{"guid": "252b6c5c-7c50-4841-a22d-542d8eee33ad:09e0c165-7395-465e-ba18-bd3bae1b3048", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2013:3208203299.1", "spisova_znacka": "8CoE/186/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8CoE/186/2012 z 20. 8. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 20. augusta 2013, sp. zn. 8CoE/186/2012, ECLI:SK:KSTN:2013:3208203299.1", "identifikacne_cislo": "3208203299", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Eva Bíróová", "sudca_id": 1284, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-biroova-1284", "datum_vydania": "2013-08-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "nazov": "§ 44 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-45.odsek-1", "nazov": "§ 45 ods. 1 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-45.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-45.odsek-2", "nazov": "§ 45 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-45.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-45"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-44", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-45"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/09e0c165-7395-465e-ba18-bd3bae1b3048", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3208203299.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2013:3208203299.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2013:3208203299.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoE/186/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3208203299
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Čekanová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3208203299.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Profidebt Slovakia, s.r.o.,

so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35 925 922, proti povinnému: D. U., bytom P. XXX/XX, T.
nad T., o vymoženie 1.222,56 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 31. októbra 2012, č.k. 4Er/3290/2008-28, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa   p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,
že dňa 10.02.2009 bol poverený súdny exekútor Mgr. Ing. Ivan Šteiner, PhD. vykonaním exekúcie
na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku.  Oprávnený ako dodávateľ a povinný ako
spotrebiteľ uzavreli dňa 18.01.2002 Zmluvu o prenájme č. 439963 (vo formulárovej podobe) a svoj
zmluvný vzťah zabezpečili dňa 30.08.2006  Dohodou o uznaní dlhu č. 16508/4054. Nakoľko Zmluva
o prenájme má povahu spotrebiteľskej zmluvy  s poukazom  na znenie § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, ako aj

s poukazom na znenie § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, tak povinný vystupuje ako spotrebiteľ aj
v Dohode o uznaní záväzku, pretože sa jedná o zabezpečenie hlavného zmluvného vzťahu. Z okolností
utvárania zmluvy a s ohľadom na povahu strán zmluvy je zrejmé, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy
konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako s fyzickou osobou
nepodnikateľom. Na základe uvedeného mal súd jednoznačne preukázané, že ide o spotrebiteľskú
zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem zmluvných dojednaní, aplikovať aj príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a
sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Súčasťou Dohody o uznaní dlhu č.
1650814054 sú aj Zmluvné ustanovenia, ktoré v článku 9.2. upravujú rozhodcovskú doložku, v zmysle
ktorej akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi účastníkmi z tejto Dohody vyplývajúce alebo
súvisiace s ustanoveniami tejto Dohody s porušením, ukončením či neplatnosťou Dohody a všetky spory
alebo nároky vyplývajúce zo záväzkových vzťahov špecifikovaných v týchto ustanoveniach Dohody, z
ktorých záväzky Dlžník - spotrebiteľ uznal čo do dôvodu a výšky budú riešené a s konečnou platnosťou
rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní. Z predloženého rozhodcovského rozsudku súd zistil,
že rozhodcovský súd priznal právo  na peňažné plnenie  na základe  zmenky. Poukázal na uzavretú
dohodu o vyplnení zmenky medzi účastníkmi konania, ktorá je súčasťou Zmluvných ustanovení Dohody
o uznaní dlhu č. 1650814054 - čl. 7. Účastníci konania zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah neúplnou
zmenkou /blankozmenkou/, kde povinný vystupoval ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Keďže si
povinný svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil, čím sa stal dlh v zmysle
dohodnutých podmienok splatný vcelku,  oprávnený vyplnil zmenku povinného v zmysle dohody o
vyplnení zmenky. Po preskúmaní podmienok na vedenie rozhodcovského konania, rozhodcovský súd
vyhovel žalobe v celom rozsahu, pričom mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol
zmenkový záväzkový vzťah na základe zmenky vyplnenej v súlade s dohodou o vyplnení zmenky.  Po



