Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 31CoZm/4/2016 z 29. 11. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 29. novembra 2017, sp. zn. 31CoZm/4/2016, ECLI:SK:KSTT:2017:2115212291.1 Krajský súd Trnava | 31CoZm/4/2016 | ECLI:SK:KSTT:2017:2115212291.1 | 2017-11-29 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 391 CSP, § 389 ods. 1 písm. c) CSP, § 389 ods. 1 písm. b) CSP, CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/68275f70-d77a-4e46-958d-01dbc17a216e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2115212291.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31CoZm/4/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115212291
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2115212291.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr.
Róberta Foltána a JUDr. Bibiány Ťažiarovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o.,
Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený advokátom: JUDr. Ján Šoltés, Karadžičova 8,
P.O.BOX 205, Bratislava, proti žalovanému: K. R., nar. XX.XX.XXXX, J. ul. XXX/X, O., o zaplatenie
4.821,65 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 24CbZm
51/2015-47 zo dňa 11.05.2016 t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti z r u š u j e a vec vracia súdu
prvej inštancie na ďalšie konania a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie zrušil zmenkový platobný rozkaz č.k. 24CbZm 51/2015-11 zo dňa 30.09.2015 v časti
zmenkovej sumy 20 eur, v úroku 6 % ročne zo sumy 10 eur od 22.05.2015 do zaplatenia, zo sumy 10 eur
od 18.06.2015 do zaplatenia a v tejto časti konanie zastavuje, vo zvyšku ponechal zmenkový platobný
rozkaz v platnosti a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcich
z trov právneho zastúpenia vo výške 215,46 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal uložiť žalovanej
povinnosť zaplatiť mu zmenkovú sumu vo výške 4.821,65 eur, úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 4.861,65
eur od 27.02.2014 do 17.09.2014, zo sumy 4.851,65 eur od 18.09.2014 do 16.02.2015, zo sumy 4.841,65
eur od 17.02.2015 do 17.03.2015, zo sumy 4.831,65 od 18.03.2015 do 20.04.2015, zo sumy 4.821,65
eur od 21.04.2015 do zaplatenia, odmenu vo výške 16,21 eur a trovy konania. Návrh žalobca odôvodnil
tým, že vydaním vlastnej zmenky zo dňa 26.02.2007 sa vystaviteľ- žalovaná zaviazala zaplatiť zmenkovú
pohľadávku vo výške 4.861,65 eur dňa 26.02.2014 na rad spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s.,
ktorá zmenku indosovala v prospech žalobcu. Na zmenku bolo zaplatených len 40 eur a to platby po 10
eur v dňoch 17.09.2014, 16.02.2015, 17.03.2015 a 20.04.2015.

3. Žalovaná žiadala zmenkový platobný rozkaz zrušiť s tým, že sa nestotožňuje so sumou na zmenke,
pretože úver bol čiastočne uhradený a zostatok je podľa jej názoru vo výške 3.155,36 eur. Tiež uviedla,
že bola nezamestnaná, nemá možnosť úver splácať, čo žalobcovi oznámila.

4. Súd prvej inštancie o podaní námietok žalovanou vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom sa
oboznámil so zistenými dôkazmi a to originálom zmenky vydanej žalovanou s miestom vystavenia
v Dunajskej Strede dňa 26.02.2007, keď zmenka zabezpečovala pohľadávku veriteľa voči žalovanej
vyplývajúcu zo zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru, ktorú uzatvorila žalovaná s právnym
predchodcom žalobcu - veriteľom, ku ktorému bola vydaná blankozmenka bez údajov o zmenkovej
sume a dátume splatnosti. Súd s dôrazom na článok III. Dohody o vyplňovacom práve k zmenke,
ktorou udelila žalovaná právnemu predchodcovi žalobcu súhlas, aby v prípade, ak nesplní riadne a



včas niektorý zo svojich záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ju veriteľ doplnil o dátum splatnosti
zodpovedajúcu dátumu splatnosti pohľadávok, ako vyplýva zo zmluvy o úvere a o zmenkovú sumu, ktorá
zodpovedá výške záväzkov dlžníčky voči veriteľovi a pri použití právnej úpravy uvedenej v § 75 zák. č.
191/1950 Z.b. v spojení s § 372 ods. 2 O.s.p. a § 175 ods. 4,5 O.s.p. vo veci rozhodol a skonštatoval,
že návrh je okrem zastavujúcej časti dôvodný.

5. Súd prvej inštancie ešte uviedol, že v čase rozhodovania o námietkach žalovanej už bolo ust. § 175 z
O.s.p. vypustené. Zmenkový platobný rozkaz bol žalovanej doručený do dňa účinnosti zák. č. 438/2015
Z.z., preto súd postupoval podľa § 372y ods. 2 O.s.p. v znení doterajších predpisov.

