Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Sp/2/2011 z 1. 10. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 1. októbra 2012, sp. zn. 2Sp/2/2011, ECLI:SK:KSKE:2012:7011200099.1 Krajský súd Košice | 2Sp/2/2011 | ECLI:SK:KSKE:2012:7011200099.1 | 2012-10-01 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2446da18-df63-4346-8ba3-489a54102040 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7011200099.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Sp/2/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011200099
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011200099.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa JUDr. Miloslava Pinčáka, správcu konkurznej
podstaty úpadcu AGRO Poľnohospodárske družstvo Palín, so sídlom Košice, Skladná č. 38,
zastúpeného advokátkou JUDr. Dianou Treščákovou, Košice, Skladná č. 38, proti odporcovi Obvodnému
pozemkovému úradu v Michalovciach, Michalovce, Ul. S. Chalupku č. 18, za účasti oprávnenej osoby T.
X., bytom U. Č.. XX, o preskúmanie rozhodnutia odporcu z 18.01.2011 č. 2011/00548/R-38/Dr.Oz, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 250q ods.2 O.s.p. z dôvodov uvedených v § 250j ods.2 písm.c), d), e) z r
u š u j e rozhodnutie odporcu z 18.01.2011 č. 2011/00548/R-38/Dr.Oz. a v r a c i a ho odporcovi na
ďalšie konanie.

P r i z n á v a navrhovateľovi právo na náhradu trov konania v sume 392,95, ktorú je odporca povinný
zaplatiť do rúk právnej zástupkyne navrhovateľa JUDr. Diany Treščákovej do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca preskúmavaným rozhodnutím rozhodol podľa § 5 ods.2 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení
vlastníctva k pozemkom a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na
usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 503/2003 Z.z.“)
tak, že oprávnené osoby podľa § 2 ods.2 písm.c) zákona č. 503/2003 Z.z. T. X. spĺňa podmienky § 3
ods.1 písm.d) tohto zákona na navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré boli odňaté bez náhrady podľa
zákona SNR č. 81/1949 Zb. o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov,
komposesorátov a podobných právnych útvarov, a preto jej priznáva právo na navrátenie vlastníctva
k pozemkom nachádzajúcich sa v katastrálnom území L. B. D. zapísané vo vložke č. 1420 mpč.
1259/150 pasienok vo výmere 1128714 m2 a mpč. 1259/265 pasienok vo výmere 23328 m2, stav
podľa KN E-KN p.č. 1259/150 trvalý trávnatý porast vo výmere 1194733 m2 zapísaných na LV - E-KN
č. 4538 v podiele 1/900, po pôvodnom vlastníkovi starom otcovi H. D., ktorý je zapísaný v urbárskej
knihe z roku 1930 pod poradovým č. 38. Svoje rozhodnutie odporca odôvodnil tým, že Obec U. v
zastúpení starostom obce T. W. podľa § 5 ods.1 zákona č. 503/2003 Z.z. v spojení s § 37 zákona č.
330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov uplatnila dňa 30.12.2004 za oprávnené osoby reštitučný
nárok na vrátenie pozemkov zapísaných na LV č. 4538 parc.č. 1259/150, TTP 1194733 m2, v podiele
941/1001 vo vlastníctve úpadcu H. L. J. L. v katastrálnom území L. B. D. po pôvodných vlastníkoch
združených v spoločenstve vlastníkov pôdy - občanov U.. Pozemky prešli do vlastníctva Jednotného
roľníckeho družstva U. podľa zákona SNR č. 81/1949 Zb. o úprave právnych pomerov pasienkového
majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov. Odporca konštatoval, že
oprávnená osoba predložením svojich osobných matričných dokladov a matričných dokladov právnych
predchodcov, rozhodnutiami vydanými v dedičskom konaní a osvedčením o dedičstve po právnom



predchodcovi preukázala, že spĺňa podmienky oprávnenej osoby podľa § 2 ods.2 písm.c) zákona č.
503/2003 Z.z.

