Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 15CoE/400/2012 z 24. 10. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 24. októbra 2012, sp. zn. 15CoE/400/2012, ECLI:SK:KSKE:2012:7612210251.1 Krajský súd Košice | 15CoE/400/2012 | ECLI:SK:KSKE:2012:7612210251.1 | 2012-10-24 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2a89b0b4-f9e2-433e-9e05-39c9c60f81e6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7612210251.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/400/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612210251
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7612210251.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného CASH COLLECTORS SK s.r.o., so sídlom
Mlynské Nivy č. 49, Bratislava, IČO: 44 703 015, zastúpeného Havel, Holásek & Partners s.r.o.,
advokátska kancelária, Mlynské Nivy č. 49, Bratislava, proti povinnému Š. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom
X. XXX, o vymoženie pohľadávky vo výške 2.538,02 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k. 13Er/466/2012-19 zo dňa 04.07.2012, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa svojím návrhom domáhal u súdnej exekútorky vykonania
exekúcie proti povinnému pre vymoženie svojej pohľadávky vo výške 2538,02 eur na základe
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej
bankovej asociácie v Bratislave, Komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo
občianskoprávnych vzťahov, sp. zn. II/2011-8410 zo dňa 16.03.2012 s právoplatnosťou dňa 30.04.2012
a vykonateľnosťou dňa 03.05.2012. Týmto rozsudkom bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému
dlžnú sumu vo výške 2.538,02 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.073,48
eur od 27.10.2010 do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania vo výške 112,32 eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 260,78 eur.

Súdna exekútorka súdu doručila prvostupňovému súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktorú odôvodnila návrhom oprávneného a pripojeným exekučným titulom. Žiadala udeliť
poverenie pre vymoženie istiny 2.538,20 eur s príslušenstvom, ktoré v žiadosti bližšie nešpecifikovala.

Súd prvého stupňa uviedol, že právny predchodca oprávneného uzatvoril s povinným ako dlžníkom
Zmluvu o vydaní a používaní bankovej platobnej karty a Dodatok č. 1 k tejto zmluve označenej žalobcom
ako Zmluva č. 0522647338.

Oprávnený svoju hmotnoprávnu a procesnoprávnu legitimáciu založil na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok uzatvorenej dňa 21.10.2010 medzi postupcom: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom
Tomášikova č. 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 a postupníkom: Havel, Holásek & Partners s.r.o.,
advokátska kancelária, so sídlom Mlynské Nivy č. 49, Bratislava, IČO: 36 856 584. Spoločnosť Havel,



Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, postúpila Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
01.12.2010 pohľadávku voči povinnému na oprávneného.

Súd prvého stupňa s poukazom na § 44 ods.2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť súdnej
exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a
ich súlad so zákonom a dospel k záveru, že žiadosti súdnej exekútorky nemožno vyhovieť. Konštatoval,
že Zmluva o vydaní a používaní bankovej platobnej karty č. XXXXXXXXXX, ktorá bola podkladom
pre vydanie rozhodcovského rozsudku, je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ustanovenia § 2 písm.a),
ustanovenia § 3 ods.1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia § 52 ods.1
až 3 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.

Súd prvého stupňa následne preskúmal rozhodcovskú doložku v bode 18.1 Všeobecných obchodných
podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, je zakotvená rozhodcovská doložka, podľa ktorej
sa všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú z bankových obchodov pri tam uvedených bankových
produktoch alebo v súvislosti s nimi, ako aj spory, ktoré vznikli alebo vzniknú zo zmlúv upravujúcich
tieto bankové produkty alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo
zrušenie, bude prejednávať a rozhodovať Rozhodcovský súd. Strany sporového konania sa rozhodnutia
Rozhodcovského súdu podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich záväzné.

Konštatoval, že v ustanovení § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka účinného od 01.03.2010, za
neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovskú doložku prvostupňový sud posúdil v zmysle tohto
ustanovenia ako neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho podrobiť sa
výlučne rozhodcovskému konaniu. Spotrebiteľ si ju osobitne nevyjednal a teda nemal možnosť ovplyvniť
znenie rozhodcovskej doložky vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, a teda
je v zmysle ustanovenia § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka neplatná.

