{"guid": "252c7cc3-1692-430e-bc0a-aca011cf3585:22fb90ba-5895-4f6f-800d-f56a82637593", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7017200473.1", "spisova_znacka": "6S/71/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/71/2017 z 14. 11. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 14. novembra 2018, sp. zn. 6S/71/2017, ECLI:SK:KSKE:2018:7017200473.1", "identifikacne_cislo": "7017200473", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Mariana Podbehlá", "sudca_id": 656, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-mariana-podbehla-656", "datum_vydania": "2018-11-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/22fb90ba-5895-4f6f-800d-f56a82637593", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7017200473.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2018:7017200473.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2018:7017200473.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/71/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200473
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7017200473.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov
senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Valérie Mihalčínovej, v právnej veci žalobcu Obec Blatné
Revištia, so sídlom Blatné Revištia, právne zastúpeného advokátom JUDr. Viktorom Novysedlákom, so
sídlom Poprad, Ul. L. Svobodu 2674/1, proti žalovanému Okresnému úradu Košice, odboru opravných
prostriedkov, Komenského 52, Košice, v konaní o žalobe na preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo
dňa 30.05.2017 č.k.: Xo 4/2017, sp. zn.: OU-KE-OOP5-2017/018343/MAD, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu   z a m i e t a .

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie
Okresného úradu Michalovce, katastrálneho odboru z 24.02.2017 č. X-95/2016/mb, ktorým zamietol
návrh žalobcu na opravu chýb v katastrálnom operáte podľa § 59 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení (ďalej iba
„katastrálny zákon“). Žalobca svoj návrh na opravu chýb v katastrálnom operáte odôvodnil okrem
iného tým, že jeho katastrálne územie susedí s katastrálnym územím obce P.Í.. Hranica medzi oboma
katastrálnymi územiami bola stanovená v roku 1977 na základe protokolu o vyšetrení správnych
hraníc. Tento protokol však neexistuje. Žalobca preto požiadal o šetrenie Ministerstva vnútra SR -
štátny archív Košice, pobočka Michalovce, ktorý oznámil, že požadovaný doklad vo fondoch, a ani v
archívoch nenašiel. Žalobca má preto za to, že hranica medzi katastrálnym územím P. a Blatné Revištia,
ustanovená na základe neexistujúceho dokladu, a preto požadoval opravu chýb v katastrálnom operáte
podľa § 59 katastrálneho zákona, tak aby bola hranica medzi katastrálnym územím P. a Blatné Revištia
zakreslená podľa stavu zodpovedajúcemu do roku 1977.

Prvostupňový správny orgán odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že nemá zákonom danú právomoc
riešiť spornú otázku určenia časti územia obce, resp. priebehu správnej hranice medzi obcami, ktorá
považovaná za spornú. O tejto otázke je oprávnený rozhodovať súd na základe určovacej žaloby.
Správny orgán nemá zákonom danú právomoc rozhodovať o zmene hranice územnej správnej jednotky,
t.j. hranice obce. Podľa § 58 ods.2 katastrálneho zákona môže rozhodnúť o zmene hranice katastrálneho
územia, ktorá je súčasne hranicou obce, až po zmene hranice obce, o ktorej rozhoduje okresný úrad
v sídle kraja.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom poukázal na to, že smernice č.
S-4/10-1972 a 3-1982/1973, ktorými argumentuje prvostupňový orgán, nie sú všeobecne záväznými
právnymi predpismi. Také smernice v súlade so všeobecnou teóriou štátu a práva zaväzujú len príslušné



štátne orgány, nie však fyzické a právnické osoby. Smernica nemá všeobecnú záväznosť ako zákon,
nariadenie vlády, alebo vyhlášky. Ide o predpis nižšej právnej sily, preto nemôže byť použitá pri určení, či
hranica katastrálnych území je chybná. Okrem toho obe smernice riešia technickú, a nie právnu stránku
zmeny priebehu hranice dvoch katastrálnych území.

Zásadnou skutočnosťou podľa odvolateľa je to, že ani obec P., ani Štátny archív Michalovce nedisponujú
rozhodnutím ONV v Michalovciach o zmene priebehu katastrálneho územia, a neexistuje žiaden
relevantný dôkaz, že by takéto rozhodnutie bolo niekedy vydané. Pokiaľ také rozhodnutie neexistuje,
resp. keby žalobca prijal názor správneho orgánu, že ho nemožno nájsť, je tak, či tak, spor na jeho
právoplatnosť a už len z toho dôvodu nemožno na také rozhodnutie vôbec prihliadať. Vykonanie
zmeny priebehu hraníc s katastrálnym územím od obce P. a Blatné Revištia v roku 1977 len na
základe technických podkladov (náčrtov) bolo nezákonné, navyše, ak samotné náčrty sú nejasné a plné
pochybení.

