Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 25Co/118/2017 z 29. 4. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 29. apríla 2018, sp. zn. 25Co/118/2017, ECLI:SK:KSTT:2018:2211203861.2 Krajský súd Trnava | 25Co/118/2017 | ECLI:SK:KSTT:2018:2211203861.2 | 2018-04-29 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 255 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8b5f3839-412c-4f04-aa4d-ec5d456e4ebc Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2211203861.2 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/118/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211203861
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2211203861.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň:
JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: Ing. F. G., nar. X.X.XXXX,
bytom R., C. XX, zastúpeného advokátom: JUDr. Štefan Čakvári, so sídlom Bratislava, Vazovova 9/
A, proti žalovanému: Ernest Vörös - RENOSTAV, IČO: 17 571 367, Dolný Štál 496, zastúpenému
advokátkou: Eva Skačániová, so sídlom Dunajská Streda, Korzo Bélu Bartóka 789/3, o zaplatenie
2.821,48 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská
Streda č.k. 6C/200/2011-204 zo dňa 7.2.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. vyslovil, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi 2.821,48 Eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne z tejto sumy od 1.10.2010 do zaplatenia,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Prvou vetou výroku II. súd určil, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu. Druhou vetou vyslovil, že o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 107 ods. 1 a 2, § 451 ods. 1 a 2, § 517 ods. 1
a 2 Občianskeho zákonníka, pričom na rozhodnutie o náhrade trov konania aplikoval procesné ust. §
255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 CSP.

3. Súd pritom vychádzal zo skutkových zistení ako mu vyplynuli z vykonaného dokazovania, že žalobca
preukázal existenciu ústnej dohody - zmluvy ohľadom výstavby garážového prístrešku, taktiež bolo
preukázané, že na prelome mesiacov máj a jún 2009 žalovaný bol na nehnuteľnosti, ukázal kde je
prípojka, je nepochybné, že vykonával výkopové práce. Vykonanými dôkazmi bolo preukázané, že
žalovaný ešte v roku 2006 obdržal od žalobcu žalovanú istinu, o ktorej však tvrdil, že táto mala iný
účel, hoci išlo o vyplatenú zálohu na vybudovanie prístrešku. Výpoveďou Ing. E. bolo preukázané, že
práve žalovaný bol subjektom, ktorý mal realizovať výstavbu prístrešku. Listinnými dôkazmi žalobca
preukázal, že keďže termín začatia prác na výstavbe prístrešku bol samotným žalovaným určený na
obdobie po dohotovení vodovodnej prípojky, konkrétne išlo o obdobie roku 2009 mesiace máj až jún,
kedy za zrealizovalo pripojenie na vodovod. Práve toto bol okamih, kedy bolo zrejmé, že žalovaný
už toto dielo nevykoná, pretože s prácami na prístrešku nezačal. Práve výpoveďou svedka Ing. E.
mal súd preukázané, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o dielo. Z celkových
okolností vecí vyplýva, že finančná hotovosť, ktorú žalobca zložil na účet žalovaného dňa 19.6.2006 je



zálohou na nákup materiálu pre výstavbu garážového prístrešku, nakoľko táto suma bola vložená na účet
žalovaného krátku dobu po tom, ako žalovaný vypracoval krycí list rozpočtu, ktorý je overený pečiatkou
a podpisom žalovaného (č.l. 5 spisu) ako aj krátku dobu po tom, ako bol vypracovaný rozpočet dňa
3.2.2006 (č.l. 6 spisu), samotný vklad hotovosti mal súd preukázaný pokladničnou potvrdenkou O. R. E.
(č.l. 7 spisu). Ukončenie výstavby tohto prístrešku bolo dohodnuté pôvodne 6 týždňov od zloženia zálohy.
Následne sa tento termín opakovane posúval až bol dohodnutý tak, že žalovaný prístrešok postaví po
tom, ako vykoná výkopové práce, ktoré súviseli s napojením vodovodnej prípojky domu žalobcu do
sústavy miestneho vodovodu, k čomu došlo na prelome mesiaca máj a jún roku 2009. Toto bol posledný
termín, kedy žalobca mal zrealizovať výstavbu garážového prístrešku.

