{"guid": "250cc148-888e-44ef-a869-5074fc348f5e:39f53f50-7863-495b-a555-6e54fcbb0bde", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2019:3817209845.1", "spisova_znacka": "4Co/108/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/108/2019 z 18. 9. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 18. septembra 2019, sp. zn. 4Co/108/2019, ECLI:SK:KSTN:2019:3817209845.1", "identifikacne_cislo": "3817209845", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Miroslava Janečková", "sudca_id": 492, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslava-janeckova-492", "datum_vydania": "2019-09-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/39f53f50-7863-495b-a555-6e54fcbb0bde", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3817209845.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2019:3817209845.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2019:3817209845.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/108/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817209845
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3817209845.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy
Lichnerovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu R. A., so sídlom R., V. XX, Q.: XXX XX XXX
zastúpeného JUDr. K. A., advokátom so sídlom N., R. XX, proti žalovaným: 1/ S. s.r.o., so sídlom I.,
A. J. 8, Q.: XX XXX XXX, 2/ Mgr. R. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., R. K. XXX/XX, 3/ Q.. L. J., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. - B., N. XXX/XXB, 4/ N.. R. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. - R. G., G. XXXX/X,
o zaplatenie 3.912,30 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 4/ proti rozsudku Okresného súdu
I. zo dňa 23. januára 2019, č. k. 6C/20/2017-65 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti II. a výrokovej časti III.                      p
o t v r d z u j e.

Žalobcovi   n e p r i z n á v a   nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému 4/ Mgr. R. J. uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 2.347,38 eur s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne, z dlžnej sumy
od 01.09.2014 do zaplatenia s tým, že jeho povinnosť zaniká v rozsahu plnenia ktoréhokoľvek zo
žalovaných 1/ až 3/, podľa platobného rozkazu č. 6C 20/2017-37 zo dňa 04.09.2017, a to do 3 dní
od právoplatnosti rozhodnutia. Výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Výrokom III. žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému R. J. v rozsahu 20 %. V odôvodnení uviedol,
že žalobca sa žalobou podanou proti žalovaným 1/ až 4/ domáhala zaplatenia sumy 3.912,30 eur s
príslušenstvom s odôvodnením, že žalovaný 1/ ako podporovaný obdržal v rámci podpornej činnosti
žalobcu pre svoju podnikateľskú činnosť na zakúpenie vzduchotechnického zariadenia sumu 35.000
eur s dohodnutým ročným úrokom 3,5 %. Súd priznal žalobcovi uplatnený nárok platobným rozkazom
č. k. 6C/20/2017-37 zo dňa 04.09.2017, proti ktorému všetci žalovaní podali odpor. Odpor podaný
žalovanými 1/, 2/ a 3/ súd odmietol z dôvodu, že bol podaný oneskorene (č.l. 49). Platobný rozkaz voči
žalovanému 4/ súd zrušil, nakoľko jeho odpor bol podaný v zákonnej lehote a bol vecne odôvodnený.
Žalovaný 4/ v podanom odpore poukazuje na to, že žalovaný 1/ uhradil pohľadávku žalobcu ešte v
roku 2014 v plnej výške. Zároveň uplatnil námietku premlčania. Z vykonaného dokazovania súd prvej
inštancie zistil nasledovný skutkový stav: Žalovaný 1/ uzatvoril so žalobcom dňa 31.08.2010 zmluvu,
na základe ktorej ako podporovaný obdržal v rámci podpornej činnosti žalobcu pre svoju podnikateľskú
činnosť na zakúpenie vzduchotechnického zariadenia sumu 35.000,- eur. V zmluve si dohodli úrok 3,5 %
ročne. Prílohou 1 zmluvy bol splátkový kalendár, podľa ktorého 1. splátka vo výške 782,46 eur mala byť
uhradená 30.09.2010 a posledná splátka v rovnakej výške dňa 31.08.2014. Zo spisu sp. zn. 12C/3/2014
bolo zistené, že medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný 1/ podmienky uzavretej zmluvy nedodržal.
Z týchto dôvodov ho žalobca listom zo dňa 22.06.2011 a 04.05.2012 upozornil na dodržiavanie platobnej
disciplíny a vyzval ho na vyrovnanie pohľadávky do 30.06.2011. K úhrade požadovanej sumy nedošlo,



