{"guid": "2514806e-33e4-4aa2-81df-306a17371475:ba1b4a51-045f-4ba1-83e4-320572010a52", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2014:2210214370.1", "spisova_znacka": "23Co/108/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/108/2013 z 9. 2. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 9. februára 2014, sp. zn. 23Co/108/2013, ECLI:SK:KSTT:2014:2210214370.1", "identifikacne_cislo": "2210214370", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Darina Kriváňová", "sudca_id": 332, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-krivanova-332", "datum_vydania": "2014-02-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/258/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 258/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/258-2001/paragraf-2"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/258#paragraf-2"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ba1b4a51-045f-4ba1-83e4-320572010a52", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2210214370.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2014:2210214370.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2014:2210214370.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/108/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210214370
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2210214370.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ivety Jankovičovej a členiek
senátu: JUDr. Lea Stovičková a JUDr. Daša Kontríková v právnej veci navrhovateľa: VOLKSWAGEN
Finančné služby Slovensko s. r. o., so sídlom Vajnorská 98, Bratislava, IČO: 31 341 438, zastúpený :
NITSCHNEIDER & NOVÁK, s.r.o., so sídlom Cintorínska 3/A, Bratislava proti odporcovi: J. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M. F. XXXX/XX, R. P. o zaplatenie 2.679,44 eura s príslušenstvom na odvolanie
odporcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 8C/319/2010-58 zo dňa 01.februára 2011,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa    s a   p o t v r d z u j e .

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi  náhradu trov odvolacieho konania  v sume 142,82  eura do
3 dní po právoplatnosti  rozsudku, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa  konanie v časti o zaplatenie 9,25%  úrokov z omeškania
zo sumy 2.679,44 eura od 30.01.2010 do zaplatenia zastavil. Odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi
2.679,44 eura spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 30.10.2010 do zaplatenia a náhradu trov
konania 743,32 eura  do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Po právnej stránke  rozsudok
odôvodnil aplikáciou  § 1 ods. 1, § 2 ods. 1, § 3 ods. 2, § 4 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Skutkovo rozsudok odôvodnil tým,
že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom bola uzavretá
platná zmluva o spotrebiteľskom úvere dňa 30.04.2007. Spotrebiteľský charakter zmluvy vyplýva  z
postavenia navrhovateľa, odporcu a z predmetu zmluvy. Navrhovateľ v zmluve vystupuje v postavení
dodávateľa, ktorý koná v rámci svojej obchodnej činnosti, ktorú má zapísanú aj v obchodnom registri.
Odporca zmluvu uzavrel ako fyzická osoba, občan, pre svoje súkromné účely. Predmetom zmluvy
bolo poskytnutie finančných prostriedkov odporcovi formou spotrebného úveru. Odporca sa zaviazal
úver vrátiť. Zmluva obsahuje všetky náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, preto má
navrhovateľ právo na všetky dohodnuté nároky vrátane úrokov a poplatkov. Navrhovateľ úver vyhlásil
za predčasne splatný oznámením zo dňa 03.09.2009 a uplatnil si voči odporcovi nezaplatený zostatok
istiny úveru, dlžné splatné splátky, rozdiel v poistení, zmluvnú pokutu, vyčíslené úroky z omeškania a
náklady spojené s vymáhaním. Dlh odporcu tak predstavuje  sumu 2.679,44 eura. Uvedená čiastka
pozostáva z nesplatenej časti istiny, z dlhu na omeškaných splátkach, zmluvnej pokuty 1.211,26 eura a
dlžného poistného 113,85 eura. Suma nesplatenej časti istiny je rozdiel medzi istinou za celé obdobie
úveru a súčtom časti splatenej istiny 4.215,19 eura a tak rozdiel v neprospech odporcu je 6.632,32 eur.
Uvedené vyplynulo  z pripojeného prehľadu a splátkového kalendára. Okrem uvedeného má navrhovateľ
nárok na 640,66 eura ako nedoplatku na splatných splátkach do predčasného ukončenia záväzkového
vzťahu medzi účastníkmi, na náklady za vymoženie dlžnej sumy 158 eur a úroky z omeškania 49,51