Podľa žalobcu je irelevantné, či zmena katastrálneho územia v súčasnosti je aj zmenou hranice obce,
keďže v roku 1977 došlo k porušeniu zákona, do katastrálneho operátu bol zavedený chybný údaj,
ktorý v súčasnosti spĺňa charakter chýb v katastrálnom operáte opraviteľných podľa § 59 katastrálneho
zákona. Zmena priebehu hranice obci bola podľa žalobcu vykonaná zmätočne, s nerešpektovaním
zákonných predpokladov na vykonanie takejto zmeny a do splnenia zákonnej podmienky, t.j. vyhotovenia
príslušného rozhodnutia správneho orgánu, ktorý by odôvodňoval takúto zmenu. Podľa určenej právnej
úpravy roku 1977 mohla byť zmena priebehu hranice katastrálneho územia vykonaná bez ohľadu na
zmenu hranice obce, pretože hranice obce ako taká nebola právne významná, preto aj keď z faktického
hľadiska mohlo dôjsť k zmene hranice obce v dnešnom ponímaní, z právneho hľadiska k takejto zmene
dôjsť nemohlo, a preto podľa žalobcu pri vydávaní jeho žiadosti o opravu chyby v katastrálnom operáte
nie je možné poukazovať na zákona č. 369/1990 Zb.

3. Žalovaný v odvolacom konaní dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade s
právnymi predpismi, a preto nie sú dané dôvody na jeho zrušenie a vrátenie na nové konanie. Poukázal
na tú skutočnosť, že zmena priebehu hranice katastrálneho územia medzi katastrálnym územím P. a
katastrálnym území Blatné Revištia, ktorú žalobca požaduje, by si zároveň vyžiadala zmenu hranice
obce, a súčasne hranice okresu, čo podľa súčasnej platnej právnej úpravy nie je možné uskutočniť
postupom podľa ustanovení § 59 katastrálneho zákona. Rozhodujúcim dôvodom na zamietnutie návrhu
žalobcu na opravu chyby v predmetnej veci, resp. nevyhovenie podanému odvolaniu, je, že správny
orgán musí pri rozhodovaní o oprave chyby v katastrálnom operáte vychádzať zo súčasne platného
právneho stavu evidovaného v katastri, a v danom prípade tiež s ohľadom na súčasne platnú právnu
úpravu týkajúcu sa zmeny priebehu hranice katastrálneho územia, ktorá je zároveň hranicou obce, a
súčasne hranicou okresu. Poukázal na ustanovenie § 70 ods.2 katastrálneho zákona, z ktorého okrem
iného vyplýva, že hodnovernými a záväznými údajmi katastra sú aj geometrické určenie a výmera
katastrálneho územia, ak sa nepreukáže opak.

V predmetnej veci bol v roku 1980 do vtedajšej evidencie nehnuteľností zapísaný nový písomný
a meračský operát evidencie nehnuteľností, obnovený technicko-hospodárskym mapovaním, čím
doterajší operát evidencie nehnuteľností stratil platnosť a nový obnovený operát sa stal platným
operátom evidencie nehnuteľností a jeho údaje sa stali záväznými. V zmysle § 59 ods.1 písm.a)
katastrálneho zákona okresný úrad môže aj bez návrhu opraviť údaje katastra, a to aj v prípade chýb
zistených po vykonaní zápisu, ale len takých chýb, ktoré sú v rozpore s listinou, ktorá bola podkladom
pre vykonanie zápisu, a nie iných chýb.

Aj napriek tomu, že výsledný elaborát z technického hospodárskeho merania v súčasnosti uložený v
dokumentácii prvostupňového správneho orgánu, nie je úplný, a z toho hľadiska je po obsahovej stránke
nesprávny, vtedajší orgán geodézie vykonal zápis obnoveného operátu do evidencie nehnuteľností, a
to v súlade s výsledkami mapovania.

Skutočnosť, že zápis bol zrejme vykonaný v rozpore s vtedy platnou zákonnou úpravou, t.j. bez
kompletného výsledného elaborátu, nie je takou chybou, ktorú je možné opraviť podľa § 59 ods.1
katastrálneho zákona. Žalovaný poukázal v tejto súvislosti na rozsudok Najvyššieho súdu SR z
15.02.2006 č.k. 2SžoKS/162/2004, v ktorom rozhodoval v obdobnej právnej veci.



Podľa žalovaného pre toto konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte nie je existencia, resp.
neexistencia rozhodnutia ONV v Michalovciach o zmene priebehu katastrálneho územia, zásadnou
skutočnosťou, ktorá by bola rozhodujúcou pre meritum v predmetnej veci tak, ako to myslí a tvrdí
žalobca vo svojom odvolaní. Zásadnou skutočnosťou v predmetnej veci je to, že v tomto prípade neboli
splnené hmotno-právne podmienky na vykonanie opravy podľa § 59 ods.1 písm.a) - c) katastrálneho
zákona. Správny orgán na úseku katastra nemá kompetenciu zmeniť priebeh hranice katastrálneho
územia, ktorá je súčasne hranicou obce, a zároveň hranicou okresu. Žalobcom napadnuté súčasné
platné údaje katastra týkajúce sa priebehu hranice katastrálneho územia medzi katastrálnym územím P.
a katastrálnym územím Blatné Revištia nie sú v rozpore so žiadnou zo skutkových podstát uvedených v
§ 59 ods.1 písm.a) - c) katastrálneho zákona, a preto nie je možné návrhu žalobcu na opravu chyby ani
jeho odvolaniu vyhovieť. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 18 ods.2 katastrálneho zákona, z ktorého
vyplýva, že správny orgán na úseku katastra nemá zverenú právomoc obnoviť pôvodný stav priebehu
hranice medzi dotknutými katastrálnymi územiami tak, ako to žiada žalobca. Prípadné spory o priebehu
hranice obce alebo hranice katastrálneho územia patria do výlučnej pôsobnosti súdov SR.