a tak sa žalobca domáhal zaplatenia dlžných splátok za obdobie do 30.04.2013 v celkovej sume
12.084,28 eur s príslušenstvom súdnou cestou. Vec bola vedená pod sp. zn. 12C/3/2004. Podaním zo
dňa 04.06.2014 vzal žalobca žalobcu späť v časti žalovanej istiny 12.084,28 eur z dôvodu, že istina bola
žalovanými zaplatená. Žalovaná 2/ na pojednávaní vo veci 12C/3/2014 konanom 27.11.2014 uviedla,
že si nie je vedomá, že by žalovaní dlhovali ešte nejakú sumu žalobcovi. Spornou zostala istina tvoriaca
splátky za obdobie od 30.04.2014 do 31.08.2014, t.j. 3.912,30 eur (5 x 782,46 eura), ktorej zaplatenie
je predmetom tohto konania. Existenciu dlhu namietal aj žalovaný 4/ vo svojom odpore, v ktorom tvrdil,
že žalovaný 1/ pohľadávku žalobcu uhradil v plnej výške. Právne vec súd prvej inštancie posúdil podľa
§ 101, § 103,  § 517 ods. 2, § 546, § 548 ods. 1, § 657, § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z obsahu
zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 1/ bolo zrejmé, že uzatvorili zmluvu o pôžičke podľa
ust. § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na základe tejto zmluvy poskytol žalobca žalovanému 1/
pôžičku vo výške 35.000 eur, ktorú sa žalovaný 1/ ako dlžník zaviazal vrátiť spolu aj s ročným úrokom
3,5 % v pravidelných mesačných splátkach vo výške 782,46 eur. V konaní nebolo sporné, že žalovaný
1/ splátky nesplácal riadne a včas, ale pred podaním žaloby došlo k úhrade splátok ku dňu 30.04.2014.
Spornou zostala istina tvoriaca splátky za obdobie od 30.04.2014 do 31.08.2014, t.j. 3.912,30 eur (5 x
782,46 eura). Žalovaný 4/, ani ďalší žalovaní, žiadnym spôsobom nepreukázali, že by splátky za uvedené
obdobie žalobcovi uhradili. Žalovaný 4/ vo svojom odpore namietal premlčanie. Súd prvej inštancie
uviedol, že strany zmluvy si v prílohe k zmluve dohodli plnenie v splátkach. Každá zo splátok predstavuje
samostatné plnenie, preto pre každú z nich trojročná premlčacia doba podľa § 101 plynie samostatne.
Premlčacia doba začína plynúť odo dňa zročnosti každej zo splátok. V danej veci sa žalobca domáha
zaplatenia splátok zročných 30.4.2014, 31.5.2014, 30.6.2014. 31.07.2014 a 31.08.2014. Žaloba bola
doručená súdu 22.6.2017. Posledný deň lehoty na uplatnenie pohľadávky zo splátky zročnej 30.04.2014
uplynul 30.04.2017 a splátky zročnej 31.05.2014 uplynul 31.05.2017. Žaloba bola na súd doručená
22.06.2017. Vzhľadom na námietku premlčania uplatnenú žalovaným 4/ a uplynutie premlčacej doby pri
splátke so splatnosťou 30.04.2017 a 31.05.2017 súd žalobu v tejto časti zamietol. Súd prvej inštancie mal
za to, že žaloba bola voči všetkým žalovaným podaná dôvodne. Žalovaný 1/ si ako dlžník zo zmluvy svoje
povinnosti nesplnil, a preto boli žalovaní 2/ až 4/ (ako ručitelia) vyzvaní na úhradu dlžnej sumy. Platobným
rozkazom 6C/20/2017-37 boli žalovaní 1/až 4/ zaviazaní spoločne a nerozdielne na zaplatenie 3.912,30
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 3.912,30 eur od 01.09.2014 do zaplatenia a
paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur. Zároveň boli zaviazaní
spoločne a nerozdielne na náhradu trov konania. Po právoplatnosti sa platobný rozkaz stáva záväzným
a zásadne nezmeniteľným. Súd v konaní nepokračoval so žalovanými 1/ až 3/, nakoľko o ich povinnosti
už bolo rozhodnuté platobným rozkazom. Vzhľadom k tomu bolo podľa súdu prvej inštancie v danej
veci bez právneho významu, či bol na majetok žalovaného 1/ podaný návrh na vyhlásenie konkurzu.
Žalovaný 4/ sa so splnením záväzku voči žalobcovi dostal do omeškania, a preto mu súd uložil zaplatiť
žalobcovi v súlade s ust. § 517 ods. 2 OZ aj ním uplatnené úroky z omeškania, dňom nasledujúcim
po splatnosti poslednej žalovanej splatnej splátky z pôžičky, zo žalovanej sumy po odpočítaní výšky
premlčaných splátok, t.j. zo sumy 2.347,38 eur. Vzhľadom na to, že o rovnakom nároku bolo rozhodnuté
aj právoplatným platobným rozkazom, súd povinnosť žalovaného 4/ vyjadril tak, že jeho povinnosť zaniká
v rozsahu plnenia žalovaných 1/ až 3/ podľa platobného rozkazu. O náhrade trov konania súd rozhodol
podľa § 255 ods. 2 CSP. Žalobca mal vo veci úspech len čiastočný, a preto súd náhradu trov pomerne
rozdelil. Žalobcov pomer úspechu predstavuje 60 % zo sumy požadovanej žalobným petitom, a preto
mu boli po odpočítaní pomeru jeho neúspechu priznané trovy v rozsahu 20 %. O výške trov rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 4/. Uviedol, že  z listinných dôkazov,
ktoré sú súčasťou súdneho spisu bolo zrejmé, že zo strany žalobcu došlo po splatnosti splátky za
obdobie 30.04.2014 k zosplatneniu celého dlhu a tým bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie splátok
za obdobie od 30.04.2014 do 31.08.2014. V prípade plnenia záväzku v splátkach sa na premlčanie
aplikuje ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka. Z tohto ustanovenia zákona vyplýva, že ak dôjde
k využitiu práva podľa ustanovenia §565 Občianskeho zákonníka a celý dlh sa stáva splatným naraz,
premlčacia doba začína plynúť odo dňa splatnosti nesplnenej splátky. Z listu adresovaného žalovanému
vyplýva, že žalobca upozornil žalovaného, že ak nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci jún 2014,
bude oprávnený pôžičku zosplatniť. Žalobca aj podľa žalovaného 4/ využil právo zosplatniť pôžičku
pre nezaplatenie splátky splatnej v mesiaci apríl 2014, ktorá bola splatná podľa zmluvy k 30.04.2014
a vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Od tohto dňa preto podľa
názoru žalovaného 4/ začala plynúť trojročná premlčacia doba pre uplatnenie práva žalobcu na súde, a
uplynula dňa 30.04.2017. Z prezentačnej pečiatky súdu vyplýva, že žalobca podal žalobu na súde dňa