Súd prvého stupňa citoval ustanovenie § 45 ods.1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní,
podľa ktorého súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na
návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon
rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví:

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm.a) a b), alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd uviedol v zmysle ustanovenia § 45 ods.2 zákona o rozhodcovskom konaní, že súd príslušný na
výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie
aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.b) alebo c).

Prvostupňový súd poukázal aj na interpretačné pravidlo Smernice Rady 93/13/EHS a na povinnosť
konformného výkladu smernice. Uviedol, že zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich
sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená
smernicou 93/13/EHS. Právny názor o neprimeranosti rozhodcovskej doložky oprel aj o stanovisko
Súdneho dvora ES vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 X. U. I.. proti M. Q. U. bod 40.

V dôsledku existencie neprijateľnej podmienky, ktorú obsahuje predmetná zmluva, prvostupňový súd
v zmysle ustanovenia § 44 ods.2 Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 45 ods.2 zákona o
rozhodcovskom konaní žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na výkon exekúcie zamietol.



Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací
súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že súdnemu exekútorovi udelí poverenie na vykonanie exekúcie,
alebo aby zrušil napadnuté uznesenie a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V prípade, ak
odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdí, navrhol, aby v rozhodnutí pripustil dovolacie otázky:

1) Je možné posudzovať rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách uzatvorených do
31.12.2007 na základe ustanovenia § 53 ods.4 písm.r) OZ, keď toto ustanovenie nadobudlo účinnosť
dňom 01.01.2008 a v zmysle ustanovenia § 879j OZ sa na právne vzťahy, ich vznik a nároky vzťahuje
doterajšia právna úprava?

2) Je možné pod ustanovením § 53 ods.4 písm.r) OZ rozumieť stav, ktorý umožňuje spotrebiteľovi
dosiahnuť nápravu prípadného nesprávneho rozhodcovského rozsudku procesnými prostriedkami
uvedenými v ZoRK?

V odvolaní uviedol, že odvolacím dôvodom je skutočnosť, že v zmysle ustanovenia § 205 ods.2 písm.a)
O.s.p. v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 221 ods.1 písm.f), a to že účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom tým, že súd prvého stupňa zamietol
žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia, čím oprávnenému odoprel právo na vykonateľnosť
rozhodnutia. Ďalej namietal, že v zmysle ustanovenia § 205 ods.2 písm.f) O.s.p. rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci prvostupňovým súdom.

Oprávnený uviedol, že v zmysle súdom prvého stupňa citovanej smernice 93/13/EHS nie je možné
klasifikovať predmetnú rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú. Poukázal na záruky dané zákonom o
rozhodcovskom konaní a výhody rozhodcovského konania. Ďalej uviedol, že predchodca oprávneného
- Slovenská sporiteľňa a.s. ako banka mala v zmysle ustanovenia § 93b ods.1 zákona č. 483/2001 Z.z.
o bankách povinnosť ponúknuť svojim klientom uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu, ako banka si teda len
plnila svoju zákonnú povinnosť. Oprávnený sa nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa, ktorý posúdil
rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku už len preto, že takéto dojednanie rozhodcovskej
doložky upravené vo všeobecných obchodných podmienkach znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob
riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Slovenská právna úprava
výslovne nevylučuje dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve.

S poukazom na viaceré rozhodnutia ESD uviedol, že európske právo nenúti súd členského
štátu, aby pristúpil k opätovnému preskúmaniu právoplatne rozhodnutého sporu, ak by sa tým
malo zabezpečiť presadenie európskeho práva. Podľa rozhodnutia T. sa pri posudzovaní, či je
vecná kontrola exekučného titulu exekučným súdom potrebná, má aplikovať vnútroštátna úprava
pri zohľadnení zásady procedurálnej autonómie členských štátov. ESD v tomto rozhodnutí ďalej
uviedol, že základná podmienka konceptu procedurálnej autonómie členských štátov, dodržiavanie
zásady efektivity, v prípade kontroly vecnej správnosti exekučného titulu, si nemôže vyžadovať, aby
vnútroštátny súd kompenzoval opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, resp. nahradil celkovú
pasivitu dotknutého spotrebiteľa. Spotrebiteľ má nárok, aby bola dodržaná druhá zásada procedurálnej
autonómie, a to zásada rovnocennosti.