4. Skutočnosť, že medzi stranami sporu bola uzavretá dohoda o dielo podľa prvoinštančného súdu
vyplýva z doložených listinných dôkazov, krycieho listu rozpočtu ako aj rozpočtu na stavbu garážového
prístrešku zo dňa 3.2.2006. Z výsluchu žalovaného na pojednávaní dňa 12.12.2011 vyplýva, že takéto
dohody o vykonaní diela neuzatváral vždy písomne, uzatváral ich aj ústne. Na základe týchto jednaní
a dohody o vykonaní diela v časovom slede dňa 19.06.2006 bola zložená záloha 85.000,- Sk zo strany
žalobcu na účet žalovaného, ktorý účet sám žalovaný označil. Podľa súdu je irelevantným, že tento účet
nie je podnikateľským účtom žalovaného ale jeho súkromný účet, pretože o tejto skutočnosti žalobca
nemohol mať vedomosť, nakoľko peniaze boli zložené na účet ktorý mu označil sám žalovaný. Žalovaný
týmto svojim tvrdením chcel preukázať súdu, že v podstate sa malo jednať o pôžičku ktorú poskytol
žalobcovi, pretože žalobca mu podľa príjmového pokladničného dokladu z 05.03.2004 mal zaplatiť
celú dlžnú istinu, teda 132.324,26 Sk ktorú mu dlhoval na prácach ktoré realizoval na výstavbe jeho
rodinného domu. V skutočnosti mu mal zaplatiť 47.324,30 Sk a zostal mu dlžný 85.000,-Sk. On síce
mal potvrdiť žalobcovi že prijal od neho celú vyfakturovanú sumu za vykonané práce na jeho rodinnom
dome ale to len preto, že žalobca ho o to poprosil s odôvodnením, že takýto doklad o úplnej úhrade
potrebuje pre stavebnú sporiteľňu, a keď mu sporiteľňa zaplatí takto vyfakturovanú čiastku, zvyšok
85.000,-Sk mu doplatí. Dohodli sa tak, že čiastka 85.000,-Sk bude vlastne jeho osobná pôžička pre
žalobcu. Keďže tieto peniaze mu neplatil na jeho podnikateľský účet ale účet súkromný je zrejmé, že
išlo o osobnú záležitosť a o vyrovnanie jeho dlhu voči žalovanému, ktorý však súvisel s vykonaním
prácami na stavbe rodinného domu žalobcu. Žalobca podľa žalovaného nepreukázal, že by bol dal
žalovanému objednávku na vykonanie stavby garážového prístrešku, nedošlo k žiadnej zmluve o dielo
a to ani v ústnej podobe. Takéto tvrdenia žalovaného súd nepovažoval za vierohodné, s poukazom na
časový sled udalostí od samotného krycieho listu rozpočtu, rozpočtu až po zloženie zálohy a taktiež
aj s poukazom na výpoveď stavebného dozoru Ing. E. je zrejmé, že účastníci uzavreli ústnu dohodu
o výstavbe garážového prístrešku. Túto skutočnosť v celom rozsahu potvrdil aj svedok Ing. E. ktorý
potvrdil, že to bol vyslovene len žalovaný s ktorým komunikoval vo veci plánovanej výstavby garážového
prístrešku. Podľa súdu nie sú vierohodné tvrdenia žalovaného, že by sa malo jednať o osobnú pôžičku,
keďže ešte v marci 2004 malo dôjsť k ním udávaným udalostiam na základe ktorých vystavil pokladničný
doklad na 132.324,26 Sk, z ktorých však žalobca mal uhradiť v skutočnosti iba 47.324,30 Sk. K zloženiu
finančných prostriedkov v sume 85.000,- Sk však došlo až 19.06.2006. Žalovaný ničím nepreukázal, že
by bol žalobcu za uvedenú dobu vyzýval resp. kontaktoval na to, aby mu zvyšné finančné prostriedky
uhradil, čo by bolo prirodzené pokiaľ by jeho tvrdenia boli vierohodné. Čo sa týka rozhodnutia vo
veci, súd sa v celom rozsahu riadil právnym názorom ktorý vyslovil Krajský súd v Trnave v uznesení
25Co 392/2014-127. Preddavok bol poskytnutý 19.6.2006, pôvodná dohoda znela tak, že v lehote
do 6 týždňov by mala byť zrealizovaná samotná prístavba garážového prístrešku. Tento termín na
základe vzájomného jednania sa odďaľoval pričinením žalovaného, až napokon pôvodná dohoda znela,
že k samotnej výstavbe garážového prístrešku pristúpi žalovaný až vtedy, keď sa dokončí pripojenie
vodovodnej prípojky domu žalobcu, pretože v tom čase by mal ešte žalovaný prísť na nehnuteľnosť
žalobcu a urobiť isté výkopové práce tak, aby sa mohlo uskutočniť pripojenie vodovodnej prípojky. Z
doložených listinných dôkazov je nepochybné, že k tomuto došlo na prelome mesiacov máj a jún roku
2007, kedy žalovaný ešte stále tvrdil, že garážový prístrešok postaví a zrealizuje to v dohľadnom čase,
avšak k realizácii nedošlo. V predmetnom prípade podľa záverov prvoinštančného súdu premlčacia
doba začína plynúť najskôr 1.6.2009. Žaloba bola podaná na súde 14.3.2011, teda bola podaná v
zákonnej dvojročnej premlčacej lehote. Preto súd z vyššie uvedených dôvodov žalobe v celom rozsahu
vyhovel, keď skonštatoval, že až od toho okamihu bolo žalobcovi zrejmé, že zamýšľaná zmluva o dielo
nebude realizovaná a vtedy odpadol dôvod, na základe ktorého došlo k jeho plneniu a poskytnutý
preddavok sa stal bezdôvodným obohatením získaným ako plnenie ktorého právny dôvod dodatočne
odpadol a preto sa môže domáhať jeho vrátenia.