4. Žalobca podal v zákonnej lehote žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, v ktorej
navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Michalovce,
katastrálneho odboru z 24.02.2017 č. X-95/2006mb, a zároveň vyslovil právny názor podľa § 71 ods.6
Správneho súdneho poriadku, že Okresný úrad Michalovce, katastrálny odbor je povinný vykonať v
rámci opravy chýb v katastrálnom operáte zmenu priebehu katastrálnych území P. a Blatné Revištia do
stavu pred rokom 1977. Žalobca súčasne si uplatnil právo na náhradu trov konania voči žalovanému,
a to v plnom rozsahu.

5. Žalobca v žalobe konštatoval, že sa žalovaný nedostatočným spôsobom zaoberal všetkými tvrdeniami
a právne významnými skutočnosťami uvedenými v odvolaní. Napríklad sa žalovaný nezaoberal tým, že
žalobca v odvolaní poukazoval na skutočnosť, že postup podľa § 52 katastrálneho zákona o zmene
priebehu hraníc katastrálnych území sa týka prípadu, keď je nová hranica nesporná. Žalobca však žiadal
o opravu chýb v katastrálnom operáte, pretože súčasná hranica katastrálnych území medzi obcami P.
a Blatné Revištia je sporná. Žalobca vidí spornosť nielen v tom, že uvedená zmena bola vykonaná
bez súhlasu obce, ale najmä v tom, že listiny, na základe ktorých došlo k zmene priebehu hranice
katastrálnych území, sú sporné, nespĺňajú náležitosti právne perfektnej listiny, a dokonca najdôležitejšia
listina v podobe rozhodnutia ONV Michalovce vôbec neexistuje. V takomto prípade nemožno aplikovať
§ 52 katastrálneho zákona platného do 31.12.2001. Podľa súčasnej právnej úpravy v zmysle § 59 ods.1
katastrálneho zákona katastrálny úrad aj bez návrhu opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou
listinou, alebo inou listinou. Ak teda bola v roku 1977 vykonaná zmena hranice katastrálnych území na
základe neexistujúcej listiny, za použitia pravidla analógia legis je potrebné na túto situáciu aplikovať §
59 ods.1 písm.a) katastrálneho zákona, pretože aj neexistencia verejnej listiny vyvoláva situáciu, kedy
je potrebné opraviť údaje katastra.

6. Na argumentáciu žalovaného uvedenú v napadnutom rozhodnutí, že musí vychádzať zo súčasne
platného právneho stavu evidovaného v katastri a aplikovať súčasne platnú právnu úpravu týkajúcu sa
zmeny priebehu hranice katastrálneho územia, žalobca uviedol, že v roku 1977 v zmysle vtedy platnej
právnej úpravy neexistoval pojem obce, ani pojem hranica obce. Žalobcovi preto nemôže byť na ujmu to,
že vtedajšia právna úprava umožňovala meniť priebeh hranice katastrálnych území bez toho, aby boli
zároveň menené hranice medzi obcami. Poukazuje na zásadu rímskeho práva, že z nepráva nemôže
vzniknúť právo, preto pokiaľ v roku 1977 aj podľa vtedy platnej právnej úpravy bola nezákonne zmenená
hranica katastrálnych území P. a Blatné Revištia, takáto zmena nemôže požívať právnu ochranu ani v
súčasnosti za zmeneného právneho stavu.

7. Žalobca opätovne poukázal na to, že smernice na miestne vyšetrovanie a obnovenie písomných
operátov evidencie nehnuteľností pri technicko-hospodárskom mapovaní rok 1972, č. S-4/10-1972 a
smernica na technicko-hospodárske mapovanie rok 1975 č. 3-1982/1973 nie sú všeobecne záväznými
právnymi predpismi, a zaväzujú len príslušné štátne orgány. Obe smernice riešia technickú, a nie právnu
stránku zmeny priebehu hranice dvoch katastrálnych území. Na tieto skutočnosti žalobca poukazoval
v odvolaní, žalovaný sa s týmito námietkami nevysporiadal relevantným spôsobom, čo podľa žalobcu
spôsobuje nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť jeho rozhodnutia.



8. Podľa žalobcu rozhodujúcou skutočnosťou pre meritum veci je to, že obec P., ani Štátny
archív Michalovce nedisponujú rozhodnutím ONV v Michalovciach o zmene priebehu katastrálneho
územia. Podľa žalobcu neexistuje žiaden dôkaz o tom, že takéto rozhodnutie bolo niekedy vydané,
preto nesúhlasí s právnym názorom žalovaného, že záver o tom, že táto listina neexistuje, nie je
správny. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že nenájdenie rozhodnutia ONV Michalovce neznamená, že predmetné
rozhodnutie neexistuje, žalobca v tomto tvrdení vidí nesprávne právne posúdenie veci napadnutého
rozhodnutia. Podľa žalobcu, ak sa takéto rozhodnutie nenašlo, pre účely jeho použitia ako listiny v
správnom konaní neexistuje, a jeho neexistencia znamená nesúlad katastrálneho operátu s právnym
stavom, z čoho vyplýva potreba aplikovať § 59 ods.1 písm.a) katastrálneho zákona, pretože aj
neexistencia verejnej listiny vyvoláva situáciu, kedy je potrebné opraviť údaj katastra.

