{"guid": "253ba988-b7ac-4afc-b214-901d48243a69:aef7b9af-48f8-46d6-8389-828ac80ba839", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2013:2111227168.2", "spisova_znacka": "11CoP/94/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11CoP/94/2012 z 19. 3. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 19. marca 2013, sp. zn. 11CoP/94/2012, ECLI:SK:KSTT:2013:2111227168.2", "identifikacne_cislo": "2111227168", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Mariana Podbehlá", "sudca_id": 656, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-mariana-podbehla-656", "datum_vydania": "2013-03-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-1", "nazov": "§ 78 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-78"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-78"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/aef7b9af-48f8-46d6-8389-828ac80ba839", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:2111227168.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2013:2111227168.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2013:2111227168.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/94/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111227168
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2111227168.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr.
Fedora Benku a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci starostlivosti o maloletého O. H., nar. X.X.XXXX,
bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Trnava,
dieťa rodičov: Mgr. Z. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. V. X, V. a Ing. H. H., nar. X.X.XXXX, bytom G. P.
X, P., o zvýšenie výživného, o odvolaní otca maloletého proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa
19. septembra 2012, č.k. 13P42/2011 - 65, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa   m e n í   tak, že návrh matky na zvýšenie
výživného na maloletého O. zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého
O. zo sumy 110,- eur na 150,- eur mesačne od 1.9.2012, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred k rukám matky, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Humenné zo dňa 7.12.201, č.
k. 19P365/2010 - 51. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že matka sa domáhala zvýšenia výživného na
sumu 150,- eur mesačne, pričom odôvodnila svoj návrh zvýšenými výdavkami na maloletého, spojenými
s prestupom syna na Gymnázium v Trnave a tým, že vyrástol, v dôsledku čoho sa zvýšili náklady,
spojené s jeho výživou na ošatenie, stravu a školské potreby. Otec maloletého s návrhom nesúhlasil,
uviedol, že je viac ako rok nezamestnaný, iné vyživovacie povinnosti nemá. Mesačne dosahuje príjem
ako výpomoc v redakcii Podvihorlatské noviny okolo 100,- eur. Kolízny opatrovník doporučil návrhu
matky vyhovieť. Súd prvého stupňa zistil, že matka maloletého je zamestnaná, dosahuje príjem 633,90
eur + 200,- eur pohyblivú zložku za vyučovanie v anglickom jazyku. Má vyživovaciu povinnosť aj k dcére
V., nar. v X. XXXX. Právne vec posúdil podľa § 62 ods. 3, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine a s ohľadom
na zvýšené náklady maloletého v súvislosti s jeho prestupom na gymnázium zvýšil výživné na 150,- eur
mesačne, keď takéto výživné považoval za primerané nákladom spojeným s ošatením, stravovaním,
školskými potrebami, športovým a kultúrnym vyžitím maloletého, ako aj s prihliadnutím na pomery matky
a tiež schopnosti otca. Výživné zvýšil od 1.9.2012, teda od doby podstatnej zmeny pomerov. V závere
skonštatoval, že je nutné, aby otec maloletého vzhľadom aj na svoju kvalifikáciu sa snažil zabezpečiť si
takú prácu, ktorá zabezpečí výšku zárobku zodpovedajúcu pomerom otca a jeho vyživovacej povinnosti
k dieťaťu.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podal odvolanie otec maloletého.
Uviedol, že má za to, že matka nepreukázala súdu žiadne okolnosti, ktoré by potvrdzovali dôvodnosť
zvýšenia oprávnených potrieb dieťaťa od konca roka 2010 a súčasne nenastala pozitívna zmena