5. S poukazom na § 517 ods. 2 OZ súd žalobcovi priznal zákonný úrok z omeškania vo výške 9% s
účinnosťou od 01.10.2010 tak ako sa tohto domáhal, pretože žalovaný so svojim plnením sa dostal do
omeškania už pred týmto dátumom, keďže však žalobca úrok z omeškania žiadal až od 01.10.2010,
súd mu ho od tohto dátumu priznal. Úrok z omeškania je o 8%-nych bodov vyšší než základná úroková
sadzba NBS platná k uvedenému dátumu ako k omeškaniu s plnením peňažného dlhu.

6. Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal náhradu trov
konania v plnom rozsahu s poukazom na § 255 ods. 1 CSP.

7. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojej advokátky odvolanie
žalovaný, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd postupom podľa § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej
inštancie zmenil, keďže nie sú podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie a to tak, že žalobu
v plnom rozsahu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania v plnej výške. Poukázal na to, že
od začiatku konania zotrval na svojom tvrdení, že podľa príjmového dokladu z 5.3.2004 mu žalobca mal
zaplatiť 132.324,26 Sk, ale v skutočnosti mu zaplatil iba 47.324,30 Sk, zostal mu preto dlžný 85.000,-
Sk (2.821,48 Eur). Žalovaný však žalobcovi vystavil príjmový doklad na celú sumu a preto mu dlh vo
výške 2.821,38 Eur musel poukázať na jeho súkromný účel, a nie na podnikateľský. Svoje stanoviská
a okolnosti ale menil práve žalobca. Vo svetle prvého rozsudku prvoinštančného súdu začal účelovo
tvrdiť, že definitívny termín uzatvorenia ústnej zmluvy o dielo mal byť na prelome mesiacov máj a jún
2009, kedy mu bol vykopať vodovodnú prípojku, aby nepremeškal dvojročnú premlčaciu lehotu. Toto
ničím nepodložené tvrdenie si osvojil aj súd prvej inštancie a preto žalobe vyhovel. V tejto súvislosti ako
na prvé poukázal odvolateľ na krycí list rozpočtu, ktorý podľa prvoinštančného súdu mal byť vyhotovený
3.2.2006, čo nie je pravda, keďže pri jeho podpise a pečiatke sa nachádza dátum 6.7.2006, čo je
skutočný dátum, kedy krycí list vyhotovil a žalobcovi poskytol. Zdôraznil, že krycí list je len návrh z
jeho strany a k tomu, aby došlo k uzatvoreniu čo i len ústnej zmluvy o dielo, musí objednávateľ jeho
návrh prijať. Žalobca ale prezentovaný rozpočet nikdy neprijal, o čom svedčí absencia jeho podpisu na
krycom liste. Už toto samo osebe dokazuje, že nikdy nedošlo k prijatiu ponuky z jeho strany a preto
nedošlo ani k platnému uzatvoreniu zmluvy o dielo. Absencia statického posudku a zníženie žalovaným
navrhovaného rozpočtu sú ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré preukazujú, že k uzatvoreniu zmluvy medzi
stranami neprišlo. Žalovaný by predsa nemal záujem stavať akýkoľvek prístrešok keď niekto cudzí
(stavebný dozor Ing. E.) zníži cenu zo 109.823,20 Sk na 82.151,20 Sk. Odvolateľ namietal, že týmito
listinnými dôkazmi sa prvoinštančný súd nevysporiadal a v rozsudku ich nespomína.

