Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/57/2015 z 29. 9. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 29. septembra 2015, sp. zn. 1Cob/57/2015, ECLI:SK:KSBA:2015:1111213133.1 Krajský súd Bratislava | 1Cob/57/2015 | ECLI:SK:KSBA:2015:1111213133.1 | 2015-09-29 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy Citované ustanovenia: OSP, § 218 ods. 1 písm. c) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fe115900-21aa-4ec7-9b7b-a1b58116766d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1111213133.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/57/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111213133
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111213133.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: DSO Slovakia, s. r. o., Havelkova 14, 841 03
Bratislava, IČO: 45 390 177, zast. Advokátska kancelária Michal Maťaš, s. r. o., Sabinovská 12, 821 02
Bratislava, IČO: 47 245 751, proti odporcovi: Swiss Capital Invest, a. s., Pajštúnska 3, 851 02 Bratislava,
IČO: 35 870 419, (predtým TRIPLUM, s. r. o., IČO: 36 828 599), zast. JUDr. Máriou Karcolovou,
advokátkou, Panenská 8, 811 03 Bratislava, o zaplatenie 2.452,64 Eur s prísl., o odvolaní odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24. 11. 2014 č. k. 30Cb/161/2011-39, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave odvolanie odporcu voči rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24. 11.
2014 č. k. 30Cb/161/2011-39 o d m i e t a .

Navrhovateľovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
2.452,64 Eur s úrokom z omeškania zo sumy 300,- Eur vo výške 9 % ročne za obdobie od 01. 06. 2010
do zaplatenia, zo sumy 1.000,- Eur vo výške 9 % ročne za obdobie od 01. 07. 2010 do zaplatenia, zo
sumy 1.000,- Eur vo výške 9 % ročne za obdobie od 01. 08. 2010 do zaplatenia, zo sumy 152,- Eur
vo výške 9 % ročne za obdobie od 26. 08. 2010 do zaplatenia a trovy konania vo výške 147,50 Eur
spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku za návrh na začatie konania a trovy právneho zastúpenia
vo výške 263,76 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy vo
výške 2.452,64 Eur s príslušenstvom z titulu neuhradenia platieb vyplývajúcich zo zmluvy o spolupráci.
Svoj nárok navrhovateľ odôvodnil tým, že dňa 01. 04. 2010 uzavrel s odporcom zmluvu o spolupráci,
ktorej predmet bol upravený v čl. 1 tejto zmluvy. Odporca sa v zmysle čl. 4 zmluvy zaviazal uhrádzať
percento z provízie z celkového objemu zrealizovaných obchodných prípadov, ako aj fixnú odmenu vo
výške 1.000,- Eur za prvé 3 mesiace po nadobudnutí účinnosti zmluvy bez ohľadu na zrealizované
obchody. Fixné odmeny boli vyúčtované faktúrami č. 1/2010, 2/2010 a 3/2010. Provízie z celkového
predaja boli vyúčtované faktúrou č. 4/2010. Celková fakturovaná čiastka bola vo výške 3.152,64 Eur. Z
tejto uhradil odporca iba čiastku 700,- Eur z faktúry č. 1/2010, pričom zvyšnú sumu 2.452,64 Eur odporca
do dnešného dňa aj napriek viacerým výzvam neuhradil.

Súd uznesením zo dňa 12. 10. 2011 uložil odporcovi, aby sa do 15 dní od doručenia uznesenia k
návrhu písomne vyjadril a aby v prípade, že uplatnený nárok v návrhu v celom rozsahu neuzná,
uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil k vyjadreniu listiny, na ktoré
sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V uznesení súd poučil odporcu, že
ak bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť uloženú mu týmto uznesením, môže súd bez nariadenia
pojednávania rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa §153b. Uznesenie zo dňa 12. 10.
2011, ktorým bol odporca vyzvaný, aby sa vyjadril k návrhu a zároveň poučený o možnosti rozhodnúť vec



rozsudkom pre zmeškanie bez nariadenia pojednávania, ak sa k návrhu v stanovenej lehote nevyjadrí,
bolo doručené odporcovi spolu s návrhom na začatie konania a prílohami dňa 07. 12. 2011 v zmysle
ust. 47 ods. 2 O.s.p., pričom odporca sa k predmetnému návrhu v stanovenej lehote písomne nevyjadril.
Na základe uvedeného mal súd prvého stupňa za to, že sa naplnila dikcia ust. § 114 ods. 5 O.s.p., a
preto o predmetnom návrhu rozhodol rozsudkom pre zmeškanie bez nariadenia pojednávania, keďže
sa v takomto prípade podľa ust. § 114 ods. 5 O.s.p. nepoužijú ustanovenia § 153b ods. 1 a ods. 2 písm.
a) a c) O.s.p.

Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na § 114 ods. 3, 4 a 5, § 153b ods. 1, 2 a 3, § 157 ods. 4
O.s.p., na § 261 ods. 1, § 269 ods. 2, § 340 ods. 1, § 365 veta prvá a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka
a na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom uviedol, že súd mal skutkový stav preukázaný
listinnými dôkazmi, a to návrhom, zmluvou o spolupráci zo dňa 01. 04. 2010, faktúrami č. 01/2010, č.
02/2010, č. 03/2010, č. 04/2010, prílohou k faktúre č. 04/2010 a pokusom o mimosúdne riešenie veci zo
dňa 11. 11. 2010. Nakoľko bol odporca v konaní nečinný a k návrhu sa nevyjadril, t. j. nijakým spôsobom
nespochybnil nárok uplatnený navrhovateľom, súd vo veci rozhodol na základe predložených listinných
dôkazov, z ktorých mal uplatnený peňažný nárok navrhovateľa za osvedčený z hľadiska právneho titulu
aj výšky nároku. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov
súd návrhu na začatie konania voči odporcovi v celom rozsahu vyhovel, pričom o trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu
trov konania potrebných na úspešné uplatňovanie jeho práva proti odporcovi, ktorý vo veci úspech
nemal, a to vo výške 147,50 Eur titulom náhrady zaplateného súdneho poplatku za návrh a vo výške
263,76 Eur titulom trov právneho zastúpenia za dva právne úkony á 101,24 Eur (prevzatie právneho
zastúpenia a príprava, písomné podanie) + 2 x režijný paušál á 7,41 Eur + DPH.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca a navrhol napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Odporca považoval
napadnutý rozsudok za procesne a vecne nesprávny, nakoľko neboli splnené podmienky pre vydanie
rozsudku pre zmeškanie v zmysle ust. § 114 ods. 5 O.s.p. Odporca mal za to, že súd prvého stupňa nemal
vo veci rozhodovať bez nariadenia pojednávania, pričom na základe predložených dôkazov, ktoré podľa
názoru odporcu nie sú postačujúce pre správne rozhodnutie veci, dospel súd k nesprávnym skutkovým
zisteniam, v dôsledku čoho jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo sú
aj dôvody podania odvolania odporcu.

Namietal, že uznesenie zo dňa 12. 10. 2011 žiadne poučenie odporcu na možný následok zmeškania
lehoty na vyjadrenie sa a predloženie relevantných dôkazov v zmysle § 114 ods. 5 O.s.p. neobsahuje.
Vo výrokovej časti tohto uznesenia nadväzujúcej na uloženie povinnosti vyjadriť sa k návrhu v zmysle
ust. § 114 ods. 3 O.s.p. súd neuviedol, že ak si odporca bez vážneho dôvodu nesplní túto uloženú
povinnosť, súd môže bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa
§ 153b O.s.p. Odporca v tejto súvislosti uviedol, že uvedené uznesenie si v odbernej lehote na pošte
neprevzal, nakoľko sa osoba oprávnená preberať poštu v jeho mene v danom čase zdržiavala mimo
územia Slovenskej republiky, avšak keby sa aj uznesenie dostalo do jeho dispozície, faktom by bolo, že
zo strany konajúceho súdu by nebol zákonne poučený o možných následkoch zmeškania súdom určenej
lehoty na vyjadrenie sa. Odporca mal za to, že v danom prípade pri danosti zákonnej fikcie doručenia
uznesenia 12. 10. 2011 odporcovi v zmysle ust. § 47 ods. 2 O.s.p. nebolo možné prvostupňovým súdom
vyhlásiť rozsudok pre zmeškanie z dôvodu, že súd odporcu nepoučil o možnosti rozhodnutia sporu
rozsudkom pre zmeškanie.

