Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11S/65/2011 z 20. 2. 2012
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 20. februára 2012, sp. zn. 11S/65/2011, ECLI:SK:KSTN:2012:3011200457.1
Krajský súd Trenčín | 11S/65/2011 | ECLI:SK:KSTN:2012:3011200457.1 | 2012-02-20 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 2 ods. 1 zákona č. 221/2000 Z. z., § 19 ods. 2 zákona č. 221/2000 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/941aef3f-19d5-4011-b288-2bed3cdc4644
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3011200457.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11S/65/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3011200457
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Hrnčárová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3011200457.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Hrnčárovej a sudkýň JUDr.
Aleny Radičovej a JUDr. Eleny Zaťkovej v právnej veci žalobcu: Klub právnikov Mesta Trenčín, občianske
združenie, Piaristická 46, Trenčín, právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Danica Birošová, s.r.o.,
Piaristická 46, Trenčín, zastúpená konateľom JUDr. Matúšom Košarom proti žalovanému: Primátor
Mesta Trenčín, Mierové nám. 2, Trenčín, právne zast. Garant Partner legal s.r.o., Koceľova 9, Bratislava
o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného takto

r o z h o d o l :

Krajský súd   z r u š u j e   fiktívne rozhodnutie žalovaného o odvolaní žalobcu zo dňa 26.05.2011 proti
rozhodnutiu Mestského úradu v Trenčíne zo dňa 17.05.2011 a vec mu vracia na ďalšie konanie v zmysle
§ 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.

Žalovaný je povinný  zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania na účet JUDr. Matúša Košaru v sume 66
eur, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného o
jeho odvolaní zo dňa 26.05.2011 a tiež rozhodnutia Mesta Trenčín zo dňa 17.05.2011, obe navrhol
zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie  konanie. V zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. v znení neskorších
predpisov (ďalej len zákona) požiadal listom zo dňa 09.05.2011 o zaslanie výsledkov právneho auditu,
vykonanom AK Garant Partner legal s.r.o., s ktorou Mesto Trenčín uzavrelo dňa 22.12.2010 Zmluvu o
poskytovaní právnych služieb. Mesto Trenčín rozhodnutím zo dňa 17.05.2011 nevyhovelo jeho žiadosti
s odôvodnením, že v súlade s § 11 ods. 1 písm. c/ zákona povinná osoba obmedzí alebo nesprístupní
informáciu, ak tým možno porušiť ochranu duševného vlastníctva. Podal odvolanie, ale žalovaný do
podania žaloby nerozhodol, čím si nesplnil svoju zákonnú povinnosť. Ak žalovaný v zákonnej lehote
nerozhodol, predpokladá sa, že potvrdil prvostupňové rozhodnutie a za deň doručenia rozhodnutia sa
považuje druhý deň po uplynutí lehoty. Poukázal na ust. § 2 ods. 1, § 3 ods. 1, 3, § 19  zákona a § 247,
§ 250 ods. 4 O.s.p. V zmluve medzi Mestom Trenčín a AK Garant Partner legal s.r.o. nie je dohodnuté,
že právny audit podlieha ochrane autorského práva v zmysle zákona  č. 618/2003 Z.z. a podľa názoru
žalobcu správa o audite nie je predmetom autorského práva ako literárne, vedecké a iné umelecké dielo,
preto nie je predmetom duševného vlastníctva. Verejná kontrola verejných zdrojov patrí medzi základné
piliere transparentného nakladania s finančnými prostriedkami občanov.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť viacerých dôvodov. Zo Stanov žalobcu a preto, že
neexistuje verejný register občianskych združení, nie je zrejmé, kto zastupuje žalobcu navonok a preto je
na osobách, ktoré podpísali žalobu, aby preukázali, že konajú ako štatutárny orgán. V zmysle § 42 ods.
3, § 79 ods. 1 O.s.p. náležitosťou  žaloby je označenie rozsahu, v ktorom je rozhodnutie napádané, v čom



vidí žalobca jeho nezákonnosť a tvrdenie, že bol ním ukrátený na svojich právach, pričom absencia tohto
tvrdenia bráni vecnému vybaveniu žaloby. V danom prípade tieto náležitosti žaloba nemá (poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sž 114/99, R 58/01). Ďalej žalovaný namietal
nedostatok pasívnej legitimácie na strane starostu obce, ktorý nie je správnym orgánom v zmysle § 1
ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Správny poriadok). Podľa názoru
žalovaného žalovaným malo byť Mesto Trenčín a nie primátor mesta. V závere vyjadrenia k žalobe
žalovaný poukázal na rozpor ust. § 19 zákona  s čl. 69, čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a
navrhol súdu prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a požiadať Ústavný súd Slovenskej
republiky o zaujatie stanoviska. Tvrdil, že starosta obce je jediný  výkonný orgán obce, že obecný úrad
nespĺňa definíciu správneho orgánu v zmysle § 1 ods. 2 Správneho poriadku a preto je jeho rozhodnutie
nulitným (nesprávne je uvedené ničotný) právnym aktom. Ďalšou otázkou je vydanie tzv. fiktívneho
rozhodnutia v zmysle § 19 ods. 3 zákona, ktoré podľa rozhodovacej praxe súdov je nezákonné, pretože
pre nedostatok dôvodov je nepreskúmateľné a či, ak zákon  garantuje rozhodnutie bez odôvodnenia,
môže byť toto považované za nezákonné. Žalovaný je toho názoru, že fiktívne rozhodnutie je zákonné
a výklad zákona súdom je v rozpore so zdravým rozumom a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.

