Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/369/2012 z 26. 3. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 26. marca 2013, sp. zn. 8CoP/369/2012, ECLI:SK:KSKE:2013:7212205579.1 Krajský súd Košice | 8CoP/369/2012 | ECLI:SK:KSKE:2013:7212205579.1 | 2013-03-26 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Rozvod Citované ustanovenia: § 23 ods. 1 ZoR, § 100 ods. 2 OSP, § 101 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a728710c-8235-409e-adae-e24399e9df81 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7212205579.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/369/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212205579
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7212205579.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľky I. Y. nar. X.X.XXXX bývajúcej v Y. na H. ul. č.
XX zastúpenej JUDr. Jánom Cáfalom advokátom so sídlom v Košiciach na Murgašovej ul. č. 3 proti
odporcovi N. Y. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu v Y.V. na Y. ul. č. XX v konaní o rozvod manželstva o
odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 19.6.2012 č.k. 25P/58/2012-18 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov konania a o trovách
konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca s návrhom, aby ho odvolací súd
zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pretože mu odňal možnosť konať pred súdom, ak
pojednával a meritórne rozhodol bez toho, aby mal možnosť sa vo veci vyjadriť. Uviedol, že sa nezdržiava
na adrese trvalého pobytu, ale na chalupe v I., a že sa o návrhu na rozvod dozvedel až z rozsudku,
nakoľko mu nebol doručený návrh na rozvod.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok,
pretože je vecne správny. Poukázala na to, že ich manželstvo už 10 rokov neplní svoj účel a nie je
možné očakávať jeho obnovenie. Poprela tvrdenie, že by nedala odporcovi vedieť o návrhu na rozvod
a konštatovala, že ho na to upozornila, no on si účelovo nebol prevziať zásielky.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. h/
O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil na ďalšie konanie.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav.

Podľa § 23 ods. 1 Zák. o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť
svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podľa odseku 2 tohto
zákonného ustanovenia, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi,
a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem
maloletých detí.



Podľa § 100 ods. 2 O.s.p., v konaní o rozvod vedie súd manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje
sa o ich zmierenie.

Podľa § 221 ods. 2 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do
právomoci ktorého vec patrí.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Úprava § 120 ods. 1 O.s.p. platná v sporovom konaní, ktorým je nesporne aj toto konanie, obsahuje
procesnú zodpovednosť za neunesenie dôkazného bremena, teda povinnosť účastníkov konania
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ale dáva súdu možnosť rozhodnutia, ktoré z označených
dôkazov vykoná. Rovnako aj v sporovom konaní mu dáva možnosť výnimočne vykonať aj iné dôkazy,
ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Odvolací súd po
preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a konania, ktoré mu predchádzalo dospel
k záveru, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní v predmetnej veci dôsledne nerešpektoval svoju
povinnosť, ktorá mu vyplýva z § 25 ods. 2 Zák. o rodine, ak dôsledne nezisťoval príčiny, ktoré viedli
k rozvratu manželstva a ani svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva z § 100 ods. 2 O.s.p., ak účastníkov
neviedol k odstráneniu príčin rozvratu a neusiloval sa o ich zmierenie, keď vo veci rozhodol bez toho, aby
vypočul odporcu. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že súd je v každom prípade povinný
skúmať objektívnu existenciu kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi manželmi a dôvody uvádzané len
jedným z účastníkov konania nie sú bez ďalších rozhodujúcich skutočností dostatočné pre presvedčivé
a spravodlivé rozhodnutie o návrhu na rozvod manželstva. Pretože súd prvého stupňa pojednával a
meritórne rozhodol o rozvode manželstva účastníkov konania bez toho, aby vypočul odporcu alebo si
overil tvrdenia navrhovateľky o príčinách rozvratu manželstva aj z iných zdrojov a neviedol účastníkov
konania k zmiereniu, nedostatočne zistil skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, v dôsledku čoho
nebolo možné určiť, či vec vôbec správne právne posúdil. Odvolací súd musel preto zrušiť napadnutý
rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v
ktorom bude jeho povinnosťou doručiť návrh na rozvod odporcovi, opätovne nariadiť na prejednanie veci
samej pojednávanie, predvolať na neho odporcu, vypočuť ho, v prípade potreby vykonať vo veci ďalšie
dokazovanie, splniť si svoje povinnosti, ktoré mu priamo vyplývajú z § 25 ods. 2 Zákona o rodine a z §
100 ods. 2 O.s.p. a opätovne vo veci rozhodnúť.

Vo vzťahu k odvolacím dôvodom odporcu odvolací súd poznamenáva, že neboli podmienky pre zrušenie
rozsudku súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., pretože súd prvého stupňa neodňal odporcovi
možnosť konať pred súdom, ak pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti. Súd prvého stupňa odporcu
riadne predvolal, v rovnakej zásielke mu doručoval návrh na rozvod manželstva, no tú si neprevzal
v odbernej lehote a nezúčastnil sa pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok. Odvolací súd
poznamenáva, že možnosť vec prejednať v neprítomnosti účastníka podľa § 101 ods. 2 O.s.p. treba
posudzovať vždy s ohľadom na všetky okolnosti daného prípadu, pričom treba mať na zreteli, že
zúčastniť sa prejednania právnej veci pred súdom je nezadateľným právom účastníka konania, a to v
každom štádiu postupného procesu, pokiaľ zákon neustanovuje inak, a ak na tomto práve účastník trvá.
Zákon bližšie nešpecifikuje, čo treba považovať za dôležitý dôvod, danosť ktorého bráni súdu prejednať
vec v neprítomnosti účastníka. Všeobecne za dôležitý dôvod treba považovať také skutočnosti, ktorú sú
vzhľadom k svojej povahe spôsobilé neúčasť účastníka konania na pojednávaní súdu ospravedlniť, t.j.
také, ktoré mu neumožňujú sa na pojednávaní zúčastniť, a súčasne sú vážne (dôležité, ospravedlniteľné)
ako z hľadísk objektívnych, tak subjektívnych (či mohla byť prekážka predvídaná prípadne odvrátená).
Skutočnosť, že odporca si neprevzal zásielku s návrhom a termínom v odbernej lehote nie je dôležitým
dôvodom, pre ktorý mal súd odročovať pojednávanie za situácie, keď mal preukázané, že sa na uvedenej
adrese zdržiava, konkrétne zo šetrenia OR PZ v Košiciach a následne aj zo skutočnosti, že si na tejto
adrese prevzal rozsudok.



Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.