9. Podľa žalobcu sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nezaoberal zákonnosťou celého procesu zmeny
priebehu hranice katastrálnych území v roku 1977 a nezaoberal sa jednotlivými skutočnosťami, ktoré
žalobca v priebehu doterajšieho konania uvádzal. Podľa žalobcu zmena priebehu hraníc katastrálnych
území nemohla byť vykonaná len na základe akýchsi náčrtov, ktoré sú v konečnom dôsledku len
technickým podkladom k vykonaniu zápisu geodetických údajov katastrálneho operátu. Za neexistencie
rozhodnutia ONV Michalovce vykonanie zmeny priebehu katastrálnych území od roku 1977 len
na základe technických podkladov bolo nezákonné, navyše, aj samotné náčrty sú nejasné a plné
pochybení. Žalobca uviedol, že čiastkové protokoly č. 034 a 036 sú podpísané len zástupcami MNV P.,
a nepodpísal ich nikto za obec Blatné Revištia, a to ani za MNV, ani za JRD. Oba protokoly odkazujú
na priložený vyšetrovací náčrt, ktorý však nie je uvedený, a na mieste čísla náčrtu sú len bodky. Obidva
protokoly sú neúplné a pre ich vady nie je možné ich považovať za perfektné verejné listiny. Záverečný
protokol zo dňa 16.09.1977 je opätovne vyhotovený bez účasti zástupcov obce Blatné Revištia. Protokol
nie je ani podpísaný osobami, nepodpísal ich nikto za obec Blatné Revištia, a to ani za MNV, ani JRD.
Oba protokoly odkazujú na priložený vyšetrovací náčrt, ktorý však nie je uvedený, a na mieste čísla
náčrtu sú len bodky. Záverečný protokol zo dňa 16.09.1977 bol vyhotovený bez účasti zástupcov obce
Blatné Revištia. Protokol je podpísaný nečitateľnými podpismi, a tak nie je zrejmé, ktoré osoby, najmä
bývalý tajomník MNV a agronóm JRD, či ho aj podpísali.

10. Žalobca v žalobe tiež poukázal na absenciu ostatných čiastkových protokol k dokumentácii
katastrálneho operátu, existujú len čiastkové protokoly 034 a 036, z čoho žalobca usudzuje, že by ich
spolu malo byť minimálne 36. Avšak čiastkové protokoly 01-033 a 035 nie sú v katastrálnom operáte
založené. Na základe uvedeného nemohlo dôjsť k platnej zmene hraníc medzi obcami P. a Blatné
Revištia.

11. Samotný správny orgán konštatuje, že pôvodná hranica bola v katastrálnom operáte naposledy
popísaná v roku 1875. Z dôvodu, že táto hranica je neznateľná, prechádzala rôznymi meandrami,
bolo potrebné ju vytýčiť ako novú správnu hranicu po pravom brehu kanála Čierna voda o trojmedzie
P. - Blatné Revištia - Blatné Remety (citácia protokolu o vyšetrení správnych hraníc v náčrte o
priebehu správnych hraníc medzi obcami P. a Blatné Revištia z 22.08.1977). Je zrejmé, že v roku
1977 vznikla iniciatíva na zmenu priebehu katastrálneho územia, ktorá sa mala stať zároveň zmenou
priebehu hranice medzi obcami P. a Blatné Revištia. Pretože vtedajší právny poriadok takýto pojem
nepoznal, a pravdepodobne, aby táto hranica kopírovala novo vybudovaný kanál Čierna voda, avšak
vykonanie zmeny priebehu hranice obcí, a zároveň katastrálnych území, bolo vykonané zmätočne,
s nerešpektovaním zákonných predpokladov na vykonanie takejto zmeny a bez splnenia základnej
podmienky, t.j. vyhotovenia príslušného rozhodnutia správneho orgánu, ktorý by odôvodňoval takú
zmenu.

12. Žalobca, rovnako ako v odvolaní, aj v žalobe, konštatoval, že prvostupňový správny orgán, a
žalovaný, viackrát citoval v súčasnosti platný zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, z dôvodu, že
podľa jeho názoru nemožno v súčasnosti meniť hranice katastrálneho územia bez toho, aby bolo najprv
rozhodnuté o zmene hranice obce. Tento zákon zrušil zákon č. 69/1967 Zb. o národných výboroch,
ktorý však vôbec nepojednával o hranice obce, a s týmto termínom tento zákon ani nepracoval, teda
je zrejmé, že do roku 1990 v našom právnom poriadku termín „hranica obce“ ani neexistoval. V
roku 1977 teda mohla byť takáto zmena priebehu hranice katastrálnych území vykonaná bez ohľadu
na zmenu hranice obce, pretože hranica obce ako taká právne významná nebola, a teda, aj keď z
taktického hľadiska malo dôjsť k zmene hranice obce v dnešnom ponímaní z právneho hľadiska k takejto
zmene dôjsť nemohlo, a teda, v súčasnosti nie je možné poukazovať na zákon o obecnom zriadení



pri vybavovaní žiadosti žalobcu o oprave chýb v katastrálnom operáte. Argumentáciu žalovaného,
že zmena hraníc katastrálnych hraníc je možná len v súlade so zákonom č. 369/1990, a teda len
prostredníctvom súdu, považuje žalobca za nesprávne právne posúdenie veci. Podľa žalobcu zmena
hranice katastrálnych území Blatné Revištia a P. je možná opravou chyby v katastrálnom operáte
Okresným úradom Michalovce, odborom katastrálnym, z dôvodu nezákonnosti procesu zmeny tejto
hranice v roku 1977.

13. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení k žalobe z 08.11.2017, aby súd žalobu zamietol. Poukázal
na ustanovenie § 70 ods.2 katastrálneho zákona, v zmysle ktorého sú hodnovernými a záväznými
údajmi katastra aj geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, ak sa nepreukáže opak.
V preskúmavanom prípade bol v roku 1980 do vtedajšej evidencie nehnuteľností zapísaný nový
písomný a meračský operát evidencie nehnuteľností, obnovený technicko-hospodárskym mapovaním,
čím dovtedajší operát evidencie nehnuteľností stratil platnosť, a nový obnovený operát sa stal platným
operátom evidencie nehnuteľností a jeho údaje sa stali záväznými.

Aj napriek tomu, že výsledný elaborát z technicko-hospodárskeho mapovania v súčasnosti uložený v
dokumentácii prvostupňového správneho orgánu nie je úplný, a z toho hľadiska aj je po obsahovej
stránke nesprávny, tak vtedajší orgán geodézie vykonal zápis obnoveného operátu do evidencie
nehnuteľností, a to v súlade s výsledkami mapovania. Skutočnosť, že zápis bol zrejme vykonaný v
rozpore s vtedy platnou zákonnou úpravou, t.j. bez kompletného výsledného elaborátu, nie je takou
chybou, ktorú je možné opraviť podľa ustanovenia § 59 ods.1 katastrálneho zákona. Uvedené vyplýva
z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.02.2006 č.k. 2SžoKS/162/2004.

Pre toto konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte preto nie je existencia, resp. neexistencia
rozhodnutia ONV v Michalovciach o zmene priebehu katastrálneho územia následnou skutočnosťou,
ktorá by bola rozhodujúcou pre meritum v predmetnej veci tak, ako to tvrdí žalobca.

Zásadnou skutočnosťou v predmetnej veci je to, že v tomto prípade neboli splnené hmotno-právne
podmienky na vykonanie opravy podľa § 59 katastrálneho zákona. Správny orgán na úseku katastra
nemá kompetenciu zmeniť priebeh hranice katastrálneho územia, ktorá je súčasne hranicou obce, a
zároveň hranicou okresu.

14. Žalovaný ďalej konštatoval, že katastrálny zákon z ustanovení § 59 ods.1 písm.a) až c) stanovuje
dôvody (skutkové podstaty), pri naplnení ktorejkoľvek vznikne správny orgán na úseku katastra
povinný ex lege vykonať opravu chyby v katastrálnom operáte. Žalobcom napadnuté súčasne platné
údaje katastra týkajúce sa priebehu hranice katastrálneho územia medzi katastrálnym územím P. a
katastrálnym územím Blatné Revištia, nie sú v rozpore so žiadnou z uvedených skutkových podstát.
Preto na základe návrhu žalobcu na opravu chyby nebol daný žiadny z taxatívne stanovených dôvodov
na opravu chyby v katastrálnom operáte v zmysle § 59 katastrálneho zákona, t.j. nie je daný žiadny z
taxatívne stanovených dôvodov na navrátenie veci do pôvodného stavu spred roku 1977, tak ako to
žiada žalobca, preto nebolo možné jeho návrhu na opravu chyby zo dňa 05.10.2016, ani jeho odvolaniu,
vyhovieť.

15. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal tiež na to, že konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte
je osobitným druhom správneho konania, a nemá nesporový charakter. Okresný úrad, katastrálny odbor
nemôže v rámci konania o oprave chyby rozhodovať spor o existenciu určitého práva k nehnuteľnosti.
Ak sa vyskytne spor týkajúci sa existencie práva zapísaného v katastri nehnuteľností, tento spor môže
sa vyriešiť len cestou súdu, pretože len súd má právomoc rozhodovať spory o existenciu, či neexistenciu
určitého práva.

Rozhodnutie o oprave chyby v katastrálnom operáte nenahrádza, a ani nemôže nahrádzať rozsudok
súdu o priebehu spornej hranice. Právnym prostriedkom k dosiahnutiu zmeny zápisov v katastri
nehnuteľností, tak aby zápisy zodpovedali právnemu stavu, je žaloba v predmetnej veci podaná na
príslušnom súde. Z uvedeného je zrejmé, že zmenu údajov katastra tak, ako to žiadal žalobca v
priebehu konania o oprave chyby v katastrálnom operáte, nie je možné dosiahnuť postupom podľa §
59 katastrálneho zákona.



16. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že zmena
priebehu hranice katastrálnych území P. a Blatné Revištia nie je možná podľa § 59 katastrálneho zákona.
V tomto právnom predpise nie je nikde uvedené, že ak aj ide o katastrálne územia v dvoch okresoch, ich
zmena nie je možná. Žalovaný bez bližšieho vysvetlenia poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR,
pričom vo svojom vyjadrení potvrdil, že zápis nového písomného a meračského operátu z roku 1980 je
po obsahovej stránke nesprávny.