6. V závere odôvodnenia súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní skonštatoval, že predmetom
konania je nárok žalobcu uplatnený z vlastnej zmenky vystavenej dňa 26.02.2007 so splatnosťou
dňa 26.02.2014 na zaplatenie zmenkovej sumy 4.801,65 eur s príslušenstvom. Vlastná zmenka bola
pôvodne blankozmenkou a zabezpečovala splatenie úveru. Medzi účastníkmi teda nebolo sporné, že
zmenka bola vystavená ako neúplná bez údajov o dni splatnosti a o výške zmenkovej sumy. Žalobcom
predložený prvopis zmenky obsahuje všetky náležitosti vyžadované podľa § 75 zák.č. 191/1950 Zb.pre
vlastnú zmenku. Zmenka je z formálneho hľadiska platnou zmenkou a tak nemá žalobca povinnosť svoj
nárok preukázať iným spôsobom, než originálom zmenky. Doplnením chýbajúcich údajov sa pôvodná
blankozmenka stala riadnou zmenkou spätne ku dňu jej vystavenia, a žalobca nemá ani povinnosť
preukázať, či blankozmenku doplnil oprávnene a všetky údaje vyplnil správne. Žalovaná namietala, že
zmenková suma nezodpovedá výške zmenkou zabezpečenej kauzálnej pohľadávky, ale bolo na nej
predložiť dôkazy preukazujúce, že žalobca zmenku nedoplnil tak, ako bolo dojednané. Žalovaná však
v konaní nenavrhla vykonať žiaden dôkaz na preukázanie svojich tvrdení, oproti čomu žalobca predložil
súdu výpis z bankovej knihy, z ktorého vyplýva, že neuhradená istina úveru je vo výške 3.145,36 eur
a neuhradené úroky z úveru a poplatky sú vo výške 1.706,29 eur. Súd má na základe vykonaného
dokazovania za preukázané, že zmenka bola vyplnená tak ako bolo upravené v Dohode o vyplňovacom
práve a vzhľadom na tieto skutočnosti súd prvej inštancie námietky žalovanej vyhodnotil ako nedôvodné,
iné dôvody, pre ktoré by bolo potrebné zmenkový platobný rozkaz zrušiť žalovaná neuviedla, preto súd
ponechal zmenkový platobný rozkaz proti nej vo zvyšnej časti v platnosti a o náhrade trov konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

7. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v časti uloženej povinnosti vyplývajúcej zo zmenkového
platobného rozkazu, okrem zastavujúcej časti, podala v zákonnej lehote žalovaná odvolanie a žiadala
odvolací súd, aby predmetné rozhodnutie zrušil a vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie, pretože
vydaním uvedeného rozsudku nebol dostatočne zistený skutkový stav, nakoľko súd nezohľadnil výšku
sumy nezaplateného úveru, ktorá je o 675,- eur nižšia ako je uvedené vo výpise z banky a namietla, že
takéto rozhodnutie je i v rozpore s dobrými mravmi.

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a
zároveň si uplatnil i nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení poukázal na to, že výpisom
z bankovej knihy VÚB, a.s. je špecifikovaná žalovaná pohľadávka ako vyplynula priamo z bankového
informačného systému a uvedeným výpisom sa potvrdzuje výška pohľadávky voči klientom, preto tieto
údaje uvedené v bankovej knihe sú smerodajné aj z hľadiska hodnotenia ekonomickej situácie banky
a podliehajú dohľadu NBS, na základe čoho je uplatnená pohľadávka skutkovo i právne dôvodná a tak
žalobca žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie potvrdil.

9. Vyjadrenie žalobcu bolo doručené na podanie odvolacej repliky žalovanej, tá ho dňa 02.11.2016
prevzala, ale sa k nemu už nevyjadrila.

10. Odvolací súd o odvolaní rozhodol podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len C.s.p.) účinnom od 01.07.2016, ktorý nahradil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Z
prechodných ustanovení zák. č. 160/2015 Z.z. obsiahnutých v ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p. vyplýva, že ak
nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú
zachované. Uvedené znenie prechodných ustanovení znamená, že nová právna úprava vychádza z
princípu okamžitej aplikácie procesnoprávnych noriem, čo znamená, že sa použije na všetky konania
a to i na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti nového zákona. Krajský súd konajúci ako



súd odvolací rešpektuje stav, ktorý zodpovedá princípu právnej istoty a legitímnemu očakávaniu strán,
že ich vec bude posúdená podľa predpisov platných v čase vykonania procesných úkonov a rozhodnutia
súdu v danej veci ako i začatého odvolacieho konania s tým, že poukazuje na článok 2 ods. 1, 2 a článok
3 ods. 1 Základných princípov zák. č. 160/2015 Z.z., v súvislosti s potrebou podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p.
aplikovať tie ustanovenia nového procesného predpisu, ktoré boli v čase rozhodovania použiteľné na
dané konanie, ale nemohol opomenúť ani ustanovenia O.s.p., z ktorých vychádzal súd prvej inštancie
a odvolateľ v čase podania odvolania.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§
356 písm. b) C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a) C.s.p.), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.),
vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia
dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
C.s.p. a contrario) keď dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

