Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 14CoE/202/2014 z 29. 9. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 29. septembra 2014, sp. zn. 14CoE/202/2014, ECLI:SK:KSKE:2014:7713221022.1 Krajský súd Košice | 14CoE/202/2014 | ECLI:SK:KSKE:2014:7713221022.1 | 2014-09-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2980c30f-148d-498c-b9e4-e64fffb8a44a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7713221022.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/202/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713221022
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7713221022.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: X., s.r.o., X. XX, B., D.: XX XXX XXX,
zastúpeného advokátskou kanceláriou T. s.r.o., so sídlom v B., X. XX, D.: XX Y. 14X proti povinnej: P.
P., nar. XX.X.XXXX, P. O. O. XX/XX, V. A. o vymoženie XXX,XX eura s príslušenstvom vedenej súdnym
exekútorom P.. J. A., M. úrad B., I. XX, B., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
F. takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie podľa návrhu oprávneného a rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa
XX.X.XXXX sp. zn. SR XXXXX/XX.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 44 ods. 2, § 30 ods. 1 a 3 zákona č. 233/1995 Z.
z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 52 ods. 1, 2, § 53 ods.
1, 2, § 54 ods. 1, § 41a, § 39 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
zákona č. 270/2008 Z.z. účinného od 1.1.2008, § 45 ods. 1, 2, § 21 ods. 2 zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní a uviedol, že podľa citovaných ustanovení je zmluva o úvere zo dňa
X.XX.XXXX zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. XXX/XXXX Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. V predloženej rozhodcovskej zmluve sa
nachádzala rozhodcovská doložka, ktorú súd prvého stupňa vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve (§ 53 OZ). Podľa tejto doložky sa strany dohodli na riešení vzájomných
sporov pred rozhodcovským súdom. Súd prvého stupňa poukázal na to, že rozhodcovská doložka
nebola individuálne dohodnutá so spotrebiteľom a tento nemal možnosť obsah rozhodcovskej doložky
ani zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť. Na základe vyššie uvedeného súd prvého stupňa zistil, že
zmluva o úvere obsahovala niekoľko neprijateľných podmienok a exekučný titul- rozhodcovský rozsudok
zaväzoval účastníka rozhodcovského konania (povinnú) na plnenie, ktoré je právom nedovolené a
odporuje dobrým mravom, preto žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Súd
prvého stupňa poukázal na to, že súdny exekútor P.. J. A. bol zamestnancom účastníka exekučného
konania, oprávneného, čo je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie, pretože výklad a



používanie ustanovení § 30 Exekučného poriadku musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo
účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Svoj právny záver založil na Náleze
Ústavného súdu zo dňa 13.4.2011 č. 322/2010.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O. s. p.)
a zároveň má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205
ods. 2 písm. c) O. s. p.) Vytýkal súdu prvého stupňa, že prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti
podľa Exekučného poriadku s poukazom na znenie jeho ustanovenia § 44 ods. 2 a ustanovenia § 45
ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že exekučný súd na základe
exekučného titulu, žiadosti o udelenie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie posudzuje exekučný
titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu, v danom prípade
rozhodcovského rozsudku sa obmedzuje na dodržanie jeho formálnych náležitostí podľa ustanovenia
§ 34 ZRK. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne
predpoklady exekučného titulu, teda jeho dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi. Zdôraznil,
že exekučný súd sa musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu, pretože zákonné
ustanovenie zaväzuje skúmať rozhodcovský rozsudok, nie rozhodcovské konanie. Pritom podmienkou
pre zastavenie konania je zjavný nedostatok exekučného titulu, ktorý zaväzuje k niečomu objektívne
nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi. S poukazom na
Nález ÚS SR č. ÚS 5/2000 mal za to, že exekučný súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na odôvodnení
právneho posúdenia veci. Zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje účastníkovi v prípade nesúladu
takého rozsudku so zákonom podrobiť ho na návrh preskúmaniu všeobecným súdom. Napadnutým
rozhodnutím však súd prvého stupňa zrušil rozhodnutie rozhodcovského súdu spôsobom, ktorý ho
pozbavuje práva domáhať sa plnenia zo zmluvy. Postupom podľa § 45 ZRK exekučný súd teda nahradil
konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovských súdov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom
a účelom zákona o rozhodcovskom konaní a navyše pozbavuje účastníka konania jeho základných
práv, a to práva na prejednanie veci v civilnom dvojinštatnčnom konaní. Inou vadou, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je podľa oprávneného v danom prípade neúplné zistenie
skutkového stavu veci súdom prvého stupňa, ktorý uviedol, že zmluvnými stranami nebola dojednaná
žiadna rozhodcovská zmluva, rozhodcovská doložka. Oprávnený tvrdil, že rozhodcovská doložka bola
dohodnutá v samostatnej listine alebo môže byť súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ktoré
sú pre zmluvné strany záväzné. Mal za to, že exekučný súd tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak
zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. Tvrdil, že podľa znenia rozhodcovskej
doložky povinnej nebola odňatá možnosť obrátiť sa v prípade sporných otázok spojených so zmluvou o
úvere na všeobecný súd, preto exekučný súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Pokiaľ exekučný
súd pri rozhodovaní o (ne) vylúčení súdneho exekútora vychádzal aj z nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky č.k. III. ÚS XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, oprávnený s poukazom na čl. 127 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky a § 49 až 56 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov zdôraznil, že nález Ústavného súdu
SR je individuálnym rozhodnutím, ktoré sa dotýka konkrétneho konania a zaväzuje len účastníkov tohto
konania. Takéto rozhodnutie Ústavného súdu SR nemá všeobecnú platnosť a všeobecné súdy SR ním
nie sú viazané. Oprávnený citoval z rozhodnutí okresných súdov, v ktorých konštatovali, že súdny
exekútor P.. J. A. nie je vylúčený z vykonávania exekúcie. Podľa názoru oprávneného skutočnosť, že
súdny exekútor bol niekedy v minulosti zamestnancom oprávneného (účastníka konania), nezakladá
sama osebe jeho pomer k účastníkom exekučného konania, ktorý by mal za následok pochybnosť o
jeho nezaujatosti a viedol by tak k vylúčeniu súdneho exekútora. Navyše v tomto prípade sa jednalo
iba o radového zamestnanca (t.j. nebol vedúcim zamestnancom, štatutárnym orgánom ani členom
prípadného iného orgánu spoločnosti) a jeho pracovné zaradenie neumožňovalo akokoľvek ovplyvňovať
podnikateľskú činnosť spoločnosti X., s.r.o.. V tejto súvislosti poukázal aj na ďalšiu existujúcu judikatúru -
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. XXCdo XXX/XX zo dňa XX. 9. XXXX, rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu ČR č. 1882 publikované v č. 8/2009 Zb. NSS, kde riešia otázku zaujatosti sudcu/
zamestnanca správneho orgánu v prípade, ak bol v minulosti zamestnancom účastníka konania. Tieto
rozhodnutia sú podľa názoru oprávneného aplikovateľné aj na súdneho exekútora. Z dôvodu odstránenia
akýchkoľvek procesných pochybností oznámil súčasne meno nového exekútora, ktorým je P.. D. Z. so
sídlom O. XX/A, XXX XX B..