doplnení v zmenke absentujúcich údajov ide o vlastnú zmenku žalovaného. Súd citoval ustanovenia §
52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 4 písm. r), 5 a § 54 ods. 1 prvá veta OZ. Podľa čl. 6 ods.1. smernice Rady
93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ako \"smernica\"), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom  zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa  čl. 2. písm.
a) smernice, na účely tejto smernice \"nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v
článku 3. Podľa  čl. 3 ods. 1., zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podľa  čl. 3 ods. 3. smernice, príloha
obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.
Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. Poukázal na rozsudok Súdneho
dvora vo veci C-240/98 Oceáno Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero a rozsudok vo
veci C-168/05 Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL. Ustanovenie § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka obsahuje exemplikatívny príkladný, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a
precizovaný. Týmto spôsobom zákonodarca reaguje na nesprávnu aplikačnú prax. V tomto výpočte je
s účinnosťou od 01.03.2010 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie od spotrebiteľa
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory

s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená
podmienka v tomto príkladnom výpočte v čase uzatvorenia zmluvy nenachádzala nemožno vyvodiť,
že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej
zmluve. Dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá
je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor súd  opieral o to, že spotrebiteľ  sa
v porovnaní

s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj o úroveň
informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez
toho aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj

v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy
ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky. Povaha zmluvy je teda adhézna,
to znamená, že spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok, resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej
doložky bol dodávateľom vopred pripravený.  Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy
neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom,
sú ustanovenia smernice Rady 93/13/ES, a to najmä citované ustanovenia, ktoré sú dostatočne presné
a zrozumiteľné. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok  práva Európskej únie na
právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Svoj názor

o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky súd oprel aj o stanovisko Súdneho dvora (ES)
vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 40, v ktorom
Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom
a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá, a ktorá priznáva
právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu
alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná
ako nekalá.

V rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky
rozhodoval rozhodcovský súd zvolený oprávneným. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné
konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá
ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernica Rady



93/13/EHS. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez
návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57
ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu
(§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), podrobne upravuje Exekučný poriadok, ustanovenie okamihu,
kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne dané. Z uvedeného tak vyplýva, že súd rozhodne
o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, ak zistí, že sú dané dôvody na ukončenie
núteného vymáhania pohľadávky. Súd je preto povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo
skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov
je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. V danom prípade
rozhodnutie súd oprel práve o neexistenciu relevantného exekučného titulu uplatnením príslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka, ako aj Exekučného poriadku. Súd akceptoval na jednej strane
dôležitý záujem štátu na rešpektovaní materiálnej právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorej prelomenie
musí byť výnimočné z pohľadu princípov determinujúcich právny štát (princíp právnej istoty prameniaci
z konečného súdneho rozhodnutia) a na druhej strane základné právo občana - spotrebiteľa na ochranu
inter alia pred nekalými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Tomuto právu zodpovedá povinnosť
štátu garantovať vysoký stupeň ochrany práv spotrebiteľov a postarať sa, aby spotrebiteľov nečestné
zmluvné podmienky nezaťažovali (čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13 EHS). Súdny dvor Európskej únie v
rozsudku C-40/08 ASTURCOM č. 51 judikoval dokonca, že čl. 6 smernice treba považovať za kogentné
ustanovenie. S poukazom na ustanovenie § 45 ods. 1, 2 a § 35 z.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní uviedol, že rozhodcovský rozsudok síce nadobúda účinky rozsudku súdu, ale zákonodarca
upravil postup ako zabrániť, aby sa plnenie priznané arbitrom nevymáhalo, ak okrem iného odporuje
dobrým mravom. Formálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že rozhodnutie nemožno preskúmať
na základe riadnych opravných prostriedkov a nenastane odkladný (suspenzívny účinok). Materiálna
právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, medzi ktorými má táto právoplatnosť účinky,
sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku (rei iudicatae), o ktorom
nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Kým formálna
právoplatnosť je vždy bezvýnimočná, teda rozhodnutie buď je, alebo nie je napadnuteľné riadnymi
opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje omnoho väčšou flexibilnou. V právnom
poriadku tak existujú rozhodnutia, ktoré síce sú v zásade materiálne právoplatné, ale pre určité okruhy
právnych vzťahov (pre určité právne normy) sa na ne hľadí, akoby materiálne právoplatné neboli.
Určenie týchto dôvodov a rozsahu, v akom sa na účinky materiálnej právoplatnosti nemá prihliadať,
určuje zákonodarca a súdu patrí do kompetencie aplikácia takejto vyjadrenej právnej úpravy, pokiaľ
nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi alebo medzinárodnými zmluvami,
ktoré boli ratifikované a vyhlásené v súlade so zákonom. Tieto princípy sa vzťahujú aj na rozhodcovské
rozsudky, ktoré nadobudnú účinky právoplatného rozhodnutia súdu (§ 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní). Toto ustanovenie v spojení s § 159 Občianskeho súdneho poriadku určuje,
že účinkami materiálnej právoplatnosti doručeného rozhodcovského rozsudku nie je viazaný súd, ktorý
tento rozhodcovský rozsudok preskúmava na základe žaloby podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní. Vo vyššie uvedenom zmysle treba vykladať aj ustanovenie