osobných a majetkových pomerov na jeho strane, oproti predchádzajúcemu stavu došlo k pozitívnej
zmene výlučne na strane matky, kedy sa jej pravidelne zvyšoval mesačný príjem. Za podstatnú možno
považovať aj skutočnosť, že on sa výrazne nezapríčinil o zmenšenie svojho príjmu, keďže skončil
pracovný pomer výlučne z dôvodu organizačných zmien. Ďalej namietal skutočnosť, že vo veci rozhodol
Okresný súd Trnava ako súd miestne nepríslušný, keď vo veci naposledy konal Okresný súd Humenné
a na Okresný súd Trnava nebola príslušnosť prenesená v súlade s § 177 O. s. p.. Navrhol rozsudok
súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Matka maloletého v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že prvým dôvodom na  zvýšenie výživného
bolo presťahovanie sa do oveľa väčšieho mesta, kde náklady na život sú oveľa vyššie než v predošlom
mieste bydliska maloletého. Ďalším dôvodom bolo zvýšenie výdavkov na oprávnené potreby maloletého,
ktorými myslela najmä stravu a ošatenie, keďže maloletý je vo veku, kedy sa najaktívnejšie fyzicky
vyvíja. Výdavky na dieťa nerastú len prechodom medzi jednotlivými stupňami školskej dochádzky, rastú
úmerne rastu dieťaťa jeho aktuálnym potrebám. Od ich presťahovania sa do V. otec prejavuje záujem
o syna občasným telefonátom, pýta sa ako sa mladý človek s titulmi PhDr., Ing., čiže s vysokoškolským
vzdelaním vie uspokojiť s tým, že prežíva už takmer rok a pol po ukončení pracovného pomeru dohodou
len z príjmu z práce na dohodu, a to ako tvrdí vo výške 110,- eur mesačne, myslí, že otcovi nebráni
žiadna prekážka v tom, aby dosahoval vyšší príjem a tak sa mal možnosť riadne podieľať na financovaní
odôvodnených potrieb svojho syna.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu doporučil rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť,
keď určená výška výživného je v záujme maloletého dieťaťa.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba
účastník konania, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa bez ohľadu na rozsah a dôvody
odvolania( § 212 ods.2 O.s.p. ) postupom podľa ustanovenia § 214 ods. 1 O.s.p. a po oboznámení sa
s obsahom listinných dôkazov a celého spisového materiálu dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého
stupňa nie je vecne správny.

Predmetom konania, vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 13P/42/2011 je zvýšenie výživného
otca na maloletého O. H., nar. X.X.XXXX. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti
postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bolo návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovené
a výživné bolo zvýšené zo sumy 110,- eur na 150,- eur mesačne s účinnosťou od 1.9.2012.

Výživné súd určí podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného
(§78 ods.1 ZR) je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho
ako aj nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Inak
sa pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov používajú zásady, ktoré sú rozhodujúce
pre určovanie príslušného druhu výživného, kde podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd
prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami
rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby
dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho
človeka. Ak sú ale reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby
dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné
pre všestranný vývoj dieťaťa. Pri určení výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové
možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale
aj okolnosťami objektívneho charakteru. Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé predovšetkým od
zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy
na jeho budúce povolanie. Povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky svoje sily dôslednému
zabezpečeniu výživy svojho dieťaťa, a to bez ohľadu na to či s ním žijú alebo nežijú v spoločnej
domácnosti, pretože neprestáva ani z rodičov aj naďalej niesť osobnú zodpovednosť za všestranný vývoj
svojho dieťaťa, ktoré ešte nie je samé schopné sa živiť a ktoré je teda v plnej miere výživou odkázané
na svojich rodičov.



Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že naposledy bolo výživné na maloletého určené rozsudkom
Okresného súdu Humenné zo dňa 7.12.2010, č. k. 19P/365/2010 - 51, keď v tej dobe matka
maloletého bola na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 190,- eur a mala
okrem maloletého vyživovaciu povinnosť k dcére V., nar. v X. XXXX. Otec maloletého bol zamestnaný
na Meste Humenné ako vedúci oddelenia správy majetku a podnikateľskej činnosti. V súčasnosti
maloletý navštevuje 7. ročník 8-ročného Gymnázia v V.. Navštevuje krúžok karate, za ktorý mesačne
matka uhrádza 20,- eur. So zdravotným stavom maloletého má výdavky len bežné. Matka maloletého
je zamestnaná ako učiteľka s priemerným čistým mesačným príjmom 665,- eur mesačne. Okrem
maloletého O. má vyživovaciu povinnosť k maloletej V.. S otcom maloletej V. žije v spoločnej domácnosti
v 3-izbovom byte, ktorý majú s priateľom v spoluvlastníctve, každý v podiele jedna polovica. Jej priateľ je
riadne zamestnaný s príjmom do 1.000,- eur mesačne. Otec maloletého dňa 16.6.2011 skončil pracovný
pomer z dôvodu organizačných zmien s tým, že sa so zamestnávateľom dohodli, že mu bude vyplatené
odstupné vo výške 3-násobku jeho priemerného mesačného zárobku a 3-násobku funkčného platu
zamestnanca. Od 17.6.2011 do 3.9.2012 bol evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie.
Dňom 1.10.2012 bol vyradený z evidencie z dôvodu začatia prevádzkovania samostatne zárobkovej
činnosti. V čase nezamestnanosti poberal pomoc v hmotnej núdzi, aktivačný príspevok pre dlhodobo
nezamestnaných a okrem toho bol zamestnaný v spoločnosti FAMM-PRESS, s. r. o. Humenné na
dohodu, kde dosahoval čistý mesačný príjem za rok 2012 61,36 eur. Od 1.10.2012 začal pracovať pre
toho istého zamestnávateľa, avšak ako živnostník, v dôsledku čoho mu je vyplácaná mzda vo výške 350,-
eur mesačne. Žije s partnerkou v spoločnej domácnosti v družstevnom byte, ktorého členom družstva
je výlučne on. Jeho priateľka je zamestnaná ako učiteľka s príjmom 600,- eur mesačne. V súčasnosti je
tehotná, očakávajú narodenie dieťaťa, a to v mesiaci apríl. V súčasnosti zatiaľ inú vyživovaciu povinnosť
nemá, s maloletým sa stretáva osobne minimálne, a to v dôsledku vzdialenosti medzi ich bydliskami,
avšak je s ním v pravidelnom kontakte telefonicky, naposledy sa s maloletým stretol cez Vianočné
sviatky, predtým cez letné prázdniny. Okrem súdom určeného výživného v sume 110,- eur mesačne
iným spôsobom sa na jeho výžive a výchove nepodieľa. Pokiaľ matka so synom žili v P., tak sa o syna
zaujímal, pravidelne na víkendy si ho brával k sebe.