17. Žalobca je toho názoru, že právomoc žalovaného rozhodnúť o zmene hranice dvoch katastrálnych
území je daná minimálne v zmysle § 18 ods.2 písm.c) a písm.k) katastrálneho zákona. Podľa týchto
ustanovení okresný úrad spravuje a aktualizuje kataster v súlade s právnym stavom a so skutočným
stavom na základe ohlásených zmien, zmien zistených pri prešetrovaní údajov katastra, zmien zistených
pri revízii údajov katastra, a zmien zistených pri obnove katastrálneho operátu; kataster spravuje a
aktualizuje v súčasnosti s vlastníkmi, s inými oprávnenými osobami, obcami a so štátnymi orgánmi.
Okresný úrad tiež rozhoduje o pochybnostiach o predmete evidovania v katastri. S poukazom na § 59
ods.1 písm.a) a § 70 ods.2 katastrálneho zákona žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že žalovaný
nemá právomoc rozhodnúť o zmene priebehu hranice dvoch katastrálnych území. Žalobca tiež poukázal
na to, že sa žalovaný nevyjadril ku skutkovým a právnym tvrdeniam uvedených v žalobe, preto žalobca je
toho názoru, že ich žalovaný nerozporuje a uznáva, že zmena hraníc katastrálneho územia P.Ž. a Blatné
Revištia v roku 1977 bola nezákonná, nebola vykonaná v súlade s vtedy platnou právnou úpravou. Z
uvedených dôvodov žiada, aby súd žalobe vyhovel.

18. Obec P. sa k žalobe žalobcu nevyjadril, a ani neoznámil súdu, či sa svojho účastníctva v konaní
pred správnym súdom vzdáva.

19. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok preskúmal
žalobou napadnuté rozhodnutia, oboznámil sa s administratívnym spisom žalovaného a správneho
orgánu prvého stupňa, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

20. Z obsahu administratívneho spisu a z odôvodnení žalobou napadnutých rozhodnutí súd zistil, že v
rokoch 1977 - 1980 bola v katastrálnom území P. vykonaná obnova katastrálneho operátu technicko-
hospodárskym mapovaním, v rámci ktorého sa zisťoval priebeh hraníc pozemkov za účasti vlastníkov,
užívateľov, nájomcov, alebo iných oprávnených osôb, a zároveň sa preveroval súlad priebehu hraníc
skutočného stavu v teréne s právnym stavom, užívacím stavom, a trvalé označenie lomových bodov
týchto hraníc. Pri technicko-hospodárskom mapovaní boli zamerané hranice parciel a spresnené boli
ich výmery. Podkladom k prešetrovaniu v teréne boli vyhotovené náčrty z miestneho prešetrovania. V
rámci tohto merania boli prešetrované hranice parciel a správne hranice medzi katastrálnym územím
P. a Blatné Revištia. Po vyšetrení hraníc parciel registra „C“ na styku týchto dvoch katastrálnych území
boli vyhotovené čiastkové protokoly č. 034 a 036, a zároveň náčrty o miestnom vyšetrovaní č. 034,
036, ktorých je zobrazené rušenie pôvodného priebehu správnej hranice medzi oboma katastrálnymi
územiami. Na náčrte o miestnom vyšetrení č. 036 je podpis zástupcu obce Blatné Revištia spolu
s úradnou pečiatkou miestneho národného výboru tejto obce. O vyšetrení správnych hraníc medzi
katastrálnym územím P. a Blatné Revištia bol vyhotovený protokol o vyšetrení správnych hraníc medzi
obcami P. a Blatné Revištia zo dňa 15.09.1977 a náčrt o priebehu správnych hraníc medzi obcami
P. a Blatné Revištia zo dňa 22.08.1977. Obidva písomné doklady sa nachádzajú v dokumentačných
fondoch prvostupňového správneho orgánu. Z protokolu vyplýva okrem iného, že medzi obcami P. a
Blatné Revištia bola určená nová správna hranica tak, aby prechádzala po pravom brehu kanálu Čierna
voda po trojmedzie P.,  Blatné Revištia a Blatné Remety. Správna hranica medzi obcami P. a Blatné
Revištia okrem trojmedzia bola osadená 41 trvalými hraničnými kameňmi. Priebeh hranice, poloha a
čísla hraničných znakov sú zobrazené v pripojenom náčrte o priebehu správnych hraníc. Zmena hraníc
mala nadobudnúť platnosť v termíne, ktorý bude uvedený v rozhodnutí Okresného národného výboru
v Michalovciach, pričom sa navrhovalo, aby nová správna hranica vstúpila v platnosť od 01.01.1978.
Podpis protokolu a kópia náčrtu bola odovzdaná zúčastneným osobám a originál protokolu a originál
náčrtu bol uložený na Stredisku geodézie v Michalovciach.

21. Zo spisu ďalej vyplýva, že v rovnakom čase sa vykonávalo aj technicko-hospodárske mapovanie
v katastrálnom území Blatné Revištia. Zmenu priebehu hranice medzi obcami Blatné Revištia a P.
bola v evidencii nehnuteľností vykonaná v roku 1980 na podklade operátu technicko-hospodárskeho
mapovania. Vyhlásením platnosti nového operátu evidencie nehnuteľností sa dovtedy platný operát



evidencie nehnuteľnosti stal neplatným podľa § 5 ods.4 vyhlášky č. 23/1964 Zb., ktorou sa vykonával
zákon č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností.

