčastejšie od strategických (dlhodobých) zámerov dodávateľa,
nákladov na jednotlivé služby a predovšetkým nastavenia trhu a konkurencie. K uvedenému dáva do
pozornosti aj stanovisko podpredsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky JUDr. Milana Ľalíka v
náleze zo dňa 24.10.2013, sp. zn. I. ÚS 547/2012 (odlišné stanovisko), v ktorom pomerne ilustratívne
poukázal na aktuálnu zjavnú a neudržateľnú predimenzovanosť ochrany spotrebiteľa a „démonizovanie"
veriteľskej pozície - v neprospech právnej istoty a celkového doterajšieho vnímania Objektívneho práva
v podmienkach kontinentálnej právnej kultúry.

5. Ako vyplýva z úvodných ustanovení Zmluvy o poskytovaní bankových produktov a služieb, zmluva
bola uzatvorená v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka upravujúcimi zmluvu o bežnom účte
(§ 708 a nasl. Obchodného zákonníka). V zmysle § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené,
že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky
na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere(§ 497
a nasl.). V zmysle § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka za vykonanie platieb je banka oprávnená
požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.
V danom prípade išlo o nárok žalobcu voči žalovanému z titulu prekročenia podľa § 2 písm. f) zákona
o spotrebiteľských úveroch - strany nemali dohodnuté povolené prečerpanie na účte, žalobca umožnil
žalovanému prekročenie. Zmluva o účte pre prípad prekročenia nemusí ako obligatórnu náležitosť
obsahovať údaj o výške úroku, tak ako uvádza súd.

6. Naopak, podľa § 18 ods. 1 citovaného zákona postačuje, aby veriteľ informoval spotrebiteľa na
trvanlivom médiu o úrokovej sadzbe. Žalobca zverejňuje všeobecné obchodné podmienky ako i výšku
úrokových sadzieb v úrokovej výveske na web stránke, a to nielen aktuálne, ale i historické. Okrem toho
bol žalovaný informovaný o svojom prekročení na účte výpismi z účtu, z ktorých jednoznačne vyplývajú
všetky obraty a teda aj výška a obsah prekročenia. V tejto súvislosti žalobca poukázal na bod 3.4, 3.8
a 3.12 VOP. Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje
majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom úcte.



Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po
dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný
na základe úrokovej sadzby "Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu". Úrok z prekročenej čiastky po
dobu nepovoleného prečerpania je teda odplatou, ktorú klient platí banke za čerpanie prostriedkov
poskytnutých bankou nad rámec zostatku na účte klienta.
Žalobca navrhuje, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil
a vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho
konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov za konania na oboch inštanciách.

7. Žalovaná odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrila.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či
doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nebolo.

9. Predmetom nároku žalobcu bolo zaplatenie sumy 382,95 eura s 28 % ročným úrokom zo sumy 391,38
eur od 7.3.2014 do 22.5.2014 a zo sumy 382,95 eur od 23.5.2014 do zaplatenia. Žalobca sa nároku na
zaplatenie dlhu domáhal zo záväzkového vzťahu, zo zmluvy č. 2602332001 uzavretej medzi žalobcom
a žalovanou dňa 4.7.2007, na základe ktorej žalobca pre žalovanú zriadil a viedol účet. Žalovaná sa
dostala do nepovoleného prečerpania a dlh nevyrovnala. Súd prvej inštancie žalobu zamietol, keď mal
za to, že žalobca nemá nárok na poplatky a úroky, keď navyše žalovaná mala kreditné operácie vo
vyššej sume ako debetné.

10. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že uzavreli dňa 4.1.2007 zmluvu o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov a služieb. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že k zmluve boli priložené
VOP a úroková sadzba produktov, na základe ktorých žalobca vyúčtoval žalovanej poplatky, pričom tieto
neboli žalovanou podpísané a preto ich súd nemôže považovať za individuálne dojednané a za súčasť
zmluvy, navyše neboli ani ku zmluve pripojené ako prílohy. Žalobca ako dodávateľ poplatky so žalovanou
ako spotrebiteľom osobitne nevyjednal a preto ich súd považuje v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 4 ods. 5 z. č. 258/2001 Z. z. za bezdôvodne účtované. Podobne postupoval súd
aj pri úroku vo výške 28 % p. a. Zistil, že výška úroku nie je dohodnutá v Zmluve zo dňa 06.01.2007 (ale
je uvedená mimo zmluvy v prílohe ktorá nie je žalovanou podpísaná a nie je ku zmluve pripojená).