§ 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ktoré v sebe zakotvuje osobitný prieskumný
inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu, resp. súdu rozhodujúceho

vo veci výkonu rozhodnutia. Exekučný súd je pri postupe podľa § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný
nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 Občianskeho súdneho poriadku a môže ho preskúmavať
z hľadísk vyjadrených v § 45 zákona č. 244/2002 Z. z.

o rozhodcovskom konaní aj čo do jeho materiálnej správnosti. Toto preskúmanie je exekučný súd
oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol, teda tak, ako by to mohol
urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach. Môže samostatne posúdiť, či vec je spôsobilá na
rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní),
či v tej istej veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, ďalej posúdiť
obsah povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, či nejde o
plnenie právom nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá
vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa, je neprijateľná. Pokiaľ je však
zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v
právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý teória a prax navyše označujú za fakticky



nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči
dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne
neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu
o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky zastaví. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou
podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon
práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je
rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z
neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy, pretože iba tak môže naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/
EHS - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných
ľudí nezaväzovali. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky
osobitný, pretože v krízových situáciách a pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a
právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže
sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva
arbitrom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. V prípade rozhodovania rozhodcom
nejde o výkon verejnej moci ( nález ÚS ČR IV. ÚS 174/02 judikuje: \"rozhodčí soud není orgánem veřejné
moci a tudíž ani jeho rozhodčí nálezy nemohou být rozhodnutím orgánu veřejné moci... Jeho moc tedy
není delegována svrchovanou moci státu, ale pochází od soukromé vlastní moci stran určovat si svůj
osud\". Na základe uvedených skutočností dospel súd k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky
v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie viazaný a  táto
je v rozpore  príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj v rozpore s
ustanoveniami smernice Rady 93/13/EHS.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej  lehote oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd zrušil
napadnuté uznesenie v celom rozsahu a zaviazal povinného zaplatiť oprávnenému náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 92,02 Eur. Poukázal na zmätočnosť, nepreskúmateľnosť a pochybnosti
o zákonnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie a pri vydaní
napadnutého uznesenia. Citoval ustanovenie § 44 ods. 2 EP. Poverenie na vykonanie exekúcie v
tomto exekučnom konaní bolo vydané dňa 10.02.2009. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je
takým rozhodnutím, ktoré exekučný súd urobí po preskúmaní vykonateľnosti exekučného titulu, súladu
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom.
Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie potvrdzuje, že exekučný súd jednoznačne a nepochybne
deklaroval splnenie všetkých zákonných predpokladov a podmienok v zmysle § 44 ods. 2 EP. Ku dňu
vydania predmetného uznesenia nedošlo k žiadnej relevantnej zmene príslušných právnych predpisov,
na ktoré sa exekučný súd odvoláva. Vydaním uznesenia súd zaujal absolútne odlišné stanovisko
oproti tomu, aké zaujal pri vydaní poverenia, čo vôbec nezdôvodnil. Tvrdenia exekučného súdu o
neplatnosti rozhodcovskej doložky sú právne neopodstatnené, nie je v žiadnom prípade neprijateľnou
podmienkou. Čl. 9 ods. 9.1  dohody dáva na výber medzi rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa
rozhodcovskej doložky a príslušným súdom v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov
spočíva na žalobcovi. Z uvedeného vyplýva, že osoba podávajúca žalobu, ktorou môže byť veriteľ
aj dlžník, sa môže rozhodnúť buď pre konanie pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským
súdom. Rozhodcovská doložka je len alternatívna, a teda nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval
len  pred arbitrážou. Spotrebiteľ a dodávateľ nie sú nijako limitovaní pri podaní žaloby. Ak bude žalobu
podávať spotrebiteľ, bude v procesnej pozícii žalobcu a teda jemu bude patriť právo voľby medzi
štátnym súdom a rozhodcovským konaním, čo znamená, že sám môže žalobou uplatniť svoje nároky
vyplývajúce alebo súvisiace s dohodou. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) OZ zakazuje v rozhodcovskej
doložke výlučne také ustanovenie, ktoré by spotrebiteľa nútilo pri podaní žaloby postupovať výlučne v
rozhodcovskom konaní. Súčasne ako právny následok porušenia tohto zákonného zákazu zakotvuje
neprijateľnosť výlučne len tohto ustanovenia v rozhodcovskej doložke, ktoré zákonný zákaz porušuje,
nie celej rozhodcovskej doložky. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že rozhodcovská doložka môže
byť súčasťou aj tzv. adhéznej zmluvy. Návrh zmluvy predkladá jedna strana, druhá ho buď akceptuje
alebo nie. Povinný sa dohodu rozhodol uzavrieť sám. To neznamená, že sa tým vzdáva nejakých práv,
zhoršuje si svoje postavenie. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 21CoE/24/2012
zo dňa 15.05.2012, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co 67/2008. Dohoda o uznaní dlhu nie je
spotrebiteľskou zmluvou. Jej uzavretím došlo k zmene v obsahu záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy,
čo sa týka podmienok jeho splatenia. Súčasne s dohodu oprávnený a povinný uzavreli rozhodcovskú
doložku. Tá teda nebola súčasťou spotrebiteľskej zmluvy, ale bola uzavretá až následne po uzavretí
spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľ sa nedostal do znevýhodneného postavenia, pretože v čase jej