22. Hranica medzi katastrálnym územím P. a Blatné Revištia je v platnej vektorovej katastrálnej mape
pre katastrálne územie P. a pre katastrálne územie Blatné Revištia evidovaná v súlade s údajmi
vyplývajúcimi z technicko-hospodárskeho mapovania a od uvedeného času je platnou katastrálnou
hranicou. Z protokolu o vyšetrení správnych hraníc medzi obcami P. a Blatné Revištia nevyplývalo, že
by niektorá z obcí nesúhlasila s návrhom na zmenu priebehu správnej hranice tak, ako je to uvedené
v protokole.

23. Rozhodnutie Okresného národného výboru v Michalovciach vo veci zmeny správnej hranice
medzi obcami P. a Blatné Revištia v dokumentačných fondoch katastrálneho odboru Okresného úradu
Michalovce nebolo nájdené. Rozhodnutie bývalého Okresného národného výboru nebolo nájdené ani v
dokumentačných fondoch obce P.. Správny orgán v tejto súvislosti konštatoval, že uvedené skutočnosti
ešte nedokazujú, že uvedené rozhodnutie nebolo vôbec vydané, a že teda neexistuje.

24. Žalobca podal návrh na vykonanie opravy chýb v katastrálnom operáte, vzhľadom na to, že nesúhlasí
s takto stanovenou, resp. určenou hranicou, keďže podklady, na základe ktorých sa hranica medzi
katastrálnym územím žalobcu a obce P. určila na základe neexistujúcich podkladov, a teda takýto stav
nezodpovedá zákonu. Dožadoval sa, aby v rámci vykonanej opravy chýb v katastrálnom operáte bola
hranica zakreslená tak, ako to zodpovedalo stavu do roku 1977.

25. Podľa § 3 ods.8 katastrálneho zákona katastrálnym územím sa rozumie územno-technická jednotka,
ktorú tvorí územie uzavretý a v katastri spoločne evidovaný súbor pozemkov.

Podľa § 22 ods.1 katastrálneho zákona v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam,
rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o opravu
chýb v katastrálnom operáte, a o obnove katastrálneho operátu.

Podľa § 58 ods.1 katastrálneho zákona za zmenu hranice katastrálneho územia sa považuje zmena
hranice katastrálneho územia, ktorá nie je totožná s hranicou obce, a to:
a) zlúčenie dvoch alebo viacerých katastrálnych území, ktoré sú súčasťou jednej obce,
b) rozdelenie doterajšieho katastrálneho územia na dve alebo viac katastrálnych území v tej istej obci,
c) oddelenie časti jedného katastrálneho územia a jeho pričlenenie do iného katastrálneho územia v
tej istej obci.

Podľa § 58 ods.2 katastrálneho zákona o zmene hranice katastrálneho územia, ktorá je súčasne
hranicou obce, rozhodne okresný úrad v súlade so zmenou hranice obce.

Podľa § 59 ods.1 písm.a) katastrálneho zákona okresný úrad aj bez návrhu opraví údaje katastra, ak
sú v rozpore s verejnou listinou, alebo s inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania a zmien údajov
katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra.

Podľa § 59 ods.1 písm.b) katastrálneho zákona okresný úrad aj bez návrhu v súčinnosti s vlastníkmi a
inými oprávnenými osobami opraví v katastrálnej mape chybne zakreslené hranice pozemkov.

Podľa § 70 ods.2 katastrálneho zákona údajov katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam,
parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera
katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej
hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových
bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné
a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako
parcela registra „E“.

26. Súd nepovažuje žalobu žalobcu za opodstatnenú vzhľadom na to, že po vyšetrení hraníc parciel
registra „C“ na styku dvoch katastrálnych území P. a Blatné Revištia boli vyhotovené čiastkové protokoly,
a zároveň náčrty o miestnom vyšetrovaní, v ktorých sú zobrazené rušenie pôvodného priebehu správnej
hranice. Na náčrte o miestnom vyšetrení č. 036 je podpis zástupcu obce Blatné Revištia spolu s