Oprávnený poukázal na ustanovenie § 45 ods.1, 2 zákona č. 244/2004 Z.z. o rozhodcovskom konaní a
uviedol, že vnútroštátna právna úprava umožňuje zrušenie rozhodcovského rozsudku na základe žaloby,
z dôvodov a po splnení podmienok uvedených v tomto zákone. V prípade, ak vnútroštátne exekučné
súdy môžu vecne preskúmať právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok, právny inštitút žaloby
o zrušenie rozhodcovského rozsudku stráca zmysel. Všeobecný súd nie je koncepčne postavený nad
rozhodcovský súd. Nie je možné súhlasiť s tým, že rozhodcovský súd je súkromný subjekt a nemôže
mať postavenie podobné štátnemu orgánu, a preto majú nevyhnutne exekučné súdy právomoc vecne
preskúmať právoplatné a vykonateľné rozhodcovské rozsudky.



S poukazom na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uviedol, že exekučný súd
nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, je však oprávnený skúmať,
či toto rozhodnutie vydal orgán s právomocou na jeho vydanie a či je rozhodnutie vykonateľné z
materiálnej a formálnej stránky. Bez zvláštnej zákonnej úpravy nie je možné bez ďalšieho odôvodniť, že
samotné ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje exekučným súdom všeobecne
skúmať exekučný titul, s odôvodnením, že exekučný súd nie je viazaný rozhodcovským rozsudkom. Z
ustanovenia § 44 ods.2 Exekučného poriadku nevyplýva povinnosť exekučného súdu vecne skúmať
rozhodcovský rozsudok, ale len povinnosť skúmať vlastnosti predložených dokumentov a nie právny
základ pre ich vydanie.

Súdna exekútorka ani povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods.1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len „O.s.p.“),
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods.1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj
konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Odvolací súd sa zhoduje s odôvodnením napadnutého uznesenia a preto sa v súlade s ustanovením §
219 ods.2 O.s.p. obmedzuje na konštatovanie ich správnosti a na ich doplnenie považuje za potrebné
dodať nasledovné.

Podľa ustanovenia § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

Podľa ustanovenia § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 54 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ustanovenia § 2 písm.a) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo inej právnej formy.

Podľa ustanovenia § 3 ods.1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 24.05.2012
na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej
asociácie, sp. zn. II/2011-8410 zo dňa 16.03.2012 s právoplatnosťou dňa 30.04.2012 a vykonateľnosťou
dňa 03.05.2012, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške
2.538,02 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne. zo sumy 1.073,48 eur odo dňa 27.10.2010



do zaplatenia, poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 112,32 eur a trovy právneho zastúpenia vo
výške 260,78 eur, všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.

Z predloženej Zmluvy o vydaní a používaní bankovej platobnej karty č. XXXXXXXXXX a z Dodatku
č. 1 k tejto zmluve zo dňa 27.09.2004 vyplýva, že povinnému bol poskytnutý kartový rámec vo výške
995,81 eur (30.000,-- Sk), ktorý sa povinný zaviazal vrátiť oprávnenému v mesačných splátkach vo
výške najmenej 49,79 eur (1.500,-- Sk) vždy k 15. dňu v mesiaci., až do splatenia. Poplatok za správu
kartového rámca bol určený 0,25 % kartového rámca mesačne a úroková sadzba 17,50 % p.a.

V článku 18 bode 18.1 obchodných podmienok pre úver, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o
úvere, je zakotvená rozhodcovská doložka, podľa ktorej sa všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú z
bankových obchodov pri tam uvedených bankových produktoch alebo v súvislosti s nimi, ako aj spory,
ktoré vznikli alebo vzniknú zo zmlúv upravujúcich tieto bankové produkty alebo v súvislosti s nimi, vrátane
sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, bude prejednávať a rozhodovať Rozhodcovský súd. Strany
sporového konania sa rozhodnutia Rozhodcovského súdu podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude
pre nich záväzné.