Odporca ďalej argumentoval, že pre rozhodnutie veci rozsudkom pre zmeškanie neboli splnené
podmienky aj z dôvodu, že skutkový stav v danom prípade nemožno považovať za nesporný, keďže
listinné dôkazy predložené navrhovateľom súdu nespochybniteľne nepreukazujú danosť a oprávnenosť
jeho nárokov, ktorých sa domáha voči odporcovi. Tieto dôkazy nie sú postačujúce na to, aby
predstavovali základ pre rozhodnutie súdu v merite veci. V prvom rade navrhovateľ na výzvu súdu
nepreukázal, že medzi ním a odporcom bola platne uzavretá zmluva o spolupráci zo dňa 01. 04.
2010 a túto skutočnosť mal súd zisťovať v ďalšom konaní v rámci vykonávaného dokazovania. K
nároku navrhovateľa na paušálnu mesačnú odmenu za prvé tri mesiace účinnosti zmluvy o spolupráci
odporca uviedol, že aj keď tento nárok nemal byť v zmysle čl. 4 ods. 5 zmluvy viazaný na realizáciu
sprostredkovaných obchodných prípadov, toto ustanovenie zmluvy neeliminuje a neneguje podstatu
samotného zmluvného vzťahu navrhovateľa a odporcu založeného zmluvou, ktorá spočíva v tom,



že navrhovateľ je povinný zmluvu a jej predmet riadne plniť, čo však odporca žiadnym spôsobom
nepreukázal. Ak by skutočne malo dôjsť k plneniu predmetu zmluvy zo strany navrhovateľa, tak
by mal navrhovateľ preukázať, že skutočne vykonával pre odporcu činnosť smerujúcu k predaju
špecifikovaného tovaru, za vykonávanie ktorej by mu reálne vznikol nárok na odmenu. Len na základe
tvrdení navrhovateľa a ním predložených dôkazov súd nemohol určiť, či navrhovateľovi skutočne vznikol
voči odporcovi nárok na zaplatenie požadovaných odmien alebo nie. V predmetnej veci preto nebolo
možné rozhodnúť o priznaní navrhovateľom uplatňovaných nárokov voči odporcovi bez potreby ďalšieho
dokazovania a nariadenia pojednávania, na ktoré mal súd odporcu riadne predvolať.

Odporca ďalej vytýkal, že súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie bez nariadenia pojednávania, a to
tak, že rozsudok iba vyhlásil po tom, čo podľa § 156 ods. 3 O.s.p. zverejnil na úradnej tabuli miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku. Súd teda vo veci nenariadil pojednávanie, na ktorom vyhlásil rozsudok
pre zmeškanie, a odporcu na toto pojednávanie vôbec nepredvolával, čím nemohla byť splnená jedna
z kumulatívnych zákonných podmienok v zmysle § 153b ods. 2 O.s.p., za ktorých možno takýto druh
rozsudku vyhlásiť, a to že odporca sa nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a
včas predvolaný s poučením o následkoch nedostavenia sa vrátane možnosti rozhodnutia o návrhu
rozsudkom pre zmeškanie.

K odvolaniu odporcu sa dňa 13. 02. 2015 písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý poukázal na to, že
v predmetnej veci rozhodol súd o nároku navrhovateľa rozsudkom pre zmeškanie bez nariadenia
pojednávania podľa § 114 ods. 5 O.s.p., čo je jedným z dvoch od seba odlišných druhov rozsudkov
pre zmeškanie v rôznych procesných rovinách, pričom len pri druhom druhu rozsudku pre zmeškanie,
ktorý sa podľa § 153b O.s.p. vydáva v prípadoch, keď už súd nariadil vo veci pojednávanie, by muselo
vydaniu takéhoto rozsudku predchádzať súčasné splnenie podmienok uvedených v § 153b O.s.p., a
teda v danom prípade súd postupoval správne, ak oznámil na úradnej tabuli súdu miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku pre zmeškanie, na ktoré nie je potrebné vyhlasovať osobitné pojednávanie.

