Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11CoP/135/2017 z 3. 10. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 3. októbra 2017, sp. zn. 11CoP/135/2017, ECLI:SK:KSTT:2017:2716203691.1
Krajský súd Trnava | 11CoP/135/2017 | ECLI:SK:KSTT:2017:2716203691.1 | 2017-10-03 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti
Citované ustanovenia: § 78 ZoR
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/63edd177-07c5-4388-afac-a38ef719569d
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2716203691.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/135/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2716203691
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2716203691.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr.
Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci navrhovateľa: M. U., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. XXX, W., zastúpený N. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, W., proti povinnému: Q. U.,
nar. XX.X.XXXX, bytom P. č. XX, zastúpenému JUDr. Marcelou Andrýskovou, advokátkou, so sídlom
Masarykovo nám. 22, Hodonín, o zvýšenie výživného, o odvolaní povinného proti rozsudku Okresného
súdu Skalica zo dňa 26. januára 2017, č.k. 7Pc/2/2016-109, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zvýšenia výživného, nedoplatku na
zročnom výživnom a trov konania   p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zvýšil výživné povinného voči navrhovateľovi
zo sumy 36,51 eur na sumu 88 eur mesačne s účinnosťou od 12.7.2016 a vo zvyšku návrh zamietol.
Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 12.7.2016 do 31.1.2017 v sume 508,91 eur súd povolil
povinnému splatiť v splátkach po 15 eur mesačne spolu s bežným výživným do rúk navrhovateľa počnúc
právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého
plnenia, pričom uvedeným rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Skalica, č.k. SI-P26/99-33 z
9.9.2004 v časti o výživnom na navrhovateľa. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 62 ods. 2, 4 a 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 a §
78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine. Na základe vykonaného dokazovania mal jednoznačne preukázané, že
návrh navrhovateľa je podaný dôvodne, lebo 1/ došlo k zmene pomerov u rodičov v tom, že sa matke
príjem zvýšil, otcovi sa tiež príjem zvýšil (oproti roku 2004), ale dobrovoľne sa ho vzdal skončením
pracovného pomeru dohodou na svoju žiadosť; 2/ naposledy bolo o výške výživného rozhodované v
čase, keď bol navrhovateľ žiakom prvého stupňa základnej školy a od tejto doby sa podstatne zvýšili
náklady na jeho potreby ako študenta strednej školy, t. č. už študenta vysokej školy, pričom matka supluje
aj funkciu otca. Súd prihliadal na zárobkové možnosti a schopnosti povinného.  Taktiež prihliadal na to, že
výber vysokej školy navrhovateľom v zahraničí bolo jeho dobrovoľné rozhodnutie, pričom on má znášať
životnú úroveň svojich rodičov. Navrhovateľ súdu síce preukázal svoje mesačné výdavky na štúdium v
zahraničí, ale žiadať zvýšiť výživné je možné len v rámci možností a schopností povinného rodiča. Súd
je toho názoru, že ak si navrhovateľ vybral štúdium v zahraničí a pozná príjem rodičov, je povinný sa i
sám pričiniť o zabezpečenie si výdavkov so životom v Česku. Pri posudzovaní a vyhodnocovaní dôkazov
získaných v rámci konania súd vychádzal z zaužívanej súdnej praxe v rámci odvolacích súdov, že výšku
bežného výživného je potrebné počítať sumou 20-30% z čistého príjmu povinného rodiča (konkrétne



