Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/373/2013 z 26. 11. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 26. novembra 2013, sp. zn. 9Co/373/2013, ECLI:SK:KSNR:2013:4213211391.1 Krajský súd Nitra | 9Co/373/2013 | ECLI:SK:KSNR:2013:4213211391.1 | 2013-11-26 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 221 ods. 1 písm. f) OSP, § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb., § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb., § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb., § 7 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb., § 221 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/dd89ed54-ed6e-46aa-8169-36290a95fef0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:4213211391.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/373/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213211391
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4213211391.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a. s. so sídlom Piešťany, Teplická
7434/147, IČO: 36 234 176, zast. Advokátska kancelária ERASMUS LEGAL, s. r. o. so sídlom Bratislava,
Justičná 9, IČO: 36 789 615, proti odporcovi: T. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., L. XX/XX, o zaplatenie
410,89 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo
dňa 4. septembra 2013, č. k. 13Ro/331/2013-24, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, súd prvého stupňa konanie zastavil,
žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania a navrhovateľovi vrátil zo zaplatenej
časti súdneho poplatku za návrh sumu 17,87 eura prostredníctvom Daňového úradu Trnava, po
právoplatnosti tohto rozhodnutia. Svoje rozhodnutie v zastavujúcej časti odôvodnil ustanoveniami §
1 ods. 1, § 2 ods. 1 písm. a), § 5 ods. 1 písm. a), § 6 ods. 1, § 7 ods. 1, 2 zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, ako
aj zistením, že navrhovateľ zaplatil súdny poplatok len zo sumy 410,89 eura a do základu poplatku
nezahrnul aj sumu 89,79 eura, ktorej zaplatenia sa domáhal titulom kapitalizovaného úroku z omeškania.
Súd prvého stupňa výzvou zo dňa 04. 07. 2013 vyzval navrhovateľa na doplatenie súdneho poplatku
za návrh sumou 5,50 eura podľa položky 1a sadzobníka súdnych poplatkov v lehote 10 dní odo
dňa doručenia výzvy a zároveň ho poučil o právnych následkoch nezaplatenia poplatku, pretože
bol toho názoru, že uplatnením nároku aj na zaplatenie sumy 89,79 eura titulom kapitalizovaného
úroku z omeškania si navrhovateľ uplatnil aj ďalší peňažný nárok. Svoj názor oprel o poznámku pod
číslom 6 k položke 1 sadzobníka súdneho poplatku. Okrem toho mal za to, že v danom prípade je
úrok z omeškania za obdobie ohraničené úkonmi navrhovateľa vyčíslené konkrétnou sumou, teda je
samostatným predmetom poplatkového úkonu, a tak sa v súlade s § 7 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.
zahrnie do základu poplatku. Keďže navrhovateľ v súdom určenej lehote doplatok súdneho poplatku
za návrh vo výške 5,50 eura nezaplatil, napriek poučeniu súdu o následkoch nezaplatenia, súd prvého
stupňa v súlade s § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. konanie zastavil. O náhrade trov konania rozhodol
podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP a v súlade s § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992 Zb. rozhodol aj o vrátení
sumy 17,87 eura navrhovateľovi zo zaplatenej časti súdneho poplatku za návrh.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, namietajúc, že postupom súdu
mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, ako aj súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil,
keď síce aplikoval správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne a následne túto právnu
normu aj na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval. S poukazom na príslušné ustanovenia a
judikatúru bol toho názoru, že príslušenstvo pohľadávky, aj keď kapitalizované, nemôže byť považované
za samostatný nárok oddeliteľný od predmetu sporu v rámci jedného konania. Poznámka pod číslom 6 k
položke 1 pojednáva o prípadoch, kedy je predmetom konania viac nárokov. Predmetom konania v tomto