11. Vzhľadom na porušenie uvedenej zmluvnej povinnosti tým, že sa žalovaná na účte dostala do
nepovoleného prečerpania, žalobca účet zatvoril a pred zatvorením účtu vykonal dňa 6.3.2014 internú
účtovnú transakciu, kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet.

12. Základnou spornou otázkou je, či žalobcom vo VOP osobitne dojednaný inštitút tzv. nepovoleného
prečerpania, ktorý mohol vzniknúť tým, že žalobca môže zaťažiť účet poplatkami a niektorými inými
debetnými položkami a úročiť úrokom 28 % ročne, odôvodňuje žalobou uplatnený nárok.

13. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Podľa § 154 CSP prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia,
ktorým sa dokazovanie končí. Aby strana konania mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť
potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia; predpokladom dôkaznej
povinnosti je totiž povinnosť tvrdenia rozhodujúcich skutočností. Pokiaľ strana konania nesplní svoju
povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, tak spravidla nemôže ani
splniť dôkaznú povinnosť. Pokiaľ ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, neunesenie
bremena tvrdenia o tejto skutočnosti, bude mať pre stranu väčšinou za následok pre neho nepriaznivé



rozhodnutie. V prípade, ak strana konania aj tvrdí určitú skutočnosť, je jej povinnosťou tvrdenú
skutočnosť preukázať.

14. Zároveň však platí podľa § 132 ods. 2 CSP, že opísanie rozhodujúcich skutočností (v žalobe)
nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy a podľa § 295 CSP v spotrebiteľských sporoch môže
súd vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci samej.

15. V prejednávanej veci nebolo sporným, že ide o uplatnený nárok žalobcu zo spotrebiteľskej zmluvy.
Žalobca v žalobe v zmysle § 132 ods. 1 (pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností) poukázal
na zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 4.1.2007, doložil výpis z
účtu, VOP účinné od 1.4.2016 a Sadzobník účinný od 1.5.2016, zároveň počas konania predložil výpisy z
účtu žalovanej za mesiace september 2013 až marec 2014 a sadzobník poplatkov účinných od 1.7.2016,
od ktorých odvodzoval právo na zaplatenie dlžnej sumy.

16. Súdu vyplýva zo zákona poskytnúť ochranu slabšej strane sporu, spotrebiteľovi, čo reálne znamená
to, že súd je oprávnený a povinný preskúmať opodstatnenosť uplatneného nároku. Aby súd mohol
preskúmať opodstatnenosť nároku na zaplatenie istiny, musí žalobca v žalobe opísať rozhodujúce
skutočnosti s poukazom na jednotlivé dôkazy tak, aby bolo možné overiť, z ktorých konkrétnych položiek
transakcií je zrejmé, akú sumu žalovaná prečerpala a z ktorých konkrétnych položiek transakcií je
zrejmé, akú sumu žalovaná žalobcovi vrátila, z čoho, z akých súm a za aké obdobie si žalobca účtoval
úroky (v akej výške) a za ktoré konkrétne úkony si účtoval poplatky. Žalobca síce v špecifikácii podania zo
dňa 9.9.2016 stručne vysvetlil akým spôsobom postupoval pri vyčíslení svojho nároku, avšak bez bližšej
špecifikácie a podloženia dôkazom. Odvolací súd síce nespochybňuje tvrdenie žalobcu v odvolaní, že
nie všetko má byť uvedené priamo v zmluve, avšak žalobca sám v konaní predložil VOP a sadzobník
poplatkov, ktoré nadobudli účinnosť až následne potom, ako žalobca uzatvoril účet žalovanej. I keď
žalobca tvrdil, že žalovaná bola informovaná o svojom prekročení na účte výpismi z účtu, z ktorých
jednoznačne vyplývajú všetky obraty a teda aj výška a obsah prekročenia, v prejednávanej veci je
potrebné zdôrazniť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal svoje tvrdenie, že má voči
žalovanej pohľadávku v uplatnenej výške. Povinnosťou súdu nie je hľadať medzi položkami transakcií
sumy, ktoré žalovaná ako dlžník čerpala (resp. prekročila) a rovnako nie je povinnosťou súdu medzi
položkami hľadať sumy, ktoré žalovaná vrátila a z ktorých súm a za aké obdobie si žalobca účtoval úrok
a za aké úkony poplatky, ktoré navyše tým, že predložil nie relevantné listinné dôkazy nebolo možné
ani porovnať.