pri zdravej študentke dobrovoľne si zvoliac platené štúdium v zahraničí  v sume 25%, lebo povinný má
vyživovaciu povinnosť ešte aj k študentovi strednej školy Oliverovi) a vydeliť to počtom vyživovacích
povinností povinného rodiča. V tomto konkrétnom prípade súd musel vychádzať z príjmu povinného u
jeho posledného zamestnávateľa vo výške 706,98 eur netto mesačne. Z toho 25% predstavuje sumu
176,745 eur deleno dve deti (navrhovateľ a mal. U.) = 88,37, zaokrúlene 88 eur na jedno dieťa. Na
základe týchto výpočtov súd zvýšil výživné z 36,51 eur mesačne na 88 eur mesačne, vo zvyšku návrh
zamietol. Súd pritom vychádzal z toho, že dieťa má znášať životnú úroveň svojich rodičov. Nakoľko
súd zvýšil dňa 26.1.2017 výživné povinnému na navrhovateľa s účinnosťou od podania návrhu na
súd 12.7.2016 a v mesiacoch júl a august povinný výživné zaplatil po 36,51 eur, povinnému vznikol
nedoplatok za obdobie od 12.7.2016 do 31.1.2017 v celkovej sume 508,91 eur. Súd určil nedoplatok
do 31.1.2017, lebo rozhodol v merite veci po 15 dni v mesiaci január 2017. Nedoplatok za vyššie
uvedené obdobie vypočítal nasledovne: 1/ za mesiace september 2016 až január 2017: 5 x 88 eur (lebo
nezaplatil žiadne výživné); 2/ za júl a august zaplatil 36,51 eur. Za august mal zaplatiť 88 eur (po zvýšení),
teda nedoplatok za august 2016 predstavuje sumu 51,49 eur. Za obdobie 12.7.2016 až 31.7.2016 mal
zaplatiť 53,93 eur (19 dní deleno 31 dní x 88 eur = 53,93 eur), ale zaplatil len 36,51 eur, preto v júli má
doplatiť 17,42 eur (53,93-36,51).Vzhľadom na terajší reálny príjem povinného, počet jeho vyživovacích
povinností, výšku nedoplatku a zabezpečenia platenia v prvom rade bežného výživného súd povolil
povinnému splácať nedoplatok na výživnom po 15 eur mesačne. Súd vychádzal zo zaužívanej súdnej
praxe povoliť dlh splácať povinnému rodičovi najviac na dobu 36 mesiacov. O trovách konania rozhodol
súd v zmysle § 52 CMP veta prvá, že žiaden  z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie povinný, ktorý navrhol rozsudok
súdu prvej inštancie v časti zvýšenia výživného a nedoplatku na zročnom výživnom zrušiť. Bol toho
názoru, že súd pri rozhodovaní nevzal do úvahy všetky dôležité okolnosti a objektívne dôvody, ktoré
by ho oprávňovali k vydaniu takéhoto rozhodnutia a rozhodol o zvýšení výživného na sumu 88 eur
mesačne, čo je vzhľadom k zárobkovým možnostiam povinného a jeho majetkovým pomerom úplne
nereálne. Súd predovšetkým nevzal do úvahy tú skutočnosť, že je dlhodobo chorý a jeho zlý zdravotný
stav je trvalý a nemenný až do tej miery, že bol vo februári 2017 nútený požiadať o invalidný dôchodok.
Podľa lekárskej správy zo dňa 22.2.2017 má trvalé pracovné obmedzenie z dôvodu ochorenia chrbtice
a obojstranného ťažkého syndrómu karpálneho kanálu, pričom s týmto problémom podstúpil i operáciu.
Je dlhodobo nezamestnaný a z potvrdenia Úradu práce vyplýva, že poberá len pomoc v hmotnej núdzi.
Čo sa týka majetkových pomerov, nevlastní žiadnu nehnuteľnosť a spolu s manželkou vlastní starý
automobil zn. Mazda, r.v. 2000. Podľa jeho názoru je potrebné, aby súd zobral do úvahy tú skutočnosť, že
zo zamestnania bol nútený odísť na základe dohody z toho dôvodu, že zdravotné dôvody neumožňovali
v práci pokračovať a nie že by pracovať nechcel.