Odvolací súd mal za to, že pri takto zistenom skutkovom stave ohľadne pomerov rodičov a maloletého,
nie je možné považovať zmenu pomerov za takého rozsahu, aby odôvodňovala zvýšenie výživného. Od
posledného rozhodnutia o úprave výživného do rozhodnutia súdu prvého stupňa uplynula doba jedného
roka a deviatich mesiacov, ktoré obdobie nie je možné považovať za dlhé obdobie. Na strane maloletého
sa pomery zmenili tým, že vyrástol, v dôsledku čoho sa úmerne veku zvýšili aj náklady spojené s jeho
výživou. Na strane matky sa pomery zmenili tým, že sa zamestnala, v dôsledku čoho sa jej zvýšil príjem.
Na strane otca sa pomery zmenili tým, že si založil živnosť, dosahuje príjem 350,- eur mesačne, takže
od posledného rozhodnutia sa mu príjem znížil. Odvolací súd takto zmenené pomery a pri dobe, ktorá
uplynula od posledného rozhodnutia, nepovažoval za takú zmenu, ktorá by odôvodňovala zvýšenie
výživného, a to najmä s prihliadnutím na možnosti a schopnosti povinného, Od posledného rozhodnutia
súdu o výživnom otec bol nezamestnaný, kedy dosahoval mesačný príjem 61,- eur + aktivačný príspevok
v hmotnej núdzi a v súčasnosti pracuje na živnosť, v dôsledku čoho sa mu príjem zmenil, a to na sumu
350,- eur. Z uvedenej sumy úhrada výživného vo výške 110,- eur, tak ako je doposiaľ upravená, je
zodpovedajúca aj odôvodneným potrebám maloletého, keď v danom prípade treba mať za to, že reálne
možnosti a schopnosti otca maloletého sú obmedzené, preto za odôvodnené potreby maloletého možno
považovať len bežné potreby. Stratu zamestnania nie je možné klásť za vinu otcovi maloletého, keď
pracovný pomer s ním bol skončený z dôvodu organizačných zmien. Otec si svoju vyživovaciu povinnosť
určenú súdom plní riadne, okrem toho sa iným podstatným spôsobom na výžive syna nepodieľa, a to
najmä aj z dôvodu, že otec maloletého žije v P., matka so synom sa odsťahovala do V.. Otec počas
svojej nezamestnanosti bol riadne evidovaný na úrade práce, prácu si hľadal, splnil všetky podmienky,
ktoré sa vyžadujú pre evidenciu na úrade práce, v dôsledku toho takisto nemožno mu klásť za vinu,
že sa nezamestnal, a to aj napriek tomu, že má dve vysoké školy, navyše keď je všeobecne známou
skutočnosťou, že nezamestnanosť v regióne, v ktorom otec žije je vysoká.

Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam tak odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa
nerozhodol vecne správne, keď zvýšil výživné otca po uplynutí roka a pol od poslednej úpravy výživného
a navyše súd prvého stupňa ešte rozhodoval aj v čase, keď otec bol nezamestnaný. Odvolací súd tak
považoval rozsudok súdu prvého stupňa za nesprávny v dôsledku čoho ho podľa § 220 O. s. p. zmenil
tak, že návrh na zvýšenie výživného zamietol.



O náhrade trov tohto konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 2 O. s. p. za použitia ustanovenia
§ 146 ods. 1 písm. a O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov celého konania právo.

Uvedený rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13P/42/2011", "guid": "0db50624-d93e-4dcd-aa00-fdb3c4582164:38622c18-2342-467b-8acc-4065952a835d", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}