Výpisom z urbárskej knihy a identifikáciou reštitučného nároku oprávnená osoba podľa § 3 ods.1 písm.d)
citovaného zákona spĺňa podmienku na navrátenie vlastníckeho práva k pozemkom zapísaných PKV č.
1420 v kat. území L. B. D. po pôvodnom vlastníkovi H. D.Ž., starom otcovi oprávnenej osoby, ktorý bol
vlastníkom 2 podielov zapísaných v urbárskej knihe pod poradovým č. 38.

Identifikáciou parciel zo dňa 21.12.2009 č.j. W. XXXX/XX bolo zistené, že terajším vlastníkom uvedených
nehnuteľností je úpadcu H. L. J. L. v správe správcu konkurznej podstaty Y.. T. L., a sú zapísané na LV
č. 4538 pod B1 v podiele 941/1001 k celku.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote návrh na preskúmanie rozhodnutia JUDr. T. L. -
správca konkurznej podstaty úpadcu H. L. J. L., ktorý v reštitučnom konaní má postavenie povinnej
osoby. V návrhu uviedol, že žiadosť o navrátenie pôdy zo dňa 30.12.2004 bola doručená odporcovi
dňa 31.12.2004 a túto žiadosť podávala Obec U. zastúpená starostom obce T. W.. Obec U. požiadala
o navrátenie pôdy v zmysle zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, s tým, že žiadala o vydanie
pôdy, ktorá patrila spoločenstvu vlastníkov pôdy - občanov U. vedenej na LV č. 4538, parc.č. 1259/150,
kat. územie L. B. D. o výmere 1194733 m2 v podiele 941/1001. Vo svojej žiadosti výslovne uviedla, že
tento nárok uplatňuje v zmysle § 13 ods.3 písm.c) zákona č. 369/1990 Zb., a teda že takúto žiadosť
podala v domnení, že je na to oprávnená v zmysle tohto ustanovenia. Obci však takéto oprávnenie v
danej veci nepriznáva žiaden zákon, na čo bola obec upozornená listom od odporcu zo dňa 15.05.2008,
v ktorom je okrem iného uvedené, že si obec nesprávne vykladala oprávnenie v zmysle § 13 ods.3
písm.c) zákona č. 369/1990 Zb. Odporca v tomto listom výslovne uviedol, že nárok si mali uplatniť
samotné fyzické osoby, alebo nimi splnomocnení právni zástupcovia podľa Občianskeho zákonníka, a
nie obec, resp. starosta obce, ako aj to, že reštitučný nárok nemôže žiadať právnická osoba (obec),
ale iba fyzická osoba podľa § 2 zákona č. 503/2003 Z.z. Navrhovateľ poukázal na to, že obec v svojej
žiadosti zo dňa 30.12.2004 priložila len zoznam pôvodných vlastníkov bez uvedenia bližších údajov
a nie je z neho zrejmé, kto je právnym predchodcom oprávnených osôb. Podľa názoru navrhovateľa
táto skutočnosť potvrdzuje, že obec uplatnila reštitučný nárok svojvoľne, bez vedomia a splnomocnenia
oprávnenej osoby, pretože sa obec mylne domnievala, že je oprávnená uplatniť reštitučný nárok ex
lege bez písomného plnomocenstva. Ak by obec disponovala v čase uplatnenia reštitučného nároku
takým plnomocenstvom, nepochybne by ho priložila k žiadosti a neodvolávala by sa na ustanovenia § 13
ods.3 písm.c) zákona č. 369/1990 Zb. Táto skutočnosť vyplýva aj z listu obce zo dňa 21.04.2008, ktorý
bol adresovaný odporcovi, a ktorým obec doložila do úradného spisu zoznam pôvodných vlastníkov
doplnený o potenciálnych dedičov.