Súdny exekútor a povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené súdnemu
exekútorovi dňa X.X.XXXX a povinnej dňa X.X.XXXX.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu
súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, ktorý oznámil,
že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 O.s.p.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a
3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie podľa
§ 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie (odvolanie
smeruje proti uzneseniu) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na
doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Citované ustanovenie Exekučného poriadku obsahuje úpravu, podstatou ktorej je preskúmanie, či
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v
súlade so zákonom. Len súlad všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje poverenie
udeliť, naopak, nesúlad i len jednej z nich so zákonom udelenie poverenia vylučuje.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania zastaví :

a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ alebo b/

c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/
alebo c/ (§ 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z.).

Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý
nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. V
prejednávanej veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, vydaný na základe rozhodcovskej



zmluvy, ktorú účastníci uzavreli spolu so zmluvou o úvere. Preto základnou podmienkou na posúdenie,
či plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje, je plnenie právom dovolené je posúdenie, či
rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platne dohodnutej rozhodcovskej zmluvy.

Súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z
dôvodu, že účastníci konania neuzavreli platnú rozhodcovskú zmluvu.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo
posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský
rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky. Súdna prax je jednotná v názore, že už v
štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie, ale aj v priebehu celej exekúcie, sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie
(iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie
a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné
tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí
za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť
otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

Záväzok povinnej vyplýval zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa X.XX.XXXX uzavretej medzi
účastníkmi konania, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške XXX eur na účel
povolania. Rozhodcovská doložka nebola súčasťou priamo zmluvy o úvere, riešenie sporov pred
rozhodcom bolo uvedené v bode 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Oprávnený predložil aj
rozhodcovskú zmluvu, ktorú účastníci konania uzavreli dňa X.XX.XXXX súčasne so zmluvou o úvere č.
XXXXXXXXX. Exekučný súd posúdil rozhodcovskú zmluvu ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, pretože od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, a to aj
napriek tomu, že ustanovuje možnosť voľby.

Z čl. II bodu 1 predmetnej rozhodcovskej zmluvy uzavretej dňa X.XX.XXXX vyplýva, že všetky spory,
ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa X.XX.XXXX vrátane sporov o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky,
ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (Občiansky
súdny poriadok).

Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej
podmienky, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, a to
aj napriek tomu, že ustanovuje možnosť voľby, ktorá je však len iluzórna, a v konečnom dôsledku
núti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Obsah zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol len
ako celok odmietnuť alebo sa jej ako celku podrobiť, pričom nič na tom nemení ani skutočnosť, že
rozhodcovská zmluva bola vyhotovená na samostatnej vopred naformulovanej listine, ktorú povinná
vlastnoručne podpísala. Povinná ako spotrebiteľ sa reálne vopred vzdala práva na účinnú ochranu, a to
či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu
neprijateľné a čo má podľa § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka za následok, že táto podmienka
je od počiatku neplatnou.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").



Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase vzniku zmluvy na
účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 citovaného zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Zmluva o úvere účastníkov konania spĺňa všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 - § 54
Občianskeho zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, preto ju súd prvého
stupňa správne posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu, čo nespochybnil ani oprávnený.

Dôvodom zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo vyslovenie neplatnosti
rozhodcovskej doložky, ktorá neoprávňovala rozhodcovský súd vo veci konať a vydať rozhodcovský
rozsudok. Uvedená skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorú nemožno odstrániť a pre
ktorú sa rozhodcovský rozsudok stáva nespôsobilým exekučným titulom. Takýto rozhodcovský rozsudok
nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie, preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď
zamietol žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie.

Odvolací súd preto podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
ako vecne správne potvrdil.

Pre rozhodnutie o odvolaní oprávneného bolo podstatné posúdenie rozhodcovskej zmluvy a
rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, preto sa odvolací súd ďalšími odvolacími dôvodmi
oprávneného nezaoberal.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v tomto konaní úspešný a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.