eura. Celkovo si navrhovateľ vyčíslil pohľadávku voči odporcovi sumou 8.598 eura. Z tejto sumy
bola v prospech odporcu započítaná suma poistného plnenia 5.918,50 eura a rozdiel uvedených súm
predstavuje žalovanú dlžnú sumu 2.679,44 eura. Súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi  úroky
z omeškania do výšky  podľa Občianskeho zákonníka, pretože ide o vzťah občianskoprávny, medzi
dodávateľom a spotrebiteľom.  Súd  konanie v časti o zaplatenie 9,25%  úrokov z omeškania zo
sumy 2.679,44 eura od 30.01.2010 do zaplatenia zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľom v
tejto časti. Súd vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu, pričom v rozsudku konštatoval,
že obaja mali riadne vykázané doručenie predvolania na pojednávanie, neúčasť neospravedlnili a
pojednávanie nežiadali odročiť. Úspešnému navrhovateľovi súd priznal náhradu trov  konania podľa §
142 ods. 1) O.s.p., ktoré pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 160,50 eura
a z trov právneho zastúpenia v sume 582,82 eura za 4 úkony právnej služby, 1. príprava a prevzatie
veci (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhl.), 2. podanie návrhu vo veci samej (§ 14 ods. 1. písm. c) vyhl.), 3. účasť
na pojednávaní  01.02.2011 (§ 14 ods. 1 písm. d) vyhl.), účasť na pojednávaní  14.10.2010, ktoré bolo
odročené bez prejednania veci (1/4 odmeny). Pri vyčíslení hodnoty  úkonu právnej  služby á 140,92 eura
s DPH, súd vychádzal z hodnoty predmetu sporu, 2.679,44 eura. Podľa ust. § 10 ods. 1/ vyhl. je hodnota
jedného úkonu právnej služby 140,92 eur spolu s DPH. K úkonom právnej služby patrí režijný paušál 3
x 7,21 a 1 x 7,41 eura, podľa  § 16 ods. 3 vyhl. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z cestovného
právneho zástupcu navrhovateľa na uvedené pojednávania a späť z Bratislavy do Dunajskej Stredy a
z náhrady za stratu času na ceste strávenej z miesta sídla advokáta na pojednávanie a späť. Celková
výška trov konania navrhovateľa, ktorá bola priznaná  predstavuje 743,32 eura.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca, pretože s rozsudkom nesúhlasí a navrhol ho zrušiť.
V odvolaní uviedol, že v júli alebo v auguste roku 2009 mal dopravnú nehodu, havaroval vozidlom
Škoda Roomster, ktorý je predmetom zmluvy o  autokredite číslo 599277. Ešte v deň nehody sa
odporca telefonicky spojil s pracovníkom navrhovateľa a nahlásil nehodu. Podľa informácie tohto
pracovníka sa okamžite zastavili všetky splátky a odporca dopravnú nehodu nahlásil aj v Českej
poisťovni a.s., kde bolo vozidlo poistené.  Odporca nesúhlasí so zmluvnou pokutou, pretože v deň
nehody (ani inokedy) nebol pod vplyvom alkoholu či iných omamných látok. Rovnako dodržal stanovenú
maximálnu rýchlosť. Odporca počas jazdy  dostal defekt na pravom zadnom kolese, vozidlo sa stalo
neovládateľným, v miernej pravotočivej zákrute pred obcou  Horný Bar v okrese Dunajská Streda vozidlo
zišlo z vozovky, ľavá zadná časť sa zachytila o strom, následkom čoho sa vozidlo trikrát prevrátilo.
Dopravnej nehode však odporca nedokázal zabrániť. Po istej dobe sa odporca znovu spojil telefonicky
z navrhovateľom, aby prekonzultovali zmluvnú pokutu. Bolo mu doporučené, aby túto riešil písomnou
formou.  Napísal preto navrhovateľovi list,  avšak navrhovateľ odporcovi doposiaľ neodpovedal. V
liste tiež ponúkol navrhovateľovi  možnosť, aby si vzali späť havarované vozidlo a použiteľné časti,
napríklad motor, servoriadenie, prevodovku, tieto časti odpredali a tým by sa  znížila a možno že aj
uhradila dlžná suma. Odporca informoval poisťovňu a aj navrhovateľa, že pri havárií ani jeden zo šiestich
airbagov sa neaktivoval, čo znamená, že vozidlo nespĺňalo všetky parametre  dohodnuté v kúpnej
zmluve. Rovnako systém ABS nezastavil vozidlo a podľa názoru odporcu vozidlo nespĺňalo funkčnosť
a bezpečnosť pri používaní, teda nezodpovedalo kritériám  a podmienkam dohodnutým v uzatvorenej
kúpnej zmluve. Odporca dodal, že dopravnú nehodu prežil len zázrakom bez ujmy na zdraví. V odvolaní
poukázal na to, že aj keď je uvedené vo všeobecných zmluvných podmienkach medzi podmienkami
predčasnej splatnosti aj totálna havária, nikto na to odporcu neupozornil a s touto skutočnosťou ho nikto
neoboznámil. Keby bol o tejto skutočnosti vedel, od zmluvy by odstúpil. Odporca pripustil, že mával
omeškanie v splátkach, ale vždy to nahlásil navrhovateľovi a hneď ako to bolo možné, dlžné splátky
doplatil. Keby odrátal zmluvnú pokutu 1.211,26 eur ostala by len dlžná suma 1.468,18 eura a keby
navrhovateľ odpredal i vrak vozidla (je stále ich majetkom), jeho  nepoškodené časti, tiež by to výrazne
znížilo, pravdepodobne aj vykrylo žiadanú sumu. Odporca žiadal, aby odvolací súd celú vec prešetril,
zrušil všetky úroky z omeškania ako aj úhradu trov konania, ktoré odporca považoval za neopodstatnené.
Odporca zároveň ospravedlnil neúčasť na pojednávaní 01.02.2011 tým, že sa v ten deň  sťahoval, preto
sa nemohol dostaviť na pojednávanie. V odvolaní ďalej vysvetlil svoju súčasnú situáciu, že v mesiaci jún
2011 vycestoval za prácou do Portugalska, pracovná ponuka však bola falošná a využili ho na prevoz
drog. Pri kontrole batožín na medzinárodnom letisku v Lisabone ho zobrali do väzby, za krátku dobu by
malo byť pojednávanie, odporca verí, že ho zbavia viny.