17. K ďalším odvolacím námietkam žalobcu, ktoré síce nemôžu zmeniť rozhodnutie vo veci, odvolací
súd poukazuje na nález Ústavného súdu ČR z 11.11.2013, sp. zn. I.ÚS 3512/11, kde je uvedené, že v
rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania o zmluvnej pokute (argumentum a minoriad maius tým skôr o
predmete hlavného záväzku resp. o podstatných náležitostiach zmluvy, pozn. súdu) v zásade nemôžu
byť súčasťou tzv. všeobecných zmluvných podmienok, ale len spotrebiteľskej zmluvy samotnej (na ktorú
spotrebiteľ pripája svoj podpis). Ústavný súd zdôraznil, že dodávateľ sa má chovať k spotrebiteľovi,
ktorý je slabšou zmluvnou stranou poctivo, v opačnom prípade mu nie je možné poskytnúť právnu
ochranu. Zásada poctivosti sa prejavuje aj tým, že zmluvné dojednania nesmú byť umiestnené v
oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru. Obchodné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať
dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru, a naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často
neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú
pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa zrejme uniknú.

18. Hoci vyššie uvedené rozhodnutie sa týka zmluvnej pokuty, je možné ho aplikovať aj v prípade úrokov
z nepovoleného prečerpania. Podľa § 18 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch, ak
ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie,
veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré
upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe, ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú
sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania a poplatkoch za toto prekročenie a
podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť. Pokiaľ má žalovaný platiť úrok z nepovoleného
prečerpania, je potrebné, aby spotrebiteľ mal vedomosť nielen o výške úrokovej sadzby, ktorej výška by
mala byť uvedená v samotnej zmluve, ale zároveň mal prehľad a vedomosť za čo úrok platí.



19. Zo Zmluvy o bežnom účte nevyplýva, že rôzne poplatky účtované bankou budú vykazované na
tomto účte tak, že vznikne nepovolené prečerpanie. Z hľadiska transparentnosti zmluvy mala byť táto
skutočnosť osobitne zvýraznená priamo v zmluve (nie napr. len v Obchodných podmienkach), pretože
aj spotrebiteľ, ktorý má na účte nulový zostatok a účet nevyužíva sa časom dostane do nepovoleného
prečerpania úročeného značným úrokom, čo súd považuje za neprípustné obohacovanie zo strany
banky. Súd má teda za to, že v prípade poplatkov za poskytovaný balík služieb, by pri omeškaní s
ich splatnosťou patrili žalobcovi zákonné úroky z omeškania. Súd sa však nemôže stotožniť s tým,
že takýmto spôsobom vytvára žalobca nepovolený debetný zostatok na bežnom účte, ktorý úrokuje
vysokým úrokom vo výške 28 % ročne (úroky dosahujúce takmer trojnásobok úrokových sadzieb bánk
pri spotrebiteľských úveroch) napriek tomu, že klientovi žiadne peňažné plnenie vo forme napr. úveru
neposkytuje.

20. S ďalšími odvolacími argumentami žalobcu sa odvolací súd už nezaoberal, pretože to nepovažoval
pre rozhodnutie vo veci samej za rozhodné. Posúdenie vyššie uvedených sporných otázok vzhľadom
na prijaté závery by nemali za následok priaznivejšie rozhodnutie pre žalobcu.

21. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v súlade s § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

22. Žalovaná má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaná bola v odvolacom konaní v celom
rozsahu úspešná. Vzhľadom na to, že žalovanej žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, odvolací
súd rozhodol, že žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva podľa čl. 4 ods. 2 CSP.

23. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).



Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).