K nespornosti uplatneného nároku navrhovateľ uviedol, že spolu s návrhom na začatie konania boli súdu
predložené jednak zmluva o spolupráci zo dňa 01. 04. 2010, s ktorej obsahom vyslovil odporca súhlas
tým, že ju podpísal, ako aj faktúry, ktoré boli odporcovi riadne doručované. Z uvedeného dôvodu už len
za existencie zmluvy samotnej vznikol navrhovateľovi nárok na úhradu fixnej odmeny vo výške 3.000,-
Eur tak, ako sa k tejto úhrade zaviazal odporca v čl. 4 ods. 5 zmluvy, a to bez ohľadu na zrealizované
obchody. Tvrdenia odporcu, že si navrhovateľ za obdobie apríl až jún 2010 zmluvné povinnosti neplnil,
navrhovateľ nepovažoval za pravdivé, pričom uviedol, že pokiaľ mal odporca subjektívny pocit o týchto
skutočnostiach, bola tu možnosť obchodnoprávnu spoluprácu medzi ním a navrhovateľom ukončiť.
Všetky zrealizované obchodné prípady vykázal navrhovateľ v prílohe k faktúre č. 04/2010, pričom ich
uskutočnenie odporca nikdy nenamietal, práve naopak, z faktúry č. 1/2010 uhradil dokonca 700,- Eur,
čím uznal zodpovednosť za splnenie svojho záväzku. V nadväznosti na uvedené navrhovateľ trval na
tom, že súdom zistený skutkový a právny stav uplatňovaného nároku je správny, a preto táto skutočnosť
nemôže zakladať dôvod pre podanie odvolania.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal
odvolanie podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru,
že odvolanie odporcu nie je dôvodné a je potrebné ho odmietnuť.

Podľa obsahu spisu súd prvého stupňa po zvážení zákonných podmienok rozhodol podľa ust. § 114
ods. 5 O.s.p. vydaním rozsudku pre zmeškanie, pričom zrejmým účelom kontumačného rozhodnutia
sporu bolo čeliť prieťahom konania spôsobených pasivitou druhého účastníka konania, keď sa odporca
k návrhu na začatie konania v súdom určenej lehote nevyjadril, hoci uznesenie súdu zo dňa 12. 10. 2011
s výzvou na vyjadrenie sa k návrhu na začatie konania v lehote 15 dní od jeho doručenia bolo odporcovi
spolu s návrhom a jeho prílohami doručené v zmysle ust. § 47 ods. 2 O.s.p. dňa 07. 12. 2011.

Podľa ust. § 114 ods. 3 O.s.p., ak to povaha veci alebo okolnosti prípadu vyžadujú, môže súd s
výnimkou vecí podľa § 120 ods. 2 
a § 153b ods. 5 uložiť odporcovi
uznesením, aby sa k veci písomne vyjadril a v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná,
uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a
označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Na podanie vyjadrenia určí súd lehotu. Ak má odporca



bydlisko v cudzine, môže mu súd aj vo veciach uvedených v § 120 ods. 2 uložiť uznesením, aby sa k veci písomne vyjadril.

Podľa ust. § 114 ods. 4 O.s.p., uznesenie podľa odseku 3 sa doručí odporcovi do vlastných rúk. Náhradné
doručenie je vylúčené; to neplatí, ak ide o doručovanie právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je
podnikateľom, a spor sa týka jej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 114 ods. 5 O.s.p., ak odporca bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť uloženú uznesením
vydaným podľa odseku 3, môže súd bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o návrhu rozsudkom
pre zmeškanie podľa § 153b ; o
tomto následku musí byť odporca poučený. Ustanovenia § 153b ods. 1 a ods. 2 písm. a) a c) sa
nepoužijú.

Podľa ust. § 202 ods. 1 O.s.p., odvolanie nie je prípustné proti rozsudku vydanému na základe uznania
alebo vzdania sa nároku a proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu,
že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ustanovenie § 202 O.s.p. upravuje tri skupiny prípadov, v ktorých nie je odvolanie prípustné, alebo
sú obmedzené dôvody prípustnosti odvolania proti určitým rozhodnutiam vo veci samej (rozsudkom).
Neprípustnosť odvolania znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť rozhodnutie súdu napadnúť
riadnym opravným prostriedkom. Odvolanie nie je prípustné proti rozsudkom uvedeným v ust. § 202 ods.
1 O.s.p. Napriek tomu prípustnosť odvolania proti nim je daná, ak neboli splnené zákonom ustanovené
podmienky na vydanie takýchto rozsudkov vrátane rozsudku vydaného podľa ust. § 114 ods. 5 O.s.p.
Prípustnosť odvolania pritom zakladajú len nesplnené predpoklady, a preto na záver o prípustnosti
nestačí tvrdenie odvolateľa, že došlo k opomenutiu niektorého z týchto predpokladov. Druhý dôvod
prípustnosti odvolania proti takýmto rozsudkom spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, ktorým
sa rozumie podradenie zisteného skutkového stavu (navrhovateľom tvrdeného skutkového stavu) pod
konkrétne právne ustanovenia, ktoré sa na tento skutkový stav nevzťahujú.

