Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 13CoE/293/2012 z 27. 9. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 27. septembra 2012, sp. zn. 13CoE/293/2012, ECLI:SK:KSKE:2012:7612202900.2 Krajský súd Košice | 13CoE/293/2012 | ECLI:SK:KSKE:2012:7612202900.2 | 2012-09-27 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-219 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/299127ee-25d2-49cc-8f33-8ed830f76628 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7612202900.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/293/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612202900
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7612202900.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci oprávneného EURO PROVIDUS, Bratislava, Dukelských hrdinov 946/6,
IČO: 35 962 682 proti povinnému G. Š., U. B. P., Y. XX, o vykonanie exekúcie pre 1.128,05 eur s prísl., o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu 4Er 130/2012-10 z 22.2.2012 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) uznesením žiadosť súdneho exekútora (ďalej len exekútor) o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

V odôvodnení uviedol, že mu bola doručená žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie na vymoženie pohľadávky oprávneného, pozostávajúcej z istiny 1.128,05 eur s prísl., že spolu
so žiadosťou bol mu predložený exekučný titul (ďalej len titul) - rozhodcovský rozsudok č. i2462.4290 z
21.9.2011 (právoplatný 11.11.2011, vykonateľný 15.11.2011; ďalej len Rozsudok), v ktorým bol povinný
zaviazaný zaplatiť oprávnenému 1.128,05 eur spolu s prísl. Ďalej, že, rozhodcovský rozsudok bol vydaný
na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 0590701438 z 5.9.2007 a Zmluvy o spotrebiteľskom
úvere č. 0590701478 z 7.10.2007. Z predložených Zmlúv o spotrebiteľskom úvere zistil, že na základe
Zmluvy č. 0590701438 z 5.9.2007 bol povinnému poskytnutý úver 15.000,- Sk ( 497,90 eur), ktorý sa
zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s úverom, t.j. spolu
776,49,- eur v 39 - tich týždenných splátkach po 600,- Sk ( 19,91 eur) a ďalej, že na základe zmluvy č.
05900701478 zo 7.10.2007 mu bol poskytnutý úver 10.000,- Sk (331,93 eur), ktorý mal splatiť v plnej
sume poskytnutých peňažných prostriedkov vrátané celkových nákladov t.j. spolu 15.600,- Sk( 517,53
eur) v 39 - tich týždenných splátkach po 400,- Sk (13,27 eur). Súčasťou oboch zmlúv boli Všeobecné
obchodné podmienky pre poskytovanie spotrebiteľských úverov, ktoré v čl. 4 obsahovali rozhodcovskú
doložku, podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych
vzťahov vzniknutých na základe Zmluvy alebo súvisiacich so Zmluvou sa predložia na rozhodnutie v
rozhodcovskom konaní Stálemu rozhodcovskému súdu pri IUDEX s.r.o. Vychádzajúc z §41 ods. 1, 2, §
44 ods.2 zák.č.233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov (v znení účinnom do 31.5.2011; ďalej len EP),§ 45 ods.1,2,3 zák.č.244/02
Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, § 2 písm. a), § 3 ods. 1, 2 zák.č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch § 52 ods. 1,2,3 § 53 ods. 1,4, písm. r), 5, § 54 ods. 1, 2 OZ konštatoval,
že exekučným titulom v danej veci je rozhodnutie rozhodcovského súdu a že úverová zmluva č.
0590701478 z 7.10.2007 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a to ako v zmysle zák. č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, tak i v zmysle všeobecných ust. OZ. Ďalej uviedol, že oprávnený poskytol
povinnému dočasne finančné prostriedky vo forme odloženej platby a že tak konal v rámci predmetu
svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného registra, že povinný je spotrebiteľom, keďže uzatvoril zmluvu
ako fyzická osoba a z predloženej úverovej zmluvy, z návrhu na vykonanie exekúcie ani z exekučného
titulu nie je zrejme, žeby mu bol poskytnutý úver na výkon jeho zamestnania, povolania alebo podnikania.
Fakt, že v danej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu vyplýva aj z toho, že spotrebiteľské zmluvy sú zmluvy,
ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené



na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť, resp. ovplyvniť obsah takto
navrhnutých zmlúv čo je zjavné aj v danej veci. S poukazom na § 44 EP konštatoval, že súd je povinný
pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať okrem návrhu na vykonanie exekúcie,
žiadosti o vydanie poverenia aj predložený exekučný titul, ktorý bol vydaný na základe Zmluvy o úvere,
ktorá je spotrebiteľskou zmluvou. Okrem toho súčasťou úverových podmienok je rozhodcovská doložka
a že úverové podmienky ako súčasť formulárovej zmluvy spotrebiteľ nemohol ovplyvniť, osobitne si ich
nevyjednal a teda nemal možnosť ovplyvniť znenie rozhodcovskej doložky vzhľadom na jej splynutie s
ostatnými štandardnými podmienkami a teda mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa
všetkým úverovým podmienkam Takúto rozhodcovskú doložku preto považoval za neprijateľnú, keďže
nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a okrem toho nútila spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť
sa výlučne rozhodcovskému konaniu Uzavrel, že takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a teda je v
zmysle ust. OZ je neplatná. Ďalej poukázal na smernicu Rady č. 93/13/EHS, prílohu písm. q) v zmysle
ktorej je neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov
a taktiež na súčasné znenie ust. § 53 ods. 4 OZ v ktorom je s účinnosťou od 1.3.2010 výslovne uvedená aj
neprijateľná podmienka a to požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Na základe uvedeného preto uzavrel, že
rozhodcovský rozsudok vyhodnotil ako nespôsobilý exekučný titul, keďže bol vydaný v rozhodcovskom
konaní uskutočnenom na základe neplatnej rozhodcovskej doložky a žiadosť o udelenie poverenia
poukazujúc na ust. § 44 EP zamietol.

Proti uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, z dôvodov podľa § 205 ods.2 písm. f) O. s. p.
v celom rozsahu a tvrdil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Podotkol, že pred posudzovaním neprimeranosti zmluvnej podmienky je potrebné
najprv sa zaoberať otázkou, či slovenský právny poriadok umožňuje exekučnému súdu posudzovať
neprimeranosť jednotlivých zmluvných podmienok spotrebiteľských zmluvách. V súvislosti s uvedeným
poukázal na rozhodnutie ESD vo veci C- 40/08 z ktorého vyplýva, že vnútroštátny exekučný súd
môže prípadnú nekalosť zmluvnej podmienky, resp. rozhodcovskej doložky skúmať len za splnenia
dvoch kumulatívnych podmienok, ktorými sú, že sa rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa a že posúdenie prípadnej nekalosti
rozhodcovskej doložky súdu umožňujú vnútroštátne pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov
vnútroštátnej povahy. V prípade, ak napriek nenaplneniu oboch podmienok súd posudzuje prípadnú
nekalosť rozhodcovskej doložky, nekoná v súlade s právom. Namietal aj argumentáciu súdu, že len
pri spotrebiteľských vzťahoch mohol takto postupovať, pretože ak by rozhodoval v obdobnej veci
a účastníkmi konania by boli podnikatelia, takýto postup by nebol možný. Túto svoju argumentáciu
nepodložil žiadnym zák. ust., ktorý by ho k tomuto postupu oprávňoval. Ďalej vytýkal súdu, že dostatočne
neskúmal povahu konkrétneho rozhodcovského konania pred konkrétnym rozhodcovským súdom, že sa
nezaoberal ani hmotnoprávnym vzťahom medzi oprávneným a povinným a napriek tomu skonštatoval,
že rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľná a teda neplatná. Tvrdil, že podľa
jeho názoru práva spotrebiteľa ako žalovaného v spore pred rozhodcovským súdom porušené neboli,
prístup k súdu mu zamedzený ani obmedzený nebol a napriek tomu, že spotrebiteľ ako žalovaný
svoje dispozičné procesné práva nevyužil, žalovaný na nich skrátený nebol. Poukázal na skutočnosť,
že rozhodcovský súd spotrebiteľa ako žalovaného vyzval na vyjadrenia sa k žalobe a k ďalším
procesným úkonom, pričom ak by sa uplatnil výklad prvostupňového súdu, došlo by aj pred všeobecnými
súdmi k absurdnej situácii, kedy by v prípade vydania rozsudku pre zmeškanie v spotrebiteľskej veci
mohlo byť konanie označené ako obmedzujúce účasť žalovaného spotrebiteľa a rozsudok vydaný
bez účasti spotrebiteľa. Z týchto dôvodov preto podľa jeho názoru nedošlo k naplneniu podmienky
neúčasti spotrebiteľa v konaní pred rozhodcovským súdom a teda posudzovanie prípadnej nekalosti
rozhodcovskej doložky exekučným súdom považuje za konanie nad rámec dovolený zákonom a to aj pri
zohľadnení extenzívneho výkladu ESD. Podotkol, že ak súd odvodzuje svoju právomoc len z judikatúry
ESD nekoná v súlade s právom a ústavnými zásadami slovenského práva. Za sporné považoval aj
splnenie druhej podmienky, ktorou je dovolenosť prieskumu vnútroštátnymi právnymi predpismi Vytýkal
súdu, že z jeho odôvodnenia nie je zrejmé, kde exekučný súd nachádza rozpor žiadosti, návrhu alebo
exekučného titulu so zákonom, pričom len označil rozhodcovskú doložku za neprijateľnú. Podľa jeho
mienky použiteľným zák. ust., ktoré by súdu umožňovalo na návrh účastníka, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie zastaviť je § 45 zák. č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní.
Nakoľko návrh účastníka v prejednávanej veci absentuje zužujú sa dôvody na zastavenie konania z



