{"guid": "254340ff-f2c0-4d38-ba57-2fb140041a4e:70fa7afb-ce70-43fd-82bb-36d8e063e2d7", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2018:3216203372.1", "spisova_znacka": "5CoP/50/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5CoP/50/2018 z 12. 12. 2018", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 12. decembra 2018, sp. zn. 5CoP/50/2018, ECLI:SK:KSTN:2018:3216203372.1", "identifikacne_cislo": "3216203372", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Drahomíra Dibdiaková", "sudca_id": 39, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-drahomira-dibdiakova-39", "datum_vydania": "2018-12-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389", "nazov": "§ 389 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/70fa7afb-ce70-43fd-82bb-36d8e063e2d7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3216203372.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2018:3216203372.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2018:3216203372.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoP/50/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3216203372
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3216203372.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.
Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho vo veci starostlivosti súdu o maloletú Q. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom u matky, v konaní zastúpenou kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou, dieťa rodičov matky, Y. T., trvale bytom T. XXX a otca,
Y. Z., trvale bytom V., I. XX, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti, na odvolanie kolízneho
opatrovníka proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 24. augusta 2018, č. k.
1P/98/2016-451, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie   z r u š u j e   a vec mu   v r a c i a   na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil a výrokom II. žiadnemu z
účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania s poukazom na § 29 ods. 1 až 3, § 52 zák. č.
161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom
doručeným Okresnému súdu Bánovce nad Bebravou dňa 01.10.2014 sa matka mal. dieťaťa domáhala,
aby súd otcovi mal. dieťaťa zvýšil vyživovaciu povinnosť z 83,- eur na 250,- eur mesačne s účinnosťou
od 01.09.2014 s odôvodnením, že posledná úprava vyživovacej povinnosti bola rozsudkom Okresného
súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 3P/115/2008-198 zo dňa 28.08.2009, ktorým bola vyživovacia
povinnosť otca zvýšená na 83,- eur mesačne s účinnosťou odo dňa 31.08.2009, a odvtedy došlo k zmene
pomerov na strane maloletej. Súd prvej inštancie vo veci určil termín pojednávania na 18.12.2017 o
09.00 hod., predvolanie na pojednávanie bolo matke mal. dieťaťa doručené dňa 26.10.2017, čo potvrdila
svojim podpisom, pričom na pojednávanie sa nedostavila a svoju neprítomnosť neospravedlnila. Na
odročený termín pojednávania dňa 15.03.2018 o 8.45 hod. sa matka mal. dieťaťa opätovne nedostavila,
hoci predvolanie na pojednávanie bolo matke mal. dieťaťa doručené dňa 28.12.2017, opätovne sa ani
neospravedlnila, pričom v deň pojednávania bol súdu doručený e-mail, v ktorom matka mal. dieťaťa
uviedla, že svoj návrh berie v celom rozsahu späť. Následne dňa 04.06.2018 bolo súdu doručené
písomné späťvzatie návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti matky mal. dieťaťa so žiadosťou o
zastavenie konania. Dňa 10.08.2018 sa na Okresný súd Bánovce nad Bebravou dostavila matka mal.
dieťaťa a uviedla, že žiada, aby konanie vo veci zvýšenia vyživovacej povinnosti bolo zastavené z
dôvodu späťvzatia návrhu. Otec mal. dieťaťa sa ku späťvzatiu návrhu nevyjadril, pričom bol poučený,
že v prípade, ak sa k späťvzatiu návrhu nevyjadrí, súd bude predpokladať, že nemá námietky. Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou vo svojom vyjadrení
doručenom súdu dňa 20.08.2018 uviedol, že so späťvzatím návrhu matky mal. dieťaťa nesúhlasí,
nakoľko je v záujme mal. dieťaťa, aby sa v konaní pokračovalo, a zároveň, že podľa vyjadrenia matky
mal. dieťaťa, od novembra 2017 výživné nie je uhrádzané. Vzhľadom na prejavenú vôľu matky mal.
dieťaťa, ktorá svoj návrh vzala v celom rozsahu späť, prihliadajúc na skutočnosť, že na nariadené termíny
pojednávaní sa matka mal. opakovane neodstavila, svoju neúčasť ani neospravedlnila, ako i vzhľadom
na okolnosti prípadu, súd konanie zastavil, pričom má za to, že v konaní nie je potrebné pokračovať