uzavretia mal vedomosť o tom, že bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy
(zmluvy o prenájme), a teda v čase jeho zvýšenej ostražitosti.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. Odvolací súd
preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní oprávneným vznesené a v plnom rozsahu
sa stotožňuje s právnym závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si osvojuje dôvody napadnutého
rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa odvolací súd dopĺňa
nasledovné:

Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia vyjadruje, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné
riadnymi opravnými prostriedkami, teda že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok.
Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi  na ktorých sa právoplatnosť
vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku o ktorom nemožno
znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa
považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými
prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje  väčšou flexibilitou. V právnom poriadku tak
existujú rozhodnutia, ktoré síce sú v zásade materiálne právoplatné, ale pre určité okruhy právnych
vzťahov sa na ne hľadí, ako by materiálne právoplatne neboli.  Materiálna právoplatnosť rozhodnutí
preto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych dôvodov existujú v nej výnimky.

Možnosť prelomenia materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku je riešená v ust. § 45 zákona
o rozhodcovskom konaní. Zákonodarca jednoznačne uzákonil možnosť pre exekučný súd zastaviť
exekúciu napriek právoplatnému rozhodcovskému rozsudku, ak má nedostatky uvedené v § 40 písm.
a) b), alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré
je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Uvedené ustanovenie je
podľa súdnej praxe plne aplikovateľné aj na naplnenie čl. 6 smernice 93/13/EHS a umožňuje zastaviť
exekúciu aj pokiaľ ide o plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok. Zo znenia § 45 ods. 2 zákona
č. 244/2002 Z. z. teda explicitne vyplýva, že pri zistení dôvodov uvedených v citovanom zákonnom
ustanovení súd výkon rozhodcovského rozsudku zastaví bez ohľadu na štádium, v akom sa výkon
rozhodnutia, prípadne exekúcia nachádza.

Udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je také procesné rozhodnutie, ktoré by vylučovalo
čiastočné alebo úplné zastavenie exekúcie pre nesúlad exekučného titulu so zákonom. Takýto postup je
zákonný, výslovne upravený v § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Keďže
súd je oprávnený v každom štádiu exekučného konania skúmať z úradnej povinnosti, či tu nie je daný
niektorý z dôvodov, pre ktorý by musel exekúciu zastaviť, samotné udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie preto nie je prekážkou pre rozhodnutie o zastavení exekúcie, keď sú preto splnené podmienky.

V súvislosti s aplikáciou  Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993

o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nemá ako prameň komunitárneho práva
horizontálny priamy účinok, ale existuje komunitárna povinnosť interpretovať vnútroštátne právo
komunitárne komfortným spôsobom. Smernica podľa čl. 1 písm. q) Prílohy považuje riešenie sporov zo
spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané. Zákaz neprimeranosti
je tu potrebné chápať tak, že podnikateľ ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy nesmie
zneužívať svoje silnejšie postavenie - dané tým, že spotrebiteľ nie je fakticky schopný presadiť akékoľvek
zmeny formulárových zmluvných podmienok a že pri úverových zmluvách koná spotrebiteľ pod tlakom
finančnej tiesne, a tak podnikateľ vlastne môže získať nefair výhody, ktorou je aj prenesenie sporu zo
sústavy nezávislých súdov na rozhodcu, s ktorým podnikateľ dlhodobo spolupracuje, poskytuje mu zdroj
príjmu, v konaní nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, sú vylúčené opravné prostriedky.