§ 45 ods. 1 iba na dôvody podľa písm. c) a b), pričom ani k naplneniu týchto dôvodov nedošlo. Ďalej
zdôraznil, že podľa dikcie § 45 ods. 1 zák. o rozhodcovskom konaní, je uvedené posudzovanie možné až
po nariadení výkonu rozhodnutia, ku ktorému však ešte nedošlo a podľa jeho názoru , ani po prípadnom
nariadení výkonu rozhodnutia by takéto posudzovanie zo strany súdu a prípadne zastavenie konania
nebolo možné. V súvislosti so svojou argumentáciou poukázal aj na rozhodnutie NS SR z 26.9.2011,
sp.zn. MCdo 11/2010 v ktorom tento vyslovil, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť
rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, v exekučnom konaní je však zo zákona oprávnený a povinný
preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk, ktoré sú vymedzené v § 45 zák. o rozhodcovskom
konaní. Namietal aj aplikáciu ust. § 52 a nasl. OZ na právny vzťah medzi účastníkmi. Záväzkový vzťah
medzi oprávneným a povinným založený Zmluvou o spotrebiteľskom sa riadi ust. zák. č. 258/2001
Z.z o spotrebiteľskom úvere, aplikáciou ust. § 52 a nasl. OZ v spojení so smernicou 93/13/EHS na
daný záväzkový vzťah došlo podľa jeho názoru k narušeniu právnej istoty účastníkov právneho vzťahu,
ktorej imanentnou súčasťou je aj predvídateľnosť súdnych rozhodnutí. Podotkol, že súd bol povinný
na posudzované právne vzťahy použiť vnútroštátne právne normy účinné v čase uzavretia zmluvy,
ktorými v tomto čase boli Obchodný zákonník a Zákon o spotrebiteľských úveroch. Za nesprávnu
považoval aplikáciu § 52 a nasl. OZ z dôvodu, že v čase uzavretia zmluvy, zmluvy o spotrebiteľských
úveroch pod režim týchto ustanovení nespadali. Do 31.12.2007 ust. § 52 ods. 1 OZ ( účinného v čase
uzavretia zmluvy) obsahovalo taxatívny výpočet zmlúv, ktoré sa považovali za spotrebiteľské zmluvy.
Ďalej uviedol, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere nenapĺňala ani jeden zo znakov v tom
čase definovanej spotrebiteľskej zmluvy, pretože nebola kúpnou zmluvou, zmluvou o dielo, žiadnym
zmluvným typom podľa ôsmej časti OZ, ani zmluvou o práve užívať budovu alebo je časť podľa § 55
OZ. Taktiež tvrdil, že úmysel poskytnúť spotrebiteľovi zvýšenú ochranu pri nemožnosti použitia úpravy v
OZ zákonodarca prejavil tým, že ponechal v účinnosti zák. č. 258/2011 Zb. o spotrebiteľských úveroch,
aj po zmene OZ. Vzhľadom k tomu, že súd nesprávne právne posúdil vec keď nesprávne vyhodnotil
predložené dôkazy a rozhodcovskú zmluvu obsiahnutú vo forme rozhodcovskej doložky v predmetnej
Zmluve o spotrebiteľskom úvere vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej
zmluve podľa § 53 OZ žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vrátil
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p.,
na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a
dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Na
doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