Výzvou zo dňa 18.01.2005 bola obec ako údajný zástupca oprávnených osôb vyzvaná odporcom na
doplnenie podaného návrhu, pričom odporca požadoval doložiť dokumenty potrebné na identifikáciu
osoby pôvodného vlastníka a oprávnenej osoby a iné nevyhnutné doklady. Na predloženie dokladov určil
odporca lehotu 30 dní, na ktorú aj podľa § 29 ods.1 zákona č. 71/1967 Z.z. o správnom konaní (Správny
poriadok) konanie prerušil a poučil obec o možnosti zastavenia konania v zmysle § 30 ods.1 písm.d)
Správneho poriadku. Obec v určenej lehote návrh nedoplnila, požadované doklady odporcovi nezaslala
a napriek tomu odporca rozhodnutím z 08.08.2005 opätovne prerušil už raz prerušené konanie, to z
dôvodu, že napriek výzve z 18.01.2005 neboli odstránené nedostatky podania a v 30-dňovej lehote.
Počas celej doby odporca konal s obcou bez toho, aby mal preukázané, že obec je splnomocnená za
oprávnené osoby konať. Odporca napriek zneniu ustanovenia § 30 ods.1 písm.d) Správneho poriadku
konanie nezastavil, aj keď mal na to zákonnú povinnosť a nastali okolnosti, ktoré zastaveniu konania
odôvodňovali. Z toho dôvodu navrhovateľ má za to, že odporca ako správny orgán nepostupoval v súlade
so zákonom. Navrhovateľ uviedol, že počas celého konania obec nedoložila plnú moc na zastupovanie
oprávnenej osoby T. X. o navrátenie vlastníctva k pôde. Z týchto dôvodov navrhovateľ má za to, že
žiadosť o navrátenie pôdy nepodala oprávnená osoba, pričom v čase preukázania oprávnenia obce
na zastupovanie pôvodných vlastníkov nehnuteľností obec nemala oprávnenie za túto osobu konať. V
prípade, ak bola obec splnomocnená na taký úkon až dňa 30.08.2010, lehota na uplatnenie reštitučných
nárokov už dávno uplynula, pričom ide o lehotu prekluzívnu. Navrhovateľ v opravnom prostriedku ďalej



poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v rozpore s ustanovením § 30 ods.1 písm.b),
§ 3 ods.1, 3, 4, § 46 správneho poriadku a § 31 ods.4 Občianskeho zákonníka. Podľa navrhovateľa
odporca tiež porušil ustanovenie § 49 ods.2 Správneho poriadku, pretože o žiadosti rozhodoval takmer
6 rokov, pričom až dňa 06.09.2010 požiadal svoj odvolací orgán o predĺženie lehoty na rozhodnutie vo
veci. Z týchto dôvodov navrhovateľ navrhol, aby krajský súd podľa § 250q ods.2 O.s.p. zrušil napadnuté
rozhodnutie a vrátil ho odporcovi na ďalšie konanie. Zároveň si právny zástupca navrhovateľa uplatnil
právo na náhradu trov konania.