4. K odvolaniu povinného sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu
jeho vecnej správnosti potvrdiť.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - účastník konania (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v rozsahu danom
odvolaním a bez ohľadu na dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie
povinného nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vecne správny.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 7Pc/2/2016 je zvýšenie výživného
na plnoleté dieťa. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zvýšil výživné povinného
voči navrhovateľovi zo sumy 36,51 eur na sumu 88 eur mesačne s účinnosťou od 12.7.2016 a vo
zvyšku návrh zamietol. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 12.7.2016 do 31.1.2017 v sume
508,91 eur súd povolil povinnému splatiť v splátkach po 15 eur mesačne spolu s bežným výživným do
rúk navrhovateľa počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má
za následok zročnosť celého plnenia, pričom uvedeným rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu
Skalica, č.k. SI-P26/99-33 z 9.9.2004 v časti o výživnom na navrhovateľa. O trovách konania rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie v napadnutej časti zvýšenia výživného, nedoplatku na zročnom výživnom a trov konania.



8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre
vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec
i správne právne posúdil.

9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvej
inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje
(§ 387 ods. 2 CSP).

10. Pri rozhodovaní o zmene výživného je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre
určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých
a úplných výsledkov dokazovania.  Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by
mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v
porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže
byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne
napr. vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 Zákona
o rodine už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama o sebe môže odôvodniť
zmenu výšky výživného. Zmena výšky výživného je pritom možná najskôr od času, kedy došlo k zmene
pomerov.

11. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak
na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené
potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané
širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku,
zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené
potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so
zdravotným stavom oprávneného, ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného
prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery,
existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové
pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného, ako i vyživovaciu povinnosť iných
povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb,
ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné
zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na
jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby
zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti,
pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové
pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný
štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné
prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb,
ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery.
Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred
zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu
výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho
viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

12. Správny bol postup súdu prvej inštancie, ktorý porovnal pomery a okolnosti, z ktorých sa vychádzalo
pri ostatnej úprave výživného, s pomermi a okolnosťami v čase nového rozhodovania o výživnom, na
základe čoho dospel k správnemu záveru, že došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňovala
zmenu pomerov predchádzajúceho rozhodnutia. Súd prvej inštancie dostatočným spôsobom preskúmal
a vyhodnotil schopnosti, možnosti a majetkové pomery tak na strane výživou oprávneného navrhovateľa,
ako aj na strane jeho matky a povinného, a prihliadol na zmeny, ktoré v nich nastali od ostatného
rozhodovania o výživnom. Súdom prvej inštancie určená výška výživného podľa názoru odvolacieho
súdu zodpovedá vyššie uvedeným zákonným kritériám, keď podľa názoru odvolacieho súdu bol jednak
zvážený nárast nákladov na výživu navrhovateľa a jednak zohľadnil zmeny pomerov na strane matky
navrhovateľa a povinného. Súd prvej inštancie sa tiež v bode 23. odôvodnenia napadnutého rozsudku
podrobne zaoberal tým, či sa povinný dobrovoľne nevzdal predchádzajúceho zamestnania bez vážnych



dôvodov, pričom jeho záver, že odporca ukončil predchádzajúci pracovný pomer bez vážneho dôvodu,
možno považovať za správny a vyplývajúci z vykonaného dokazovania. V odôvodnení napadnutého
rozsudku súd prvej inštancie vytkol povinnému, že s prihliadnutím na ním tvrdené zdravotné problémy
povinný doposiaľ nepodal návrh na priznanie invalidného dôchodku, pričom v odvolaní povinný poukázal
na to, že žiadosť o invalidný dôchodok podal po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie, čo istým
spôsobom vypovedá o účelovosti konania povinného.

13. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil,
pričom sa dostatočným spôsobom vyporiadal i s námietkami odvolateľa a vzhľadom na to, že tento ani v
odvolacom konaní neuviedol žiadne nové podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť,
ktorý by spochybnil i správnosť napadnutého rozsudku, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na
odôvodnenie napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 CSP).

14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach
podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP.

16. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).



Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).