K odvolaniu sa vyjadril navrhovateľ podaním doručeným súdu 11.02.2013 vo vyjadrení uviedol, že
účastníci konania ako zmluvné strany zmluvy si pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti písomne



dojednali  zmluvnú pokutu. Podľa článku VII bod 5 všeobecných zmluvných podmienok zmluvy v
prípade, ak veriteľ (navrhovateľ) stanoví úver predčasne splatným, je tiež oprávnený od odporcu
požadovať úhradu  zmluvnej pokuty, ktorej spôsob určenia je podrobne špecifikovaný vo všeobecných
zmluvných podmienkach. Odporca svojím podpisom vyjadril súhlas s ustanoveniami zmluvy ako aj
všeobecných zmluvných podmienok a zavial sa ich plniť. Keďže prejav vôle odporcu bol vyjadrený
určito, jasne a zrozumiteľne, navrhovateľ nemal pochybnosti o tom, že odporca porozumel aj všetkým
následkom vyplývajúcim z porušenia zmluvy. Okrem skutočnosti, že odporca si neplnil svoju primárnu
zmluvnú povinnosť, uhrádzať pravidelné mesačné splátky poskytnutého úveru riadne a včas, čo sám
vo svojom odvolaní potvrdzuje, nastala tiež na predmete financovania totálna škoda, čo je v zmysle
článku VII ods. 2 bod 12 všeobecných zmluvných podmienok podstatným porušením zmluvy (default).
V zmysle ustanovenia článku VII bod 3 všeobecných zmluvných podmienok, ak nastane ktorýkoľvek
z prípadov porušenia zmluvy podľa tejto zmluvy (default), je veriteľ oprávnený stanoviť splatným celý
úver, čo aj navrhovateľ urobil listom zo dňa 03.09.2009. Na základe uvedeného má navrhovateľ zato,
že odporca je povinný uhradiť navrhovateľovi uplatnený nárok v plnom rozsahu. Navrhovateľ tiež
uviedol, že vzhľadom na hodnotu a význam zabezpečovacej povinnosti je výška zmluvnej pokuty,
ktorú si  navrhovateľ návrhom uplatňuje primeraná. K povinnosti navrhovateľa odpredať zvyšky vraku
vozidla, ktoré bolo financované z prostriedkov získaných na základe zmluvy, navrhovateľ uviedol, že
v zmysle článku IV ods. 4 zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 30.04.2007
sa dlžník zaväzuje oznámiť veriteľovi miesto trvalého alebo obvyklého výskytu predmetu financovania.
Odporca si však túto povinnosť zo zmluvy nesplnil a navrhovateľ nemal vedomosť o tom, kde sa vrak
predmetu financovania nachádza, čím mu bolo znemožnené si tento prevziať a následne speňažiť.
Odporca svojím konaním (resp. nekonaním) odňal reálnu možnosť  vrak resp. jeho jednotlivé súčasti
ohodnotiť a následne odpredať za cenu obvyklú na trhu v príslušnom mieste a čase. Hodnota vraku
predmetu financovania zistená expertným alebo znaleckým posudkom ešte nedeklaruje reálnu cenu,
za ktorú by sa navrhovateľovi podarilo dané zvyšky vraku odpredať. Navyše podľa § 553c  ods. 1
Občianskeho zákonníka ak zabezpečený záväzok nie je riadne a včas splnený, veriteľ je oprávnený
začať výkon zabezpečovacieho prevodu práva a prevedené právo speňažiť. Navrhovateľ tak dáva
do pozornosti konajúceho súdu, že uplatnenie daného práva je platnou legislatívou ponechané na
rozhodnutí  oprávneného, t.j. začať výkon zabezpečovacieho prevodu práva je právom navrhovateľa a
nie jeho povinnosťou. Pokiaľ odporca spochybňuje kvalitu predmetu zmluvy v tejto súvislosti navrhovateľ
poukazuje na článok I bod 2 všeobecných zmluvných podmienok, podľa ktorých výber, voľba predmetu
financovania je výlučnou záležitosťou klienta. Navrhovateľ teda nezodpovedá za kvalitu predmetu
zmluvy, preto námietky odporcu v tomto smere je potrebné považovať za irelevantné. Z uvedených
dôvodov navrhol navrhovateľ rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal  napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti
a v medziach dôvodov odvolania, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.),  a dospel k záveru, že odvolaniu odporcu
nie je možné vyhovieť a boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku.