22.06.2017, teda po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej doby, preto mu nemožno uplatnené právo
pre účinne vznesenú námietku premlčania priznať. Žalovaný poukazoval na to, že už v odpore proti
platobnému rozkazu sp.zn. 6C/20/2017-37 zo dňa 04.09.2017 vzniesol námietku premlčania žalobcom
uplatneného nároku s poukazom na znenie ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
platí, že ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo
dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§565), začne plynúť
premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Začiatok plynutia premlčacej dobe je potrebné v
zmysle ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka posúdiť tak, že sa počíta odo dňa nezaplatenia prvej
nesplatenej splátky, ktorá založila právo veriteľa žiadať predčasné platenie úveru, teda od 30.04.2014,
ako to podľa žalovaného 4/ vyplýva z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu v tomto
konaní. Mál za to, že výzvou žalobcu na zaplatenie zvyšnej časti pôžičky došlo k predčasnej zročnosti
celého dlhu, pričom k premlčaniu tohto nároku došlo 30.04.2017, s čím sa prvoinštančný súd vôbec
nevysporiadal. Na základe uvedeného navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil v zmysle ustanovenia § 388 CSP tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne, resp.
rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na nové súdne konanie v zmysle ustanovenia § 391 CSP
a prizná žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného 4/ písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 /keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval verejný záujem/
v spojení § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej
časti II. a výrokovej časti III. je  potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

5. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí dospel k záveru, že žaloba bola voči všetkým žalovaným
podaná dôvodne. Žalovaný 1/ ako dlžník si svoje povinnosti zo zmluvy uzatvorenej so žalobcom dňa
31.08.2010 nesplnil. Po vydaní platobného rozkazu č. k. 6C/20/2017-37, ktorým boli žalovaní 1/ až 4/
zaviazaní spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 3.912,30 eur s príslušenstvom, súd pokračoval
v konaní so žalovaným 4/, ktorý podal odpor včas a voči ktorému bol platobný rozkaz zrušený, pričom
skúmal námietku premlčania žalovaného 4/ a dospel k záveru, že táto bola dôvodná len pokiaľ ide o
splátku so splatnosťou dňa 30.04.2014 a dňa 31.05.2014 a v tejto časti žalobu zamietol. Vo zvyšku mal
súd prvej inštancie za to, že žaloba bola dôvodná.

6. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s
odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho
správnosti a k odvolacím námietkam žalovaného 4/ uvádza nasledovné:

7. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína
plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stal zročný celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

8. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len ak to bolo dohodnuté alebo v
rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej
splátky.