12. Podľa § 470 C.s.p.
(1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti.

(2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

13.Podľa § 389 C.s.p.
1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.
(2) Ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2, odvolací súd zruší odvolaním napadnuté
rozhodnutie vo veci samej a zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej
predchádzalo.

14. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie vecnej správnosti výroku odvolaním napadnutého
rozhodnutia, ktorý musí vychádzať zo správne zisteného skutkového stavu, správnej aplikácie a
interpretácie príslušnej hmotnoprávnej normy na zistený skutkový stav, pri dodržaní ustanovení
procesného predpisu.

15. Základom nesúhlasu žalovanej s rozhodnutím súdu prvej inštancie je neúplne zistený skutkový
stav. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu musí konštatovať, že súd prvej
inštancie sa v rozhodnutí nevenoval, neskúmal a neposúdil nárok žalobcu pri rešpektovaní práv
spotrebiteľa a jeho ochrany, keď z dokazovania vyplýva, že žalovaná do vzťahu s veriteľom, ktorý jej
poskytol úver, vstúpila ako spotrebiteľ.

16. Odvolací súd vzhľadom na námietku žalovanej, ktorú vzniesla voči rozhodnutiu súdu prvej
inštancie v súvislosti s tým, že ide o konanie proti dobrým mravom, odvolací súd dáva do pozornosti
prvoinštančného súdu spoločné stanovisko vydané občianskoprávnym a obchodnoprávnym kolégiom
NS SR dňa 20.10.2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov uplatnených právom
zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, ktorým sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom
nevyporiadal . K uvedenému odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného



nároku predložil zmenku, pričom z okolností prejednávanej veci bol súd prvej inštancie povinný ex
offo skúmať uplatnený nárok v súvislosti s možnou absolútnou neplatnosťou úkonu, v ktorom má tento
nárok základ a ak súd nezistí neprípustnosť predloženého návrhu z hľadiska nekalosti takéhoto konania
pristúpi s prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí vznesených námietok, pričom zohľadní rozsah a
povahu týchto námietok pri rešpektovaní povinnosti posúdiť i absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ak
by to z dokazovania vykonaného k veci vyplynulo.

17. Keďže v danom prípade je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, musí súd prvej inštancie skúmať vec až
po úroveň dohody o vyplňovacom práve pre túto zmenku. V prebiehajúcom konaní je návrhom uplatnené
právo zo zmenky, vystavenej dňa 26.02.2007, žalovanou je spotrebiteľ, a tak ani vo vzťahu k nariadeniu
(ES) č. 861/2007 z 11.07.2007 nie je vylúčené rešpektovanie súdnej ochrany spotrebiteľa v spojení so
skúmaním prípadnej absolútnej neplatnosti úkonu, ku ktorej musí súd pristúpiť ex offo. Inštitút dobrých
mravov treba vziať do úvahy najmä v situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho vzťahu k
zjavnej nerovnováhe, ktorým hľadiskom a jeho posúdením sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom
nezaoberal a nevyporiadal napriek tomu, že túto otázku mal povinnosť skúmať.

18. Nakoľko za takejto situácie (rešpektujúc povinnosti súdu pri rozhodovaní o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy) nebolo možné bez ďalšieho v neprospech spotrebiteľa) vychádzať len z tvrdení
žalobcu bez vyporiadania sa s ochranou spotrebiteľa, odvolací súd musel v záujme zachovania práva
účastníkov konania na riadny dvojinštančný proces so všetkými jeho atribútmi, zahŕňajúci vykonávanie
základného dokazovania na rozhodujúce otázky v prvej inštancii súdov, dostatočne konkrétne právne
posúdenie veci i v tomto stupni, rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) C.s.p.
zrušiť a podľa § 391 C.s.p. vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom bude povinnosťou
prvoinštančného súdu vykonať základné dokazovanie dôkazmi predloženými sporovými stranami na
rozhodujúce otázky v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 391 C.s.p.
viazaný, v prípade potreby a aj v závislosti na prípadnej ďalšej procesnej aktivite sporových strán vykonať
aj ďalšie dokazovanie, ktoré žalovaná ako spotrebiteľ nenavrhla.

19. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396
C.s.p.).

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,



b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.)