V prejednávanej veci vykonal súd prvého stupňa náležité dokazovanie, v rozsahu dôkazných návrhov
navrhovateľa, potrebné  na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti
návrhu navrhovateľa na zaplatenie dlžnej sumy. Výsledky vykonaného dokazovania v súlade s § 132
O.s.p. vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom a na ich  základe následne vyvodil správny
právny záver, že navrhovateľovi vznikol nárok  na zaplatenie  omeškaných splátok úveru, zmluvnej
pokuty, dlžného poistného, nákladov za vymoženie dlžnej sumy a úrokov z omeškania zo zmluvy o
autokredite zo dňa 30.04.2007 uzavretej medzi účastníkmi, pričom  svoje dôvody vedúce k priznaniu
uplatňovaného nároku  aj v potrebnom rozsahu,  v súlade s ust. §  157 ods. 2 O.s.p., odôvodnil. Obsah
odvolania odporcu  nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvého stupňa, keďže
v odvolacom konaní ust. § 205 ods. 2 taxatívnym spôsobom vymedzuje dôvody podaného odvolania.
Odvolací súd podľa obsahu podaného odvolania (v súlade s § 41 ods. 2 O.s.p.) vyvodil, že v danom
prípade by mohlo ísť  o odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p., podľa ktorého súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V odvolacom



konaní nevyšlo najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpelo
takou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

Súd v občianskom súdom konaní rozhoduje na základe  skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné    (§ 153 ods. 1
O.s.p. ). Účastníci konania sú povinní prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním
potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p.. Podľa
§ 120 ods. 1, 4 O.s.p. sú účastníci konania povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení,
pričom na základe poučenia súdu sú povinní všetky dôkazy a skutočnosti predložiť a označiť najneskôr
do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovania, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a
označené neskôr sa zásadne v odvolacom konaní  neprihliada.