Krajský súd postupom podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu
predchádzal v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade so
zákonom a preto ho zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Podľa § 2 ods. 1 zák.č. 211/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov  osobami povinnými podľa tohto
zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné
celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach
a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto
ich rozhodovacej činnosti.

Podľa § 19 ods. 2, 3 zák. č. 211/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov  o odvolaní proti rozhodnutiu
povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak
ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu
ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu
štátnej správy. Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou.
Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie
zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň
po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p.  podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je
v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov správnym orgánom je štátny orgán,
orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej
zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb
a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že žalobca žiadosťou zo dňa 09.05.2011, doručená Mestu
Trenčín dňa 12.05.2011, požiadal Mesto Trenčín podľa zákona o poskytnutie informácií - o zaslanie
auditu vykonaného spoločnosťou  AK Garant Partner legal na základe zmluvy zo dňa 22.12.2010. Mesto



Trenčín požiadalo spoločnosť, ktorá audit vykonala, o súhlas v zmysle § 11 ods. 1 písm. c/ zákona a
uvedená spoločnosť súhlas dňa 16.05.2011 neudelila. Mestský úrad v Trenčíne rozhodol dňa 17.05.2011
tak, že žiadosti žalobcu nevyhovel v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. c/ zákona, pretože správa ako právna
analýza spĺňa atribúty predmetu autorského práva a je predmetom ochrany duševného vlastníctva (§
7 zák.č. 618/2003 Z.z.). Žalobca proti rozhodnutiu podal odvolanie, ktoré doručil povinnej osobe dňa
31.05.2011, ale žalovaný o odvolaní do podania žaloby t.j. 15.07.2011 nerozhodol.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia krajský súd dospel k záveru, že toto nie je v súlade
so zákonom. Odvolací orgán, ktorým je, ako sa uvádza v § 19 ods. 2 zákona, primátor mesta,
nerozhodol v lehote stanovenej v § 19 ods. 3 zákona a preto platí zákonná fikcia, že odvolanie
zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Predmetom preskúmania bolo tzv. fiktívne rozhodnutie,
ktoré neobsahuje odôvodnenie a takéto rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a je
dôvodom na zrušenie rozhodnutia (§ 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.).   Pri fiktívnom rozhodnutí platí, že
odvolací orgán potvrdil prvostupňové rozhodnutie, čím prijal závery prvostupňového orgánu. V danom
prípade mestský úrad nesprístupnil informácie z dôvodu neporušenia ochrany duševného vlastníctva (§
11 ods. 1 písm. c/ zákona). Vychádzal z ust. § 7 zákona 618/2003 Z.z., že predmetom autorského práva
je literárne a iné umelecké a vedecké dielo, ktoré je výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti, pričom
správa o právnom audite spĺňa tieto atribúty a je predmetom ochrany duševného vlastníctva. Krajský súd
zistil, že Správa z právneho auditu bola vypracovaná na základe zmluvy o poskytnutí právnych služieb zo
dňa 22.12.2010 a má obsahovať (čl. I ods. 4 zmluvy) zdokumentovanie stavu právnej agendy, právnych
rizík, odstránenie právnych rizík, odporúčania na zosúladenie právnych vzťahov s platnou právnou
úpravou a iné. Podľa názoru krajského súdu Správu z právneho auditu nemožno považovať za literárne,
umelecké alebo vedecké dielo, najmä pre jej obsah a vyhotovenie podľa zmluvy o poskytnutí právnych
služieb za odplatu. Obsahom právneho auditu nie je vlastná tvorivá duševná činnosť, ale právna analýza
stavu právnej agendy, zmlúv, ktoré Mesto Trenčín uzatvára a pod., pričom verejná kontrola verejných
zdrojov je základom transparentného nakladania s finančnými prostriedkami občanov. V ďalšom konaní
je žalovaný povinný sa zaoberať námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a opäť rozhodnúť (§ 250j
ods. 7 O.s.p. právny názor súdu, ktorým je aj názor na ďalší postup vo veci, je pre žalovaného záväzný).