Za neprimeranú je potrebné považovať rozhodcovskú doložku aj v danej veci, ktorá je súčasťou
Zmluvných ustanovení, ktoré predkladal oprávnený povinnému na formulári, pričom nebola individuálne
dojednaná a jej obsah povinný ani nemohol ovplyvniť. Odvolací súd zastáva názor, že o nekalú
zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ má podľa nej možnosť vybrať si medzi rozhodcovským
a štátnym súdom, ale v prípade, ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na
návrh dodávateľa (oprávneného), spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo
podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Spotrebiteľ v takomto
prípade nemá žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu možnosti riešenia sporu. Vychádzajúc z komplexnej
úpravy rozhodcovskej doložky je potom potrebné považovať takúto rozhodcovskú doložku v celosti za
neprijateľnú podmienku a to aj v náväznosti na judikatúru Súdneho dvora EÚ (C-240/98 až C-244/98,
C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05).

Rozhodcovskú doložku odvolací súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti
v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka platnom a účinnom v rozhodnom období. Odvolací súd
zároveň uvádza, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa
ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah
teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom,
že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie
skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a
rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak
je takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije,
v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 sp. zn. IV. ÚS 55/2011). Predmetný rozhodcovský
rozsudok, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe
neplatnej rozhodcovskej doložky, je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý
exekučný titul podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku.

Napokon odvolací súd zdieľa aj právny názor súdu prvého stupňa,  že  \"Dohodu o uznaní dlhu
č.  16508/4054 zo dňa 30.08.2006 treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka, a preto sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa,
ktorý rozhodcovskú doložku v danej zmluve vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Pokiaľ vo
veci vydal rozhodcovský rozsudok rozhodca, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorú súd
považuje ako celok za neprijateľnú a tým neplatnú, v súlade s ustanovením § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka, súd prvého stupňa v konečnom dôsledku správne exekúciu zastavil. Odvolacie námietky
oprávneného boli preto neopodstatnené.

Odvolací súd z týchto dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust.

§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správne.

Odvolací súd napokon dodáva, že taktiež zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky, na základe
ktorej oprávnený  vyplnil do zmenky chýbajúce údaje, považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku,
ktorá ako zmluvné dojednanie vyznieva výrazne v neprospech spotrebiteľa a sleduje ciel obísť právne
predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.  Nakoľko ustanovenie obsahujúce dohodu o vyplnení zmenky
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je podľa Občianskeho zákonníka neplatná, odvolací súd
má za to, že dodávateľ nebol oprávnený takúto zmenku vyplniť a následne ani uplatniť nárok zo zmenky
na rozhodcovskom súde. Pokiaľ potom rozhodcovský súd nárok na podklade takejto zmenky priznal,
ide o plnenie priznané v rozpore so zákonom a v rozpore s dobrými mravmi. Je pritom zrejmé, že
oprávnený ako dodávateľ  mal znenie tohto zmluvného dojednania vopred pripravené vo všeobecných
zmluvných podmienkach, ktoré používa vo všetkých prípadoch. Spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah
predloženej formulárovej zmluvy a všeobecných obchodných podmienok ovplyvniť, resp. niektoré zo
zmluvných dojednaní vylúčiť. Odvolací súd má za to, že  rozhodnutie rozhodcu, ktorý zo spotrebiteľského
vzťahu vytvoril  bezkauzálny vzťah zo zmenky, vylučuje akékoľvek inštitúty zamerané na ochranu
spotrebiteľa, čím porušuje kogentné predpisy určené na ochranu spotrebiteľa a výrazne preberá len
argumenty  oprávneného.



Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie   n i e   j e   p r í p u s t n é.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Er/3290/2008", "guid": "4062839b-e5b9-4a8e-a473-6815abdc3fbb:a9e2893e-209e-4edb-a405-5b025ec3ec5b", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 11298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a"}, {"guid": "47b16a61-aea3-4047-8188-972729eccbc3:f0c6ee41-50d1-488e-ae73-ba9d01f004cd", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2012:2709201509.1", "spisova_znacka": "21CoE/24/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 21CoE/24/2012 z 30. 8. 2012", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2012-08-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2709201509.1"}], "citovane_v": []}