Odporca v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľa navrhol, aby súd rozhodnutie
potvrdil. Uviedol, že Obec U. v zastúpení starostom obce T. W., uplatnil dňa 30.12.2004 za oprávnenú
osobu Obce U. reštitučný nárok na vrátenie pozemkov zapísaných na EKN LV č. 4538 parc.č. 1259/150,
TTP 1194733 m2 v podiele 941/1001 v súčasnosti vo vlastníctve úpadcu H. Poľnohospodárske družstvo
L. v kat. území L. B. D. po pôvodných vlastníkoch združených v Pasienkovom družstve P. U. zapísaných
v PKV č. 1420 kat. územie L. B. D., mpč. 1259/150, pastva Č.H. o výmere 1128714 m2, mpč. 1259/265,
pastva Č.H. o výmere 23328 m2. Uvedené pasienkové spoločenstvo bolo zapísané v pozemnoknižnej
vložke č. 1420 dňa 20. februára 1931, č.v. 278 ako celok s tým, že podiely jednotlivých členov boli
vedené v urbárskej knihe založenej v roku 1930. Pozemky prešli do vlastníctva JRD U. podľa zákona
SNR č. 81/1949 Zb. Odporca vo vyjadrení tvrdil, že starosta obce uplatnil reštitučný nárok za všetky
oprávnené osoby uvedené v zozname pôvodných vlastníkov a ich právnych nástupcov - oprávnených
osôb (zoznam vlastníkov pasienkového spoločenstva) na základe plnej moci zo dňa 17.12.2004. Plná
moc bola Obci U., zastúpenej starostom obce schválená na verejnom zhromaždení dňa 15.12.2004,
čoho dôkazom je prezenčná listina. Odporca ďalej uviedol, že následne pri predkladaní listín, ktoré
preukazovali pôvodných vlastníkov a oprávnené osoby, bola obecnému úradu, zastúpenému starostom
obce daná zo strany žiadateľov, v danom prípade T. X. individuálna plná moc zo dňa 30.08.2010 na
ďalšie právne úkony, a táto je pripojená pri osobných a matričných dokladoch oprávnených osôb.

Odporca konštatoval, že na konanie o reštitučných nárokoch podľa § 5 ods.3 zákona č. 503/2003
Z.z. sa vzťahujú všeobecné predpisy zákona č. 71/1967 Zb., a ten nezakazuje, aby plná moc bola
udelená právnickej osobe, v danom prípade obci. Odporca ďalej uviedol, že keďže v danom prípade
ide o pasienkový urbársky majetok patriaci fyzickým osobám zapísaný v pozemnoknižnej vložke ako
celok podľa § 37 ods.2 zákona č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov na uplatnenie nároku
môžu oprávnené osoby splnomocniť spoločného zástupcu, čo sa aj stalo na verejnom zhromaždení
dňa 15.12.2004, keď oprávnené osoby splnomocnili obec v zastúpení starostu obce T. W.. Obec pri
podaní žiadosti predložila len zoznam pôvodných vlastníkov, ale následne doručila i splnomocnenie
i prezenčnú listinu z verejného zhromaždenia oprávnených osôb. Odporca ďalej poukázal na to, že
zákon č. 503/2003 Z.z., ani Správny poriadok neukladá lehoty na predkladanie archívnych listín a
osobných a matričných dokladov a dedičských osvedčení a pokiaľ bolo konanie vo veci prerušené do
doby predloženia dôkazných prostriedkov, až po ich splnení nastupujú procesné lehoty na ukončenie
podania vo veci samej podľa správneho poriadku. Odporca ďalej poukázal na to, že navrhovateľ
nespochybnil uplatnený reštitučný nárok oprávnených osôb v im prislúchajúcich podieloch každému
1650/270000 po pôvodnom vlastníkovi starom otcovi H. D.. Odporca svoje vyjadrenie doplnil podaním
zo dňa 30.08.2011, v ktorom uviedol, že mu bol dňa 03.08.2011 a 04.08.2011 krátkou cestou starostom
Obce U. doručený výpis z verejného zhromaždenia, konaného dňa 15.12.2004 na podporu rozhodnutia
preskúmavané súdom. Tiež poukázal na právny názor vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súdu SR
č.k. 5Sžp/151/2010 že konanie podľa zákona č. 503/2003 Z.z. sa nespravuje zásadou koncentrácie a
doklady potrebné na preukázanie skutočností podľa § 2 a § 3 tohto zákona je možné predkladať až
do právoplatného skončenia veci. Teda aj po tom, ako si účastník reštitučného konania uplatnil nárok
na navrátenie vlastníctva. Vzhľadom na uvedené konštatoval, že na to, aby bol starosta obce T. W.
oprávnený uplatniť nárok na vydanie nehnuteľností, postačoval súhlas majiteľov väčšiny podielov, čoho
dôkazom je prezenčná listina a menný zoznam oprávnených osôb (aj pôvodných vlastníkov s určením
výšky ich podielov podľa urbárskej knihy) nachádzajúcej sa v administratívnom spise. Odporca podaním
z 25.09.2012 poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžr/145/2011-53 zo 16.11.2011
vydaný v obdobnej právnej veci, ktorým bol zmenený rozsudok Krajského súdu v Košice z 10.06.2011
č.k. 1Sp/30/2010-55 a potvrdené jeho rozhodnutie z 05.11.2010 č.j. 2010/00619/R-9/Dr.Oz. a žiadal,
aby súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.