prípade bol však len jeden nárok a to pohľadávka spolu s príslušenstvom, a nie viac nárokov ako uviedol
súd prvého stupňa. S poukazom na § 124 ods. 3 Občianskeho zákonníka uviedol, že kapitalizovaný úrok
nie je samostatným nárokom, ale len príslušenstvom nároku, resp. predmetu konania. Správnosť jeho
názoru potvrdili takmer všetky súdy v Slovenskej republike. Z uvedeného považoval za zrejmé, že právne
závery súdu prvého stupňa nie sú v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
a súdnou praxou väčšiny súdov Slovenskej republiky, a preto mal za to, že vyčíslenie časti úroku z
omeškania vo vyššie uvedenom prípade nemôže byť považované za samostatný nárok, a následne byť
samostatným predmetom poplatkového úkonu v zmysle zákona o súdnych poplatkoch. S poukazom na
uvedené považoval vyrubenie súdneho poplatku za právne nepodložené, a preto požiadal odvolací súd,
aby napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Zákonná sudkyňa súdu prvého stupňa odvolaniu navrhovateľa nemienila vyhovieť (§ 374 ods. 4
OSP) a vec predložila na ďalší postup odvolaciemu súdu. Poukazovanie navrhovateľa na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Obo 54/2008 z 13. 05. 2008 považovala za nenáležité, keďže uvedené
rozhodnutie vychádza z právneho stavu účinného do 31. 12. 2008. Mala za to, že peňažná suma
kapitalizovaného úroku z omeškania, vyčíslená pevnou sumou za ohraničené časové obdobie, je
samostatným predmetom konania, o čom svedčí skutočnosť, že súd by mohol túto časť návrhu vylúčiť
na samostatné konanie ako konanie o zaplatenie konkrétnej sumy titulom kapitalizovaného úroku z
omeškania za ohraničené časové obdobie.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. l OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné,
preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V súdenej veci sa navrhovateľ svojím návrhom, doručeným súdu prvého stupňa dňa 23. 05. 2013, proti
odporcovi domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by mu súd uložil povinnosť zaplatiť mu sumu
410,89 eura spolu s kapitalizovaným denným úrokom z omeškania do zosplatnenia vo výške 0,25 eura,
kapitalizovaným denným úrokom z omeškania od zosplatnenia do podania návrhu vo výške 89,54 eura,
úrokom z omeškania vo výške 0,024% denne zo sumy 372,65 eura od 15. 05. 2013 do zaplatenia, súdny
poplatok vo výške 24,50 eura a v rovnakej lehote aj trovy právneho zastúpenia vo výške 90,45 eura.
Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 10. 04. 2010 bola uzatvorená Úverová zmluva č. 4004019823, ktorou
bol odporca povinný splácať úver v pravidelných mesačných splátkach.

Z obsahu spisu vyplýva, že súdny poplatok navrhovateľ uhradil kolkovými známkami vo výške 24,50
eura na titulnej strane návrhu na začatie konania. Následne súd prvého stupňa výzvou zo dňa 4. júla
2013, č. k. 13RO/331/2013-12 vyzval navrhovateľa, aby do 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy zaplatil
súdny poplatok za podanie návrhu vo výške 5,50 eura podľa položky č. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych
poplatkov. Vo výzve súd prvého stupňa navrhovateľa okrem iného poučil aj o tom, že ak nebude poplatok
v určenej dobe zaplatený, súd konanie zastaví (§ 10 ods. 1, 2 zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov) a pred zaplatením celého poplatku v správnej výške nemôže vo veci konať.

Navrhovateľ výzvu súdu prvého stupňa na zaplatenie súdneho poplatku za podanie návrhu vo výške
5,50 eura prevzal dňa 11. 07. 2013. Keďže navrhovateľ súdny poplatok v súdom určenej výške nezaplatil,
prvostupňový súd napadnutým uznesením z dôvodov v ňom uvedených konanie vo veci zastavil.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 71/1992 Zb.), súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa
vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej
správy súdov a prokuratúry (ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a
poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.



Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb., poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak
je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb., poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania
a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ
a dovolateľ.

Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb., cena príslušenstva sa zahrnie do základu poplatku len vtedy,
ak je príslušenstvo samostatným predmetom poplatkového úkonu.

Z návrhu na začatie konania vyplýva, že navrhovateľ sa svojím návrhom, doručeným súdu prvého
stupňa dňa 23. 05. 2013, domáhal zaplatenia istiny vo výške 410,89 eura s príslušenstvom,
pozostávajúcim z kapitalizovaného denného úroku z omeškania do zosplatnenia vo výške 0,25 eura,
kapitalizovaného denného úroku z omeškania od zosplatnenia do podania návrhu vo výške 89,54 eura,
úroku z omeškania vo výške 0,024% denne zo sumy 372,65 eura od 15. 05. 2013 do zaplatenia a
trov konania, teda predmetom konania v danej veci bola istina s príslušenstvom, a nie len samotné
príslušenstvo. Keďže v zmysle § 7 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. cena príslušenstva sa zahrnie do
základu poplatku len vtedy, ak je príslušenstvo samostatným predmetom poplatkového úkonu, súd
prvého stupňa už nemal navrhovateľa vyzývať na zaplatenie doplatku súdneho poplatku za návrh,
a pokiaľ následne napadnutým uznesením konanie pre nezaplatenie doplatku súdneho poplatku
vyrubeného za príslušenstvo zastavil, je toto jeho rozhodnutie nesprávne. V danej veci súd prvého
stupňa nemal navrhovateľa vyzývať na doplatenie súdneho poplatku za návrh, pretože príslušenstvo
nebolo samostatným predmetom poplatkového úkonu a vyčíslené príslušenstvo nie je totožné s pojmom
istina, ibaže by bolo uplatňované samostatným konaním (uznesenie NS SR, sp. zn. 5Obo 54/2008).
S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že zastavením konania pre nezaplatenie
súdneho poplatku súd prvého stupňa navrhovateľovi odňal možnosť konať pred súdom, preto napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a vec mu v súlade s ustanovením
§ 221 ods. 2 OSP vrátil na ďalšie konanie. Názorom odvolacieho súdu je súd prvého stupňa v ďalšom
konaní viazaný (§ 226 OSP).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.