8. V ďalšom odvolateľ poukázal na výpoveď manželky žalobcu pani Q. G., pričom spochybnil
vierohodnosť jej výpovede, keďže počas opakovaného výsluchu len opakovala ničím nepodložené
tvrdenia právneho zástupcu žalovaného z pojednávania 25.10.2016, podľa ktorého existenciu ústnej
dohody potvrdila manželka žalovaného. Toto sa ale nikdy nestalo až do posledného pojednávania vo
veci dňa 19.1.2017. S rozpormi vo výpovedi tejto svedkyne sa súd podľa odvolateľa nevysporiadal,
rovnako ako aj s otázkou vierohodnosti jej výpovedí.

9. Ako tretie odvolateľ namietal výpoveď Ing. E. - stavebného dozoru na pojednávaní dňa 19.1.2017.
Počas tohto pojednávania svedok priznal, že upravoval náčrt prístrešku garážového státia a krátil
jednotlivé položky rozpočtu, ktorý navrhol žalovaný. Odvolateľovi nie je celkom jasné ako mohol mať
prvoinštančný súd z výpovede tohto svedka za preukázané, že medzi stranami došlo k uzatvoreniu
ústnej zmluvy o dielo. Podľa odvolateľa súd nevyhodnotil svedeckú výpoveď Ing. E. v tom smere, že
ručne kreslil do náčrtu prístrešku, ktorý ručne pripomienkoval a znižoval rozpočet.

10. Ako na štvrté odvolateľ poukázal na nepreskúmateľný záver prvoinštančného súdu podľa ktorého
z celkových okolností veci vyplýva, že finančná hotovosť, ktorú žalobca zložil na účet žalovaného
19.6.2006 je zálohovaná ako materiál pre výstavbu garážového prístrešku. Podľa odvolateľa žalobca
neuniesol v konaní dôkazné bremeno, pretože nepreukázal bez pochybností uzavretie zmluvy o dielo čo
i len v ústnej podobe a nepreukázal ani dohodnutú cenu diela ani termín ukončenia diela. Zo žiadnych
zistených skutočností nevyplýva záver o dohode medzi žalovaným a žalobcom o zhotovení prístrešku.
Žalobu preto naďalej považuje za nedôvodnú a naviac zotrváva na námietke premlčania.

11. Žalobca odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu žalovaného predložil prostredníctvom
svojho advokáta písomné vyjadrenie, ktorým navrhol odvolanie zamietnuť (?) a napadnutý rozsudok
v celom rozsahu potvrdiť s tým, že skutkové a právne závery prvoinštančného súdu, rovnako ako



všetky jeho výroky považuje za správne a zákonné. Súd podľa neho v odôvodnení rozsudku jasne
a zrozumiteľne, predovšetkým však veľmi podrobne, vysvetlil o ktoré konkrétne dôkazy oprel svoje
skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval v súvislosti s ich právnym hodnotením. Väčšina tvrdení
uvedených v odvolaní žalovaného sú nepravdivé a niektoré aj nezrozumiteľné. Žalovaný prevzatie
sumy 85.000,- Sk nepopiera, tvrdí však, že platba mala iný účel ako záloha na stavbu garážového
prístrešku. Žalobca zásadne odmieta účelové tvrdenie žalovaného o údajnom dlhu žalobcu voči nemu.
Pripomenul, že žalobca od samého začiatku hovorí o vyplatení žalovanej sumy žalovanému na základe
ústnej dohody o výstavbe prístrešku, ako i o tom, že pôvodne dohodnutý termín výstavby prístrešku bol
opakovane odkladaný z dôvodov omeškania žalovaného so stavebnými prácami na samotnom dome
žalobcu, až bol napokon tento termín dohodnutý tak, že žalovaný začne s výstavbou prístrešku najneskôr
v priebehu jedného týždňa po tom, čo bude možné zahrnúť hlinou vykonanú betonáž šachty vodovodnej
prípojky, išlo o termín prelomu mesiacov máj a jún 2009. Márnym uplynutím tejto lehoty žalobcovi došla
trpezlivosť a žalovanému oznámil, že netrvá ďalej na výstavbe prístrešku a žiada vrátiť peniaze. Nielen
opakovane vypočutá svedkyňa Q. G. potvrdzuje existenciu ústnej dohody o zhotovení diela vrátane
dôvodov, pre ktoré nedošlo k jej realizácii, ale aj svedok Ing. E. vo výpovedi, hoci nepriamo, predsa
však významne podporuje tvrdenie žalobcu o existencii dohody o výstavbe prístrešku, inak by žalovaný
nemal dôvod konzultovať technické podrobnosti výstavby prístrešku priamo s Ing. E. - autorom projektu,
vykonávajúcim stavebný dozor, nehovoriac už o cenovej ponuke žalovaného a jej škrtoch zo strany
žalobcu.