Súd podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 250l a nasl. O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie
odporcu, oboznámil sa s predloženým administratívnym spisom, listinnými dôkazmi, ktoré predložil
navrhovateľ i odporca súdu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný.

Podľa § 2 ods.1 zákona č. 503/2003 Z.z. právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona
môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území,
a ktorej pozemok prešiel na štát, alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1.
januára 1990 (ďalej len „rozhodujúce obdobie“) spôsobom uvedeným v ustanovení § 3.

Podľa § 5 ods.1 citovaného zákona právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená
osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok,
a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne.

Podľa § 5 ods.2 citovaného zákona rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku, alebo rozhodnutie
o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods.2 a 3 vydá obvodný pozemkový úrad.

Na konanie podľa odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (§ 5 ods.3 citovaného
zákona).

Podľa § 37 ods.2 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového
vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde, a o pozemkových spoločenstvách na
uplatňovanie nárokov na vydanie nehnuteľností a nárokov vyplývajúcich zo spoluvlastníctva pri
pozemkových úpravách, určia oprávnené osoby (spoluvlastníci) a spoločného zástupcu (spoločných
zástupcov) a spôsob jeho konania; na to je potrebný súhlas majiteľov väčšiny podielov.

Podľa § 17 ods.1 správneho poriadku účastníci konania, ich zákonní zástupcovia a opatrovníci sa môžu
dať zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia.

Podľa § 17 ods.3 citovaného zákona splnomocnenie na zastupovanie treba preukázať písomným
plnomocenstvom, alebo plnomocenstvom vyhláseným do zápisnice. Správny orgán môže v
nepochybných prípadoch od preukazu k plnomocenstvom upustiť.

Predmetom súdneho preskúmavania je rozhodnutie odporcu, ktorým podľa zákona č. 503/2003 Z.z.
priznal oprávnenej osobe T. X., právnej nástupkyni pôvodného spoluvlastníka a člena Pasienkového
družstva P. U. H. D. k pozemkom, ktoré prešli do vlastníctva štátu podľa zákona č. 81/1949 Zb. o
úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných
právnych útvarov. Navrhovateľ v opravnom prostriedku nespochybňuje hmotno-právny reštitučný nárok
oprávnenej osoby k pozemkom, ale navrhovateľ spochybňuje a napáda procesný postup odporcu v
reštitučnom konaní, ktoré malo za následok nezákonné rozhodnutie.

Z administratívneho spisu, ako aj z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žiadosť o navrátenie
vlastníctva k pozemkom podala Obec U. v zastúpení starostu T. W. podľa § 13 ods.3 písm.c) zákona č.
369/1990 Zb. o obecnom zriadení, a to žiadosťou z 30.12.2004 doručenou odporcovi dňa 31.12.2004. V
žiadosti sa uvádza, že obec žiada o vydanie pôdy, ktorá patrila spoločenstvu vlastníkov pôdy - občanov
U. vedenej na liste vlastníctva č. 4538, parc.č. 1259/150 v kat. území L. B. D. o výmere 1194733 m2
v podiele 941/1001, ktorá bola na základe zákona č. 81/1949 Zb. prevedená bez súhlasu vlastníkov
do majetku JRD U.. Z obsahu spisu vyplýva, že prílohou podanej žiadosti bola kópia listu vlastníctva
č. 4538 a zoznam pôvodných vlastníkov, oprávnených osôb. V spise sa nachádza splnomocnenie,
ktorým občania Obce U. podpísaní na prezenčnej listine z verejného zhromaždenia splnomocňujú
Obec U., obecný úrad č. 12, L., v zastúpení T. W., starostu obce k podaniu žiadosti o navrátenie
pôdy zapísanej na LV č. 4538 parc.č. 1259/150 v kat. území L. B. D.. Na splnomocnení je uvedený
dátum 17.12.2004 a je podpísaný štyrmi osobami splnomocniteľmi, ktorých podpisy sú nečitateľné.