V danom prípade právny vzťah vznikol na základe zmluvy o vydaní a používaní bankovej platobnej karty,
z obsahu ktorej vyplýva, že povinný uzavrel zmluvu o úvere ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Z tohto
dôvodu súd prvého stupňa správne na posúdenie právneho vzťahu aplikoval ustanovenia Občianskeho
zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv. Navyše oprávneným nebol v priebehu odvolacieho
konania tvrdený ani preukázaný opak.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

K odvolacej námietke oprávneného, že exekučný súd nie je pri rozhodovaní o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie oprávnený posudzovať vecnú správnosť
rozhodcovského rozsudku, odvolací súd uvádza, že síce exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť
či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, je však zo zákona oprávnený a povinný preskúmať
rozhodcovský rozsudok z hľadísk, ktoré sú vymedzené v zákone o rozhodcovskom konaní. Tento právny
predpis umožňuje exekučnému súdu preskúmať aj materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku.
Ak exekučný súd zistí naplnenie niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení § 45 zákona o
rozhodcovskom konaní, je ex offo povinný exekučné konanie zastaviť bez ohľadu na to, v akom štádiu
sa exekučné konanie nachádza.

K tejto odvolacej námietke odvolací súd na doplnenie uvádza, že materiálna stránka právoplatnosti
rozhodcovského rozsudku nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov z
nej existujú výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní,
ktoré obsahuje osobitný prieskumný inštitút, ktorým je prieskumná právomoc exekučného súdu. Toto
ustanovenie umožňuje, ba ukladá, exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku
priznanému rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v ustanovení §
45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného ustanovenia je teda exekučný súd oprávnený
posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho
z hľadísk uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Zo znení uvedených ustanovení vyplýva,
že exekučný súd je oprávnený a povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom, a to berúc do úvahy vzťah výroku rozhodnutia, jeho odôvodnenia a zmluvy, na základe
ktorej rozhodcovský súd nárok oprávneného posudzoval. Uvedené právo a povinnosť exekučného súdu
vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora, z ktorej vyplýva povinnosť súdu, aj v rámci
výkonu rozhodnutia, chrániť práva spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany (napr. rozsudok zo dňa
06.10.2009 vo veci T. K. Q.) a posudzovať právny vzťah, na základe ktorého bol rozhodcovský rozsudok
vydaný. Ak súd prvého stupňa takto posudzoval podmienky pre vydanie poverenia na vykonanie



exekúcie, konal v medziach zákonnej úpravy, a preto preskúmaním rozhodcovského rozsudku nedošlo
k porušeniu práv oprávneného.

Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý
nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. V danej
veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, vydaný na základe rozhodcovskej doložky uvedenej v
prílohe zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi konania. Preto základnou podmienkou na posúdenie,
či plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje, je plnenie právom dovolené je posúdenie, či
rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platne dohodnutej rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky.

Odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.10.2011
sp. zn. 3Cdo/146/2011, podľa ktorého ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za
exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať,
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo
k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade
ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku
vyriešil rozhodcovský súd.

Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, ak už pri postupe podľa ustanovenia § 44 ods.2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia
relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého dojednaná rozhodcovská
doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods.4, 5 Občianskeho
zákonníka. Ustanovenie § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka len demonštratívnym výpočtom uvádza,
ktoré podmienky sú neprijateľné. Odvolací súd uvádza, že ide len o príkladmý výpočet neprijateľných
podmienok, preto súd môže označiť za neprijateľnú podmienku aj inú zmluvnú podmienku, ktorá
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je preto aj tá, ktorá núti spotrebiteľa, aby sa všetky spory
vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešili v rozhodcovskom konaní pred konkrétne určeným
rozhodcovským orgánom. Správnosť tohto názoru potvrdil aj zákonodarca, ktorý túto podmienku zaradil
do novelizovaného znenia ustanovenia § 53 ods.4 pod písm.r) Občianskeho zákonníka účinného od
01.01.2008 novelou uskutočnenou zákonom č. 568/2007 Z.z. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie
sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je
spotrebiteľ nútený podrobiť sa v zmysle rozhodcovskej doložky rozhodnutiu vopred veriteľom určeného
rozhodcovského súdu, nemožno hovoriť o individuálne dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy.
Jedná sa o neprimeranú zmluvnú podmienku a súd je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho
vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude takouto doložkou viazaný.