12. K doručenému vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného predložil prostredníctvom svojej
advokátky ďalšie vyjadrenie žalovaný, v ktorom uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava podaného
odvolania, ako aj všetkých prednesov a podaní v konaní. Nie je mu celkom jasné akým spôsobom
žalobca ustálil, že rozsudok je jasný a zrozumiteľný, založený na konkrétnych dôkazoch a ich právnom
hodnotení, pričom tvrdenia žalovaného opisuje ako nepravdivé a nepochopiteľné. Trval na svojom
odvolaní, napadnutý rozsudok považuje za nesprávny, konanie žalobcu za účelové a žalobu za
nedôvodnú a špekulatívnu, čo preukazuje aj neustála zmena a prispôsobovanie si dátumov počas celého
konania, len aby svoju údajnú pohľadávku nemal premlčanú.

13. Ďalšie podania v odvolacom konaní neboli odvolaciemu súdu predložené.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie
dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d/, f/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom
(§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce
sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom
ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne
5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a po oboznámení sa s obsahom celého spisového
materiálu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie je vo výrokoch vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho
potvrdenie v zmysle § 387 CSP.

15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na žalovaným uplatnenú odvolaciu
argumentáciu a s prihliadnutím na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či súd prvej
inštancie dospel k správnym skutkovým a právnym záverom odôvodňujúcim vyhoveniu žalobe žalobcu
na zaplatenie od žalovaného sumy 2.821,48 Eur s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia.

16. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistené
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu
zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na
správne odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a



nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa
iba nasledovné:

17. Odvolací súd považuje za správny a vykonaným dokazovaním podopretý záver súdu prvej inštancie,
že v konaní bolo preukázané, že medzi stranami sporu bola uzavretá ústne zmluva o dielo v presne
nezistenom čase roku 2006 na základe ktorej sa žalovaný zaviazal, že pre žalobcu zhotoví garážový
prístrešok podľa v spise založenej projektovej dokumentácie, na základe rozpočtu založeného v spise.
Pôvodná cena prístrešku pritom podľa tohto rozpočtu znela na sumu 109.823,20 Sk, podľa vykonaného
dokazovania boli v rozpočte urobené úpravy stavebným dozorom Ing. E. a táto suma bola podľa
poznámok znížená o 27.672,- Sk. Po tomto znížení výsledná suma potom činí 85.215,12 Sk, s čím po
zaokrúhlení korešponduje suma 85.000,- Sk, ktorú podľa vykonaného dokazovania zaplatil žalobca na
účet žalovaného. Tento rozpočet vypracovaný žalovaným s poznámkami stavebného dozoru je datovaný
dňom 3.2.2006, rovnako ako rozpočet bez týchto poznámok založený v spise (č.l. 6 a 200). Je pravdou,
že na krycom liste rozpočtu (č.l. 5) je dátum pri podpise žalovaného zle čitateľný, ale zrejme 6.7.2006,
avšak na tej istej listine je rovnako aj dátum 3.2.2006 zhodný s dátumom na pripojenom rozpočte. Keďže
na troch súvisiacich listinách je uvedený zhodný dátum 3.2.2006, rukou dopísanie rozdielneho dátumu
v záverečnej časti jednej z nich podľa názoru súdu samo osebe nevyvracia opakovane uvedený dátum
vyhotovenia 3.2.2006. Námietka odvolateľa v tomto smere preto neobstojí.