Právny vzťah medzi oprávneným a povinným, ktorý vznikol na základe uzavretej Zmluvy o úvere je
vzťahom spotrebiteľským riadiacim sa zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, čo nenamietal
ani oprávnený.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere je, ako to vyplýva už zo samotného označenia tejto zmluvy, zmluvou
spotrebiteľskou, riadiacou sa okrem ust. zákona o spotrebiteľských úveroch aj príslušnými ust.
OZ, pričom charakter predmetnej zmluvy nemožno posudzovať len podľa predpisov slovenského
právneho poriadku ale aj podľa práva Európskej únie, nakoľko v čase uzatvorenia predmetnej
zmluvy bola Slovenská republika členským štátom Európskej únie. Z tohto členstva jej o. i. vzniká
povinnosť rešpektovať všetky právne akty prijaté orgánmi zriadenými Zmluvou o založení Európskych
spoločenstiev a Zmluvou o Európskej únii, a to aj tie, ktoré boli prijaté pred dňom vstupu Slovenskej
republiky do Európskej únie. Takýmto právnym aktom je aj Smernica Rady Európskej únie č. 93/13/
EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri výklade tejto smernice
Európsky súdny dvor vo viacerých rozhodnutiach konštatoval, že je v rozpore s cieľmi smernice, ak
vnútroštátna právna úprava bráni plné uplatnenie práv spotrebiteľa (napr. v rozsudku vo veci C - 473/00
Cofidis). Zároveň podľa Smernice Rady 93/13/EHS súd členského štátu, ako vnútroštátny súd, ex offo
musí posúdiť, či zmluva podľa svojho obsahu je spotrebiteľskou, aj napriek tomu, že je pomenovaná
inak, alebo zmluvné strany jej obsah dohodli podľa iného právneho predpisu, napríklad ObZ. Je teda
nepochybné, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným je vzťahom spotrebiteľským, a preto je
naň potrebné aplikovať ust. chrániace práva spotrebiteľa.



Podľa § 53 ods. 1 veta prvá OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

OZ v ust. § 53 ods. 4 písm. r/ za neprijateľné označil dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní,
nakoľko takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V
zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ je takáto neprijateľná podmienka absolútne neplatná.