Odporca založil svoje odvolacie dôvody na tvrdení, že nesúhlasí so zaplatením zmluvnej pokuty, lebo
v čase dopravnej nehody, kedy došlo k totálnej škode na osobnom motorovom vozidle, ktoré bolo
predmetom financovania nebol pod vplyvom alkoholu a dodržal predpísanú rýchlosť.  Mal výhrady
voči zaplateniu istiny, lebo podľa odporcu vozidlo nebolo v riadnom technickom stave, pri nehode
nedošlo k aktivácii airbagov, asi nefungoval ABS systém, lebo pri šmyku vozidlo nezastavilo. Navrhovateľ
mohol odpredať použiteľné zvyšky vozidla a znížiť tak dlh odporcu. Konštatuje, že priznanie úrokov z
omeškania a trov konania je neopodstatnené, neuvádza však z akého dôvodu.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvého stupňa odporcovi riadne doručil návrh na začatie
konania (č.l. 1 až 3), poučenie o procesných právach (č.l. 35) a predvolanie na pojednávanie na deň
01.02.2011. Odporca všetky písomnosti prevzal 18.01.2011 (doručenka na č.l. 52). Odporca sa k návrhu
na začatie konania nevyjadril, nespochybnil tvrdenia navrhovateľa uvádzané v návrhu  a nenavrhol
vykonať dokazovanie na preukázanie svojich tvrdení napriek skutočnosti, že bol riadne poučený o
svojich právach v súlade s § 120 ods. 4 O.s.p. predložiť a označiť dôkazy a skutočnosti najneskôr do
vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie pred súdom prvého stupňa končí, pretože na dôkazy
predložené a označené neskôr súd neprihliada. Dňa 01.02.2011 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie,
bola spísaná zápisnica o pojednávaní z ktorej okrem iného vyplýva, že na pojednávaní uznesením súd
vyhlásil dokazovanie za skončené.

So zreteľom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav
veci, vykonal všetky navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe
vykonaných dôkazov  dospel k správnym  skutkovým zisteniam. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie
zmluvou uzavretou medzi účastníkmi dňa 30.04.2007, pomenovanou  ako zmluva o autokredite č.
599277, na ktorú poukazoval aj odporca v svojom odvolaní, všeobecnými zmluvnými podmienkami, ktoré
sú jej súčasťou, ďalšími listinnými dôkazmi uvedenými v rozsudku. Odporca v odvolaní nepoukazuje na
žiadne iné dôkazy, z ktorých by vyvodzoval svoje skutkové tvrdenia. Tvrdenie odporcu, že navrhovateľovi
nepatrí zmluvná pokuta v dôsledku toho, že v čase dopravnej nehody nebol pod vplyvom alkoholu
ani návykových látok a dodržal primeranú rýchlosť je pre daný prípad irelevantná, pretože zaplatenie
zmluvnej pokuty (resp. jej nezaplatenie) záviselo od iných skutočností uvádzaných navrhovateľom
(predčasná splatnosť úveru), dohodnutých vo všeobecných zmluvných podmienka, ktoré sú súčasťou
zmluvy,  v článku VII bod 2.12, bod 3 a bod 5, ktoré súd v rozsudku zohľadnil. Z rovnakých dôvodov
je pre daný prípad po právnej stránke bezvýznamné tvrdenie navrhovateľa o zlom technickom stave
vozidla, ktoré bolo predmetom financovania podľa zmluvy. Podľa čl. I bodu 2 všeobecných zmluvných
podmienok za akékoľvek vecné a právne vady predmetu financovania nezodpovedal navrhovateľ, ale
nároky odporcu z týchto vád sú vzťahom založeným kúpnou zmluvou medzi odporcom ako kupujúcim
a predávajúcim (treťou osobou odlišnou od navrhovateľa). Tiež nemožno prihliadnuť k obrane odporcu
o možnosti navrhovateľa odpredať použiteľné zvyšky vraku vozidla, pretože v súlade s § 553c od. 1
Občianskeho zákonníka nejde o povinnosť navrhovateľa ale len o jeho právo. Navyše odporca netvrdí,
že v súlade so zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 30.04.2007 oznámil
navrhovateľovi miesto výskytu predmetu financovania.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd preto vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa vo veci
samej, s použitím § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.



O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s
ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní plne procesne úspešnému navrhovateľovi
priznal uplatnené právo na náhradu trov odvolacieho konania podľa vyčíslenia  právnym zástupcom
navrhovateľa (č. l. 163) vo výške 142,82 eura, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za  úkon
právnej služby á 111,21 eura, vyjadrenie k odvolaniu dňa 11.02.2013 (podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky
č. 655/2004 Z.z.), režijný paušál 1 krát 7,81 eur,  20% DPH 23,80 eur,  pričom súčet uvedených položiek
predstavuje sumu 142,82 eura.

Rozsudok bol prijatý v odvolacom senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/319/2010", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}