Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 9CoE/161/2017 z 21. 5. 2018
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 21. mája 2018, sp. zn. 9CoE/161/2017, ECLI:SK:KSTT:2018:2709203930.1
Krajský súd Trnava | 9CoE/161/2017 | ECLI:SK:KSTT:2018:2709203930.1 | 2018-05-21 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: § 162 ods. 1 písm. b) CSP, § 243 EP, § 57 ods. 1 písm. m) EP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0b77b02a-6676-4812-ba40-5414846b3ba0
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2709203930.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9CoE/161/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2709203930
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2709203930.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:
JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v exekučnej veci oprávneného: INKASO Pohľadávok, spol.
s r. o., IČO: 36 039 039, so sídlom Vranov nad Topľou, Hronského 2712, proti povinnému: M. O., nar.
XX.X.XXXX, bytom A., o vymoženie 82,98 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr.
Miroslav Friga, Exekútorský úrad so sídlom Stropkov, Námestie SNP 538/16, nástupca Mgr. Štefana
Marčeka, pod sp. zn. EX 5885/09, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Skalica č.
k. 2Er/835/2009-35 zo dňa 18. januára 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie   p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) Civilného
sporového poriadku   z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil (vedenú súdnym exekútorom Mgr.
Štefan Marček pod sp. zn. EX 5885/09).

2. Toto rozhodnutie odôvodnil právne použitím ust. § 39 ods. 4, §  243f ods. 1 až 6 Exekučného poriadku,
§ 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1 písm. a), b), § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2 zákona    č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

3. Vecne odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že
rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní,    v ktorom sa uplatňoval
nárok zo zmenky. Exekučným titulom je zmenkový platobný rozkaz. Zo spisu zmenkového súdu
vyplýva, že zmenkový súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol
vymáhaný nárok. Spotrebiteľskú zmluvu nemal pri rozhodovaní ani k dispozícii, rozhodoval výlučne
na podklade tvrdení oprávneného, na podklade predloženého originálu zmenky. Keďže zmenkový súd
vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, z ktorej plnenie bolo zabezpečené predloženou zmenkou,
je nepochybné, že nebolo v základnom konaní prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky,
obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo
zákonom. Zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo
zmenky, povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou
alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom
bol vydaný exekučný titul, bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie
alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné
bremeno má oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie konania sa prezumuje (predpokladá). Z
listinných dôkazov predložených oprávneným, ani z pripojeného spisu nevyplýva, že by sa zmenkový
súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania a že by prihliadal na



okolnosti uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) bod prvý až tretí Exekučného poriadku. V posudzovanej veci
teda oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m)
Exekučného poriadku (s poukazom na § 243f ods. 4 Exekučného poriadku). Preto súd prvej inštancie
vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku) a exekúciu
podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.

4. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zmenil a rozhodol o pokračovaní v exekúcii, o ktorej je vedené konanie na súde prvej inštancie
pod č.k. 2Er/835/2009, pričom pokiaľ dôjde k záveru, že ustanovenia § 243f Exekučného poriadku
sú v rozpore s ústavou nech postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska a toto odvolacie
konanie do toho času preruší. Napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za nesprávne z
dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. d), e), h) Civilného sporového poriadku. Oprávnený v doplnení
návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že preukazuje svoje právo nepretržitým radom indosamentov,
resp. zmluvou o postúpení pohľadávok, ktoré sú obsahom exekučného spisu, pričom vlastný vzťah s
povinným vyplýva zo zmluvy uzavretej medzi povinným a spoločnosťou TRANSINVEST, a.s., že sa
jednalo o obchodnoprávny vzťah čo potvrdzuje to, že vec bola na príslušnom krajskom súde, ktorý vydal
exekučný titul prejednávaná ako obchodnoprávna, že v čase základného súdneho konania neplatila v
Slovenskej republike právna úprava, ktorá by umožňovala, resp. ukladala súdom posudzovať právny
vzťah povinného a spoločnosti TRANSINVEST, a.s. ako právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy a
preto opätovný prieskum právoplatného a vykonateľného rozhodnutia neprichádza v tomto exekučnom
konaní do úvahy. Oprávnený nevedel priložiť listinné dôkazy, nakoľko spoločnosť TRANSINVEST,
a.s. medzičasom zanikla a oprávnený vzhľadom na právny stav platný do 22.12.2015 nebol povinný
preukazovať vlastný vzťah s povinným. Na potvrdenie uvedených skutočností si mal exekučný súd
prípadne zabezpečiť oprávneným označené podklady - spis základného konania. Zároveň exekučný
súd nemal pri svojom rozhodovaní z dôvodu uplatnenia ústavnej zásady zákazu retroaktivity prihliadnuť
na právnu domnienku stanovenú v § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ktorá je podľa oprávneného
pre neho objektívne nesplniteľná, no nie z dôvodu na jeho strane, ale z dôvodu, že právna úprava od
oprávneného do 22.12.2015 nevyžadovala preukazovať vlastný vzťah s oprávneným.

5. Povinný a súdny exekútor odvolacie návrhy nepodali ani sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1. júla 2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP a § 37 ods. 1
EP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal
(§ 355 ods. 2 a § 58 ods. 5 EP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a §
365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d/, e/, h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie  (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP               a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať
úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho
boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.

7. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu
argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne
postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním
sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Nakoľko tu však bol i nesúhlas oprávneného s takýmito dôvodmi,
a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia
rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

8. Podľa § 9a ods. 1 a 3 EP v znení účinnom do 31. marca 2017 (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (1). Na účely tohto zákona sa pojem
žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na
zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie (3).



9. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá EP, ak tento zákon v § 243k neustanovuje inak, exekučné konania
začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

10. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 30.6.2009, kedy bol
súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor požiadal
dňa 10.8.2009 súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa
27.10.2009 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora. Dňa 25.1.2016 bolo súdu prvej inštancie
doručené doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa
20.1.2016. K uvedenému podaniu oprávnený nevedel priložiť listinné dôkazy, nakoľko spoločnosť
TRANSINVEST, a.s. medzičasom zanikla a oprávnený vzhľadom na právny stav platný do 22.12.2015
nebol povinný preukazovať vlastný vzťah s povinným. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté
uznesenie.

11. Podľa § 39 ods. 4 EP, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal
nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti
týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený,
ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa
pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

12. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na
vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky  a vyšlo najavo, že
vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné
zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými
mravmi alebo so zákonom.

13. Podľa § 243f ods. 1 EP, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v
ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti
podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30
dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

14. Podľa § 243f ods. 4 EP, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

15. Podľa § 243f ods. 5 EP, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku
1, súd exekúciu zastaví.

16. Účelom zákona č. 438/2015 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menili a dopĺňali niektoré zákony, je zvýšiť ochranu
spotrebiteľa v súdnych konaniach. Právna úprava má zamedziť, aby ďalej dochádzalo k zneužitiu
niektorých právnych inštitútov (napr. zmenky) proti spotrebiteľom. Zaviedla sa povinnosť súdu skúmať,
či v rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom. V exekučných
konaniach prebiehajúcich na podklade exekučného titulu vydanom v konaní, v ktorom nebola účastníkovi
poskytnutá primeraná ochrana, je nevyhnutné vysporiadať sa s otázkou ochrany spotrebiteľa aj v týchto
konaniach. Na tento účel je upravená možnosť súdu zamietnuť žiadosť súdneho exekútora  o vydanie
poverenia a v prebiehajúcich exekúciách rozhodnúť o ich zastavení, čím sa stanovila povinnosť súdu
prihliadať na spotrebiteľské vzťahy a to aj v konaniach, v ktorých súdy takúto povinnosť opomenuli.

17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne
zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil správny právny záver a svoje
rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s
dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP sa v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

18. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti považuje za potrebné uviesť, že z doplnenia návrhu na
vykonanie exekúcie, doručeného súdu prvej inštancie dňa 25.1.2016 je zrejmé, že oprávnený nevedel
priložiť listinné dôkazy, nakoľko spoločnosť TRANSINVEST, a.s. medzičasom zanikla a oprávnený



vzhľadom na právny stav platný do 22.12.2015 nebol povinný preukazovať vlastný vzťah s povinným.
Oprávnený však v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie neopísal rozhodujúce skutočnosti, týkajúce
sa vlastného vzťahu (resp. vlastného vzťahu jeho právneho predchodcu) s povinným a nepripojil
dôkazy, ktoré preukazujúcimi spotrebiteľský resp. nespotrebiteľský vzťah medzi povinným a právnym
predchodcom oprávneného podľa ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku.

19. Neušlo tiež pozornosti odvolacieho súdu, že z bodu 2.2 zmluvy o postúpení pohľadávok medzi
Quiston Establishment ako postupcom a INKASO Pohľadávok, spol. s r. o. ako postupníkom  zo dňa
3.8.2003 vyplýva, že postupca sa zaviazal odovzdať postupníkovi dokumentáciu týkajúcu sa správy a
vymáhania pohľadávok, a preto z týchto listinných dôkazov oprávnený mal možnosť podľa ust. § 39 ods.
4 Exekučného poriadku opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.

20. Odvolací súd zároveň dopĺňa, že v danom prípade sa nejedná o retroaktivitu, pretože ustanovenie
§ 39 ods. 4 Exekučného poriadku stanovilo oprávnenému povinnosť do budúcna, t.j. v lehote 30 dní od
účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z., ktorým bol zmenený a doplnený Exekučný poriadok (t.j. do 30 dní
odo dňa 23.12.2015) opísať rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného (resp.
vlastného vzťahu jeho právneho predchodcu) s povinným.

21. Odvolací súd na podklade uvedeného v zmysle § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

22. Oprávnený v podanom odvolaní navrhol zároveň prerušiť exekučné konanie za účelom podania
návrhu na začatie konania Ústavnému súdu Slovenskej republiky na vyslovenie nesúladu ust. § 243f
Exekučného poriadku s Ústavou Slovenskej republiky. Tento oprávneným uvádzaný dôvod prerušenia
konania zodpovedá ust. § 162 ods. 1 písm. b) CSP. V zmysle tohto zákonného ustanovenia exekučný súd
preruší exekučné konanie, ak súd (teda nie účastník konania) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov a v tom prípade podá Ústavnému
súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania. Ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP)
sa primerane použijú i na konanie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch                a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov
účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu, teda i na exekučné konanie (ust. § 9a Exekučného
poriadku). Prerušiť konanie podľa ust. § 162 ods. 1 písm. b) CSP možno len vtedy, ak k záveru, že
všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou SR, so zákonom alebo s
medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná - dospel súd, a nie účastník konania. Z
uvedených dôvodov potom odvolací súd zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania, nakoľko
nezistil dôvod na takýto postup.

23. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,



a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).