18. Je pravdivé tvrdenie žalovaného, že od počiatku konania zotrval na svojom tvrdení, že suma
85.000,- Sk, ktorú zaplatil žalobca žalovanému na jeho osobný účet bol dlh, ktorý žalobca žalovanému
zostal dlžný z titulu samotnej výstavby rodinného domu. Toto tvrdenie žalovaného ale v konaní nebolo
žiadnym dôkazom preukázané, zostalo tak lenv rovine tvrdenia. Žalovaný v odvolaní tiež namieta
tvrdenie žalobcu, ktoré si osvojil prvoinštančný súd, že k uzatvoreniu ústnej zmluvy o dielo malo dôjsť na
prelome mesiacov máj a jún 2009, keď bol žalobcovi vyhotoviť vodovodnú prípojku. Odvolací súd je toho
názoru, že tento záver súdu prvej inštancie vyplýva z vykonaného dokazovania, ako i z časového sledu
skutkových okolností, ako to správne a presvedčivo analyzoval súd v odôvodnení preskúmavaného
rozsudku obsiahnutom v odsekoch 12. a 15. odôvodnenia. Odvolací súd pritom nepovažuje za dôkaz
preukazujúci, že k uzatvoreniu zmluvy o dielo medzi stranami neprišlo, absenciu statického posudku a
zníženie žalovaným navrhnutého rozpočtu, keďže tieto skutočnosti neuzatvorenie zmluvy sami osebe
nepreukazujú. Odhliadnuc od toho, ak by aj k platnému uzatvoreniu ústnej zmluvy o dielo medzi
stranami nebolo došlo v dôsledku absencie dojednania niektorej z podstatných náležitostí zmluvy o
dielo v zmysle § 631 Občianskeho zákonníka (predmet diela, odmena za dielo a vyhotovenie diela na
nebezpečenstvo zhotoviteľa) tak isto by došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu v
zmysle § 451 Občianskeho zákonníka súdom prvej inštancie aplikovaného, avšak iba z iného dôvodu,
nie ako majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ale plnením bez
právneho dôvodu. Na nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia by to nemalo dopad.

19. Pokiaľ žalovaný spochybňuje vierohodnosť výpovede manželky žalobcu, je potrebné prisvedčiť, že je
osobne zainteresovaná na tomto spore, čo znižuje vierohodnosť tohto dôkazu, avšak súd prvej inštancie
tento dôkaz vyhodnotil vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi a len ako jeden z dôkazov vedúcich
k prijatým skutkovým záverom. Súd pritom žiadne relevantné rozpory v jej dvoch výpovediach nezistil.
Obdobne súd prvej inštancie použil a vyhodnotil výpoveď svedka Ing. E. iba ako jeden z viacerých
vykonaných dôkazov, ktorý viedol súd k prijatým skutkovým záverom, preto nielen z výpovede tohto
svedka mal súd za preukázané, že medzi stranami došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o dielo, avšak
výpoveď tohto svedka tento záver podporuje.

20. Pre záver súdu o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi predmetné bezdôvodné obohatenie nie je
rozhodujúce, či súd zaplatenú sumu 85.000,- Sk vyhodnotí ako zálohu na nákup materiálu pre výstavbu
garážového prístrešku, ako to uzavrel prvoinštančný súd, čo odvolateľ namieta, alebo ako samotnú
odmenu za diel. S poukazom na závery súdu, v oboch prípadoch by totiž došlo k bezdôvodnému
obohateniu na strane žalovaného, ktoré je povinný žalobcovi vydať. Odvolací súd sa plne stotožňuje
aj so záverom súdu prvej inštancie v časti o nedôvodnosti námietky premlčania vznesenej žalovaným,
pričom v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku v dotknutej časti.

21. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov
žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že jeho odvolanie je nedôvodné a napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa je vo výrokoch vecne správny, v dôsledku čoho odvolací súd napadnutý rozsudok súdu



prvej inštancie s použitím ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil, včítane závislého a vecne správneho výroku
o náhrade trov konania.

22. V zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

23. V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

24. V zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

25. V tomto odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca a preto podľa cit. ust. žalobcovi vzniklo právo
na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešnému žalovanému. Odvolací súd
preto žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu
100%, pričom o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).



Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).