a na strane kolízneho opatrovníka niet žiadneho závažného dôvodu nesúhlasu so späťvzatím návrhu
matkou mal. dieťaťa, ktorý by bránil zastaveniu konania, pričom zo spisovného materiálu ani nevyplýva,
že by kolízny opatrovník nahliadal do predmetného spisového materiálu a oboznámil sa s relevantnými
skutočnosťami.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie kolízny opatrovník. Namietal, že nesúhlasí
so zastavením konania, nakoľko má za to, že nie je v záujme mal. dieťaťa, keďže matka si podala
návrh dňa 01.10.2014 a do dnešného dňa nebolo vo veci rozhodnuté. Od uvedeného času sa náklady
matky spojené so starostlivosťou o mal. dcéru zvýšili a to vzhľadom na jej vek a opodstatnené potreby
presahujú príjem matky, jej možnosti a schopnosti a otec jej na výživu maloletej neprispieva od 11/2017.
Zároveň na základe vyjadrenia matky má za to, že postup súdu prvej inštancie nebol v tomto prípade
štandardný, nakoľko sa matka maloletej opakovane vyjadrila že bola kontaktovaná pracovníkmi súdu, o
čom prikladá v prílohe úradné záznamy. Na záver navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

3. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015              Z. z.
Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a podľa §
391 ods. 1 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z týchto dôvodov.

4. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že matka mal. dieťaťa sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie
dňa 01.10.2014 domáhala, aby súd otcovi mal. dieťaťa zvýšil vyživovaciu povinnosť z 83,- eur na 250,-
eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2014 s odôvodnením, že posledná úprava vyživovacej povinnosti
bola rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 3P/115/2008-198 zo dňa 28.08.2009,
ktorým bola vyživovacia povinnosť otca zvýšená na 83,- eur mesačne s účinnosťou odo dňa 31.08.2009
a odvtedy došlo k zmene pomerov na strane maloletej. V priebehu konania a to po nariadení viacerých
pojednávaní doručila súdu podanie formou e-mailu bez autorizácie zo dňa 15.03.2018 v ktorom uviedla,
že návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti berie späť. Výzvou súdu bola požiadaná o vyjadrenie, či trvá
na podanom návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti voči mal. dieťaťu zo dňa 01.10.2014 alebo či svoj
návrh berie v celom rozsahu späť vzhľadom na obsah e-mailu zo dňa 15.03.2018. Podaním doručeným
súdu osobne dňa 04.06.2018 vzala matka mal. dieťaťa svoj návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti
zo dňa 01.10.2014 v celom rozsahu späť a požiadala, aby súd konanie v prejednávanej veci zastavil.
Otec mal. dieťaťa sa k späťvzatiu návrhu nevyjadril pričom súd mal v zmysle pripojenej doložky podľa §
157 ods. 2 CSP za to, že nemá ku späťvzatiu návrhu žiadne námietky. Kolízny opatrovník so späťvzatím
návrhu matky mal. dieťaťa nesúhlasil a požiadal, aby sa v konaní pokračovalo z dôvodu, že podľa
informácií matky sa otec dieťaťa zamestnal. Rovnako uviedol, že na predvolanie sa dostavila matka mal.
dieťaťa s tým, že chce aby sa v konaní pokračovalo, od 11/2017 nebolo uhrádzané výživné na mal. dieťa
vôbec ani sčasti. Matka mal. dieťaťa podaním doručeným súdu osobne dňa 07.06.2018 vzala späťvzatie
návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti zo dňa 01.10.2014 späť v celom rozsahu z dôvodu,  že otec
maloletej už pracuje, tak môže uhrádzať výživné. Matka mal. dieťaťa v podaní spísanom na súde prvej
inštancie dňa 10.08.2018 po poučení zo strany súdu, že nie je možné späťvzatie návrhu zobrať ďalším
úkonom späť uviedla, že na späťvzatí súhlasu na zastavenie konania ďalej netrvá a naopak súhlasí s
tým, aby bolo konanie vo veci zvýšenia vyživovacej povinnosti z dôvodu späťvzatia návrhu zastavené.
Kolízny opatrovník k žiadosti súdu o vyjadrenie sa, či súhlasí so späťvzatím návrhu matkou mal. dieťaťa
zo dňa 04.06.2018 uviedol, že matka sa o mal. dieťa stará dlhodobo sama a otec si nepravidelne plní
súdom stanovenú vyživovaciu povinnosť, podľa vyjadrenia matky od 11/2017 nebolo uhrádzané výživné
na mal. dieťa ani sčasti, otec sa ani žiadnym spôsobom o dieťa nezaujíma. Od posledného rozhodnutia
súdu, ktorým bolo stanovené výživné sa náklady matky spojené so starostlivosťou o mal. dieťa zvýšili
vzhľadom na vek a opodstatnené potreby dieťaťa a presahujú príjem matky, jej možnosti a schopnosti.
Z tohto dôvodu kolízny opatrovník nesúhlasil so späťvzatím návrhu matky mal. dieťaťa a žiadal, aby sa
v konaní pokračovalo, nakoľko je to v záujme maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie následne vydal
odvolaním napadnuté uznesenie.