Pripojená je prezenčná listina zo spomínaného verejného zhromaždenia zo dňa 15.12.2004, ktorá
obsahuje 72 mien, z toho je podpísaných 38 osôb. Oprávnené osoby dňa 23.08.2010 splnomocnili Obec
U., obecný úrad č. 12, L., v zastúpení T. W. na zastupovanie vo veci uplatnenia reštitučného nároku.
Odporca doručil súdu dňa 08.09.2011 ako prílohu svojho vyjadrenia výpis z verejného zhromaždenia
vo veci uplatnenia reštitučného nároku na navrátenie pôdy konaného dňa 15.12.2004 na Obecnom
kultúrnom spoločenskom stredisku v U., ktoré sa konalo za účelom uplatnenia reštitučného nároku,
podľa tohto uznesenia občania Obce U. podpísaní na prezenčnej listine z verejného zhromaždenia vo
veci uplatnenia reštitučného nároku na navrátenie pôdy schvaľujú voľbu členov výboru, ktorá sa skladá
zo štyroch osôb a splnomocňujú starostu Obce U. T. W. k podaniu žiadosti o navrátenie pôdy zapísanej
na LV č. 4538 parc.č. 1259/150 o výmere 1194733 m2 v kat. území L. B. D. v podiele 941/1001 patriacej
spoločenstvu vlastníkov pôdy. Výpis z verejného zhromaždenia bol doručený odporcovi 4. augusta 2011.

Na základe týchto písomností je dôvodná námietka navrhovateľa, že odporca dôsledne neskúmal, kto
si uplatnil reštitučný nárok, či tento nárok si uplatnila samotná obec v zastúpení starostu obce, tak ako je
to uvedené v žiadosti zo dňa 30.12.2004, alebo starosta bol splnomocnený oprávnenými osobami ako
spoločný zástupca na uplatnenie reštitučného nároku, alebo ho individuálne splnomocnili oprávnené
osoby na základe písomných plných mocí nachádzajúcich sa v administratívnom spise.

Rozhodujúcim právnym problémom je posúdenie, či Obec U. bola oprávnená uplatniť reštitučný nárok
za oprávnenú osobu T. X. žiadosťou z 30.12.2004, a teda či splnomocnenie zo dňa 17.12.2004, je
možné považovať za splnomocnenie udelené podľa § 37 ods.2 zákona č. 330/1991 Z.z. Tento zákon
zakotvil, že na obstarávanie spoločných vecí bolo možné založiť lesné a pasienkové spoločenstvo.
Z ustanovení § 37 ods.2 tohto zákona upravil, že na uplatňovanie nároku na vydanie nehnuteľností
a nárokov vyplývajúcich zo spoluvlastníctva pri pozemkových úpravách môžu určiť oprávnené osoby
(spoluvlastníci) spoločného zástupcu (spoločných zástupcov). Nato je však potrebný súhlas majiteľov
väčšiny podielov.