9. Z uvedených ustanovení vyplýva, že premlčacia doba, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach začína
plynúť, buď odo dňa splatnosti splátky, pre ktorú došlo k uplatneniu práva podľa § 565 Občianskeho
zákonníka v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka druhá veta, alebo v prípade, ak k uplatneniu práva
podľa § 565 Občianskeho zákonníka nedôjde, a teda veriteľ celý dlh nezosplatní, resp. s dlžníkom toto
právo ani nedohodol, pri plnení v splátkach sa premlčacia doba podľa § 103 Občianskeho zákonníka
prvá veta počíta odo dňa zročnosti jednotlivých splátok.

10.  V predmetnej veci žalovaný 4/ namietal, že žalobca využil svoje právo zosplatniť pôžičku pre
nezaplatenie splátky splatnej v mesiaci apríl 2014, ktorá bola splatná podľa zmluvy k 30.04.2014 a
vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo, od ktorého dňa žalovaný 4/ počíta
premlčaciu dobu, ktorá podľa žalovaného 4/ tak uplynula dňa 30.04.2017. Žalobca v tejto súvislosti



poukazuje na list adresovaný žalovanému, z ktorého má vyplývať, že žalobca žalovaného upozornil, že
ak nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci jún 2014, bude oprávnený pôžičku zosplatniť, pričom
podľa žalovaného 4/, žalobca toto právo aj využil, a teda zosplatnil pôžičku pre nezaplatenie splátky
splatnej v mesiaci apríl 2014, ktorá bola splatná podľa zmluvy k 30.04.2014 a vyzval žalovaného k
okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo.

11. Strana v spore je nie len povinná uviesť svoje vlastné skutkové tvrdenia, ale je povinná tieto aj
podoprieť dôkazmi. Podľa názoru odvolacieho súdu, z obsahu súdneho spisu nevyplýva, že by žalobca
pristúpil k zosplatneniu celej svojej pohľadávky tak ako to tvrdí žalovaný 4/. Listina, na ktorú sa žalovaný
4/ odvoláva, a ktorá má preukazovať, že žalobca svoju pohľadávku v celosti zosplatnil sa v súdnom
spise nenachádza. Z odporu podaného žalovaným 4/ odvolací súd zistil, že obranu žalovaného o tom,
že žalobca mal pristúpiť k zosplatneniu celej pohľadávky zo zmluvy zo dňa 31.08.2010 má preukazovať
návrh splátkového kalendára zo dňa 17.05.2012. Návrh splátkového kalendára zo dňa 17.05.2012, ktorý
sa nachádza v spise, a ktorý bol adresovaná právnemu zástupcovi žalobcu, však nijakým spôsobom
nevyjadruje vôľu žalobcu jednostranne pristúpiť k zosplatneniu pohľadávky. Ani upomienku zo dňa
04.05.2012, ktorú adresoval žalobca žalovaným, nemožno spájať s takým prejavom vôle žalobcu, ktorým
by tento jednostranne za podmienok podľa § 565 Občianskeho zákonníka pristúpil k zosplatneniu celej
pohľadávky. To, že žalobca upozornil žalovaných, že v prípade, ak dlžnú sumu nezaplatia pristúpi k
uplatneniu práva v súlade s čl. VI/5 zmluvy ešte neznamená, že žalobca k uplatneniu tohto práva aj
pristúpil. Žalovaný 4/ súdu nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali opak. Z tohto dôvodu je
potrebné dospieť k záveru, že žalobca k zosplatneniu celej pohľadávky voči žalovaným nepristúpil.

12. Keďže žalobca nepristúpil k zospaltneniu celej pohľadávky, je potrebné s ohľadom na vznesenú
námietku premlčania žalovaným 4/, posudzovať premlčanie v súlade s § 103 Občianskeho zákonníka
veta prvá, a to tak, že plynutie premlčacej doby sa posudzuje pri jednotlivých splátkach samostatne
so začiatkom jej plynutia odo dňa ich zročnosti. Súd prvej inštancie preto správne dospel k záveru, že
premlčané sú iba žalobcom uplatnené splátky splatné dňa 30.04.2014 a dňa 31.05.2014, nakoľko žaloba
bola podaná až dňa 22.06.2017, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby odo dňa ich splatnosti.

13. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti II.
a výrokovej časti III. podľa § 387 ods. 1CSP ako vecne správny potvrdil.

14. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1CSP v spojení s § 255
ods.1, § 262 ods. 1CSP tak, že úspešnému žalobcovi nebola priznaná náhrada trov konania, nakoľko
žalobcovi žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

15. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

P o u č e n i e :  Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/20/2017", "guid": "3d34e200-fb02-438d-aa8c-2f96b1b77cf2:899a85b6-d168-4859-bba0-05edb7ae5787", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "250cc148-888e-44ef-a869-5074fc348f5e:cda9a48d-ec16-4b2f-af66-30dde8160728", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2019:3817209845.1", "spisova_znacka": "4Co/108/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/108/2019 z 18. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2019-09-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3817209845.1"}]}