5. Podľa § 1 CMP podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.



7. Podľa § 29 ods. 1 až 3 CMP navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť,
a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť
sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je
potrebné v konaní pokračovať. Súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu
z vážnych dôvodov nesúhlasí.

8. Navrhovateľ, ktorý podal návrh, má právo s ním disponovať, čo znamená, že ho môže za konania
vziať aj späť, či už celkom alebo len sčasti. Späťvzatím návrhu navrhovateľ prejavuje vôľu, aby súd vo
veci nekonal a o veci meritórne nerozhodol. V dôsledku dispozičného úkonu - späťvzatia návrhu v celom
rozsahu, navrhovateľ prejavil spôsobom nevyvolávajúcim pochybnosti o účinku, ktorý ním tento účastník
konania mienil vyvolať, svoju vôľu nepokračovať v konaní. Súd síce v mimosporových konaniach (ktorým
je aj konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých) nie je tak striktne viazaný procesnými návrhmi a
podaniami navrhovateľa, ako je to v sporových konaniach a môže podľa ustanovenia § 29 ods. 2 a 3
CMP výnimočne napriek späťvzatiu návrhu pokračovať v konaní a to za predpokladu, ak mohlo začať
aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať, prípadne ak niektorý z účastníkov (s výnimkou toho,
ktorý späťvzatie procesne účinne urobil) so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.

9. Odvolací súd preskúmaním veci na podklade podaného odvolania kolíznym opatrovníkom dospel k
záveru, že je dôvodné. V danej veci mal odvolací súd zo zistených skutočnosti vyplývajúcich z obsahu
súdneho spisu na rozdiel od súdu prvej inštancie za to, že vymedzené dôvody nesúhlasu so späťvzatím
návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti k mal. dieťaťu uvedené kolíznym opatrovníkom
napĺňajú znak vážnych dôvodov nesúhlasu predpokladaného v § 29 ods. 3 CMP, pre ktoré sa konanie
nezastaví.  Z uvedených dôvodov kolíznym opatrovníkom vzal odvolací súd do úvahy pre vec relevantný
prioritne ten, podľa ktorého od posledného rozhodnutia súdu o zmene výšky vyživovacej povinnosti otca
k mal. dieťaťa sa náklady matky spojené so starostlivosťou o mal. dieťa zvýšili a to vzhľadom na vek a
opodstatnené potreby dieťaťa a podľa zistení kolízneho opatrovníka presahujú príjem matky, jej možnosti
a schopnosti, nakoľko k poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca k mal. dieťaťu došlo rozsudkom
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 3P/115/2008-198 zo dňa 28.08.2009, ktorým bola zvýšená
vyživovacia povinnosť otca k mal. dieťaťu z 33,19 eur na 83,- eur od 31.08.2009. Už len v dôsledku
samotného vývoja mal. dieťaťa a jeho potrieb s prihliadnutím k poslednej úprave vyživovacej povinnosti
v roku 2009, kedy malo mal. dieťa 6 rokov, pričom v súčasnosti má 15 rokov, je dôležité, v danej veci
priam žiaduce, aby sa súd prvej inštancie zaoberal návrhom matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti
otca k mal. dieťaťu doručenému súdu dňa 01.10.2014, nevynímajúc vyjadrenie matky, podľa ktorého sa
otec mal. dieťaťa zamestnal, a v dôsledku vyjadreného nesúhlasu kolízneho opatrovníka so zastavením
konania z vážnych dôvodov konanie nezastavil tak, ako to urobil napadnutým uznesením.

10. Odvolací súd záverom dodáva, že za existencie kvalifikovaného nesúhlasu kolízneho opatrovníka so
zastavením konania podľa § 29 ods. 3 CMP sa nadbytočne nezaoberal tiež existenciou dôvodov podľa
§ 29 ods. 2 CMP pre ktoré by bolo potrebné v konaní pokračovať, resp. konanie nezastaviť, nakoľko
predmetné konanie je konaním vo veci starostlivosti súdu o maloletého, ktoré možno začať aj bez návrhu.

11. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP
zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Úlohou súdu prvej inštancie bude pokračovať v konaní o podanom návrhu matky na zvýšenie
vyživovacej povinnosti otca k mal. dieťaťu.

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho  súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie    n i e      j e     p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa                  (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).



Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)                (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1P/98/2016", "guid": "eca691d0-d983-407a-a9dc-ff1938cbc1e5:309f07d9-8a23-457f-a9a3-5a9ca2983df1", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "254340ff-f2c0-4d38-ba57-2fb140041a4e:b49f6048-0c68-423b-ac23-499420868633", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2018:3216203372.1", "spisova_znacka": "5CoP/50/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5CoP/50/2018 z 12. 12. 2018", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2018-12-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3216203372.1"}], "citovane_v": []}