V spise sa nenachádzajú žiadne dôkazy o tom, že by odporca v správnom konaní zisťoval, či určenie
spoločného zástupcu bol v súlade so spomínaným ustanovením zákona č. 330/1991 Zb. Pripojená
prezenčná listina zo zhromaždenia občanov Obce U., ktoré sa malo konať 15.12.2004, obsahuje 72
mien, ale iba 38 podpisov. V spise nie sú žiadne dôkazy o tom, či všetky tieto osoby, ktoré boli prítomné
na verejnom zhromaždení, ktoré mali splnomocniť Obec U. na uplatnenie reštitučného nároku, boli
vlastníkmi, alebo právni nástupcovia vlastníkov väčšiny podielov. Odporca tiež nezisťoval, či oprávnené
osoby obnovili, resp. založili pasienkové spoločenstvo, či členovia tohto spoločenstva sa zúčastnili tohto
verejného zhromaždenia, ktoré sa konalo 15.12.2004 a či podpisy na prezenčnej listine patria členom
tohto pasienkového spoločenstva. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 1Sžo-KS/168/2004 uverejnené v časopise Zo súdnej praxe č. 30/2007, v ktorom okrem
iného uvádza, že bývalí členovia urbáru môžu poveriť svojho zástupcu na uplatnenie nároku na vydanie
nehnuteľností v zmysle § 37 ods.2 zákona č. 330/1991 Zb., toto poverenie však musí byť zrozumiteľné,
jednoznačné a formulované tak, aby bolo bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, kto je povereným
spoločným zástupcom, ktoré osoby poverenie udelili a na aký konkrétny právny úkon bolo udelené.

Odporca tiež nevykonal žiadne dokazovanie, či osoby uvedené v urbárskej knihe z roku 1930 sú totožné
s členmi pasienkového družstva, ktorému boli pozemky pridelené v prídelovom konaní v roku 1931 a ani
sa nepokúsil zaobstarať archívne doklady a rozhodnutia z tohto konania na zistenie okruhu oprávnených
osôb.

Námietka navrhovateľa, že odporca nemal dôvod opakovane prerušovať konanie a vyzývať zástupcu
navrhovateľa na doplnenie žiadosti o uplatnenom nároku, ale konanie mal po uplynutí lehoty zastaviť, je
dôvodná, ale vzhľadom na účel reštitučných zákonov bolo povinnosťou odporcu oprávneným osobám
poskytovať súčinnosť pri zadovažovaní podkladov, čo si vyžadovalo dlhší čas.



Nedodržanie lehoty pre vydanie rozhodnutia a požiadanie o predĺženie lehoty až po niekoľkých rokoch je
procesným pochybením, ktoré ale nemá žiadny vplyv na zákonnosť rozhodnutia o reštitučnom nároku,
preto túto námietku navrhovateľa súd nepovažuje za právne relevantnú.

Z uvedených dôvodov súd podľa § 250q ods.2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie zrušil, a to z dôvodov
uvedených v § 250j ods.2 písm.c), d), e) O.s.p. a vrátil ho odporcovi na ďalšie konanie. Úlohou odporcu
bude sa riadne vysporiadať s tým, či v danom prípade boli vôbec splnené procesné podmienky na začatie
konania o reštitučnom nároku oprávnenej osoby T. X., a až po takomto zistení je možné vydať meritórne
rozhodnutie.

Úspešnému navrhovateľovi súd priznal náhradu trov konania podľa § 250k ods.1 O.s.p. a § 250l ods.2
O.s.p. v sume 392,95 eur. Trovy pozostávajú z hodnoty dvoch úkonov právnej služby podľa § 11 ods.1
vyhlášky č. 655/2004 v roku 2011 á 123,50 eur (prevzatie veci a podanie opravného prostriedku na
súde), a 2 x paušál á 7,41 eur, a z hodnoty jedného úkonu právnej služby v roku 2012 á 123,50 eur
(účasť na pojednávaní 1 x dňa 02.10.2012), a 1 x paušál 7,63 eur. Uvedenú sumu je povinný odporca
zaplatiť právnej zástupkyni navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd nepriznal trovy
za podanie vyjadrenia zo dňa 15.03.2011, pretože také vyjadrenie od navrhovateľa nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.).