Krajský súd sa zaoberal aj námietkami žalovaného vyjadrenými vo vyjadrení k žalobe už pred začatím
konania a tieto posúdil ako nedôvodné. V bode V. Stanov žalobcu sa uvádza, že do pôsobnosti orgánu
združenia Rady okrem iného patrí, že volí spomedzi členov Rady predsedu a podpredsedu, ktorí
zastupujú združenie navonok. Žaloba bola podpísaná predsedom a dvoma podpredsedami, to znamená
štatutárnymi zástupcami, ktorí konali spoločne, čo je v súlade so Stanovami, pretože v Stanovách nie
je uvedené, že môžu konať samostatne. Námietku žalovaného o neexistenčnom úkone žalobcu súd
neuznal.

Ďalšia námietka sa týkala náležitostí žaloby, keď žalovaný tvrdí, že v nej chýba tvrdenie o ukrátení na
právach, že rozhodnutie je nezákonné a ktoré konkrétne právo bolo porušené. Pri posúdení celého
obsahu žaloby krajský súd dospel k záveru, že žaloba má tieto náležitosti, vzhľadom na uvedený
skutkový stav a uvedené právne ustanovenia - § 247 ods. 1 O.s.p., poukaz na nesplnenie zákonnej
povinnosti na rozhodnutie o odvolaní. Žaloba sa výlučne týka neposkytnutia informácií v zmysle zákona,
čo zodpovedá aj konkrétnemu právu, ktoré bolo napadnutým rozhodnutím porušené. Krajský súd
nedospel k záveru, že ide o vadu žaloby, ktorá bráni jej vecnému vybaveniu.

Žalovaný  namietal tiež nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného - primátora Mesta Trenčín. Podľa
jeho právneho výkladu v § 19 ods. 2 druhá veta zákona zákonodarca definuje postup, keď sa o opravnom
prostriedku rozhoduje v tom istom stupni, nakoľko neexistuje nadriadený orgán. Starosta (primátor) v
danom prípade nie je správnym orgánom, ale len osoba stojaca na čele správneho orgánu (funkčne
najvyššie) a preto žalovaným malo byť Mesto Trenčín. Tento svoj výklad zdôvodňoval aj komentárom
k O.s.p. (str. 755-756).  Krajský súd s tým výkladom nesúhlasí preto, že zákon o informáciách je v
postavení špeciálneho zákona proti Správnemu poriadku, je v ňom upravený aj procesný postup a súd
je ním viazaný. V zmysle § 250 ods. 4 O.s.p. žalovaným je správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom
stupni a v danom prípade rozhodol v poslednom stupni primátor, takže označenie žalovaného je v súlade
so zákonom a názor žalovaného je nesprávny.



V poslednej časti vyjadrenia žalovaný navrhol, aby súd konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p.
prerušil a požiadal o stanovisko Ústavný súd Slovenskej republiky. Žalovaný poukázal na rozpor ust. § 19
ods. 1 zákona s čl. 69 Ústavy Slovenskej republiky, pretože podľa uvedeného článku Ústavy Slovenskej
republiky starosta (primátor) je jediným výkonným orgánom obce a preto rozhodnutie obecného úradu
je protiústavné, keďže obecný úrad nie je správnym orgánom v zmysle § 1 ods. 2 Správneho poriadku.
Rozhodnutie obecného úradu je nulitný právny akt. Ust.  § 19 ods. 3 zákona obsahuje aplikačný resp.
výkladový rozpor s Ústavou Slovenskej republiky.  Tzv. fiktívne rozhodnutie predpokladá neexistenciu
odôvodnenia a súdy ho považujú za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo je  protiústavný výklad
zákona. Krajský súd tieto námietky nepovažuje za dôvodné, nestotožňuje sa s návrhom žalovaného
na prerušenie konania a predloženie veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky. V zmysle § 2 ods. 1
zákona je povinnou osobou aj obec (mesto) ako orgán územnej samosprávy, ktorej podľa § 13 zákona
č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov predstaviteľom je starosta  a je aj najvyšším výkonným
orgánom obce.  Zákon o slobodnom prístupe k informáciám expressis verbis upravil v § 19 ods. 2,
že povinnou osobou je v mene obce, obecný úrad a starosta, ako výkonné orgány obce, ktorým bolo
zverené rozhodovanie o žiadosti o informácie. Krajský súd nepovažuje toto ustanovenie za v rozpore s
čl. 69 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý stanovuje výkonný orgán obce a v § 19 ods. 2 zákona je určená
povinná osoba na poskytnutie informácií.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému žalobcovi
len náhradu za súdny poplatok. Náhradu za právne zastúpenie účastník nevyčíslil v lehote 3 dní od
vyhlásenia rozsudku a preto súd postupoval podľa § 151 ods. 2 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku  j e   prípustné  odvolanie  do 15  dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho
krajského súdu  na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p.  pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie
náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje,
a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa
má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.