úradnou pečiatkou Miestneho národného výboru Blatné Revištia. Protokol vyhotovený o vyšetrení
správnych hraníc medzi katastrálnym územím P. a Blatné Revištia bol vyhotovený dňa 15.09.1977 a
dňa 22.08.1977 bol vyhotovený náčrt o priebehu správnych hraníc medzi obcami P. a Blatné Revištia.
Zo spisu vyplýva, že dokumentácia technicko-hospodárskeho mapovania katastrálneho územia P. bola
vyhotovená podľa vtedy platných predpisov, zmena priebehu hranice medzi obcami Blatné Revištia a
P. bola v katastri nehnuteľností vykonaná v roku 1980 na podklade operátu technicko-hospodárskeho
merania, ktoré sa uskutočnilo v oboch katastrálnych územiach. Vyhlásením platnosti nového operátu
evidencie nehnuteľností dovtedy platný operát evidencie nehnuteľností sa stal neplatným podľa § 5
ods.4 vyhlášky č. 23/1964 Zb., ktorou sa vykonával zákon č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností.
Hranica medzi katastrálnymi územiami obce P. a Blatné Revištia je z platnej vektorovej katastrálnej
mape katastrálneho územia P. a katastrálneho územia Blatné Revištia evidovaná v súlade s údajmi z
technicko-hospodárskeho mapovania, a nie odvtedy platnou katastrálnou hranicou. Skutočnosť, že sa
rozhodnutie bývalého Okresného národného výboru v Michalovciach vydané vo veci zmeny správnej
hranice, nenašlo v dokumentačných fondoch obce P., ani bývalého okresného národného výboru, nie
je dôkazom toho, že také rozhodnutie nebolo vydané. V danej veci je však rozhodujúce to, že hranica
medzi katastrálnym územím obce P. a Blatné Revištia je súčasne hranicou územnej správnej jednotky, a
to hranicou medzi obcou P. a obcou Blatné Revištia, a súčasne je aj hranicou medzi okresom Michalovce
a okresom Sobrance. Okres Sobrance bol vytvorený zákonom č. 221/1996 Z.z. o územnom a správnom
usporiadaní Slovenskej republiky. Súd považuje za správny názor žalovaného, že zmena priebehu
hranice katastrálneho územia medzi katastrálnym územím P. a katastrálnym územím Blatné Revištia,
ktorú žalobca požaduje, a ktorá by si zároveň vyžiadala zmenu hranice obce, a súčasne hranice okresu,
nie je možné uskutočniť postupom podľa ustanovenia § 59 katastrálneho zákona. Ani tá okolnosť, že
jej bol vykonaný bez kompletného výsledného elaborátu, a teda, aj v rozpore s vtedy platnou zákonnou
úpravou, nie je takou chybou, ktorú je možné opraviť podľa ustanovenia § 59 ods.1 katastrálneho zákona.
Rozhodujúcou skutočnosťou je to, že nie sú dané hmotno-právne podmienky na vykonanie opravy podľa
§ 59 katastrálneho zákona, keďže správny orgán nemá právomoc zmeniť priebeh hranice katastrálneho
územia, ktoré je súčasne hranicou obce, a zároveň hranicou okresu.

27. Účelom konania o oprave chýb v katastrálnom operáte nie je riešenie vlastníckeho sporu. Riešenie
takéhoto sporu patrí výlučne do občiansko-právneho konania.

Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, a tiež z povahy uvedeného právneho inštitútu vyplýva,
že tento druh konania nemožno použiť na určovanie vlastníkov nehnuteľností na riešenie vlastníckych
sporov a zapisovanie vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, resp. určenia práva hraníc pozemkov.
Dôležité je tiež to, že konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte je nesporovým konaním, a preto aj
z toho dôvodu nemôže žalovaný v rámci konania o oprave chyby rozhodovať spor o existenciu určitého
práva k nehnuteľnosti.

Pretože ustanovenie § 59 ods.1 písm.a) až c) katastrálneho zákona neobsahuje takú skutkovú podstatu,
ktorú je možné podriadiť pod skutkový stav predmetnej veci, neboli splnené hmotno-právne predpoklady
na vyhovenie návrhu žalobcu na vykonanie opravy chyby v katastrálnom operáte. Vzhľadom na
uvedené žalobné námietky žalobcu týkajúce sa existencie, resp. neexistencie rozhodnutia bývalého
ONV, existencie čiastkových protokolov a úplnosti záverečného protokolu nie sú vzhľadom na vyššie
uvedené právne významné.

28. Súd taktiež nepovažuje za opodstatnenú a dôvodnú námietku žalobcu, spočívajúcu v tom, že
žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa sa pri svojom rozhodovaní odvolával na ustanovenia
zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, keďže v čase vykonania zmeny hranice katastrálneho
územia a hranice obce tento zákon neplatil. Žalovaný nemohol pri svojom rozhodovaní prihliadať na už
zrušený zákon č. 69/1967 Zb. o národných výboroch, keďže tento zákon je už od roku 1990 neplatný
a neúčinný. Na ustanovenia tohto zákona mohol žalovaný a správny orgán prvého stupňa prihliadať
iba v konaní podľa § 52 až § 56 katastrálneho zákona, ktoré sa považovali za reštitučné ustanovenia,
ktoré umožňovali žalovanému rozhodovať o zmene hranice katastrálneho územia, ktorá bola súčasne
aj hranicou obce na návrh obce, resp. ich obyvateľov, ktorí však bolo možné podať iba do 31.12.2001,
čo žalobca nevyužil. Z uvedených dôvodov súd považoval rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu za vydané v súlade so zákonom, a preto žalobu žalobcu podľa §
190 ako nedôvodnú zamietol.



29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 Správneho súdneho poriadku).

30. Súd nepriznal žalobcovi právo na náhradu trov konania vzhľadom na to, že nebol v konaní úspešný
(§ 167 ods.1 Správneho súdneho poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca
od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia,
údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby
bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku  (ďalej len
\"sťažnostné body\") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka
konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\") a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.



Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "252c7cc3-1692-430e-bc0a-aca011cf3585:ff045681-963a-4f6a-b6bb-2d7f1e68bbe0", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7017200473.1", "spisova_znacka": "6S/71/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/71/2017 z 14. 11. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7017200473.1"}], "citovane_v": []}