Za daných okolností rozhodnutím veci formou rozsudku pre zmeškanie nedošlo k porušeniu procesných
práv odporcu. Zásielka doručovaná do vlastných rúk odporcovi (č. l. 35-35a spisu) obsahovala návrh
na začatie konania, jeho prílohy a uznesenie zo dňa 12. 10. 2011, ktorým súd v súlade s ust. § 114
ods. 3 O.s.p. odporcu vyzval, aby sa do 15 dní od doručenia uznesenia k návrhu písomne vyjadril,
a aby v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce
skutočnosti na svoju obranu, pripojil k vyjadreniu listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. V tomto uznesení súd tak v jeho výrokovej časti, ako aj v rámci odôvodnenia
poučil odporcu, že ak bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť uloženú mu týmto uznesením, súd
môže bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b
O.s.p. Súd teda odporcu na možnosť rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie v prípade nesplnenia
povinnosti uloženej mu uznesením zo dňa 12. 10. 2011 v danom prípade poučil v súlade s ust.
§ 114 ods. 5 O.s.p. V prípade vydania rozsudku podľa tohto ustanovenia sa pritom nepoužijú ust.
§ 153b ods. 1 a ods. 2 písm.
a) a c) O.s.p., stanovujúce ďalšie podmienky, ktoré musia byť
splnené len vtedy, keď súd rozsudok pre zmeškanie vydá na nariadenom pojednávaní, ku ktorému sa
tieto ďalšie podmienky viažu. Pre vydanie predmetného rozsudku pre zmeškanie podľa ust. § 114 ods.
5 O.s.p. preto nebolo potrebné nariaďovať pojednávanie, čo však nemá vplyv na povinnosť súdu tento
rozsudok verejne vyhlásiť v zmysle § 156 ods. 1, 3 O.s.p., ako to bolo aj v tejto veci.

K namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci odvolací súd uvádza, že v predmetnej veci
bol zistený skutkový stav tak, ako ho tvrdil navrhovateľ vo svojom návrhu. Tento skutkový stav bol
preukázaný navrhovateľom predloženými listinnými dôkazmi, a to návrhom, zmluvou o spolupráci zo dňa
01. 04. 2010 (čl. 4), s ktorej obsahom vyslovil odporca svojim podpisom súhlas, faktúrami č. 01/2010,
č. 02/2010, č. 03/2010, č. 04/2010, prílohou k faktúre č. 04/2010 a pokusom o mimosúdne riešenie veci
zo dňa 11. 11. 2010, a preto súd prvého stupňa postupoval správne, pokiaľ takto zistený skutkový stav



považoval za daných okolností za nesporný v zmysle ust. § 153b ods. 3 O.s.p. Zistený skutkový stav
bol súdom správne podradený pod ustanovenia § 261 ods. 1, § 269 ods. 2, § 340 ods. 1, § 365, § 369
Obchodného zákonníka a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré sa na predmetný vzťah medzi
navrhovateľom a odporcom vyplývajúci zo zmluvy o spolupráci zo dňa 01. 04. 2010 vzťahujú. Odporca
v konaní nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by spochybnili správnosť subsumpcie súdom zisteného
skutkového stavu pod uvedené zákonné ustanovenia a taktiež ani v odvolaní obsiahnuté skutočnosti nie
sú spôsobilé v tomto smere ovplyvniť skutkové a právne závery súdu prijaté v súlade s ust. § 153b ods.
3 O.s.p. Napadnutý rozsudok teda nevychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že proti predmetnému rozsudku pre zmeškanie odvolanie nie
je prípustné podľa ust. § 202 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd preto odvolanie odporcu v zmysle ust. § 218 ods.
1 písm. c) O.s.p. odmietol, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p., navrhovateľovi však náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď mu žiadne
trovy v odvolacom konaní nevznikli a žiadne si ani neuplatňoval.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.