Odvolateľ v podanom odvolaní správne poukázal na skutočnosť, že cit. ust. bolo do právneho
poriadku Slovenskej republiky zavedené až novelou účinnou od 1.1.2008, avšak táto okolnosť nie je
dôvodom na iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007.
OZ účinný do 31.12.2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda
charakter neprijateľných podmienok mohli mať i iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. OZ s takýmito neprijateľnými
podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa v ustanovení § 53 vždy spájal sankciu neplatnosti. Keďže ustanovenie § 53
OZ nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a OZ), išlo o neplatnosť absolútnu,
pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

Aj Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor
Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci
núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym
spôsobom, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 6.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL,
kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol
vydaný exekučný titul, keď uviedol, že Smernica 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Oprávnený v podanom odvolaní namietal, že exekučný súd prekročil svoju právomoc danú mu zákonom,
ak preskúmaval exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok.

Podľa § 45 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z
dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v
§ 40 písm. a) a b), alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa
odseku 2 tohto ustanovenia, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). Zo znení uvedených ust. vyplýva, že exekučný súd je
oprávnený a povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva aj z ust. § 44 EP ktorého je
súd rozhodujúci o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie povinný
preskúmať túto žiadosť, exekučný titul a návrh na vykonanie exekúcie a posúdiť, či tieto nie sú v



rozpore so zákonom. V rámci tohto prieskumu exekučný súd predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol
vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený
a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované. Pri skúmaní, či exekučný
titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej
rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe
tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z citovaného rozsudku Súdneho dvora vo veci Asturcom
Telecomunicaciones SL. Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia
zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd
okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané
orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov
ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej. Pokiaľ oprávnený
v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný
súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 9. februára 2012,
sp. zn. 3 Cdo 122/2011).

Na základe uvedeného považuje odvolací súd odvolateľom namietaný postup súdu prvého stupňa
pri preskúmavaní rozhodcovskej doložky za súladný so zákonom. a na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia dopĺňa, že neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc
rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský
rozsudok, t. j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom,
lebo ide o nulitný právny akt.

Súd je oprávnený zamietnuť žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom
rozsahu, ak je titulom rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju
právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39 a § 53 ods.5 O. z. a § 45 ods.1
písm. c),ods.2 zák. o rozhodcovskom konaní), lebo iba tak môže naplniť cieľ čl.6 ods.1 SMERNICE
RADY 93/13/EHS z 5.4.1993 - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej
kvality života bežných ľudí nezaväzovali a pokiaľ pri preskúmaní rozhodcovského rozsudku v štádiu
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zistí uvedené nedostatky, potom návrh na vydanie
poverenia zamietne. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom
- rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc, čo
znamená, že v porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam doložky osobitný, lebo
v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených
záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy a keďže sa tak udeje v
súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane
princípu dobrých mravov je plne opodstatnená, pretože v prípade rozhodovania rozhodcom nejde o
výkon verejnej moci, so zreteľom na to, že rozhodcovsky súd nie je orgánom verejnej moci a teda ani
jeho rozhodcovské rozsudky nemôžu byť rozhodnutím orgánu verejnej moci, jeho moc nie je delegovaná
zvrchovanou mocou štátu, ale pochádza z vlastnej súkromnej moci strán, určovať si svoj osud.

Vzhľadom na uvedené, je opodstatnený názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne
spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho,
obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský
proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne namieste. Je potrebné poukázať aj na to, že doložka v
prejednávanej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre titul v tomto konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ (v tomto prípade oprávnený) ešte pred
spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde, že doložku si spotrebiteľ (povinný) osobitne
nevyjednal a nemal na výber, že vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami,
mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým VOP, resp. OP a teda aj
rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ (oprávnený) ako prvý, pričom to je pravdepodobne
aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať titul a rozhodcovský súd je pritom paušálnym
spôsobom uvedený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda
dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať.

So zreteľom na uvedené bol urobený záver, že doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom
(povinným) osobitne vyjednaná a núti ho v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť
rozhodcovskému konaniu, takáto neprijateľná doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a



povinností z takejto doložky im odporuje, preto boli splnené podmienky na zamietnutie návrhu, ktorým
exekútor žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

A na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ešte dopĺňa, že neplatná rozhodcovská doložka
nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského
súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže
byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.