Pokiaľ ide o právnu úpravu v Občianskom zákonníku, a to ustanovenia § 53 ods.4 písm.r), odvolateľ
správne poukázal, že toto ustanovenie nadobudlo účinnosť až od 01.01.2008. Uvedené však, pokiaľ ide
o definovanie neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách neznamená, že zmluva o vydaní a
používaní bankovej platobnej karty, ktorá má všetky znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona
o spotrebiteľských úveroch a podľa právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku,
nebola aj v tom čase spotrebiteľskou zmluvou. Keďže nie je sporné, že predmetná zmluva uzavretá
medzi účastníkmi konania bola spotrebiteľskou zmluvou, odvolací súd má za to, že výkladom je potrebné
dôjsť k záveru, že aj do 01.01.2008 sa na povinného, ako spotrebiteľa a účastníka tejto zmluvy, musia
vzťahovať všetky v tom čase platné zákonné ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, a teda aj
ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv.

Súd prvého stupňa správne uviedol, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle ustanovenia § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka (v znení
platnom v čase uzavretia zmluvy) neplatná. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie



Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24.02.2011, v ktorom Ústavný súd
konštatoval, že "ak je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej
zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax
navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto
zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej
rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako
aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto
zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ (veriteľ) ju použije, v takomto
prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi."

Dojednanie rozhodcovskej doložky, v zmysle ktorej je na konanie zo zmluvy o úvere oprávnený len
konkrétne určený rozhodcovský súd, je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným Ústavou
Slovenskej republiky. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je v
súlade s ustanovením § 54 ods.2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach obsahu
spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so
Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V tejto časti nebolo
odvolanie oprávneného opodstatnené.

Oprávnený síce v odvolaní poukazoval na ustanovenie § 93b ods.1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o bankách“) a na povinnosť predložiť
povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, čím ospravedlňuje svoj postup, avšak takáto
odvolacia námietka neobstojí. Zo zákona o bankách vyplýva pre banku jedine povinnosť ponúknuť
svojim klientom - spotrebiteľom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. V zmysle ust. § 43a
Občianskeho zákonníka má z návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy vyplývať vôľa navrhovateľa
- banky, aby bola v prípade prijatia návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľom takýmto
návrhom viazaná a podrobila sa rozhodcovskému konaniu. Podľa ustanovenia § 44 ods.1 Občianskeho
zákonníka mlčanie alebo nečinnosť spotrebiteľa samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu banky na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Všeobecné obchodné podmienky dodávateľa v bode 18.1 však nútia
spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť predloženej rozhodcovskej doložke bez alternatívnej možnosti
jej odmietnutia. Uvedená rozhodcovská doložka nie je teda ani návrhom na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy tak, ako vyplýva zo zákona o bankách v spojení s Občianskym zákonníkom.

Navyše dodávateľ (právny predchodca oprávneného) s odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť,
že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania. Oprávnený
musí počítať s tým, že plnenie z nekalej podmienky mu súd nemôže vymôcť. Exekúcia vedená na
základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky je neprípustná a exekučný súd na to prihliada už v štádiu
rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia a následne v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie
(§ 57 ods.1 písm.g) Exekučného poriadku).

Podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie "politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň ochrany
spotrebiteľa".

Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z
predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom
postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so
všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo
strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická
rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (rozsudky F. C. C 168/05, H. U. M. SA C 240/98-
C 244/98).

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd podľa ustanovenia § 219 O.s.p.
potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.



O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s
ustanovením § 142 ods.1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože
oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania
a ostatným účastníkom konania preukázateľne trovy konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Predmetné uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach jednomyseľne (ustanovenie §
3 ods.9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov v znení novely uskutočnenej
zákonom č. 33/2011 Z.z. účinnej od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.